Deti už od narodenia prežívajú množstvo emócií, radosť, zaľúbenie, ale aj strach, frustráciu, sklamanie, alebo bezradnosť. Ich emócie sú hlboké. Nemluvňa svoje emócie prejavuje mimikou, pohybmi tela, zvukmi a plačom. Dieťa neplače len keď je hladné, unavené, alebo trpí bolesťami. Plačom z tela uvoľňuje stres a napätie spôsobené strachom, zraneniami či frustráciou. Keď rastieme, učíme sa emócie zvládať inak ako plačom.
Plač ako súčasť detského života
Plač sa často stáva asociálnym prejavom, prejavom slabosti a vyvoláva negatívne emócie. Plačúce dieťa vnímame ako nespokojné, či nevychované a jeho matku ako neschopnú pochopiť, či vychovať svoje dieťa. Mamičky majú hlboko zakorenený predsudok - „Som zlá matka, keď moje dieťa plače!“ Vzhľadom na túto predstavu je pre nás detský plač stresujúci, a preto nedokážeme plne sledovať jeho prejavy, neverbálne signály a rozlišovať rôzne typy plaču. Dieťa pritom plače inak, keď je hladné, inak, keď je unavené a inak, keď je v strese.
Dostali sme sa preto tak ďaleko, že chceme deti vychovávať od narodenia a robíme všetko možné aj nemožné, aby neplakali. Plačúce dieťa jednoducho označujeme ako zlé. Máme radi pohľad na spokojné dieťa, no jeho plač nás vyvádza z rovnováhy. Dokonca sme presvedčení, že nás ním manipuluje, že si zbytočne vymýšľa potreby a vytvára si zlé návyky.
Metódy "nechať vyplakať" a ich dopad
Dotiahli sme to dokonca tak ďaleko, že sme si vymysleli spôsoby ako dieťa vytrénovať, aby neplakalo, a tak neprejavovalo potrebu blízkosti. Dieťa, ktoré učíme byť samostatné metódou „nechať vyplakať“, nestráca potrebu mať mamičku pri sebe, ale stráca dôveru. Vedci to potvrdili na základe merania hladiny kortizolu. Počas fázy, kedy dieťa volá mamu na pomoc svojím plačom, bola nameraná vysoká hladina stresových hormónov u zúfalého dieťaťa aj mamičky. V druhej fáze, kedy dieťa rezignuje, neplače a zaspí bez prítomnosti mamičky, namerali v krvi dieťaťa stále vysokú hladinu stresových hormónov. Situácia je preň teda stále stresujúca, no už vie, že bude zbytočne volať o pomoc. Mama s dieťaťom tak strácajú spoločné emočné zladenie.
Emočné prepojenie matky a dieťaťa
Prepojenie matky a dieťaťa v prvých rokoch spoločného života je také silné, že častým dôvodom pre emočný plač môžu byť práve emócie, ktoré na dieťa preniesla mama a naopak. Ak je to teda potrebné, je dobre sa nebrániť spoločnému plaču, poplakať si aj s dieťaťom a uvoľniť spoločne nahromadené emócie.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Význam naslúchania a reakcie na potreby dieťaťa
Vyživujme tak kvality, s ktorými dieťa prichádza na svet a nebudeme ho musieť neskôr vychovávať. Je napríklad dokázané, že deti sú schopné prejaviť súcit od narodenia. Rodíme sa s istou kapacitou, no táto schopnosť sa rozvíja na základe životných skúseností a empatického správania v rodine. Na začiatku života sa dieťa učí empatii na vlastnej koži - vychádza z toho, ako sa k nemu správajú rodičia, pričom samotné správanie a prejavy sú oveľa dôležitejšie ako slovné vychovávanie. Ak rodičia reagujú na potreby dieťaťa, nevyživujú tak len jeho telo, ale aj jeho psychické potreby. Práve skúsenosti v prvých rokoch života, kedy dochádza k podstatnému vývinu mozgu, formujú schopnosť súcitiť s inými a tiež mať rád sám seba. Dieťa napríklad vo veku troch rokov dokáže plne prejaviť súciť, vekom tým situáciám akurát lepšie rozumie.
