V dnešnej dobe je televízia bežnou súčasťou mnohých domácností. Avšak, odborníci v oblasti detskej psychológie varujú pred negatívnymi dopadmi, ktoré môže mať televízia na malé deti, najmä ak je vnímaná len ako hluk v pozadí. Je preto dôležité zvážiť, ako a kedy je dieťa vystavené obrazovke, a dbať na to, aby to bolo v súlade s jeho vývojovými potrebami.
Negatívny vplyv hluku v pozadí
Americká akadémia pediatrov (AAP) neodporúča, aby deti do 2 rokov sledovali televíziu. Zdôrazňuje, že hluk v pozadí môže byť pre učenie škodlivý. Štúdia uskutočnená Americkou psychologickou asociáciou (APA) odhalila, že deti vystavené televíznemu hluku v pozadí vo veku 2 rokov zažili štatisticky významný pokles verbálneho IQ. Dôležité je si uvedomiť, že aj malé deti majú prospech z osobnej interakcie a kontaktu s rečou. Jazyk je spoločenský fenomén, ktorý sa musí rozvíjať z interakcií s reálnymi ľuďmi, nie z obrazoviek televízie.
Nutnosť stimulácie a jej správna miera
Každý rodič chce pre svoje dieťatko len to najlepšie, a to poskytnúť mu prostredie, v ktorom sa bude plnohodnotne vyvíjať. Novorodenec je úplne bezmocné stvorenie, ktoré je úplne závislé od rodiča alebo od osoby, ktorá sa o neho stará. Bez starostlivosti dospelej osoby nedokáže prežiť. To je dôvod, prečo sú bábätká nastavené a naviazané na rodičov tak, aby v nich (ale aj ostatných dospelých v ich blízkosti) vzbudzovali emócie, ktoré majú za úlohu poskytnúť dieťatku pozornosť a starostlivosť o ne. Dieťatko potrebuje byť vhodne stimulované, a teda majú mu byť poskytované také podnety, vďaka ktorým bude vo vývoji napredovať. Avšak v tomto prípade rozhodne neplatí, že čím viac je dieťatko stimulované, tým je to preň lepšie. Mnoho rodičov si myslí, že čím viac hračiek dieťatko okolo seba má a čím viac farieb a zvukov vníma, tým viac sa rozvíja. Ak dieťatku ponúkame menšie množstvo stimulov, môže to mať na jeho vývoj oveľa lepší vplyv. Napríklad rušná izba s množstvom farieb, hračiek a zvukov môže spôsobiť to, že sa bábätko oveľa ťažšie sústredí na niektorú z hračiek. Naopak, izba, ktorá je pokojnejšia, s menším počtom hračiek a farieb, pôsobí na dieťatko tak, že sa dokáže na daný podnet oveľa lepšie sústrediť. Samozrejme, aj v tomto prípade je každé dieťatko iné. Dokonalá úroveň stimulácie preto, prirodzene, neexistuje. To, čo je pre jedno dieťatko primerané, môže byť pre to druhé už príliš. Na rodičoch preto je, aby reakcie dieťatka sledovali a vyhodnocovali.
