Alimentárne ochorenia, známe aj ako ochorenia z potravín, sú bežné infekcie, ktoré predstavujú zdravotný problém a zaťažujú zdravotníctvo, ekonomiku a potravinársky sektor. Tieto ochorenia sa prenášajú kontaminovanými potravinami a vodou a môžu mať vážne následky.
Čo sú alimentárne ochorenia?
Alimentárne nákazy sú ochorenia spôsobené konzumáciou potravín kontaminovaných patogénnymi mikroorganizmami (baktérie, vírusy) alebo toxínmi. Rozdeľujú sa na infekčné ochorenia a otravy. Infekčné ochorenia sú nákazlivé a vyvolané choroboplodnými mikroorganizmami, ktoré prenáša nakazený človek alebo zviera. Otravy sú poškodenia zdravia spôsobené patogénnym účinkom cudzorodých chemických látok (xenobiotík) na cieľové orgány. Jedy sú xenobiotiká schopné vyvolať otravy aj v malých množstvách.
Druhy alimentárnych ochorení
Bakteriálne alimentárne infekcie
Medzi bakteriálne alimentárne infekcie patria:
- Brušný týfus: Spôsobený baktériou Salmonella typhi abdominalis. Nákaza sa prenáša kontaminovanou vodou, potravinami a priamym kontaktom s vylučovateľom choroboplodných zárodkov. Prevencia zahŕňa zabezpečenie bezchybnej pitnej vody, hygienu potravín, osobnú hygienu a očkovanie.
- Paratýfus: Vyvolaný baktériami Salmonella paratyphi A a B. Priebeh je podobný brušnému týfusu, ale miernejší.
- Bacilárna dyzentéria: Spôsobená baktériami Shigella sonnei a Shigella flexneri. Nákaza sa prenáša fekálno-orálnou cestou (nákaza špinavých rúk), kontaminovanými potravinami a vodou. Prevencia zahŕňa vysoký štandard osobnej a kolektívnej hygieny, hygieny stravovania a stolovania.
- Akútna hnačka: Spôsobená rôznymi baktériami ako Shigella, Salmonella, Staphylococcus, Vibrio, Yersinia, Clostridium, Pseudomonas, Proteus, Klebsiella. Prameňom nákazy je človek alebo zviera a faktorom prenosu sú najčastejšie potraviny a voda. Prevencia zahŕňa dodržiavanie zásad komunálnej hygieny pri príprave a distribúcií potravín.
- Cholera: Vyvolaná baktériou Vibrio cholerae. Prenos sa deje kontaminovanou vodou, potravinami a špinavými rukami. Prevencia spočíva v zabezpečovaní hygienicky bezchybnej vody a potravín a v dodržiavaní zásad osobnej a všeobecnej hygieny.
Alimentárne infekcie vírusmi
- Hepatitída typu A: Prenáša sa fekálne-orálnou cestou, najčastejšie špinavými rukami alebo kontaminovanou vodou a potravinami.
Toxoinfekcie
- Salmonelózy: Vyvoláva ich viac ako 1200 typov salmonel, pričom najznámejšia je Salmonella typhi murium.
Botulizmus
Botulizmus je závažné alimentárne ochorenie, ktoré môže viesť k paralýze a vážnym zdravotným komplikáciám. Spôsobuje ho baktéria Clostridium botulinum, ktorá produkuje botulotoxín, jeden z najsilnejších paralytických jedov. Táto baktéria sa bežne nenachádza v ľudskom tele.
Príčiny a šírenie
Clostridium botulinum sa šíri kontamináciou potravín a produkciou botulotoxínu. Najčastejšie sa vyskytuje v domácich zeleninových konzervách alebo klobásach, kde pri zabíjačke môže dôjsť ku kontaminácii. Dojčenský botulizmus je spôsobený požitím medu kontaminovaného spórami Clostridium botulinum.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Príznaky a diagnostika
Príznaky alimentárneho ochorenia botulizmom zahŕňajú neurologické problémy a ochrnutie svalov. U dojčiat sa prvým príznakom môže byť zápcha. Diagnostika sa opiera o klinické príznaky a laboratórne testy.
Liečba a prognóza
Liečba botulizmu je závažná a vyžaduje intenzívnu starostlivosť. Zahŕňa podávanie antitoxínu na neutralizáciu botulotoxínu a podpornú liečbu, ako je umelá pľúcna ventilácia. Prognóza závisí od včasnej diagnostiky a liečby.
Kliešťová encefalitída (KE)
Kliešťová encefalitída (KE) je vážny verejno-zdravotnícky problém v mnohých európskych krajinách vrátane Slovenska. Pôvodcom ochorenia je vírus KE, ktorý sa delí na tri subtypy - západoeurópsky, sibírsky a ďalekovýchodný.
Prenos a inkubačný čas
K prenosu vírusu KE dochádza najmä prisatím infikovaného kliešťa. Druhým spôsobom prenosu vírusu do organizmu je konzumácia nepasterizovaných mliečnych výrobkov infikovaných vírusom KE najčastejšie kozieho a ovčieho pôvodu. Inkubačný čas KE u ľudí býva 2 týždne (rozsah 2-28 dní).
Príznaky a priebeh ochorenia
Viac ako 70 % infikovaných KE zostáva asymptomatických. V prípade prítomnosti príznakov infekcia KE zapríčinená európskym subtypom vírusu KE vyvolá typicky dvojfázový priebeh. Prvá viremická fáza je charakteristická nešpecifickými príznakmi podobnými chrípke (horúčka, únava, bolesti hlavy a svalov), ktoré trvajú pár dní. Nasleduje týždeň bez príznakov. Druhá fáza sa prejavuje ako zápal centrálnej nervovej sústavy vo forme meningitídy, meningoencefalitídy a meningoencefalomyelitídy.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Diagnostika a prevencia
Včasná diagnóza je dôležitá, ale izolácia vírusu má v tejto dobe ochorenia nepatrný význam pre diagnostiku KE. Najúčinnejšou prevenciou je očkovanie proti KE. Základné očkovanie sa skladá z 3 dávok i. m. do deltového svalu. V rámci nešpecifickej profylaxie KE ide o ochranu pred zaklieštením, ktorá spočíva vo vyhýbaní sa kliešťami osídleným oblastiam, používaní repelentov pri pobyte v prírode, nosení svetlého oblečenia a vykonávaní prehliadok tela po návrate domov z prírody.
Epidemiologická situácia
Na Slovensku za ostatné roky pozorujeme dlhodobo rastúci trend výskytu KE. V roku 2022 sme zaznamenali najvyšší počet prípadov KE za ostatných 60 rokov. O nedostatočne zaočkovanej populácii na Slovensku svedčí dlhodobo rastúci trend výskytu ochorenia.
Prevencia alimentárnych ochorení
Prevencia alimentárnych ochorení je kľúčová pre ochranu zdravia. Medzi základné preventívne opatrenia patria:
- Výber zdravotne bezchybných potravín: Uprednostňovať tepelne spracované potraviny, napr. pasterizované mlieko pred surovým.
- Dokonalé preváranie potravín: Dôkladné varenie usmrcuje mikroorganizmy, podmienkou však je dosiahnutie teploty minimálne 70°C počas 20 minút vo všetkých častiach spracovávanej potraviny.
- Konzumácia bezprostredne po uvarení: Pokiaľ sú uvarené pokrmy ponechané pri teplote miestnosti, mikroorganizmy, ktoré proces varenia prežili, sa začnú množiť.
- Správne skladovanie potravín: Ak má byť strava pripravená v časovom predstihu, je nutné ju uchovávať buď v teplom stave (okolo 60°C) alebo v chlade (pod 10°C).
- Dôkladné zohrievanie potravín:
- Zabrániť skríženej kontaminácii surových a už uvarených potravín.
- Umývanie rúk: Je nutné pred zahájením prípravy potravín, pri prerušení práce, po opracovaní surových potravín a po použití toalety alebo prebaľovaní dieťaťa.
- Čistota kuchynského zariadenia: Udržiavať celé zariadenie v dokonalej čistote.
- Používanie na prípravu potravy výhradne pitnej vody: Pokiaľ sú o kvalite vody určenej na prípravu stravy pochybnosti, je nutné ju prevariť.
Očkovanie ako prevencia
Očkovanie je účinná metóda prevencie proti niektorým alimentárnym ochoreniam, ako je hepatitída A a kliešťová encefalitída. Očkovanie proti poliomyelitíde patrí medzi povinné očkovania u detí. Iné druhy očkovania sa vykonávajú najmä pred cestami do krajín so zvýšeným rizikom nákazy (brušný týfus, cholera, vírusová hepatitída A) alebo u vybraných skupín obyvateľstva (vírusová hepatitída A u osôb žijúcich na veľmi nízkej hygienickej úrovni a osôb pracujúcich v epidemiologicky závažných činnostiach).
Záver
Alimentárne ochorenia predstavujú významný zdravotný problém s dopadom na verejné zdravie a ekonomiku. Dodržiavaním preventívnych opatrení a očkovaním je možné minimalizovať riziko nákazy a chrániť svoje zdravie. Je dôležité dbať na hygienu potravín, správne skladovanie a tepelnú úpravu jedál, ako aj na osobnú hygienu. V prípade podozrenia na alimentárne ochorenie je nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc.
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti
tags: #ockovanie #protiepidemiologicke #opatrenie #proti #alimentarnym #ochoreniam