Komunikácia s dieťaťom a vypočutie jeho plaču
Pozerajme sa mu do očí, prihovárajme sa bez odsudzovania, hľadajme slová uistenia, rozprávajme o emóciách - jeho aj svojich a hlavne používajme dotyk ako jazyk lásky. Dotykom hľadáme spojenie. Niekedy stačia sústredené dotyky - na hlave, na hrudníku, na brušku, no niekedy je potrebné objatie a niekedy naozaj pomôže masáž. Masáž, ako sústredená a intenzívna forma dotyku, pomáha deťom spojiť sa so svojim telom a pocitmi v ňom, a tak sa ľahko stane, že sa dieťa po masáži rozplače a uvoľní nahromadené emócie. Súčasné aj minulé. Vnímavý rodič už dokáže odhaliť spôsob ako dieťaťu pomôcť s nahromadenými emóciami bez toho, aby ich potlačil. Mali by sme však plne akceptovať prejavy lásky, ktoré sú pre naše dieťa najpodstatnejšie.
Akceptácia detského plaču a jeho prínosy
Keď sa nakoniec naučíme detský plač prijať a vypočuť, tak dieťaťu pomôžeme uvoľniť momentálne emócie a tiež predchádzať emocionálnym problémom v budúcnosti. Dieťa, ktoré nadobudne istotu, že je milované a prijaté, lepšie spáva, lepšie zvláda svoje emócie, je zdravšie a viac napreduje.
Historický kontext a súčasné trendy
Plač najviac akceptovali moderné výchovné smery z 30. - 50. rokov 20. storočia, ako napríklad výchovná metóda Sira Trubyho Kinga, ktorá ako svoju súčasť podporovala vyplakanie bábätka na to, aby sa mu "vytvoril" režim spánku a kŕmenia. Podľa jeho metódy malo bábätko už od narodenia spať od 19:00 do 7:00 bez prerušenia a bez rodičovskej kontroly a cez deň malo byť kŕmené raz za tri hodiny bez ohľadu na prejavy hladu.
Predstavy Trubyho Kinga sa postupne transformovali do rozličných iných výchovných prístupov, ktoré presviedčali matky, že dosiahnuť celonočný spánok dieťaťa je možné prostredníctvom viacerých typov metód vyplakania - od Ferbera až po rozličné modifikácie "kontrolovaného plaču". Všetky tieto metódy majú jednu spoločnú vlastnosť v tom, že matky presviedčajú, že plač dieťaťa nevadí, že to, čo matky pri plači dieťaťa cítia, nie je relevantné, že je v poriadku, ak pri plači dieťaťa začne plakať aj žena samotná, že plač je vlastne potrebou dieťaťa a že "účel svätí prostriedky" - že teda "účel" (t. j. spiace dieťa) je to podstatné, a nie spôsob, akým sa takémuto spánku dospeje. Plač sa pri týchto prístupoch teda považuje za legitímny prostriedok dosiahnutia cieľa. Banalizovanie plaču postupne prešlo do vysvetlení, ako napríklad "bábätko si potrebuje trénovať pľúcka". Spolu s tým sa matky dozvedeli, že "nemajú skákať pri každom zaplakaní".
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Svet sa zmenil. Postupne to vyzeralo, že matky začínali opäť vnímať svoje pocity a inštinkty, ktoré im hovorili, že plačúce bábätko je potrebné snažiť sa utíšiť a že nie je dobré nechať ho zámerne plakať bez toho, aby sa človek pokúsil urobiť niečo pre to, aby plakať prestalo. Plač detí začal byť dobre preskúmaný, negatívne fyzické reakcie a chemické zmeny v organizme plačúceho dieťaťa začali byť s pokrokom vedy zjavné. A napriek tomu v nedávnej dobe znovu prišli myšlienky, ktoré matky presviedčajú, že je v poriadku nechať bábätko zámerne plakať. Tentokrát sa plač ako vhodný prostriedok prezentuje v kontexte toho, že "plačúce bábätko si v náručí matky potrebuje odplakať všetku svoju bolesť" a že preto ho je správne nechať plakať a nepokúšať sa ho upokojiť. Že je niečo takéto v poriadku sa zdôvodňuje tým, že plač sa odohráva na bruchu matky vo fyzickom kontakte nahého bábätka a matky. Pri tejto metóde ide o niekoľkohodinový plač, pričom celý proces "reštartu" má rozličnú dĺžku. Vychádza z myšlienky, že plač v kontakte s matkou je "povolený", "terapeutický" a že je to niečo úplne iné, ako keď bábätká plačú v iných situáciách. Existujú dokonca "radcovia", ktorí matku naučia, že je v poriadku, ak idú proti svojim inštinktom a nebudú sa bábätko snažiť utíšiť. Takíto radcovia rovnako ako vychovávateľky metódy Trubyho Kinga dokážu v pokoji stáť nad plačúcim bábätkom a matkou, ktorej plač bábätka drása srdce, dušu i nervy, a vravieť jej, že je to tak normálne a dokonca prirodzené.
Plač ako signál a potreba
Plač, akýkoľvek plač, je pre bábätko stavom najvyššej pohotovosti. Matky sú v období pôrodu a po pôrode pod vplyvom množstva takýchto autorít a o tom, že "plač je v poriadku", sa dozvedajú rozličným spôsobom. Každá matka v hĺbke duše túži reagovať na plač dieťaťa, trpí, keď jej dieťa plače, a svojmu dieťaťu odovzdať svoju nežnosť a lásku. A predsa je v rozličných situáciách presviedčaná o opaku. Skutočnosť, že existujú ľudia, ktorí odporúčajú ako terapeutické to, aby dieťa dlhodobo a zámerne plakalo v kontakte koža na kožu s matkou, je jeden z novodobých príkladov takéhoto prístupu. To, že existuje štúdia, ktorá hovorí, že je rozdiel v tom, či dieťa plače mimo kontaktu s človekom alebo plače v kontakte s človekom, ešte nedáva podklad pre to, aby bolo v poriadku to, že bábätko dlhodobo zámerne plače. Táto štúdia mala byť upokojením pre rodičov, ktorých dieťa plače a dočasne ho nevedia utíšiť, hoci sa o to snažia. To je niečo úplne iné ako zámerný plač bez snahy o upokojenie. Mala im objasniť, že má zmysel, aby sa o utíšenie pokúšali a aby si bábätko nechali pri sebe, aj keď už nevedia, ako presne by bábätku pomohli.
Plač bábätka je vždy komunikácia, ktorou prejavuje svoje potreby, ktoré majú byť naplnené. Bábätko plačom nemanipuluje. Nesnaží sa získať nič nelegitímne. Ani sa počas plaču nič neučí. Plač mu nepomáha, plač je vyjadrenie kritickej potreby, ktorú bábätko má. Existujú dve štádiá plaču bábätka - v prvej etape bábätko plače s cieľom nájsť správne miesto (matku), nájsť prsník a dojčiť alebo preto, že napríklad potrebuje zaspať (potreba zaspať alebo vyčerpanosť či prílišná miera podnetov je častým dôvodom na plač bábätka) - táto etapa sa nazýva protest, a keď sa v tejto etape potreby bábätka naplnia, tak tento plač nie je pre bábätko kriticky nebezpečný. Plač pre dieťa neprináša nič dobré. Je presne taký urgentný, ako znie. Plač v matke spúšťa celú škálu reakcií a veľkú túžbu, aby bábätko plakať prestalo. Plač je stavom najvyššej pohotovosti. A to aj pre matku.