Príznaky preťaženia podnetmi
Keď u dieťatka dochádza k preťaženiu z rôznych podnetov, ktoré okolo neho sú, začnú sa objavovať negatívne emócie, ako úzkosť, plač, hnev atď.Medzi príznaky patria:
- Plač, ktorý je hlasnejší ako zvyčajne a len ťažko sa upokojuje
- Odťahovanie sa od dotykov, odvracanie hlavy
- Chce byť viac dojčené, aj keď nie je hladné
- Nervozita a podráždenosť
- Zatínanie pästičiek
- Nekontrolované mávanie rukami a nohami
- Hnev
- Úzkosť
- Dieťatko je rozrušené
- Únava a ťažké zaspávanie
- Sebauspokojovanie
Nadmerná stimulácia sa môže prejavovať aj u starších detičiek. Dieťatko sa zároveň rodí s ešte nezrelou centrálnou nervovou sústavou (CNS) a množstvo podnetov okolo seba ešte jednoducho nedokáže spracovať a je veľmi plačlivé. Je to najmä v období od 2 týždňov do približne 4 mesiacov od narodenia, preto sú tieto plače často spájané s kolikami a nezrelou tráviacou sústavou. Aj v tomto prípade vedia veľmi dobre pomôcť masáže bábätiek, ktoré dieťatko upokoja a zredukujú množstvo stimulov z okolia, keďže sa vykonávajú pri tlmenom svetle, bez prítomnosti množstva predmetov a hlasitej hudby. Tieto masáže sa viete naučiť vy, ako rodičia, pod vedením skúsených lektoriek a inštruktoriek IAIM masáží. Treba si tiež uvedomiť, že príležitostná nadmerná stimulácia, ktorá nemá dlhodobý účinok, je úplne v poriadku. Avšak, ak k nadmernej stimulácii dochádza veľmi často, prípadne jej je dieťatko vstavené dlhodobo, môže to mať vplyv na jeho fyzický, kognitívny, ale aj emocionálny vývoj. Dieťatko môže mať pocit, že svet je nebezpečné a ohrozujúce miesto, a dieťa sa v rámci obranného mechanizmu uzavrie do seba. Na rozdiel od nás dospelých, ktorí dokážu vo svojom prostredí rôzne stimuly regulovať, kontrolovať a organizovať (opustia prostredie, stíšia hudbu, vypnú televízor atď.), sú v tomto deti úplne odkázané len na nás dospelých. Základom je, aby ste ako rodič nepanikárili a zachovali chladnú hlavu.
Prečítajte si tiež: Dôležitosť obmedzenia času stráveného pred obrazovkou
Televízia ako okno do sveta, ale s mierou
Slovenské dieťa pozerá televíziu priemerne dve hodiny za deň. Môžeme s istotou povedať, že televízia predstavuje okno do sveta, ale len ak sa pozerá v primeranej miere, lebo jej vplyv sa môže veľmi silno odzrkadliť na emocionálnom a sociálnom vývine dieťaťa. Dieťa má prístup k televízii často i nepriamym spôsobom. S obrázkami z televízora je konfrontované už dávno predtým, ako vie rozprávať a chodiť. Televízor tak patrí ku každodennému životu. V približne 1 a pol až dvoch rokoch dokáže dieťa sledovať krátke programy. Napríklad známe Teletubbies sa orientuje práve na vekovo najmladšie publikum. Obrazy a tóny, ktoré vyžaruje televízor, uspokojujú jazykovú potrebu dieťaťa. Televízia je „kaša“ z vizuálnych a počuteľných informácií, ktorú deti „zjedia“ bez námahy, preto je u nich taká úspešná. Televízia dieťa samozrejme priťahuje. Rovnako ako nenecháte dieťa samé s celou bonboniérou, musíte stanoviť aj pravidlá a primeraný čas na pozeranie televízie (nie viac ako 30 minút za deň u detí mladších ako štyri roky a nie viac ako jednu hodinu za deň u detí do šiestich rokov). Deti prežívajú televíziu úplne inak ako dospelí a tento rozdiel je tým jasnejší, čím je dieťa mladšie. Inak vnímajú a spracúvajú podnety.
