Ignorovanie rodičov u dvojročného dieťaťa je bežnou súčasťou vývinového obdobia vzdoru, ktoré je charakteristické snahou o samostatnosť a budovaním si vlastnej identity. Rodičia často bagatelizujú prvé príznaky duševných problémov u detí, čo môže byť nebezpečné. Avšak, je dôležité vedieť, kedy spozornieť a kde hľadať pomoc.
Obdobie vzdoru: Normálna súčasť vývinu
Obdobie vzdoru sa zvyčajne vyskytuje medzi 1,5 až 3 rokmi veku dieťaťa, pričom najsilnejšie prejavy sa objavujú okolo 2 rokov. Toto obdobie súvisí s rozvojom osobnosti dieťaťa a budovaním si osobných hraníc. Dieťa si začína uvedomovať seba samého a hovorí o sebe v prvej osobe jednotného čísla ("Ja"). Snaží sa získať kontrolu nad svojim životom a ovplyvniť to, čo sa mu deje.
Prejavy vzdoru
Počas tohto obdobia si dieťa testuje svoje hranice a zisťuje, čo si môže dovoliť. K základným prejavom patrí typické detské "Nie!". Dieťa si toto "Nie!" doslova užíva a rodič sa z toho môže tešiť, pretože je to znamenie, že sa dieťa vyvíja dobre.
Medzi ďalšie prejavy vzdoru patria:
- Dlhodobé kričanie až vrieskanie
- Hádzanie sa o zem
- Kopanie do vecí alebo ľudí
- Hádzanie predmetov o zem a rozbíjanie ich
- Ignorovanie pokynov
- Záchvaty hnevu
- Plač
Tieto prejavy môžu byť podmienené temperamentom dieťaťa i nápodobou iných detí.
Prečítajte si tiež: Vývoj ukazovania u detí v dvoch rokoch
Príčiny ignorovania rodičov
Dieťa môže ignorovať rodičov z rôznych dôvodov, vrátane:
- Snaha o samostatnosť: Dieťa sa snaží presadiť svoju vôľu a urobiť veci po svojom.
- Nedostatok komunikačných schopností: Dieťa ešte nemá dostatočne rozvinuté komunikačné schopnosti, aby vyjadrilo svoje pocity a potreby.
- Frustrácia: Dieťa je frustrované, keď nemôže dosiahnuť to, čo chce.
- Únava: Unavené dieťa je viac plačlivé, nervózne a intenzívnejšie reaguje na podnety.
- Nuda: Dieťa sa nudí a snaží sa upútať pozornosť.
- Testovanie hraníc: Dieťa testuje, kam až môže zájsť a čo si môže dovoliť.
- Nezrozumiteľné pokyny: Dieťa nerozumie tomu, čo od neho rodič žiada.
- Negatívna pozornosť: Dieťa si uvedomuje, že nevhodným správaním získa pozornosť rodičov.
Ako reagovať na ignorovanie rodičov
Je dôležité, aby rodičia reagovali na ignorovanie zo strany dieťaťa s pokojom a rozvahou. Tu je niekoľko tipov, ako na to:
- Zachovajte pokoj: Je dôležité, aby ste zachovali pokoj a nenechali sa vyprovokovať. Ak budete kričať alebo sa hnevať, situáciu len zhoršíte. Dýchajte zhlboka a čakajte. Pokiaľ dieťaťu nehrozí nijaké nebezpečenstvo, tak najprv sa zamerajte na to, ako sa cítite vy. Keď cítite, že sa vo vás stupňuje napätie, hnev, frustrácia, bezradnosť, zúfalstvo, nadýchnite sa zhlboka a vydýchnite pomaly. Zopakujme to niekoľkokrát. Nie je nutné, aby sme vždy reagovali okamžite a rýchlo.
- Zistite príčinu: Skúste zistiť, prečo dieťa ignoruje vaše pokyny. Je unavené, hladné, alebo sa nudí? Keď sa takéto prejavy opakujú častejšie, tak čo ich udržiava. Stáva sa napríklad, že dieťa sa hádže o zem len pred matkou, lebo vie, že ona skôr povolí. Preto je vždy dobré pozrieť sa na správanie dieťaťa akoby z diaľky, z nadhľadu, a odsledovať, čo udržiava vzdor.
