Každé dieťa má právo na kvalitnú a dostupnú lekársku starostlivosť. Toto právo je zakotvené v mnohých medzinárodných dohovoroch a ústavách moderných štátov. Cieľom tohto článku je preskúmať rôzne aspekty tohto práva, s dôrazom na slovenské právne predpisy a prax.
Práva pacienta počas vyšetrenia a liečby
V priebehu ambulantného aj nemocničného vyšetrenia a liečby má pacient, vrátane detí, právo na to, aby bol braný maximálny ohľad na jeho súkromie a ostych. Rozbory jeho prípadu, konzultácie a liečba sú dôverné a majú byť uskutočňované diskrétne. Osoby, ktoré sa nepodieľajú na liečbe, sa na nich môžu zúčastniť iba so súhlasom pacienta, a to aj vo fakultných nemocniciach, kde sa vzdelávajú medici. Pacient má právo poznať meno lekárov a ďalších zdravotníckych pracovníkov, ktorí ho ošetrujú. Tieto práva sú zakotvené v §11 ods. 9 písm. a) a i) zákona č. 576/2004 Z.z.
Správanie sa k pacientovi
Lekári a ďalší zdravotnícki pracovníci sú povinní správať sa k pacientovi korektne, s pochopením, s rešpektovaním intimity a trpezlivosťou. Nesmú sa znížiť k hrubému alebo nemravnému konaniu. Pacienta majú vnímať ako rovnocenného partnera so všetkými občianskymi právami i povinnosťami vrátane zodpovednosti za svoje zdravie. Tieto povinnosti lekárom a ďalším zdravotníckym pracovníkom ukladá §11 ods. 9 písm. a) a i) ZZS a Etický kódex zdravotníckeho pracovníka, ktorý je prílohou zákona č. 578/2004 Z. z.
Oznámenie diagnózy a právo na informácie
Diagnózu oznamuje pacientovi lekár, ktorý pacienta zároveň poučí o jeho ochorení, spôsoboch, akým sa lieči, ako aj o nežiadúcich účinkoch jednotlivých druhov liečby. Pokiaľ pacient takéto informácie počuť nechce, má právo poučenie odmietnuť. Pri oznámení diagnózy a poučení o jednotlivých možnostiach liečby má pacient právo na prítomnosť blízkeho človeka, ktorého si sám určí (§ 6 ods. 1 písm. a) ZZS). Aj pri oznámení diagnózy musí byť rešpektované právo pacienta na súkromie a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti - diagnóza preto nesmie byť pacientovi oznámená na chodbe zdravotníckeho zariadenia, v čakárni pred ostatnými pacientami a pod. (§ 11 ods. 9 písm.
Poučenie a informovaný súhlas
Pacient má právo dozvedieť sa od svojho lekára všetky informácie potrebné na to, aby sa mohol pred začatím každého diagnostického alebo liečebného postupu zasvätene rozhodnúť, či s ním súhlasí. Pokiaľ existuje viacero možných postupov alebo pokiaľ pacient požaduje informácie o alternatívach k liečbe, je oprávnený sa s nimi oboznámiť. Lekár je povinný poskytnúť takéto poučenie zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť a primerane rozumovej a vôľovej vyspelosti a zdravotnému stavu pacienta. Pacient má mať teda dostatok času na rozhodnutie o liečbe s výnimkou prípadov, ak je pre povahu alebo závažnosť ochorenia nevyhnutné začať s liečbou bezodkladne (§ 6 ods.
Prečítajte si tiež: Podmienky vzdelávania
Výber lekára a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
Pacient má právo rozhodnúť sa, služby ktorého všeobecného lekára, špecialistu alebo ktorú nemocnicu si zvolí. Pacient má teda právo na slobodný výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (§11 ods. 6 ZZS). S vybraným poskytovateľom sa však musí dohodnúť, t. j. aj ten musí s poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientovi súhlasiť. Odmietnuť pacienta však poskytovateľ môže iba zo zákonom určených dôvodov, ktorými sú neúnosné pracovné zaťaženie, osobný vzťah k pacientovi alebo osobné presvedčenie lekára (pri interrupcii, sterilizácii, umelom oplodnení). Ak sa pacient domnieva, že ho poskytovateľ odmietol neodôvodnene, môže sa obrátiť na VÚC, aby vec preveril (§12 ZZS). Právo na slobodnú voľbu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nemajú určité skupiny osôb.
Rozhodnutie o liečbe a odmietnutie liečby
Pacient má právo odmietnuť liečbu a má byť súčasne informovaný o možných dôsledkoch takéhoto rozhodnutia na jeho zdravotný stav (§11 ods. 9 písm. d ZZS).
Informovanie o zdravotnom stave a ochrana informácií
Pacient má právo očakávať, že akékoľvek informácie, ktoré lekárovi poskytol, všetky lekárske správy a záznamy týkajúce sa jeho liečby sú považované za dôverné, a to počas života pacienta aj po jeho smrti. Ochrana informácií o pacientovi musí byť zabezpečená aj pri ich spracovaní v informačnom systéme zdravotníckeho zariadenia (§11 ods. 9 písm.