Dôsledky nadmerného času stráveného pred obrazovkou
Technika a jej vynálezy boli pôvodne na to, aby ľudí spájali, no s vyvíjajúcou sa dobou sa jej darí pravý opak. Je aj detstvo vašich detí presýtené žiariacimi obrazovkami? Štúdia publikovaná v prestížnom magazíne JAMA Pediatrics sa týka najmä detí vo veku od 2 do 3 rokov a ich ďalšieho vývinu vo veku od 3 do 5 rokov. Mamičky počas výskumu vyplňovali dotazník týkajúci sa rôznych míľnikov vo vývine, ako napríklad schopnosť komunikovať, motorické a sociálne zručnosti či schopnosť riešenia problémov. Tento dotazník vyplňovali trikrát - po dovŕšení dvoch, troch a piatich rokov. Výsledky výskumu ukázali, že malé deti trávia pred obrazovkami oveľa viac času, ako je vhodné. Dvojročné deti presedia pred tabletom, televíziou či mobilom približne 2,4 hodiny denne, trojročné deti až 3,6 hodiny a päťročné “iba” 1,6 hodiny. Podľa slov amerických pediatrov by rodičia mali tento čas znížiť na maximálne jednu hodinu denne, pričom by mali deťom v tomto čase robiť spoločnosť. Farebné obrázky, lákavé zvuky a hry, od ktorých sa nedá odtrhnúť sú síce zaujímavé, pútavé a v určitom ohľade aj poučné, no všetkého veľa škodí. Výskumov o tom, ako vplýva technika na vývin detí, je naozaj veľa, no všetky sa v konečnom dôsledku zhodujú v jednom - príliš veľa času pred obrazovkou deti oberá nielen o kvalitný spánok, ale znižuje ich študijné výsledky a nepriaznivo vplýva aj na vývin detskej reči. Ukázalo sa, že u detí, ktoré trávia pri obrazovke hodinu a viac denne, sa riziko oneskoreného nástupu reči zvyšuje až o 49%. Štúdie tiež dokazujú, že veľa času stráveného pri obrazovkách ide ruka v ruke so zlými výsledkami v škole. Dôvodom nie je iba zanedbávanie domácich úloh, ale aj časté poruchy koncentrácie, kvôli ktorým sa deti nedokážu dostatočne sústrediť na učivo a na písomky. Rovnica je v tomto prípade veľmi jednoduchá - čím menej času vaše deti trávia pred obrazovkou, tým lepšie výsledky v škole dosahujú. Známy je tiež vplyv techniky, a to najmä obrazoviek a ich žiarenia, na spánok detí. Ak túžite po tom, aby vaši drobci spali každú noc sladko a pokojne, snažte sa obmedziť sledovanie rozprávok tesne pred spaním. Výrazné svetlo sálajúce z obrazoviek dáva mozgu pokyn, že ešte stále je deň a ani zďaleka nie je čas na spánok.
Odporúčania pre čas strávený pred obrazovkou
Pýtate sa, koľko času má teda vaše dieťatko stráviť pred televíznou obrazovkou a čo má sledovať? Bábätká menšie ako 18 mesiacov by mali pred obrazovkou stráviť minimum denného času, pričom toto číslo by sa malo približovať nule. Deti od 18 mesiacov do 2 rokov by nemali pred obrazovkami tráviť viac ako hodinu. Uvedomte si, že televízia nemá nahradiť čas, ktorý strávite s deťmi vy a nemá byť tiež studnicou všetkých jeho poznatkov. Čas detí strávený pred obrazovkou počítača, mobilu, tabletu či televízie môžeme prirovnať ku konzumácii nezdravého jedla. Malé množstvo nespôsobí žiadnu pohromu, no pravidelný príjem môže mať vážne následky na zdravotný stav. Dobrou správou je, že rodičia môžu takto strávený čas kontrolovať a zároveň môžu určiť, čo bude dieťa na obrazovke sledovať.
Atypické zmyslové správanie a vplyv obrazoviek
Výskumníci a výskumníčky z univerzity Drexel´s College of Medicine (americký štát Pennsylvánia) získali údaje z Národnej detskej štúdie v rokoch 2011 - 2014, týkajúcej sa sledovania TV aj DVD deťmi vo veku 12, 18 a 24 mesiacov, ktorej sa zúčastnilo 1 471 detí (polovica dievčat a polovica chlapcov). Výsledky senzorického spracovania napokon zhodnotili v 33 mesiacoch veku detí pomocou dotazníka rodičia či opatrovatelia. Deti sa častejšie vyhýbali alebo naopak zvýšené vyhľadávali stimuly a vnemy. Deti sa radili do troch kategórií - typického zmyslového spracovania a potom priveľmi nízkeho (vyhýbanie sa zmyslom, aktívna snaha kontrolovať okolie, aby sa dieťa vyhlo aktivitám ako čistenie zúbkov) alebo priveľmi vysokého (napr. nadmerné dotýkanie sa, čuchanie predmetov, zmyslová citlivosť ako nadmerné rozrušenie, podráždenie svetlom či hlukom). Merania a výsledky boli založené na odpovediach na otázky ako „pozerá vaše dieťa TV a/alebo DVD? (áno/nie)“ v 12 mesiacoch veku a v 18 a 24 mesiacoch veku na základe odpovedí aj otázky typu „Koľko hodín denne sledovalo vaše dieťa TV a/alebo DVD v priemere za posledných 30 dní?“ Výsledky boli zverejnené aj v časopise JAMA Pediatrics.
