Agresivita je prirodzenou súčasťou ľudského správania, ktorá v nepriaznivých a život ohrozujúcich situáciách slúži na prežitie. Avšak, ak nie je dostatočne regulovaná, môže sa stať deštruktívnou silou. V školskom prostredí sa agresivita prejavuje rôznymi formami, od slovných útokov až po fyzické násilie, a často vedie k šikanovaniu.
Agresivita: Definícia a Formy
Agresivita je definovaná ako sklon alebo trvalá dispozícia k agresívnemu konaniu. Agresia je útočné, násilné konanie, ktoré sa môže vyskytnúť jednorázovo v konkrétnej situácii. Existujú rôzne formy agresivity, vrátane fyzickej agresivity, ktorá zahŕňa priamy fyzický kontakt útočníka s obeťou.
Agresívne správanie môže mať rozmanité podoby:
- Agresia ako forma hry.
- Agresia ako reakcia frustrovaného jedinca.
- Agresia ako nevhodná forma túžby po láske.
Šikanovanie: Sociálno-Patologický Jav v Školách
Šikanovanie je prejavom sociálnej patológie, kde hlavným cieľom je niekomu ublížiť a získať odmenu vo svoj prospech. Ide o zneužívanie sily alebo právomoci, ktoré sa prejavuje zlomyseľným obťažovaním, preháňaním, strkaním, bitkami, kopaním, týraním, prenasledovaním, vydieraním, ponižovaním, prezývaním, zastrašovaním a ničením osobných vecí.
Podľa autoriek príručky pre učiteľov Tholtovej, Žuffovej a Sučákovej (2000), šikanovanie je, keď jedno dieťa alebo skupina detí hovorí druhému dieťaťu škaredé a nepríjemné veci, bije ho, kope, vyhráža sa mu, zamyká ho v miestnosti a podobne. Tieto incidenty sa môžu opakovať a pre šikanované dieťa je veľmi ťažké ubrániť sa. Ako šikanovanie označujeme tiež opakované posmešky alebo nepekné poznámky o rodičoch.
Prečítajte si tiež: Rozpoznávanie šikanovania
Formy šikanovania
Šikanovanie sa môže prejavovať v priamej aj nepriamej podobe. Priama podoba zahŕňa fyzické útoky, urážlivé prezývky, nadávky, posmech, tvrdé príkazy agresora vykonať určitú vec proti vôli obete a odcudzenie vecí. Nepriama podoba sa prejavuje prehliadaním a ignorovaním obete.
Medzi prejavy šikanovania patria:
- Posmech, posmešné poznámky na adresu dieťaťa, pokorujúce prezývky, nadávky, ponižovanie atď.
- Kritika dieťaťa, výčitky na jeho adresu podané nepriateľským, nenávistným, prípadne pohŕdavým tónom.
- Príkazy, ktoré dieťa dostáva od iných detí, najmä ak sa podávajú panovačným tónom a skutočnosť, že sa im dieťa podriaďuje.
- Naháňanie, strkanie, údery, kopanie, ktoré nemusia byť zvlášť silné, ale je nápadné, že ich obeť nevracia.
- Dieťa je počas prestávok samo, ostatní oň nejavia záujem, nemá priateľov. Počas prestávok vyhľadáva blízkosť učiteľov.
- Ak má dieťa prehovoriť pred triedou, je neisté, ustrašené.
- Pôsobí smutne, až depresívne, nešťastne, stiesnene, máva blízko k plaču.
- Zhoršuje sa jeho školský prospech, niekedy náhle.
- Odreniny, modriny, škrabance alebo rezné rany, ktoré dieťa nevie uspokojivo vysvetliť.
Stupne šikanovania
Šikanovanie sa vyvíja postupne a má niekoľko stupňov:
- Ostrakizmus: Odstrkovanie obete z činnosti, ignorovanie, vylúčenie zo skupiny, posmievanie, ohováranie.
- Fyzická agresia: Strkanie, potkýnanie, ťahanie za vlasy, podtrhávanie stoličky, bitky.
- Vytvorenie jadra skupiny: K hlavnému agresorovi sa pridajú ďalší, ktorí systematicky upevňujú svoju moc.
- Väčšina prijíma normy agresora: Zvyšok triedy začína obeť ignorovať a vylučovať.
- Absolútne šikanovanie, totalita: Všetci rešpektujú normy šikanovania, násilie sa šíri po celej škole.
Agresor a Obeť: Účastníci Šikanovania
Účastníkmi šikanovania sú agresor a jeho obeť. Agresor je ten, kto šikanuje, často týra alebo obťažuje fyzicky či slovne. Najčastejšie je to chlapec, ale výnimkou nie je ani dievča. Trpí pocitmi menejcennosti, závidí svojim kamarátom úspechy v školskej práci. Väčšinou je sebaistý, nie je úzkostlivý. Prevláda v ňom túžba dominovať, ovládať druhých, bezohľadne sa presadzovať, ubližovať druhým je pre neho radosťou. Ľahko sa urazí, vidí agresiu proti sebe aj tam, kde jej niet.
Podľa výskumu Americkej asociácie psychológov majú deti, ktoré nemajú v škole dobré akademické výsledky, o niečo bližšie k tomu, že začnú ubližovať iným. Psychológ Clayton R. Cook z Louisiana State University hovorí, že agresori zdieľajú určité spoločné znaky, no majú aj jedinečné črty.
Prečítajte si tiež: Tipy pre rodičov a učiteľov ohľadom šikanovania
Typický agresor má negatívne postoje a názory voči ostatným, cíti voči sebe negativitu, pochádza z konfliktnej rodiny a má nedostatok rodičovskej pozornosti. Vníma školu ako negatívnu a rovnako negatívne ovplyvňuje aj svojich spolužiakov.
Obeťou sa môže stať ktorýkoľvek študent. Najčastejšie je to žiak, ktorý je osamotený, nový, odlišuje sa od ostatných spolužiakov vo výzore, oblečení, etnickej príslušnosti, národnosti, vierovyznaní či telesnej vade. Obeťou šikany sú často aj úspešní žiaci.
Podľa Mrúzovej (2007) existujú rôzne typy obetí:
- Pasívne obete: Úzkostné a neisté, citlivé a tiché, na šikanovanie reagujú plačom alebo odtiahnutím sa, majú negatívny obraz o sebe, pocit zlyhania, chýba im sebavedomie, sú osamelé a izolované od rovesníkov, učiteľov a iných, je nepravdepodobné, že to budú oplácať.
- Aktívne obete: Úzkostné a agresívne, provokatívne, narušené.
Príčiny šikanovania
Dôvody, prečo sa deti stávajú agresormi, sú rôzne:
- Rodinné problémy (rozvod, prírastok resp.
- Slabé schopnosti riešiť vlastné sociálne problémy.
- Negatívne postoje a názory voči ostatným.
- Nedostatok rodičovskej pozornosti.
- Vnímanie školy ako negatívnej.
- Agresia a brutalita zo strany rodičov.
- Sadistické tendencie v sexuálnom zmysle.
- Pobavenie samého seba alebo ostatných spolužiakov.
Prevencia šikanovania v školskom prostredí
Predpokladom dosiahnutia dobrých výsledkov pri predchádzaní agresivity a násilia na školách je, že sa do práce zapojí celý pedagogický kolektív, žiaci a ich rodičia. Každý je zodpovedný za svoje skutky - pedagóg, žiak, rodič. Je potrebné kontinuálne snaženie a súbežná spolupráca zainteresovaných strán.
Prečítajte si tiež: Riešenie šikanovania
Najefektívnejší spôsob, ako sa vysporiadať so šikanovaním, je mať celoškolský program a stratégiu boja proti šikanovaniu. Školy musia uviesť do praxe základný preventívny princíp: „Sme škola, kde sa šikanovanie netoleruje v žiadnych podobách!“ Tento základný princíp musí platiť od prvého dňa školského roka bez výnimky pre všetkých študentov, rodičov a pracovníkov školy.
Preventívne opatrenia
- Výchova k prosociálnosti: Projekt prosociálnej výchovy si za základ vzal dve psychické potreby človeka - milovať a byť milovaným. Prosociálnosť je také správanie, ktoré je orientované na druhého človeka, je to správanie ústretové, nápomocné, bez očakávania odmeny.
- Otvorená komunikácia: Naučiť mladého človeka otvorene komunikovať je jedným z kľúčov ku kvalitnému životu.
- Dôstojnosť ľudskej osoby: Uvedomenie si hodnoty vlastnej dôstojnosti je prvým krokom k akceptácii iného človeka.
- Pozitívne hodnotenie druhých: Kľúčovým aspektom tejto témy je pochvala, objavovanie dobra na iných.
- Kreativita a iniciatíva: Prežívanie úspechu dáva mladému človeku väčší pocit sebaúcty.
- Vyjadrovanie citov: Mladí ľudia, ktorí vedia kultivovane vyjadrovať svoje city, sú menej konfliktní.
- Empatia: Vcítenie sa do situácie toho druhého.
- Asertivita: Priama, jasná komunikácia svojich oprávnených nárokov.
- Reálne a zobrazené vzory: Poukazujeme na ich zodpovednosť za vlastné správanie. Aj oni môžu byť pre niekoho vzorom.
- Prosociálne správanie v konkrétnej forme: Spolupráca, priateľstvo, pomoc, darovanie, delenie sa.
- Komplexná prosociálnosť: Angažovanie sa za spoločenské dobro.
- Stanovenie pevných pravidiel pre každodenný život: Do určitej miery môžeme na prejavy neprijateľnej agresie alebo šikanovanie pozerať ako na zlyhanie disciplíny - buď sa študent nenaučil pravidlá rozumného správania, alebo ich zámerne porušil.
Zásady práce s agresorom a obeťou
Zásady práce s agresorom (šikanujúcim):
- S agresorom pracovať individuálne, nie pred skupinou.
- Nikdy nekonfrontovať obeť s agresorom.
- Vysvetliť postupnosť ďalších krokov.
- Stanoviť jasné pravidlá, jasné ciele, vyhodnocovať - všetko písomne, viesť dôsledné záznamy o všetkých krokoch.
- Neuznávať výhovorky.
- Spolupracovať s rodičmi, rozhovor s rodičmi najlepšie zo strany riaditeľa (má väčšiu váhu).
- Učiť nové vzorce správania, odmeňovať pozitívne správanie.
- Oznámenie riaditeľovi školy.
Zásady práce s obeťou (šikanovaným):
- Nezľahčovať, neobviňovať z toho, že si sám môže za vlastné šikanovanie.
- Povzbudzovať k hovoreniu o svojich pocitoch, nespochybňovať jeho výpovede, veriť mu.
- Pomôcť zvládnuť posmievanie a pokriky, precvičiť spôsoby reagovania.
- Pomôcť eliminovať príčiny šikanovania (môžu to byť aj špinavé ruky, zápach, oblečenie…).
- Cvičiť sebavedomie.
- Odsúdiť čin, nie páchateľa.
- Ochrániť pred ďalším násilím (napr. aj posilniť dozor cez prestávky).
- Individuálne rozhovory - osobitne s obeťou, osobitne s agresorom, nie pred triedou.
- Oznámenie riaditeľovi školy, rozhovor s rodičmi obete - uistenie o zabezpečení riešenia, spoločný postup.
Dôležitosť prevencie a vzdelávania
Výrazne nižší výskyt šikanovania je zistený tam, kde sa prevencii šikanovania venuje náležitá pozornosť, kde platia jasné pravidlá a ich dodržiavanie je jednotné a konzistentné, kde vládnu dobré medziľudské vzťahy a otvorená komunikácia. Ak nekonáme, šikanovanie tolerujeme.
Väčšina preventívnych opatrení proti šikanovaniu sa musí začať doma, skôr než dieťa nastúpi do školy. Zdôrazňuje sa nevyhnutnosť aktívnej prevencie šikanovania. Nie je dobré očakávať, že mladí ľudia prirodzene vyrastú zo svojej agresie bez zásahu dospelých.
Dôležité je učiť k zodpovednosti za seba a iných, vážiť si seba a iných, naučiť starostlivosti a jemnosti, naučiť vhodnej asertivite a agresii a stanoviť pevné pravidlá pre každodenný život.
Dôsledky šikanovania a potreba odbornej pomoci
Človek, ktorý je šikanovaný, zažíva naozaj ťažkú situáciu, ktorá má dopad na jeho psychické aj fyzické zdravie, vnímanie samého/samej seba aj na sociálne vzťahy. Deti a mladí ľudia nemajú dostatok skúseností na riešenie náročných situácií, nemajú ani dostatočne vyvinutý mozog na domyslenie následkov a dôsledkov, a taktiež nemajú toľko stratégií, aby sa s ťažkosťami vyrovnali ako my dospelí.
Určite odporúčame vyhľadať odbornú pomoc, vďaka ktorej eliminujeme traumatické dopady. Odborný prístup potrebujú aj agresori a zúčastnení z dôvodu ohrozenia ich budúceho vývinu. Aj ten, kto ubližuje iným deťom, má svoj vlastný príbeh a tiež sa mu v živote mohlo odohrať niečo, s čím sa nevie vyrovnať inak, ako tým, že ubližuje iným. Často majú tieto deti pocit, že vďaka moci môžu niečo zmeniť, ovplyvniť a mať nad niečím kontrolu.
tags: #sikanovane #o #odlucovane #dieta #z #kolektivuje