Dvojročné obdobie je kľúčové pre vývoj dieťaťa. V tomto veku sa dieťa učí mnoho nových vecí, rozvíja svoje schopnosti a formuje svoju osobnosť. Jednou z bežných obáv rodičov v tomto období je, keď sa dieťaťu "nechce rozviazať jazyk" alebo nechce ukazovať. Je dôležité pochopiť, čo sa skrýva za týmto správaním a ako s ním správne zaobchádzať.
Pochopenie vývoja reči u dvojročných detí
Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa sa vyvíja individuálnym tempom. Niektoré deti začnú rozprávať skôr, iné neskôr. Ak dvojročné dieťa hovorí len pár slov (mama, tata, baba, meno svojej sestričky, papám, mňam, papá, havo, cica, nono, nie) a opakuje písmenká, no nepovie celé slovo, nemusí to hneď znamenať problém. Lekár zvyčajne odporúča dať dieťaťu čas.
Kedy spozornieť?
Spozornieť by ste mali, ak:
- Dieťa v jednom roku nevyslovuje absolútne žiadne slová a nekomunikuje.
- V 12. až 14. mesiaci nevie stáť s oporou.
- Po 15. mesiaci nedokáže chodiť, stáť a nastúpiť nohou dopredu.
Rodičia by mali dieťa viac sledovať a konzultovať situáciu s logopédom. Pohyb a komunikácia idú ruka v ruke, a ak je dieťa limitované v pohybe, ovplyvní to aj jeho reč.
Príčiny, prečo dieťa nechce ukazovať alebo rozprávať
Existuje niekoľko dôvodov, prečo sa dieťa v tomto veku môže správať tak, že nechce ukazovať alebo rozprávať:
Prečítajte si tiež: Stratégie zvládania ignorácie u dvojročných detí
- Individuálny vývoj: Každé dieťa má svoje vlastné tempo vývoja. Niektoré deti sa sústredia na motorický vývoj, iné na kognitívny alebo sociálny.
- Nedostatok podnetov: Dieťa potrebuje dostatok podnetov na to, aby sa jeho reč rozvíjala. Ak sa s ním rodičia málo rozprávajú, čítajú mu alebo sa s ním hrajú, môže sa jeho rečový vývoj spomaliť.
- Problémy so sluchom: Ak má dieťa problémy so sluchom, môže mať ťažkosti s porozumením reči a s jej napodobňovaním.
- Motorické problémy: Problémy s motorikou úst a jazyka môžu dieťaťu sťažiť vyslovovanie slov.
- Strach alebo neistota: Dieťa sa môže báť rozprávať alebo ukazovať, ak má pocit, že ho rodičia kritizujú alebo zosmiešňujú.
- Dyspraxia: Vývinová porucha motoriky, ktorá môže ovplyvniť reč a motorické zručnosti.
Ako podporiť rozvoj reči u dvojročného dieťaťa
Existuje mnoho spôsobov, ako môžete podporiť rozvoj reči u svojho dieťaťa:
- Rozprávajte sa s dieťaťom: Rozprávajte sa s dieťaťom čo najviac, aj keď vám nerozumie. Pomenúvajte veci okolo neho, opisujte, čo robíte, a odpovedajte na jeho otázky.
- Čítajte dieťaťu: Čítajte dieťaťu knihy s obrázkami a rozprávajte sa o tom, čo vidíte.
- Spievajte dieťaťu: Spievajte dieťaťu pesničky a riekanky.
- Hrajte sa s dieťaťom: Hrajte sa s dieťaťom hry, ktoré podporujú rozvoj reči, ako napríklad "Čo je to?" alebo "Kde je?".
- Používajte jednoduché vety: Hovorte s dieťaťom jednoduchými vetami a používajte krátke slová.
- Opakujte slová: Opakujte slová, ktoré sa dieťa snaží vysloviť, a povzbudzujte ho, aby ich opakovalo po vás.
- Buďte trpezliví: Buďte trpezliví a povzbudzujte dieťa, aj keď sa mu nedarí.
- Navštívte logopéda: Ak máte obavy o vývoj reči svojho dieťaťa, navštívte logopéda.
