Dvojročné Dieťa Nereaguje na Meno: Príčiny a Možnosti Riešenia

Reč je úžasný dar, ktorý nám umožňuje komunikovať, nadväzovať vzťahy a učiť sa. Oneskorený alebo narušený rečový vývin môže byť zdrojom obáv a frustrácie pre mnohých rodičov. V tomto článku sa pozrieme na to, ako prebieha prirodzený rečový vývin, aké sú varovné signály, že niečo nie je v poriadku, a aké sú možnosti podpory a terapie.

Prirodzený Rečový Vývin u Detí

Reč je jednou z najdôležitejších schopností, ktorú si dieťa osvojuje v prvých rokoch života. Každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom. Zdvojuje slabiky (napr. od 12. mesiaca).

Faktory Ovplyvňujúce Vývoj Reči

Vývoj reči u detí je komplexný proces, ktorý ovplyvňuje mnoho faktorov. Medzi najvýznamnejšie patria:

  • Genetické predispozície: Genetika môže hrať významnú úlohu v tom, ako rýchlo dieťa začne hovoriť a ako rýchlo sa jeho slovná zásoba rozvíja.
  • Pohlavie dieťaťa: Štúdie ukazujú, že dievčatá majú tendenciu vyvíjať sa v reči o niečo rýchlejšie ako chlapci.
  • Prostredie: Deti, ktoré počúvajú viac hovoreného slova, čítate im knihy a majú viac príležitostí na komunikáciu, budú pravdepodobne rýchlejšie rozvíjať svoje jazykové schopnosti.
  • Viacjazyčnosť: Deti vyrastajúce vo viacjazyčnom prostredí môžu mať spočiatku pomalší rozvoj v jednotlivých jazykoch.
  • Osobnosť dieťaťa: Niektoré deti sú prirodzene komunikatívnejšie a majú väčšiu chuť hovoriť a skúmať jazyk.
  • Zdravotný stav dieťaťa: Časté infekcie ucha alebo iné zdravotné problémy môžu dočasne spomaliť vývoj reči.

Varovné Signály Oneskoreného Vývinu Reči

Hoci sa každé dieťa vyvíja vlastným tempom, existujú určité varovné signály, ktoré môžu naznačovať oneskorený vývoj reči.

Kedy Spozornieť?

  • 15-mesačné dieťa: Nerozpráva, nereaguje na meno alebo nepoužíva gestá.
  • 18-mesačné dieťa: Ešte nepovedalo prvé slová.
  • 2-ročné dieťa: Stále hovorí len jednoslovne alebo veľmi málo.
  • Dvojročné dieťa: Nerozumie jednoduchým otázkam a nezačína kombinovať dve až tri slová do jednoduchých viet.

Príčiny Oneskoreného Vývinu Reči

Oneskorený vývoj reči môže mať rôzne príčiny, od fyziologických cez psychologické až po environmentálne.

Prečítajte si tiež: Vývoj ukazovania u detí v dvoch rokoch

Fyziologické Príčiny

  • Porucha sluchu: Sluch je kľúčový pre správny vývoj reči. Ak dieťa nepočuje dobre, nedokáže správne vnímať slová a napodobňovať reč. Počas tých 4 rokov, čo som chodila s malým na logopédiu, sme stihli operáciu nosných a krčných mandlí /odoslal nás ORL/ a logopedička nás poslala na vyšetrenie sluchu. Mandle sú často problém, dieťa potom dobre nepočuje a kvôli tomu má problémy s rozprávaním.
  • Neurologické poruchy: Reč je komplexný proces, ktorý si vyžaduje správne fungovanie a koordináciu mnohých oblastí mozgu. Napríklad detská mozgová obrna, ktorá je spôsobená poškodením mozgu pred, počas alebo krátko po narodení, môže ovplyvniť svalový tonus a koordináciu potrebnú pre reč.
  • Rázštepy pery a podnebia: Tieto štrukturálne anomálie môžu významne ovplyvniť schopnosť dieťaťa tvoriť určité hlásky, najmä tie, ktoré si vyžadujú vytvorenie tlaku v ústnej dutine (napr. p, b, m). Ak by bol problém s uzdičkou, pediatrička by to bola už dávno zistila.
  • Vývinová apraxia reči (dyspraxia): Dieťa vie, čo chce povedať, ale nedokáže správne vysloviť slová, pretože mozog a svaly úst nespolupracujú.
  • Znížený svalový tonus (hypotónia): Slabé svaly v oblasti tváre a úst môžu sťažovať artikuláciu aj tvorbu hlasu.

Psychologické Príčiny

  • Poruchy autistického spektra (PAS): Deti s PAS často vykazujú oneskorený nástup reči, obmedzený rozsah komunikačných funkcií a ťažkosti s recipročnou sociálnou komunikáciou.
  • Intelektové postihnutie: U detí s intelektovým postihnutím je vývoj reči často oneskorený a môže byť limitovaný v závislosti od stupňa postihnutia.
  • Selektívny mutizmus: Deti so selektívnym mutizmom majú často normálny vývoj reči a jazyka, ale ich strach im bráni v komunikácii.