Prístup k zdravotnej dokumentácii
Počas života pacienta môže do jeho zdravotnej dokumentácie okrem zdravotníckych pracovníkov nahliadať iba on sám, jeho zákonný zástupca a osoba, ktorú pacient na takéto nahliadanie splnomocnil. Zákonným zástupcom pacienta je napr. jeho rodič alebo opatrovník určený súdom (nie opatrovateľ poberajúci príspevok na opatrovanie pacienta). Po smrti pacienta môžu do jeho zdravotnej dokumentácie nahliadať jeho manžel alebo manželka, dieťa, rodič, a ak ich niet, tak aj osoba, ktorá s ním žila v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti (§25 ods. 1 ZZS). Osoba oprávnená nahliadať do zdravotnej dokumentácie si z nej môže na mieste robiť výpisky alebo kópie. Zdravotnú dokumentáciu nesmie lekár vydať pacientovi. Pri zmene lekára ju poskytovateľ zdravotnej starostlivosti odošle novému poskytovateľovi, na základe jeho vyžiadania (§23 ods.
Prítomnosť blízkej osoby
Ak si to pacient želá, zdravotnícky pracovník mu má umožniť prítomnosť blízkeho počas vyšetrenia, pokiaľ tomu nebránia objektívne dôvody (napr. rozmery ambulancie). Počas hospitalizácie má mať pacient možnosť denne sa stýkať so svojou rodinou a priateľmi. Obmedziť návštevy je možné iba zo závažných dôvodov (napr. riziko infekcie). Dospelý pacient vo všeobecnosti nemá právo na spoločnú hospitalizáciu s inou osobou (sprievodcom), pokiaľ to v konkrétnom zdravotníckom zariadení nie je výslovne umožnené.
Prečítajte si tiež: Čo potrebuje každé dieťa?
Náprava nedostatkov
Ak sa pacient domnieva, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti boli porušené jeho práva, má právo písomne požiadať poskytovateľa (zdravotnícke zariadenie) o zjednanie nápravy. Poskytovateľ je povinný písomne informovať žiadateľa o spôsobe vybavenia žiadosti najneskôr do 30 dní od jej podania. Ak poskytovateľ žiadosti nevyhovie, žiadateľ sa môže obrátiť na ďalšie kompetentné orgány - Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ak ide o (ne)správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti alebo na Slovenskú lekársku komoru, Slovenskú komoru sestier a pôrodných asistentiek alebo Slovenskú komoru medicínsko-technických pracovníkov, ak je dôvodom nespokojnosti správanie sa zdravotníckeho pracovníka.
Právo na sprievod pri hospitalizácii
Právo dieťaťa na sprievod rodiča alebo osoby určenej rodičom alebo opatrovníkom pri hospitalizácii je téma, ktorá vyvoláva rozsiahle diskusie. Hoci je tento sprievod v súlade s medzinárodnými dohovormi a zlepšuje podmienky pri liečení dieťaťa, jeho realizácia v praxi naráža na mnohé prekážky.
Argumenty pre sprievod
- Zlepšenie podmienok: Sprievod rodiča zlepšuje podmienky hospitalizácie a liečenia dieťaťa.
- Hospitalizačný syndróm: Deti, ktoré sú oddelené od matky, môžu trpieť silným hospitalizačným syndrómom.
- Právo dieťaťa: Je v súlade s Chartou práv dieťaťa.
Problémy s realizáciou
- Priestorové kapacity: Aktuálne priestorové kapacity mnohých oddelení nie sú schopné zabezpečiť lôžko pre všetky sprevádzajúce osoby.
- Ekonomické faktory: Fixný poplatok 3,30 eur na deň nepokrýva ani základné náklady na lôžko.
- Medicínske hľadisko: V niektorých situáciách, obzvlášť v adolescentnom veku, samotná prítomnosť sprevádzajúcej osoby nie je z medicínskeho pohľadu žiaduca, ba dokonca môže byť kontraproduktívna.
- Súkromie: Prítomnosť rodičov môže narušiť súkromie ostatných detí na izbe, obzvlášť v adolescentnom veku.
- Infekcie: Rodičia s infekčnými ochoreniami môžu ohroziť zdravie hospitalizovaných detí.
- Personálne kapacity: Nedostatok personálu v zdravotníckych zariadeniach komplikuje zabezpečenie sprievodu.
Očkovanie a práva rodičov
Očkovanie je dôležitou súčasťou preventívnej zdravotnej starostlivosti. Na Slovensku je stanovená povinnosť očkovania pod hrozbou pokuty, čo vyvoláva otázky o rešpektovaní práv rodičov. Hoci rodičia majú "právo odmietnuť očkovanie", toto právo je následne sankcionované, čo ho de facto obmedzuje. Súdny dvor Európskej únie sa zaoberal otázkou povinného očkovania v kontexte základných práv a slobôd, pričom dospel k záveru, že povinné očkovanie je v súlade s právom Únie, ak je založené na vedeckých poznatkoch a je primerané sledovanému cieľu.
Prečítajte si tiež: Praktické rady pre spokojný spánok detí