Ako minimalizovať plač bábätka
Je možné pomôcť bábätku, aby plakalo čo najmenej:
- Je dobré spoločne s poradkyňou pri dojčení z o. z.
- Reagovať na prvé prejavy nespokojnosti bábätka ešte predtým, než začne plakať.
- Napĺňať potrebu bábätka byť s nejakou ľudskou bytosťou v kontakte. Vedieť, ako je možné využiť pohyb či hudbu na upokojenie bábätka.
Napriek tomu, že máte štatisticky len veľmi malú šancu, že za plačom vášho bábätka bude závažná zdravotná príčina, je dobré tie najčastejšie z nich vylúčiť v konzultácii s pediatrom. Ak príčina plaču bábätka súvisí so zdravotným problémom, často máva iné prejavy ako „len“ nadmerný plač. Ak vaše dieťatko začalo veľa plakávať náhle, a plač sa nesústreďuje len do večerných hodín, môže byť choré. Odmerajte mu teplotu a sledujte, ako močí, či jeho moč nezapácha. Požiadajte lekára, aby mu urobil test na odhalenie prípadnej bakteriálnej infekcie.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Prečo novorodenec plače?
Srdcervúci plač bábätka u mnohých čerstvých mamín spustí kolotoč negatívnych myšlienok a výčitiek. V prvom rade si treba uvedomiť, že detský plač je prirodzený. Novorodeniatko okrem neho nemá k dispozícii žiadny iný spôsob komunikácie. Svoje prirodzené potreby dáva najavo plačom.
- Hlad: Niektoré bábätká dávajú najavo hlad poriadne hlasno. V tomto prípade máte jedinú možnosť - nakŕmiť hladoša čo najskôr. Inak sa môže stať, že bábätko sa môže vynervovať tak, že bude odmietať prsník alebo fľašku. Pokiaľ nedojčíte, skúste počas noci poprosiť partnera, nech zarobí mlieko on.
- Mokrá plienka: Ak používate jednorazové plienky, mali by bábätku zabezpečiť na pár hodín pocit sucha. No ak bábätko mrnká a nevie sa upokojiť, skúste skontrolovať, či má suchú plienku. Mokrá plienka môže byť príčinou nepohody. Občas bábätko nechajte vyvetrať sa na prebaľovacej podložke.
- Prestimulovanie: Návšteva babičky, susedky, kamarátky a k tomu množstvo nových hračiek? Pre psychiku bábätka to môže byť poriadna nálož. Možno ste si aj vy všimli, že po odchode návštevy býva dieťatko plačlivejšie. Bábätko býva veľmi citlivé na zvuky a vizuálne podnety. Ak vidíte, že je prestimulované, zoberte ho do izby, urobte v nej prítmie, bábätko si nechajte na rukách a jemne ho hojdajte. Pri plači z prestimulovania hrozí nekončiaci záchvat plaču, ktorý môže trvať aj niekoľko hodín. Stáva sa to najmä u bábätiek medzi 2. a 4. mesiacom.
- Únava: Niečo podobné ako pri priveľa podnetoch nastáva aj pri plači z únavy. Najlepšie je zbystriť pozornosť už pri prvých náznakoch únavy bábätka. Inak veľmi rýchlo prepukne v plač. Plač v dôsledku únavy je často sprevádzaný začervenaním, kopaním, kedy sa krátke vzlyky striedajú s dlhými. Pokiaľ bábätko začína plakať od únavy, všetko ostatné musí ísť bokom. V tomto prípade je to podobné ako s plačom od hladu.
- Nuda: Môže sa bábätko nudiť? Áno, môže. Najmä keď príliš dlho leží v postieľke. Pre maminu sú to vzácne okamihy, kedy si môže aspoň odskočiť na toaletu, no dieťatku sa to môže zdať ako celá večnosť. To, že mu je dlho, vám dá najavo poriadnym plačom. Našťastie, tento typ plaču sa dá ľahko zvládnuť.