Environmentálne Príčiny

  • Nedostatok stimulácie: Deti sa učia jazyk prostredníctvom počúvania a interakcie s ľuďmi okolo nich. Ak nemajú dostatok príležitostí počuť reč a zapájať sa do komunikácie, ich vlastný rečový vývoj môže byť spomalený.
  • Viacjazyčné prostredie: Deti vyrastajúce vo viacjazyčnom prostredí môžu mať spočiatku pomalší rozvoj reči v každom z jazykov v porovnaní s deťmi, ktoré sa učia len jeden jazyk.
  • Traumatické zážitky alebo dlhodobý stres: V niektorých prípadoch môže trauma viesť aj k regresii v rečovom vývoji, kedy dieťa prestane používať už nadobudnuté rečové schopnosti.

Diagnostika Oneskoreného Vývinu Reči

Diagnostika oneskoreného vývinu reči sa opiera o komplexné vyšetrenie logopédom, ktoré zahŕňa posúdenie porozumenia reči, slovnej zásoby, gramatiky a artikulácie. V niektorých prípadoch môže byť potrebné zapojiť do diagnostiky a intervencie aj ďalších odborníkov, ako sú psychológovia alebo neurológovia.

Odborníci, Ktorých Môžete Kontaktovať

  • Pediater: Na pravidelných prehliadkach by mal pediater hodnotiť aj rečový vývin dieťaťa a pýtať sa vás na vaše pozorovania a obavy.
  • Logopéd: Logopéd je odborník na poruchy komunikácie, reči a jazyka.
  • Psychológ: Psychológ sa zameriava na kognitívny, emocionálny a sociálny vývin dieťaťa.
  • Neurológ: Neurológ zase skúma nervový systém a mozog dieťaťa.
  • Foniatr: Špecializuje sa na vyšetrenie sluchu a rečových funkcií.

Terapeutické Možnosti

Ak bolo u vášho dieťaťa diagnostikované oneskorenie alebo porucha rečového vývinu, existuje niekoľko terapeutických možností, ktoré môžu pomôcť.

Logopedická Terapia

Logopedická terapia je základným pilierom intervencie pri oneskorenom alebo narušenom rečovom vývine. Terapia je zvyčajne dlhodobý proces, ktorý zahŕňa pravidelné sedenia s logopédom.

Ja som tiež začala chodiť k logopedičke s 2-ročným synom. Nikto okrem mňa mu nerozumel čo hovorí. Prvá logopedička v našom obvode bola otrasná, nemala vzťah k deťom, tvrdila hneď na prvom sedení, že sa môj syn nenaučí rozprávať, že neposlúcha … a čo ja viem čo ešte… lebo nechápala, že strašne túži hrať sa s autami, ktoré mala vyložené hore na skrini /asi na ozdobu/. Tak som si našla druhú logopedičku, dochádzala som k nej s malým 30 km každé 2-3 týždne. Mala som sťastie. Táto logopedička sa mu venovala, mala veľa skúseností, a mňa naučila ako mám so synom pracovať doma. Dostávali sme úlohy do ďalšej kontroly. Chodili sme tam 4 roky, každý deň som doma s malým precvičovala, niekedy bol aj plač, nevadí, skúšala som to všeliako - pri hre, s obrázkami … Výsledky bolo vidieť, resp. počuť - každý týždeň to bolo lepšie a lepšie. Keď išiel do 1.triedy, rozprával krásne.

Dôležitou súčasťou logopedickej terapie je aj spolupráca s rodičmi. Logopéd poskytuje rodičom rady a stratégie, ako podporovať rečový vývin dieťaťa aj v domácom prostredí.

Prečítajte si tiež: Stratégie zvládania ignorácie u dvojročných detí

Alternatívne Metódy Komunikácie

V niektorých prípadoch, najmä pri závažnejších poruchách rečového vývinu, môže byť potrebné využiť alternatívne metódy komunikácie. Jednou z najčastejšie používaných alternatívnych metód je obrázkový komunikačný systém (PECS). Pri tejto metóde dieťa komunikuje pomocou obrázkov, ktoré reprezentujú rôzne predmety, činnosti alebo pocity. Ďalšou možnosťou je používanie gest a posunkov.

Domáce Cvičenia a Aktivity

Okrem logopedickej terapie a alternatívnych metód komunikácie môžu rodičia podporovať rečový vývin svojho dieťaťa aj prostredníctvom domácich cvičení a aktivít.