Podľa výsledkov tie bábätká a batoľatá, ktoré do svojich 2. narodenín sledovali TV či DVD častejšie, vykazovali práve atypické zmyslové správanie v oblasti zmyslového spracovania. Hovoríme napr. o ľahostajnosti či nezáujme o aktivity, teda vyhýbaniu sa vzruchom, alebo naopak vyhľadávanie intenzívnejšej stimulácie/vzruchov vo svojom prostredí, alebo zahltenie vnemami ako hlasné zvuky, jasné svetlá. Niektoré deti vo veku 33 mesiacov vykazovali znaky menšej citlivosti, pomalšie reagovali na podnety ako napr. oslovenie menom.
Prečítajte si tiež: Televízia a deti: Dôležité zásady
Atypické zmyslové správanie podľa veku
- V 12 mesiacoch veku: akékoľvek vystavenie sa obrazovke v porovnaní so žiadnym sledovaním obrazoviek bolo spojené so 105 % vyššou pravdepodobnosťou prejavu intenzívnejšieho zmyslového správania v 33 mesiacoch.
- V 18 mesiacoch veku: každá ďalšia hodina dňa stráveného pred obrazovkou bola spojená s o 23 % vyššou pravdepodobnosťou prejavu vyššieho zmyslového správania, spájalo sa napr. s neskorším vyhýbaním sa zmyslovým vnemom.
- V 24 mesiacoch veku: každá ďalšia hodina denného času stráveného pred obrazovkou bola spojená s o 20 % vyššou pravdepodobnosťou intenzívnejšieho vyhľadávania vnemov, zmyslovej citlivosti a vyhýbania sa vnemom, podnetom a stimulom v 33 mesiacoch.
Samozrejme sa zohľadňoval vek dieťaťa, skutočnosť, či sa narodilo predčasne, vzdelanie rodičov, rasa, etnická príslušnosť, ďalšie faktory napr. ako často sa dieťa venuje hre či chodí na prechádzky s rodičmi. Tieto zistenia sa očividne pridávajú k zoznamu mnohých ďalších znepokojujúcich zdravotných a vývojových dôsledkov spojených s časom stráveným pred obrazovkami u dojčiat a batoliat, ako napr. oneskorenie reči, poruchy autistického spektra (PAS), problémy so správaním, problémy so spánkom, problémy s pozornosťou a oneskorenie v schopnosti riešenia problémov. Táto štúdia má význam aj z hľadiska posudzovania trávenia času pred obrazovkami u detí s problémami autistického spektra. Práve pre dôsledky v oblasti pozornosti, hyperaktivity, pretože tieto skupiny detí samy častejšie vykazujú atypické zmyslové vnímanie a spracovanie vnemov.
Atypické zmyslové vnímanie a správanie u detí s PAS
„Repetitívnosť v správaní, ktoré sa vyskytuje napríklad pri poruchách autistického spektra, má silné prepojenie s atypickým zmyslovým spracovaním. Naše skúmanie v budúcnosti môže určiť, či čas strávený pred obrazovkami v ranom veku dieťaťa môže podnecovať zmyslovú hyperkonektivitu mozgu pozorovanú pri poruchách autistického spektra, ako napríklad zvýšené reakcie mozgu na zmyslovú stimuláciu,“ uviedla aj hlavná autorka štúdie a doktorka medicíny Karen Heffler, docentka psychiatrie.