- Bolesť bruška: Bolesť bruška potrápi nielen bábätko, ale aj bezmocnú maminu, ktorá nedokáže pomôcť svojmu dieťatku. Plač v dôsledku koliky, bolesti bruška, môže skutočne trvať celé hodiny. Väčšinou nastupuje do pätnástich až tridsiatich minút od kŕmenia. Pri plači v dôsledku koliky vám v prvom rade pomôže len trpezlivosť. Kolika častejšie postihuje chlapcov než dievčatá, väčšinou odznie v priebehu troch až štyroch mesiacov. Môžete vyskúšať bábätku masírovať bruško, ísť s ním na prechádzku, ale to ste už pravdepodobne skúšali. Nezabúdajte myslieť aj na seba.
- Teplota: Dieťatko môže plakať aj vtedy, keď mu je zima, alebo horúco. Pokiaľ plače, skontrolujte teplotu v miestnosti. Ideálna teplota v izbe by mala byť okolo 20°C. Pre bábätko je veľmi nebezpečné prehrievanie, pretože si nevie ešte dostatočne regulovať telesnú teplotu. Či je bábätku zima, hravo zistíte podľa chodidiel. Ak má studené nôžky, treba ho obliecť teplejšie, prípadne zvýšiť teplotu v miestnosti.
Ako dieťa upokojiť?
Najčastejšou reakciou matky na plač dieťaťa je snaha ho utíšiť. Vybratie z postieľky a nosenie v náručí dieťa často upokojí a ono v matkinom náručí zaspí. Ak tomu nie je tak, reaguje mamička väčšinou tak, že má dieťa zrejme nedostatok výživy a plačom si ho žiada. Ak žena dieťa dojčí, priloží ho k prsníku, dieťa sa upokojí a všetko je v poriadku. Ak dôvodom na plač nebol ani hlad, pristupuje mamička k ďalšiemu kroku - dieťa rozbalí a zhodnotí, či neplakalo kvôli mokrej plienke.
Ak dieťa stále plače, začína sa mamička väčšinou zapodievať myšlienkou, či nie je choré a ako ho má utíšiť. Cumlík dieťa odmieta, vystrkuje ho z úst, ale inak nemá prejavy žiadnej choroby. Potom je potrebné zvážiť, či príčinou plaču nemôže byť nafúknuté bruško. Nadmerná plynatosť sa môže objaviť napríklad pri nesprávnej technike kŕmenia.
Plynatosť
Najmä pri podávaní mlieka fľaškou, ktorá má zlý sklon, môže dieťa prehĺtať s potravou väčšie množstvo vzduchu, čo sa následne prejaví zvýšenou plynatosťou, tzv. meteorizmom. V týchto prípadoch je najlepšou prevenciou úprava techniky kŕmenia. Dieťaťu pomáha: teplý obklad na bruško, tzv. rektálna rúrka zavedená do konečníka. Túto rúrku je možné zakúpiť v zdravotníckych potrebách a opatrne, za použitia mastičky, ju dieťaťu zaviesť. Plyn z tráviaceho traktu dieťaťa sa uvoľní, dieťa sa upokojí a potom zaspí. Inou možnosťou je predpis prípravku určeného pre dojčatá so zvýšenou plynatosťou a jeho podávanie s každou dávkou potravy.
Zvýšená teplota
Ak je dieťa naďalej nepokojné, plače, mali by sme zistiť, či nemá teplotu. Zvýšená teplota môže byť prejavom začínajúcej infekcie. A to by malo zvýšiť našu pozornosť najmä v prvých mesiacoch života. Mali by sme rovnako zvážiť, či dieťa nevziať k lekárovi. Veľmi významný je nepokoj, plač dieťaťa a opakovane zistená vysoká teplota bez ďalších klinických príznakov. Mohlo by ísť napríklad o infekciu močových ciest alebo iné závažné ochorenie, ktoré by prípadne vyžadovalo nejakú ďalšiu ako len proti horúčkovú terapiu.
Rastúci zúbok
U starších dojčiat môže byť príčinou nepokoja rastúci zúbok, ktorý môže rovnako vyvolať teplotu. Plač a nepokoj dieťaťa po prerezaní zúbka ustane a dieťa sa vráti do obvyklého stavu pokoja. Pri plači a nepokoji dieťaťa si všímame aj všetky ostatné prejavy jeho aktivity.
Prietrž alebo zlomenina?
Príčinou neobvyklého plaču a nepokoja môže byť aj prietrž alebo zlomenina. Kosti dojčiat sú veľmi krehké a hrozí nebezpečenstvo ich poranenia. U dieťaťa si preto vždy všímame pohybovú aktivitu rúk aj nožičiek. Zdanlivo bezdôvodný a neutíchajúci plač dieťaťa dokáže priviesť do úzkostlivých stavov aj tých najpokojnejších rodičov.
Mýty o detskom plači
Plač bábätka treba vnímať ako jeho komunikačný prostriedok. Na začiatku treba povedať, že plač novorodenca nikdy nie je bez dôvodu a rozhodne nejde o akt, ktorým by si unudené dieťatko len vynucovalo tvoju pozornosť. Plač je totiž jedným z mála signálov a komunikačných prostriedkov, ktorými čerstvo narodené dieťa disponuje, a tak práve pomocou neho s tebou komunikuje a dáva ti najavo, že momentálne nie sú dostatočne naplnené jeho potreby.
Typy detského plaču a ich prejavy
Po príchode z pôrodnice domov sa budete s bábätkom čoraz väčšmi zoznamovať a prehlbovať si váš vzťah. Preto je logické, že napríklad aj počas šestonedelia nebudeš vedieť rozlúsknuť, čo presne ti chce bábätko dať najavo. Prvé dni, respektíve týždne, sa preto budú niesť v duchu pozorovania, skúšania, dosahovania výsledkov v utíšení dieťaťa, ale aj zlyhaní, kedy sa voči jeho plaču budeš cítiť bezmocná. Po čase naopak zistíš, že nie je plač ako plač, pričom rozhodne nejde len o jeho razantnosť a intenzitu. Pri plači totiž bábätko vysiela aj iné signály, ktoré je potrebné si všimnúť a spätne spojiť s jeho potrebou, ktorú ak si naplnila, nárek ustane.
Plač dieťaťa od hladu
S týmto nárekom sa niektoré mamičky stretávajú nesmierne často, iné zasa takmer vôbec - všetko závisí od toho, ako vyzerajú začiatky dojčenia, či je bábätko správne prisaté, prípadne či bábätku stačí interval kŕmenia umelým mliekom, ktorý si spočiatku nastavíte. Plač novorodenca od hladu môže spočiatku pripomínať jemné mrnkanie a ak mu do pár chvíľ nie je ponúknuté „jedlo,“ môže prerásť do silnejšej intenzity. Dôležitým rozpoznávajúcim faktorom sú taktiež ručičky dieťaťa - k ústam si prikladá päsť, pokúša sa cmúľať prsty alebo pokojne aj roh deky, ktorú má práve poruke.
Plač dieťaťa od únavy
Nie je na škodu uvedomiť si, že každý, i ten najbanálnejší podnet, je pre bábätko novým. Ak má počas dňa týchto podnetov viac, jeho psychika sa preťaží natoľko, že je napríklad ťažké ho večer uspať. Medzi nové podnety možno zaradiť návštevu vo vašej domácnosti, prvú dlhšiu prechádzku, skúšku nosiča či akúkoľvek zmenu alebo novinku, s ktorou je konfrontované a ktorá si žiada jeho pozornosť. Plač od únavy sprevádza zívanie, chytanie očiek a tváričky a často sa vyskytuje v podvečerných alebo večerných hodinách. Intenzita plaču sa môže z bábätka na bábätko líšiť - zatiaľ čo jedno bude len nepokojne pomrnkávať a vyžadovať si tvoju prítomnosť, iné môže spustiť skutočne hlučný vresk.
Plač dieťaťa od bolesti
Plač, ktorého príčinou je bolesť, má silnú intenzitu, viac ako nárek pripomína skôr kričanie a môže byť sprevádzaný mrvením sa v postieľke či stuhnutosťou telíčka, ak dieťa práve držíš na rukách. Často trvá aj celé hodiny a prichádzať môže počas celého dňa či noci. Bolesť môže pochádzať z bruška, zastavených vetrov alebo po preklenutí novorodeneckého obdobia v neskorších mesiacoch aj zo zúbkov. Ďalšou formou takéhoto plaču je nárek z neprebalenej plienky - ide o istý typ diskomfortu, ktorý bábätko vyrušuje, a to predovšetkým vtedy, ak ho plná plienka na zadočku chladí, prípadne dráždi jeho zaparený zadoček.
Plač dieťaťa pri detskej kolike
Plač spôsobený detskou kolikou je nesmierne špecifický - objavuje sa najčastejšie v podvečerných alebo večerných hodinách, trvá viac ako tri hodiny a tento scenár sa opakuje aj tri týždne po sebe. Rodičia vtedy dosahujú najvyšší level zúfalstva a bábätko sa zmieta v bolestivých kŕčoch. Špecifickými signálmi sú výrazná červeň v tvári, ostrý a uši rezajúci nárek, priťahovanie nožičiek k brušku. V postieľke sa dieťa nepokojne mrví, nepomáha hojdanie ani akékoľvek tíšenie.
Plač dieťaťa zo strachu alebo separačnej úzkosti
Pre novorodenca je všetko cudzie a jediným bezpečným prístavom je jeho mama. Dôverne pozná jej vôňu a tlkot srdca, a tak je prirodzené, že sa dožaduje jej blízkosti práve vo chvíľach, ak sa cíti neisté. Hoci sa takto malé bábätko nebude báť strašidiel pod posteľou, istá forma strachu môže prameniť práve z odlúčenia od maminky. Bábätko, ktoré plače zo strachu alebo smútku z odlúčenia, je na pohľad nepokojné, rúčkami si môže trieť telíčko a hlavičkou aj v ľahu môže nemotorne pohybovať zo strany na stranu, akoby hľadalo osobu, po ktorej blízkosti túži.
Vyplakanie dieťaťa - prekonaný názor
Staršia generácia sa často necháva počuť, že aj novorodenci vedia manipulovať a jedinou záchranou tvojho psychického zdravia je nechať ich vyplakať. Určite si aj ty počula rady, ako by si si svoje dieťatko nemala často brať na ruky, prípadne by si k nemu nemala priskočiť, len čo zamrnká a zaplače. Žiaľ, ide o poriadne zastaraný názor, pretože novorodenec a ani staršie bábätká skutočne nemajú sklony k manipulácii a plač je pre ne stále prostriedkom vyjadrenia aktuálnej emócie či prosby o pomoc a naplnenia jeho potrieb.
Ak rodič necháva svoje dieťa „vyplakať,“ dáva mu tým najavo, že jeho komunikačný prostriedok nefunguje. Tým pádom sa dieťa skutočne odnaučí plakať, no z tejto skúsenosti, nazbieranej v ranom štádiu života, si odnesie len jedno - pocit osamelosti. Touto zastaranou „výchovnou metódou“ si rodič narúša vzťah so svojím dieťaťom a navyše mu ukazuje, že sa už v útlom veku nemá na koho spoľahnúť.