  • Pravidelná a zmysluplná komunikácia: Môžete mu opisovať, čo práve robíte, pomenovávať predmety vo svojom okolí a vyjadrovať svoje pocity, hoci aj pomocou kreatívnych hračiek, bábik, či maňušiek.
  • Reagovanie na pokusy o komunikáciu: Keď dieťa začne samé komunikovať, či už zvukmi alebo slovami, je dôležité na jeho pokusy reagovať. Zopakujte slovo, ktoré povedalo, a rozšírte ho o ďalšie informácie.
  • Aktívne počúvanie: Keď dieťa hovorí, venujte mu plnú pozornosť. Udržujte očný kontakt, prikyvujte a reagujte na to, čo hovorí.
  • Hry a aktivity na stimuláciu reči: Hry na pamäť a kategorizáciu (napr. "Čo je na obrázku?") alebo hry s rýmami a zvukmi (napr. "Hľadaj slová, ktoré sa rýmujú na slovo dom").
  • Čítanie kníh a rozprávanie príbehov: Keď čítate dieťaťu, vystavujete ho novej slovnej zásobe, komplexnejším vetným štruktúram a rôznym jazykovým štýlom.
  • Spievanie pesničiek a riekanky: Rytmus a opakovanie v pesničkách a riekankách pomáhajú deťom osvojiť si zvuky a slová.
  • Dramatizácia jednoduchých rozprávok a príbehov: Vyberte si rozprávku alebo príbeh, ktorý sa dieťaťu páči a je vhodný pre jeho vek. Pri čítaní môžete používať rôzne hlasy pre jednotlivé postavy.
  • Kalendár s fotkami: Nakreslite niekoľko obrázkov toho, čo plánujete v danom mesiaci (napríklad plávanie, návšteva, prechádzka do lesa, cesta vlakom). Následne môžete pridávať fotky z realizovaných aktivít a podobne.
  • Nezanedbávajte pravidelný pohyb: Pravidelný pohyb má nesmierny význam pre celkový vývin dieťaťa, vrátane jeho rečových schopností.
  • Knižka zážitkov: Vytvorte knižku zážitkov, kde budete zaznamenávať všetky aktivity a udalosti, ktoré ste s dieťaťom zažili.

Poruchy Autistického Spektra (PAS) ako Príčina Nereagovania na Meno

Ak dvojročné dieťa nereaguje na meno, jednou z možných príčin môže byť aj porucha autistického spektra (PAS). PAS sú súhrnným pojmom pre rôznorodú skupinu neurovývinových porúch, ktoré ovplyvňujú sociálnu interakciu, komunikáciu a správanie.

Príznaky PAS

Medzi skoré príznaky PAS patria:

  • Nereagovanie na meno: Dieťa sa neobráti k vám, keď ho oslovíte, zavoláte menom.
  • Žiadny očný kontakt: Dieťa nenadväzuje očný kontakt, alebo len veľmi málo.
  • Neukazovanie prstom, nevyužívanie gest: Dieťa nezdieľa svoj záujem tak, že by ukázalo prstom na to, čo ho zaujalo alebo by chcelo získať. Na komunikáciu nevyužíva gestá.
  • Nesledovanie predmetov očami: Dieťa nedokáže sledovať pohyb objektu alebo vaše gestá pohľadom.
  • Obmedzená alebo žiadna reč: Dieťa nezačne rozprávať, prípadne je jeho reč veľmi slabá.
  • Opakujúce sa správanie: Dieťa dáva prednosť stereotypným činnostiam (prelievanie vody, presýpanie piesku, točenie…), alebo vyhľadáva iba jeden typ podnetov.
  • Citlivé reakcie na zmeny, trvanie na rutine: Dieťa má nemenné, repetitívne (opakujúce sa), stereotypné vzorce správania (rituály a zvyky pred spánkom, pred raňajkami, trasy na prechádzke, pri obliekaní, rituály pri pozdravoch).
  • Nedostatok empatie: Dieťa má výrazne zníženú schopnosť rozpoznávať nálady a pocity druhých ľudí, nedokáže odhadnúť reakcie iných detí, ani nerozumie ich zámerom.

Diagnostika PAS

Ak máte podozrenie, že vaše dieťa má PAS, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Diagnostiku PAS vykonáva detský psychológ/psychiater, ktorý sa špecializuje na diagnostiku autizmu.

Prečítajte si tiež: Vývojové míľniky v dvoch rokoch

Terapie pre Deti s PAS

Existuje široké spektrum terapií, ktoré pomáhajú deťom s PAS v dennom režime. Terapie sú individualizované a zamerané na rozvoj komunikácie, sociálnych zručností a správania.

Dôležitosť Včasnej Intervencie

Včasná odborná pomoc dokáže zachytiť prípadný problém v rannom štádiu, kedy je práca s dieťaťom najefektívnejšia. Keď dieťa nerozpráva a problém sa zanedbá, nemusí už dobehnúť rovesníkov a ťažkosti môžu prerásť do problémov s učením v škole. Mnohé deti potrebujú len miernu podporu, aby sa „naštartovali“.

tags: #dvojrocne #dieta #nereaguje #na #meno #ale