Ako reagovať, keď dieťa odmieta ukazovať
Ak dieťa odmieta ukazovať, je dôležité zistiť, prečo to robí. Možno sa cíti neisto, bojí sa, že urobí chybu, alebo jednoducho nemá záujem. V žiadnom prípade by ste ho nemali nútiť alebo kritizovať.
Tipy, ako postupovať:
- Buďte trpezliví a chápaví: Dajte dieťaťu čas a priestor, aby sa cítilo pohodlne.
- Používajte pozitívne posilňovanie: Chváľte a povzbudzujte dieťa, keď sa mu niečo podarí.
- Hrajte sa hry, ktoré podporujú ukazovanie: Hrajte sa hry, ktoré dieťa motivujú k ukazovaniu, napríklad "Kde je?" alebo "Ukáž mi…".
- Ponúknite pomoc: Ak dieťa potrebuje pomoc, ponúknite mu ju, ale nenechajte ho, aby sa na vás spoliehalo úplne.
- Zamerajte sa na zábavu: Urobte z ukazovania zábavnú aktivitu, aby sa dieťa cítilo motivované.
Dôležitosť hraníc a lásky vo výchove
Pri výchove dieťaťa je dôležité nájsť rovnováhu medzi láskou a stanovením hraníc. Láska a podpora sú základom zdravého vývoja dieťaťa. Dieťa potrebuje cítiť vašu lásku a dôveru, aby sa cítilo bezpečne a mohlo sa rozvíjať.
Stanovenie hraníc
Hranice sú dôležité preto, aby sa dieťa naučilo sebaovládaniu, spolupracovalo s ostatnými a poznalo nároky a limity každodenného života. Hranice by mali byť primerané veku dieťaťa a mali by sa postupne rozširovať, aby mu nechali viac voľnosti pri výbere.
Ako na to?
- Buďte priateľskí a spravodliví: Dôverujte svojmu dieťaťu s prihliadnutím na jeho vek.
- Hovorte rozhodne, ale potichu: Krik vyvoláva iba krik.
- Buďte príkladom: Ak sa vy správate nedisciplinovane, neočakávajte od dieťaťa, že bude lepšie ako vy.
- Vyhnite sa vyhrážkam a bitke: Telesné tresty vedú k nevraživosti a k väčšej neposlušnosti.
Dyspraxia ako možná príčina
Ak má dieťa oneskorený vývin reči a zároveň problémy s motorikou, môže ísť o dyspraxiu. Dyspraxia je vývinová porucha motoriky, ktorá ovplyvňuje plánovanie a koordináciu pohybov.
Prečítajte si tiež: Vývojové míľniky v dvoch rokoch
Príznaky dyspraxie
- Oneskorenie v motorickom vývine (sedenie, štvornožkovanie, chôdza).
- Ťažkosti s jemnou motorikou (obliekanie, jedenie, kreslenie).
- Ťažkosti s koordináciou pohybov.
- Ťažkosti s rečou.
- Ťažkosti s plánovaním a organizovaním úloh.
Diagnostika a terapia dyspraxie
Diagnostika dyspraxie je komplexný proces, ktorý vyžaduje spoluprácu viacerých odborníkov (pediater, neurológ, psychológ, logopéd, fyzioterapeut). Terapia dyspraxie je dlhodobá a systematická a zameriava sa na rozvoj motorických zručností, reči a kognitívnych funkcií.
Strach a úzkosť u detí
Strach je bežnou súčasťou vývoja dieťaťa. Niektoré deti sú však náchylnejšie na vznik úzkostí a fóbií. Ak má dieťa intenzívny strach, ktorý ovplyvňuje jeho správanie a každodenný život, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.
Bežné detské strachy
- Strach z oddelenia od matky.
- Strach z cudzích ľudí.
- Strach z tmy.
- Strach z príšer.
- Strach z choroby a smrti.
Ako pomôcť dieťaťu so strachom
- Potvrďte, čo vaše dieťa cíti a ukážte mu, že ho chápete.
- Nereagujte na strach prehnane.
- Pomenujte, čo vidíte, a udalosť vysvetlite.
- Vyhľadajte odbornú pomoc, ak je to potrebné.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa