Šikanovanie je vážny a rozšírený problém v našej spoločnosti, ktorému je potrebné venovať zvýšenú pozornosť. V školskom roku 2019/2020 sa s ním stretla väčšina škôl (86,3 %). Tento článok sa zameriava na rolu školského psychológa pri riešení šikanovania, ako aj na dôležitosť spolupráce medzi školou, rodičmi a ďalšími odborníkmi.
Úvod
Šikanovanie v školách je problém, ktorý sa vyskytuje už od nepamäti a môže mať negatívny dopad na všetky deti, nielen na tie, ktoré sú priamo šikanované. Dôležité je, aby si rodičia, učitelia a samotné deti uvedomovali, ako šikanu rozpoznať, ako sa jej brániť a ako ju riešiť.
Rozpoznanie Šikanovania: Signály a Znaky
Často sa môže zdať, že si deti dobre rozumejú, no v skutočnosti je jeden z nich terčom cielených posmeškov a útokov. Zásadným znakom šikany je opakované cielené ubližovanie, či už vo fyzickej alebo psychickej rovine. Môže ísť o verbálne, fyzické prejavy alebo kyberšikanu.
Zmeny v Správaní ako Indikátor
Aké zmeny v správaní by mohli byť signálom, že dieťa je obeťou šikany alebo agresorom? Ak sa šikanovanie týka školského prostredia, oslovte najskôr triedneho učiteľa, aj keď sa šikanovanie nedeje priamo na jeho hodinách.
Ako Zistiť, že Dieťa Zažíva Šikanu?
Ak dieťa v škole nemá pocit bezpečia, môže sa pokúšať vyučovaniu vyhýbať, snažiť sa o akúsi nenápadnosť alebo zo školy unikať. „Že dieťa neúmerne trpí, zistíme tak, že je osamelé, stiahnuté, nechce hovoriť o svojich problémoch, je zamrznuté alebo nervózne, môže byť aj agresívne, plačlivé, nechce jesť, zle spí, bolí ho brucho a podobne,“ hovorí psychológ Viktor Križo.
Prečítajte si tiež: Rozpoznávanie šikanovania
Agresívne prejavy doma a verbálne či fyzické útoky na spolužiakov v škole tiež môžu signalizovať nenaplnené potreby dieťaťa a nedostatok pocitu bezpečia a pochopenia, na ktoré sa rozhodlo reagovať útokom.
Ak má dieťa časté bolesti hlavy či brucha a vynecháva preto vyučovanie, treba spozornieť a položiť si otázku, či nie sú jeho problémy v skutočnosti psychosomatické.
„Všetky tieto signály môžu mať veľa príčin a v zásade je jedno, či dieťaťu niekto ubližuje v škole, doma či trpí úzkosťami alebo depresiami, alebo traumou. Príznaky duševnej bolesti dieťaťa sú veľmi podobné,“ upozorňuje Viktor Križo.
Či už ide o jednorazovú agresiu alebo šikanu, dôležité je, aby rodič dieťaťu poskytol pochopenie a bezpečný priestor na vyjadrenie svojich pocitov a zážitkov, ktoré v škole prežíva.
Kyberšikana
Kyberšikanu sa dá najčastejšie vypozorovať, keď dieťa odkladá alebo schováva mobilný telefón či tablet, keď vojdete do miestnosti, vytvára si nové účty, vyhovára sa na to, že stratilo či zabudlo heslo, vymazáva komunikácie či histórie prehliadania v počítači a podobne. Vopred si s dieťaťom dohodnite pravidlá používania mobilných telefónov či iných zariadení s prístupom na internet.
Prečítajte si tiež: Tipy pre rodičov a učiteľov ohľadom šikanovania
Rola Školského Psychológa
Školský psychológ zohráva kľúčovú rolu v prevencii a riešení šikanovania. Jeho úlohy sú mnohostranné a zahŕňajú:
- Poskytovanie podpory obetiam šikanovania: Školský psychológ môže obetiam pomôcť prekonať traumu spôsobenú šikanovaním prostredníctvom individuálnych stretnutí a poradenstva.
- Práca s agresormi: Cieľom je pochopiť príčiny ich správania a pomôcť im zmeniť ho.
- Práca s triednym kolektívom: Školský psychológ môže pracovať s celým triednym kolektívom, aby zlepšil vzťahy medzi žiakmi a vytvoril bezpečnejšie prostredie.
- Konzultácie pre učiteľov a rodičov: Školský psychológ môže poskytovať učiteľom a rodičom odborné konzultácie a poradenstvo pri riešení konkrétnych prípadov šikanovania.
- Realizácia preventívnych programov: Školský psychológ môže realizovať preventívne programy zamerané na zníženie výskytu šikanovania v škole.
Poskytuje ju školský podporný tím, v ktorom pôsobí sociálny pedagóg alebo školský psychológ. Tí pomáhajú dieťaťu prekonať problém prostredníctvom individuálnych stretnutí počas vyučovania.
Stretnutia s psychológom môžu byť pre dieťa veľmi užitočné. V Kancelárii komisára pre deti je tiež priestor, kde môžu pomôcť samotnému dieťaťu alebo rodičom - poradia, ako ďalej postupovať a ako prekonať traumu spôsobenú šikanou.
Ako motivovať dieťa, aby sa dokázalo zdôveriť?
Na to, aby dieťa cítilo, že sa nám môže zdôveriť, je podľa psychologičky a odbornej garantky Linky detskej istoty Kataríny Trlicovej dôležitý najmä dobrý a otvorený vzťah rodiča s dieťaťom. „Ak sa s dieťaťom rodič bežne rozpráva o zážitkoch, o kamarátoch, o prežívaní, o zvládaní rôznych situácií, ale hlavne dieťa počúva a dôveruje mu, dieťa zvyčajne nemá problém zdôveriť sa,“ vysvetľuje.
Pri každej zmene správania dieťaťa či ochoty zverovať sa nám s ťažkosťami a pocitmi treba spozornieť. Signálom, že dieťa čosi ťaží, môže byť zmena zvykov a správania. „Ak rodič vníma, že dieťa uniká z rodinných vzťahov, často ho niečo bolí, zhoršilo sa v učení, je utiahnuté alebo podráždené, nechce s rodičmi komunikovať, znamená to, že dieťa vysiela signály, že ho niečo trápi a že riešenie problému samo so svojou psychickou výbavou nezvláda,“ hovorí odborníčka.
Prečítajte si tiež: Šikanovanie: príčiny a riešenia
Ak je dieťa zrazu uzavreté, je dôležité ho ubezpečiť, že pri ňom stojíme a sme ochotní hľadať s ním riešenie každej zložitej situácie. Psychológovia odporúčajú na dieťa netlačiť a nesnažiť sa za každú cenu zistiť, čo sa deje. Naopak, rozrušené dieťa potrebuje, aby rodič dokázal vytvoriť pokojnú atmosféru, v ktorej sa cíti dobre a môže mu v pokoji opísať, čo ho trápi, bez rizika, že bude súdené alebo že ho rodič zahltí vlastným hnevom či smútkom.
„Rodič by nemal zabudnúť oceniť dieťa, že dokázalo problém opísať a že sa zdôverilo. Významne pomôže, ak rodič opisuje a prijíma emócie, ktoré prirodzene vyplývajú zo situácie, keď sa druhému ubližuje, teda smútok, strach, hnev,“ vysvetľuje Katarína Trlicová s tým, že deti potrebujú emóciu prežiť a až následne ju budú vedieť prijať, pomenovať a pochopiť.
Ako otvoriť dialóg s tínedžerom, ktorý komunikuje málo?
Prudké zmeny správania, stravovania či záujmov by sme podľa psychológa Viktora Križa nikdy nemali brať na ľahkú váhu a vnímať dieťa v dlhodobom meradle. „To, čo si treba všímať, sú prudké a náhle zmeny a ich trvanie. V puberte je to ešte ťažšie, lebo niektoré zmeny nálad sa dejú zákonite, a preto je citlivá pozornosť namieste vždy,“ hovorí.
Vek dieťaťa zohráva pri ochote otvoriť sa rodičovi a hovoriť o svojom trápení dôležitú úlohu. „Mladšie deti takmer vždy povedia, čo ich trápi, ak sú v bezpečí, ak zažívajú porozumenie a podporu. Tínedžeri potrebujú viac istoty, že dospelý, ktorý s nimi hovorí, ich nevyšetruje, neprepadá panike, ale má skutočný hlboký záujem o dieťa, nie o kuriozity šikanovania a hľadanie vinníka,“ vysvetľuje psychológ a pedagóg.
Tvrdí, že ak dieťa cíti, že ho dospelý bezpodmienečne prijíma, povie mu o svojich ťažkostiach, aj keď je introvertné.
Podľa psychológov nemajú zážitky dieťaťa, ktorému niekto ubližuje, špecifické symptómy. Spája ich však pocit strachu, chýbajúceho bezpečia a samoty. O to kľúčovejší je dôverný vzťah rodiča s dieťaťom.
„Dieťa nepotrebuje, aby ho rodič poučoval alebo sa ho snažil hystericky chrániť. Dieťa potrebuje stabilného dospelého, ktorý ho počúva a prežíva s ním jeho bolesť, čím vytvára pôdu pre dôveru a nakoniec i posilnenie, aby zvládalo aj náročné situácie a ubližovanie v rovesníckych vzťahoch,“ hovorí Viktor Križo.
Čo ak statusy dieťaťa na sociálnych sieťach naznačujú, že sa cíti zle alebo zažíva šikanu?
Statusy plné bolesti a hnevu či zdieľanie depresívnych obrázkov a videí treba brať ako signál, že sa dieťa možno snaží ventilovať v online priestore svoj smútok alebo negatívne zážitky. „Online svet však nikdy nie je skutočným obrazom prežívania dieťaťa, takže k posudzovaniu treba pristupovať opatrne, ale ako signál to môže stačiť,“ hovorí psychológ Viktor Križo.
Ak si prečítate emotívny status svojho dieťaťa, mali by ste podľa odborníkov v prvom rade zostať pokojní a nepodliehať panike a emóciám. „Ak dospelý reaguje zhurta, prudko, emotívne, tak dieťa vystraší a tínedžer si povie, že sa o dospelého, ktorý vidí jeho smútok, depresiu či ubližovanie cez seba, nemôže oprieť,“ vysvetľuje odborník.
Po prečítaní znepokojivého statusu túžime prirodzene čo najskôr zistiť, čo naše dieťa trápi. Podľa Viktora Križa si však treba dať pozor, aby sme pri kladení otázok neskĺzli k vyšetrovaniu dieťaťa.
Nezačínajte rozhovor otázkami a nechcite vedieť všetko rýchlo a hneď. „Vyšetrovanie napĺňa potreby dospelého, ktorý potrebuje vedieť, rozumieť, rozhodovať, kontrolovať, prípadne riešiť si svoju traumu z detstva a školy. Naopak, regulovaný dospelý dieťa upokojuje, nezachraňuje, nepoučuje a autenticky ponúka podporu, a najmä ho počúva,“ radí psychológ.
No aj keď sa vo vypätých situáciách snažíme byť pre dieťa stabilným a milujúcim dospelým, niekedy môžu byť naše vlastné negatívne pocity predsa len príliš intenzívne. Ale to je moje. Ja by som rád počul, ako sa v tom máš ty, aké je to pre teba, ak mi o tom chceš povedať…“
Keď sa dieťa rozhovorí, môžete citlivo pokračovať vyjadrením porozumenia a podpory.
Spolupráca Školy a Rodiny
Úspešné riešenie šikanovania si vyžaduje úzku spoluprácu medzi školou a rodinou. Rodičia by mali:
- Byť pozorní k prejavom svojho dieťaťa: Všímať si zmeny v správaní, nálade a prospechu.
- Komunikovať so školou: Informovať školu o svojich obavách a spolupracovať pri hľadaní riešení.
- Podporovať svoje dieťa: Poskytovať mu emocionálnu podporu a ubezpečovať ho, že nie je samo.
- Učiť dieťa asertivite: Pomôcť mu naučiť sa brániť a komunikovať svoje potreby.
- Vytvoriť bezpečné prostredie: Vytvoriť doma prostredie, kde sa dieťa cíti bezpečne a môže sa zdôveriť.
Rodič by nikdy nemal bagatelizovať to, s čím sa mu jeho dieťa zdôverí a mal by spoločne s dieťaťom a so školou hľadať riešenia pre dobro dieťaťa. Vedomie, že rodič mi dôveruje a chce mi pomôcť, je jedným z liečivých faktorov v celom procese.
Čo by som mal spraviť ako prvé, keď mám podozrenie na šikanu?
Ak sa vám dieťa zdôverilo, že v škole zažíva násilie, alebo máte podozrenie, že je v škole objektom prejavov agresie alebo šikany, informujte o tom najskôr triedneho učiteľa alebo triednu učiteľku. „V rámci celoškolskej stratégie proti šikanovaniu by každá škola mala mať vypracovaný systém, ako zapracuje Smernicu o šikanovaní na podmienky školy, a preto by všetci dospelí v škole mali byť informovaní o postupoch prevencie, intervenciách a mali by vedieť, ako postupovať,“ hovorí Eva Smiková z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.
Pedagóg by mal po odhalení šikany alebo prijatí podnetu na ňu predovšetkým zachovať pokoj. Ako rodič by ste od neho nemali očakávať rozčúlenú reakciu či prísľuby, že všetko vyrieši rýchlo.
„Rozčúlená reakcia učiteľa môže byť zdrojom zábavy pre agresorov, zvýšiť ich prestíž a pozíciu v triede,“ vysvetľuje odborníčka na prevenciu rizikového správania. Úlohou pedagóga je určiť, či ide o konflikt alebo šikanu, a individuálne sa porozprávať s dieťaťom, ktorému niekto ubližoval, aj s tým, ktoré ubližovalo. „Zároveň je úlohou učiteľa ochrániť obeť pred ďalším násilím, napríklad umožniť obeti skorší odchod z vyučovania, aby sa nestretla s agresormi. Škola by mala aj posilniť dozor cez prestávky na miestach, kde dochádza k šikanovaniu, a zabrániť stretnutiam útočníka a obete, pokiaľ sa problém nevyrieši,“ hovorí psychologička.
Kroky, ktoré učiteľka či učiteľ podniknú, môžu podľa závažnosti prípadu konzultovať aj so školským psychológom alebo prizvať školský podporný tím. „Ak ide napríklad o ublíženie na zdraví alebo iné trestné činy, k riešeniu je potrebné oznámenie na políciu,“ dopĺňa Eva Smiková.
Mám kontaktovať aj rodičov detí, ktoré sú agresormi?
„Odporúčame, aby sa situácia riešila čo najskôr priamo na pôde školy, s učiteľmi, so školským psychológom a s vedením školy,“ hovorí psychologička Katarína Kožová z Linky detskej istoty.
Hľadanie riešenia na vlastnú päsť alebo konanie pod vplyvom silných emócií situáciu nevyrieši, naopak, takéto správanie môže viesť k znemožneniu ďalšej konštruktívnej komunikácie a môže zabrániť obnoveniu dobrých vzťahov v školskom kolektíve.
„Neodporúčame osobné kontaktovanie rodiča, ktorého dieťa je šikanované, s rodičom dieťaťa, ktoré šikanuje, vzhľadom na silné emócie, ktoré by mohlo takéto stretnutie sprevádzať,“ radí Katarína Kožová.
Pokúste sa situáciu riešiť s chladnou hlavou. „Diskusiu s rodičmi dieťaťa, ktoré tomu vášmu ubližuje, odporúčame otvoriť napríklad na mimoriadnom rodičovskom združení, o ktoré môžete školu požiadať,“ hovorí odborníčka.
Podľa psychologičky môže byť prvé stretnutie výlučne stretnutím rodičov dotknutých detí spolu so školským psychológom a s učiteľmi. Na ďalšie už možno prizvať aj deti. „Nikdy však nie s cieľom konfrontácie obete a agresora, pretože konfrontácia by znamenala ďalší potenciálne traumatický zážitok pre dieťa, ktoré je šikanované,“ zdôrazňuje. Odporúča, aby bolo rodičovské združenie, ktoré sa bude konať v prítomnosti detí, vopred pripravené v spolupráci so školským psychológom. „Ak ho škola nemá, oslovte Centrum poradenstva a prevencie, pod ktoré škola s…
Preventívne Programy a Aktivity
Prevencia je kľúčová pri znižovaní výskytu šikanovania. Školy by mali realizovať preventívne programy a aktivity, ktoré:
- Zvyšujú povedomie o šikanovaní: Informujú žiakov, učiteľov a rodičov o tom, čo je šikanovanie a aké má dôsledky.
- Podporujú rozvoj sociálnych a emocionálnych zručností: Učia žiakov, ako komunikovať, riešiť konflikty a budovať pozitívne vzťahy.
- Vytvárajú bezpečnú a rešpektujúcu klímu: Podporujú hodnoty ako tolerancia, empatia a rešpekt.
- Zahŕňajú aktivity na podporu inklúzie: Pomáhajú žiakom prijímať a rešpektovať rozdiely medzi ľuďmi.
Právne Aspekty a Možnosti Pomoci
Ak šikanovanie prekračuje hranice zákona, riešením by sa mali zaoberať orgány sociálnej ochrany alebo polícia. Komisár pre deti môže osobne navštíviť školu, preveriť všetky okolnosti prípadu a pomôcť pri jeho rýchlom vyriešení. Okrem toho môže jeho kancelária realizovať preventívne programy proti šikane, aby sa podobné prípady v budúcnosti neopakovali.
Rodičia môžu vyhľadať aj odbornú pomoc mimo školy, napríklad psychológov, ktorí pracujú v Centrách preventívneho poradenstva. Ukrajinskí rodičia môžu využiť konzultačné centrum Bratislava III, kde pôsobia tri ukrajinské psychologičky, ktoré im môžu pomôcť.
Telefónny alebo osobný rozhovor nemusí byť dostatočný - je dôležité podať sťažnosť písomne, odoslaním listu na adresu školy. Týmto spôsobom bude škola povinná prijať opatrenia na riešenie problému. Ak to nepomôže, rodičia sa môžu obrátiť na ďalšie oprávnené organizácie. V závažných prípadoch sa odporúča kontaktovať políciu a Štátnu školskú inšpekciu.
Šikanovanie a Deti z Ukrajiny
Šikana v školách vo vzťahu k deťom je problémom, o ktorom Ukrajinci nie sú zvyknutí hovoriť nahlas ani vo svojej vlasti, nieto ešte v zahraničí.
Kancelária komisára pre deti vypracovala aj informačný leták s prehľadom základných práv dieťaťa, ktorý je dostupný aj v ukrajinskom jazyku.
Jozef Mikloško, komisár pre deti, zdôrazňuje, že Kancelária komisára pre deti robí všetko pre to, aby deti, ktoré prišli z Ukrajiny, mohli prekonať traumy a žili tu plnohodnotný život.
Agresivita a jej Regulácia
Agresivita slúži na prežitie v nepriaznivých a život ohrozujúcich podmienkach, no v prípade jej nedostatočnej regulácie sa môže stať nebezpečnou a deštruktívnou silou. Agresivita: sklon, resp. trvalá dispozícia k agresívnemu konaniu. Agresia je útočné, násilné, príp. v prípade, že sa vyskytuje jednorázovo v konkrétnej situácii, ide o agresívne konanie (napr. Agresivita fyzická - všetky formy agresívneho správania, pri ktorých dôjde k priamemu fyzickému kontaktu útočníka s obeťou.
Agresormi sa môžu stať úplne všetky deti
Je ťažké pripustiť si, že by moje dieťa mohlo byť „zlé“ alebo sa zle a kruto správalo k iným. Ľudská psychika je však zložitá. Podľa psychológov nemožno dospelých ani deti jednoducho rozdeliť na dobrých a zlých a ani povedať, kedy a kto sa niekedy dopustí nevhodného, agresívneho či krutého správania.
„Agresormi sa môžu stať úplne všetky deti. Poprední odborníci z odboru psychológie ako Philip Zimbardo či Stanley Milgram vo svojich štúdiách upozornili na okolnosti a prípady, keď sa z dobrých ľudí situačne stali ľudia zlí,“ hovorí psychológ a garant inovačného vzdelávania v Inklucentre Viktor Križo.
Z výskumov zároveň vyplynulo, že u detí je náchylnosť na obrat od dobrého k situačne zlému správaniu výrazne nižšia ako u dospelých a dá sa aj ľahšie riešiť.
„V zásade väčší predpoklad, že budem ubližovať, mám ako dieťa vtedy, keď mi niekto ubližuje alebo mi ubližoval, keď som prežil traumy, zanedbávanie či týranie,“ vysvetľuje. Podľa neho pri tom vôbec nemusí ísť najmä o deti z marginalizovaných komunít či zo slabého socioekonomického prostredia. „Ešte častejšie to môžu byť deti z dobre zabezpečených rodín či nadané deti s vyšším intelektom,“ hovorí Viktor Križo.
tags: #sikanovane #dieta #skolsky #psycholog