Nezmeškajte! Kompletný sprievodca prípravou na náhradné rodičovstvo podľa zákona č. 305/2005 Z. z.

Náhradné rodičovstvo predstavuje významný aspekt sociálnoprávnej ochrany detí, ktoré nemôžu vyrastať vo svojej biologickej rodine. Slovenská legislatíva, najmä zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, upravuje podmienky a formy náhradnej starostlivosti s cieľom zabezpečiť deťom vhodné a stabilné prostredie pre ich vývoj. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na prípravu na náhradné rodičovstvo v kontexte tohto zákona, vrátane právneho rámca, foriem náhradnej starostlivosti a postupov pre záujemcov.

Právny rámec sociálnoprávnej ochrany detí a náhradného rodičovstva

Ústava Slovenskej republiky v článku 41 deklaruje osobitnú ochranu detí a mladistvých, právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, rovnaké práva a pomoc štátu, ktorú upravujú osobitné zákony. Základnými vnútroštátnymi právnymi predpismi sú zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 305/2005 Z. z. upravuje sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu s cieľom predchádzať vzniku krízových situácií v rodine, chrániť práva a právom chránené záujmy detí, predchádzať prehlbovaniu a opakovaniu porúch psychického, fyzického a sociálneho vývinu detí a plnoletých fyzických osôb a zamedziť nárastu sociálnopatologických javov. Prvoradým hľadiskom pri voľbe a uplatňovaní opatrení SPOD a SK je najlepší záujem dieťaťa, na určovanie a posudzovanie ktorého sa uplatňuje zásada o záujme dieťaťa podľa osobitného predpisu (zákon č. 36/2005 Z.z.).

História a vývoj sociálnoprávnej ochrany detí

Už Chammurapiho zákonník (1792 - 1750 p.n.l.) XII. Tabuli a obdobie Rímskej ríše upravovali rodinnoprávne vzťahy otec - manželka - deti. Rakúsky občiansky zákonník (1811) zaviedol inštitút manželských a nemanželských detí (poručníctvo). Na území Slovenska sa začiatkom 16. storočia uplatňovali István Verboci Opus Tripatrium a „Dočastné súdne pravidlá“.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 vznikla Československá republika (28. október 1918), kde platil v Čechách česko-rakúsky občiansky zákonník a na Slovensku uhorské obyčajové právo. Po 9. máji 1948 a zákone č. 150/1948 bola zavedená rovnosť postavenia mužov a žien v rodine a spoločnosti. Od 1.1.1951 skončila etapa dualizmu rakúskeho občianskeho práva v Čechách a uhorského obyčajového práva na Slovensku a bol zavedený unifikovaný kódex občianskeho práva pre celé územie ČSR.

Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca prípravou na pôrod

Na území Slovenska koncom 19. storočia platil rakúsky zákon o „chudobe“ (1868), ktorý ukladal povinnosť postarať sa o siroty. Začiatkom 20. storočia vznikali dobrovoľnícke združenia na pomoc deťom. Po druhej svetovej vojne sa úsilie zameralo na priblíženie náhradného rodinného prostredia biologickému a izoláciu od patologickej rodiny.

Do roku 1996 bol systém starostlivosti o deti mimo biologickej rodiny riadený tromi rezortmi: rezort zdravotníctva (dojčenské ústavy do troch rokov), rezort školstva (detské domovy do osemnásť rokov) a rezort práce, sociálnych vecí a rodiny (náhradná rodinná starostlivosť a zabezpečovanie detí ťažko zdravotne postihnutých v ústavoch sociálnej starostlivosti).

Pojem sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela

Sociálnoprávna ochrana detí (SPOD) je súbor opatrení na zabezpečenie:

Ochrany dieťaťa, ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho a ktorá rešpektuje jeho najlepší záujem podľa medzinárodného dohovoru.
Výchovy a všeobecného vývinu dieťaťa v jeho prirodzenom rodinnom prostredí.
Náhradného prostredia dieťaťu, ktoré nemôže byť vychovávané vo vlastnej rodine.

Sociálna kuratela (SK) je súbor opatrení na odstránenie, zmiernenie a zamedzenie prehlbovania alebo opakovania porúch psychického, fyzického a sociálneho vývinu dieťaťa a plnoletej fyzickej osoby, poskytovanie pomoci v závislosti od závažnosti poruchy a situácie, v ktorej sa nachádza dieťa alebo plnoletá fyzická osoba.

Dieťa a jeho právny status

Podľa Dohovoru o právach dieťaťa sa za dieťa považuje každá ľudská bytosť mladšia než 18 rokov, ak podľa právneho poriadku, ktorý sa vzťahuje na dieťa, nie je dospelosť dosiahnutá skôr.

Prečítajte si tiež: Rady pre budúce mamičky

Medzi osobné práva maloletého dieťaťa patrí:

Vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, čo sa ho týkajú.
Byť vypočuté vo všetkých konaniach, čo sa ho týkajú.
Názoru maloletého venovať náležitú pozornosť.
Právo dieťaťa na rodičovskú starostlivosť.
Právo dieťaťa na styk s rodičom.