- Nadviažte kontakt: Skôr ako začnete dieťaťu niečo hovoriť, uistite sa, že vám venuje pozornosť. Ak sa dieťa venuje hre, pozerá televíziu alebo sedí pri PC, je veľmi pravdepodobné, že vás nepočúva. Na to, aby vás dieťa skutočne počúvalo v zmysle, že vás plne vníma a registruje, čo od neho žiadate, s ním najskôr potrebujete nadviazať kontakt. Ak ho ani tieto podnety nedokážu vytrhnúť zo zaujatia hrou, jednoducho mu povedzte: "Pozri sa na mňa."
- Používajte jednoduché a jasné pokyny: Vyjadrujte sa jednoznačne a používajte krátke a zrozumiteľné vety. Deti sú veľmi citlivé a okrem obsahu verbálnej výpovede intenzívne vnímajú aj váš postoj, mimiku a gestikuláciu. Nevyjadrujte sa v náznakoch, nesnažte sa apelovať na jeho charakter, morálku, zmysel pre povinnosť či iné abstraktné pojmy.
- Buďte dôslední: Ak dieťa ignoruje vaše pokyny, uistite sa, že nasledujú dôsledky. Naučíte ho tým, že ak niečo poviete, myslíte to vážne. Jednoducho požiadavku opakujte dovtedy, kým ju dieťa nesplní.
- Ponúknite alternatívy: Dajte dieťaťu možnosť výberu, aby malo pocit, že má kontrolu nad situáciou. Napríklad, môže si vybrať z dvoch príchutí jogurtov na raňajky, z dvoch tričiek, ktoré si ráno oblečie, z hračiek s ktorými sa môže hrať.
- Oceňujte dobré správanie: Chváľte dieťa, keď poslúcha a robí to, čo od neho žiadate.
- Stanovte hranice: Deti sa cítia bezpečne, ak majú pevne stanovené hranice. Ak nemá určené žiadne hranice, znamená to pre neho nedostatok istoty zo strany dospelého a dokonca istú formu nezáujmu o jeho osobu.
- Buďte príkladom: Pre vaše dieťa ste vzorom. Nielen v správaní, ale aj v komunikácii. Ak vidí, že nepočúvate vy jeho, bude robiť to isté vo vzťahu k vám.
- Ignorujte nevhodné správanie: Niektoré druhy nevhodného správania je najlepšie ignorovať, najmä ak si chce dieťa vydobyť svoje vytrvalým plačom.
- Uplatňujte logické dôsledky: Netrestajte dieťa spôsobom, že večer mu nepustíte rozprávku, lebo dopoludnia kopalo deti v piesku. Dieťa je ešte malé aj na to, aby si to spojilo, to dokáže dieťa vo veku 5 rokov.
- Hovorte rozhodne, ale potichu: Krik vyvoláva iba krik. Keď sa spoľahnete na to, že vaše dieťa bude s vami spolupracovať, máte väčšie šance na úspech.
Čo nerobiť
- Vyhrážky: Pokiaľ vyhrážky vyslovíte nepremyslene a nemyslíte ich vážne, vaše dieťa vás prestane počúvať.
- Tresty: Tresty môžu Vaše dieťa zahanbiť a ponížiť, môžu spôsobiť strach a vyvolať túžbu po pomste.
- Bitka: Deti, ktoré sú často bité, časom znecitlivejú. A často tiež pripravujú pomstu.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Vo väčšine prípadov rodičia zvládnu obdobie vzdoru svojho dieťaťa sami. Sú však situácie, kedy už neostáva iné, než vyhľadať psychológa. Je to zvyčajne vtedy, keď už to rodičia nezvládajú, keď to presahuje ich sily, majú pocit, že zlyhávajú a nevedia si poradiť, prípadne, keď vzdor pretrváva u dieťaťa aj vo vyššom veku, napr. ešte okolo 5. roku.
Duševné poruchy u detí
Je dôležité rozlišovať medzi bežným obdobím vzdoru a príznakmi duševných porúch. Príznaky duševných porúch sú rôzne, a preto je často problém identifikovať ich. U detí je to ešte ťažšie, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania a veľkú časť dňa trávia v školách či v škôlkach.
Medzi príznaky, ktoré by ste si mali všímať, patria:
Prečítajte si tiež: Vývojové míľniky v dvoch rokoch
- Častý plač bez jasného dôvodu
- Neustály smútok
- Strata záujmu o aktivity, ktoré dieťa predtým zbožňovalo
- Izolácia
- Problémy so spánkom
- Zmeny v stravovacích návykoch
- Riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania
- Úzkosti
- Nočné mory
- Problémy so sústredením
- Výkyvy nálad
Ak si všimnete na svojom dieťati zmeny správania a máte podozrenie, že trpí duševnou poruchou, nepanikárte. Vyhľadajte odbornú pomoc.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa