Tento článok sa zaoberá narodením Panny Márie, jeho historickým kontextom, teologickým významom a pohľadmi rôznych svätcov a mystikov na túto udalosť. Analyzuje sa aj otázka panenského počatia a jeho dôležitosť v kresťanskej teológii.
Historický kontext narodenia Panny Márie
Katolícka cirkev slávi narodenie Panny Márie ako dieťaťa svätých Joachima a Anny 8. septembra, čo je deväť mesiacov po oslave Nepoškvrneného počatia Panny Márie (8. decembra). Prvá správa o narodení Panny Márie pochádza z apokryfu z 2. storočia, tzv. Jakubovho protoevanjelia. Z tohto zdroja poznáme aj mená jej rodičov: Joachim a Anna. Jakubovo protoevanjelium uvádza, že sa narodila v Jeruzaleme, na mieste, kde medzi rokmi 400 a 600 stála bazilika zasvätená Panne Márii pri Betetskom rybníku. Patriarcha Sofrónius po roku 603 tvrdil, že toto miesto je rodným domom Panny Márie, čo potvrdila aj archeológia.
Prvým svedkom sviatku je svätý Roman, básnik z Bejrútu v Sýrii, ktorý bol za čias Anastázia I. (491 - 518) diakonom v Carihrade v Kostole Panny Márie Blanchemskej. Roman zložil oslavnú báseň na sviatok Narodenia Panny Márie 8. septembra. V Ríme sviatok spomína pápež Sergius I. (687 - 701) ako jeden zo štyroch mariánskych sviatkov, ktoré sa v Ríme slávia. Neskôr sa sviatok rozšíril na celú Cirkev. Pápež Inocent IV. (1243 - 1254) dal sviatku aj oktávu, ktorá sa slávila až do roku 1955.
Cirkev zvyčajne slávi deň smrti svätých ako deň ich „narodenia pre nebo“. V prípade Panny Márie sa však slávi aj jej telesné narodenie, pretože prišla na svet čistá, bez poškvrny dedičného hriechu.
Teologický význam narodenia Panny Márie
Liturgia spája narodenie Panny Márie so svetlom: Kristus je slnko spravodlivosti, Mária je zornica, ranná hviezda, ktorá zvestuje východ slnka. „Tvoje narodenie, Panna, Božia Rodička, zvestovalo radosť celému svetu, lebo z teba vyšlo slnko spravodlivosti, Kristus, náš Boh“ (Ant. na Benedictus). Kardinál Newman povedal, že Mária je nádej celého sveta a zornica spásy.
Prečítajte si tiež: Dojčenie a kŕmenie z fľaše
Pohľad mystikov na narodenie Panny Márie
Ctihodná Mária od Ježiša z Agredy, španielska františkánska mníška a mystička, vo svojom diele Mystické mesto Božie píše: „Pre svet nadišiel nesmierne milostiplný a radostný deň, v ktorom mala svätá Anna porodiť, deň, keď malo na svet zavítať dieťa, ktoré bolo posvätené, určené a vychovávané, aby sa stalo Matkou Boha. Ten požehnaný deň bol 8. september.“
Mária od Ježiša z Agredy opisuje, ako Pán pripravil Annu vnútorným osvietením a ako Mária nevnímala zmyslami svoje narodenie tak, ako by ho vnímala pri plnom používaní rozumu, keby zostala v prirodzenom stave. Mária sa narodila čistá, bez chyby, krásna a plná milosti, čím sa malo vyjaviť, že do sveta vstúpila oslobodená od zákona viny a mzdy hriechu.
Svätá Brigita Švédska vo svojich Zjaveniach uvádza slová Panny Márie: „Keď som sa narodila, zlým duchom to nezostalo skryté… Boží priatelia, ktorí boli dlho v stave očakávania, však z Božieho vnuknutia povedali: ‚Prečo naďalej smútime? Vskutku, dcéra moja, uisťujem ťa, že moje narodenie bolo začiatkom skutočnej radosti; pretože vyklíčil výhonok, ktorý zo seba vydal ten kvet, po ktorom túžili králi a proroci. A keď som dosiahla vek, v ktorom som začala poznávať svojho Stvoriteľa, s nevýslovnou láskou som sa k nemu obrátila a celým svojím srdcom som po ňom zatúžila. Uchránila ma zázračná milosť, takže ani vo svojom útlom veku som neprivolila hriechu. Ja som tá, ktorá bola od večnosti pohrúžená do Božej lásky a v ktorej od detstva dokonale prebýval Duch Svätý… Podobne aj ja som bola od detstva naplnená Duchom Svätým a ako som rástla na tele i vo veku, Duch Svätý ma tak hojne napĺňal, že vo mne nenechal nijaké miesto pre hriech.“
Panenské počatie a jeho význam
Otázka panenského počatia je kľúčová pre pochopenie jedinečnosti Ježiša Krista. Najznámejším nesprávnym prekladom je Izaiášovo hebrejské slovo označujúce mladú ženu (almah), ktoré bolo do gréčtiny preložené ako panna (parthenos). Ak by pojem „panna“ v Izaiášovi 7:14 znamenal len mladú ženu a nie pannu v panenstve, tak čo je na takej udalosti zvláštne? Mladá žena - panna, počne po sexuálnom akte s mužom, čo je bežné. No po tomto akte už nie je pannou. To, že prorok hovorí o znamení, predpokladá, že počatie musí byť jedinečné a zázračné.
Je jasné, že prorok prorokuje o počatí mladej ženy - panny - v panenstve, teda ktorá neznala muža a stále bola pannou do pôrodu. Mária bola zasnúbená Jozefovi a neboli ešte spolu. Mária anjelovi hovorí, že ako sa to stane, ak nezná muža - teda nebola ešte s Jozefom a bola teda pannou. Anjelovi Božiemu by predsa neklamala a anjel predsa vedel, že ešte nepoznala muža. To naznačuje, že je mladou ženou a súčasne pannou - neznala muža.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Matúš 1:18 hovorí: "A narodenie Ježiša Krista bolo takto. Keď bola jeho matka, Mária, zasnúbená Jozefovi, prv ako sa sišli, bola najdená tehotná zo Svätého Ducha." Písmo nezamlčuje to, že aj Jozef, ako jej muž, mal samozrejme pochybnosti, ak mu povedala, že je tehotná a spolu ešte neboli. To je logické.
To, že osoba Ježiša Krista bola pred jeho narodením v nebi, tak je logické, že jeho počatie muselo prebehnúť bez účasti muža - semena muža a teda muselo byť zázračné. Mária bola vždy pannou, až pokým neporodila. Teda panna počne a je stále pannou do pôrodu - má panenstvo.
Písmo jasne hovorí o semene ženy. Fyzická žena nemá semeno. „Žena“, ktorá má semeno, je Svätý Duch a to semeno je Otcove Slovo. Splodenie zo Svätého Ducha. To je to semeno, ktoré oplodnilo Máriu - pannu a to Slovo sa stalo telom - Ježišom Kristom. Takto Boh zišiel k nám v smrteľnom tele a má meno Immanuel - s nami Boh. Iba Ježiš Kristus sa takto narodil a prišiel v tele, ako syn živého Boha. Ostatné deti Božie sú znovuzrodení v srdci a teda zo Svätého Ducha - splodení semenom Ducha - Slovom živého Boha.
Lukáš 1:35-38 hovorí: "A anjel odpovedal a riekol jej: Svätý Duch prijde na teba, a moc Najvyššieho ti zatôni, a preto aj to splodené sväté bude sa volať Syn Boží. A hľa, Alžbeta, tvoja pokrevná, aj ona počala syna vo svojej starobe, a toto jej je už šiesty mesiac, tej, ktorú volajú neplodnou, lebo u Boha nebude nemožným niktoré slovo. Vtedy povedala Mária: Hľa, som dievka Pánova; nech sa mi tedy stane podľa tvojho slova. A anjel odišiel od nej."
Zvestovanie Pána a vtelenie Boha
Slávnosť Zvestovania Pána ponúka príležitosť zamyslieť sa nad tajomstvom vtelenia Boha. Vtelenie sa v mysliach ľudí najčastejšie asociuje so sviatkom Vianoc. Treba si však uvedomiť, že na Vianoce sa vtelený Kristus prvýkrát ukazuje pred našimi očami, avšak moment spojenia ľudskej a Božskej prirodzenosti v osobe Ježiša Krista sa odohráva vo chvíli zvestovania, keď dochádza k panenskému počatiu Krista.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Svätý Tomáš Akvinský si dobre uvedomuje limity ľudského rozumu vo vzťahu k pochopeniu Božích vecí. Preto pokorne uznáva, že ide o nadprirodzený zásah Boha, ktorý sa nedá vysvetliť prirodzeným spôsobom. Avšak svätý Tomáš ponúka niekoľko argumentov z vhodnosti pri vysvetľovaní týchto svätých udalostí. Predkladá dôvody, pre ktoré je tento výnimočný spôsob Kristovho počatia a narodenia tým najvhodnejším spôsobom realizácie Kristovho vtelenia. To neznamená, že neexistujú iné možné spôsoby Kristovho počatia - napríklad štandardné počatie bez zachovania panenstva Márie.
Svätý Tomáš používa analógiu s ľudským slovom. Myšlienka, ktorá formuluje slovo v mysli človeka, nespôsobuje fyzické porušenie. Rovnako bolo vhodné, aby sa Božie Slovo stalo telom bez toho, aby spôsobilo porušenie tela matky. Svätý Tomáš následne pokračuje v analógii a upozorňuje, že slovo v mysli človeka je nielen počaté bez toho, aby spôsobilo porušenie, ale rovnakým spôsobom - bez porušenia mysle - aj vychádza z človeka.
Námietky a odpovede
Kristovo počatie a narodenie z panny vzbudzuje pochybnosti o reálnosti Kristovho ľudského tela. V odpovedi svätý Tomáš tvrdí, že Boh skombinoval prirodzené veci so zázračnými, aby tak poukázal, že Kristus je Bohom aj človekom zároveň. Pretože je človekom, narodil sa zo ženy ako všetci ostatní ľudia. A preto že je Bohom, narodil sa z panny ako žiadny iný človek.
Pôrodné bolesti sú výsledkom otvorenia lona pri pôrode, ktoré v Máriinom prípade ostalo zavreté. To vedie svätého Tomáša k záveru, že Panna Mária pri pôrode Krista nepociťovala bolesti.