U detí s poruchami autistického spektra či s ADHD sa atypické zmyslové správanie môže spájať napr. s problémami s výkonnými funkciami, úzkosťou, nižšou kvalitou života, vyhýbaním sa podnetom alebo naopak väčším vyhľadávaním, zvýšenou zmyslovou citlivosťou, ďalej s podráždenosťou, hyperaktivitou, problémami s prijímaním potravy a spánkom, so sociálnymi problémami. Práve pre tieto deti by mohlo byť vysoko prospešné zredukovať čas strávený pred obrazovkami a v terapii pracovať so zmyslovým spracovaním podnetov.
Zdravé návyky: Odporúčania AAP
Dodržiavanie zdravých návykov spojených aj s časom stráveným pred obrazovkami zdôrazňujú ako naši psychológovia a psychologičky, psychiatri a psychiatričky - odvolávajú sa na odporúčania Americkej pediatrickej akadémie (AAP):
- Deti mladšie ako 18 - 24 mesiacov veku: by nemali pred obrazovkami tráviť žiadny čas. Nemali by byť vystavené žiadnym digitálnym médiám. Jedine v prípade živého videochatu, videohovoru, ktorý považuje za vhodný, pretože prebiehajúca interakcia môže byť prínosom. Samozrejme za prítomnosti dospelého.
- Pre deti vo veku 2 až 5 rokov: odporúča časové obmedzenie používania digitálnych médií na zvyčajne najviac 1 hodinu denne. Deti nenechávajte pred obrazovkami samotné, predstavte im jedine vysoko kvalitné programy a appky prospešné pre mozog, teda rôzne formy učenia, čítania, spoločného hrania. Nezabudnite vysvetľovať, opakovať informácie, prípadne sa o nich rozprávať.
Výskumníci a výskumníčky zo štúdie tiež zdôrazňujú význam školenia a vzdelávania rodičov, čo považujú za kľúč k minimalizácii či zamedzeniu času stráveného pred obrazovkami u ich detí mladších ako 2 roky. Aj napriek odporúčaniam totiž takto malé deti pred televízorom či na tabletoch a mobiloch trávia neúnosne veľa času. Napr. v USA pred nimi sedia deti mladšie ako 2 roky v priemere 3 hodiny a 3 minúty a rodičia často ako dôvod uvádzajú „vyčerpanosť, neschopnosť nájsť cenovo dostupné alternatívy“.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Vplyv žiarenia televízora a spánok
Vplyv žiarenia televízora riešia najmä rodičia detí, aj napriek tomu, že nikdy nebola lekársky potvrdená skutočnosť, že jeho pozeranie dieťaťu poškodzuje zrak. Avšak televízor vysiela elektromagnetické žiarenie, ktoré môže spôsobiť bolesti hlavy, poruchy imunitného systému a znižuje koncentráciu. Škodí najmä batoľatám, tehotným ženám a ľuďom so zníženou imunitou. Podstatným rozdielom medzi klasickým televízorom a novými typmi obrazoviek je zmena vzdialenosti pri jej pozeraní. Staršie typy obrazoviek sme boli schopní pozerať z väčších vzdialeností, naproti tomu k novším typom sa vzdialenosť zmenšila. Do priameho kontaktu by sa nemali dostať hlavne najmenšie deti, ktoré patria k najrizikovejším skupinám. Mali by ste sa vyhýbať pozeraniu pri zhasnutom svetle, nakoľko oči sa tým mnohonásobne viac zaťažia ako pri bežnom dennom svetle, pri ktorom je jas obrazovky a okolitého svetla vyrovnaný.
Každé dieťa by malo rado vo svojej izbe aj televíziu. Ak prosbám svojho potomka vyhoviete, pripravujete ho o spánok a zhoršujete jeho psychické zdravie. Každá hodina pred zapnutou televíziou ukráti dieťa o 7 minút spánku. Pritom nezáleží, či dieťa televízor sleduje, alebo nie. Deti, ktoré spávali v izbe s televíziou, spali denne asi o pol hodiny menej. Dostatočný spánok je pre deti dôležitý nielen kvôli oddychu, ale aj pre zdravý rast. U 6- až 12-ročných detí sa v určitej spánkovej fáze zvyšuje sekrécia rastového hormónu. Spánok je potrebný aj na dozrievanie nervového systému, budovanie imunity a duševnú pohodu.