Medzi povinnosti dieťaťa patrí:

Prejavovať svojím rodičom úctu a rešpekt.
Podieľať sa osobnou pomocou na chode domácnosti.
Prispievať na úhradu podľa svojich možností a schopností.
Spolupracovať s rodičmi na svojej výchove.
Plniť si svoje vzdelávacie povinnosti.
Vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by ho mohol ohroziť, užívanie látok poškodzujúce jeho zdravie.

Právna subjektivita dieťaťa sa posudzuje aj z hľadiska Trestného práva.

Okruh detí a plnoletých, pre ktorých sa vykonávajú opatrenia SPOD a SK

Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa vykonávajú:

Pre dieťa, ktoré má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, prechodný pobyt, povolenie na prechodný pobyt, povolenie na trvalý pobyt alebo má povolený tolerovaný pobyt.
Pre dieťa, ktoré je občan Slovenskej republiky a nachádza sa na území iného štátu.
Pre dieťa, ktoré nie je občan Slovenskej republiky a nachádza sa na území Slovenskej republiky bez sprievodu rodiča alebo inej plnoletej fyzickej osoby, ktorej by mohlo byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
Pre mladistvého podľa osobitného predpisu.
Pre plnoletú fyzickú osobu do 25 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt (mladý dospelý).
Pre inú plnoletú fyzickú osobu, ktorá má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt.

Organizácia SPOD a SK - subjekty

Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonávajú:

Prečítajte si tiež: Ako sa pripraviť na pôrod?

Orgány štátnej správy:
- Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ministerstvo).
- Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ÚPSVaR).
- Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.
Obce.
Vyššie územné celky (VÚC).
Akreditované subjekty.
Právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré vykonávajú opatrenia SPOD a SK.

Pôsobnosť Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Ministerstvo je ústredným orgánom štátnej správy v oblasti SPOD a SK. Medzi jeho pôsobnosti patrí:

Vypracúvanie koncepcie SPOD, SK a sociálnej prevencie.
Riadenie, kontrola a metodické usmerňovanie výkonu štátnej správy v oblasti SPOD a SK a centra pre medzinárodnú ochranu detí a mládeže.
Rozhodovanie o udelení, predĺžení a zrušení akreditácie.
Plnenie úloh vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov a Právnych aktov EÚ.
Vedenie a aktualizácia zoznamu akreditovaných subjektov.
Kontrola úrovne vykonávania opatrení podľa zákona č. 305/2005 z.z.
Zabezpečovanie medzinárodnej spolupráce v oblasti SPOD a SK.
Koordinácia činnosti štátnych orgánov: SPOD a SK, obcí, VÚC, AS a ďalších FO, PO.

Pôsobnosť orgánov SPOD a SK (ÚPSVaR)

ÚPSVaR ako orgán štátnej správy v oblasti SPOD a SK:

Riadi, kontroluje a metodicky usmerňuje výkon štátnej správy v oblasti SPOD a SK a vykonávanie poradensko-psychologických služieb, uskutočňované ÚPSVaR.
Vypracúva koncepcie SPOD a SK, predchádzania sociálno-patologickým javom pre územné obce krajov v súlade s koncepčnými zámermi ministerstva.
Vypracúva koncepcie ústavnej starostlivosti.
Schvaľuje priority.
Oznamuje určeným oSPOD a SK výšku primerných bežných nákladov na dieťa v DeD a v DeD pre maloletých bez sprievodu.
Koná a rozhoduje v druhom stupni vo veciach SPOD a SK, v ktorých v prvom stupni koná a rozhoduje ÚPSVaR a určený oSPOD a SK.
Rozhoduje o výchovných opatreniach, dočasnom zverení dieťaťa do starostlivosti FO, ktorá má záujem stať sa pestúnom a resocializačnom príspevku.
Vykonáva napr. pre dieťa opatrenia sociálnej kurately, funkciu kolízneho opatrovníka, funkciu poručníka maloletého bez sprievodu.
Zabezpečuje sústavnú ochranu života, zdravia a priaznivého vývinu dieťaťa, psychologickú pomoc.
Podáva návrhy súdu na vydávanie predbežného opatrenia, na určenie a zapretie otcovstva, na uloženie alebo zrušenie výchovného opatrenia súdom.
Je orgán, ktorý napr. predkladá zariadeniam, v ktorých sa vykonáva rozhodnutie súdu, zriaďuje tím.

Pôsobnosť určeného orgánu SPOD a SK

Rozhoduje v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni koná a rozhoduje detský domov a detský domov pre maloletých dospelých bez sprievodu.
O zapísaní fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom do zoznamu žiadateľov.
O vyradení žiadateľov zo zoznamu žiadateľov.
Zriaďuje DeD a DeD pre maloletých bez sprievodu.
Kontroluje DeD a DeD pre maloletých bez sprievodu.
Vykonáva prípravu dieťaťa na NRS a potrebné opatrenia ak nie je možné dieťaťu ktorému treba sprostredkovať NRS, sprostredkovať nadviazanie osobného vzťahu medzi ním a žiadateľom.
Vedie prehľad detí ktorým treba sprostredkovať NRS atď.

Prostredia, v ktorých sa vykonávajú opatrenia SPOD a SK

Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa vykonávajú pre dieťa, plnoletú fyzickú osobu, rodinu, skupinu a komunitu najmä prostredníctvom sociálnej práce, metódami, technikami a postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji sociálnopatologických javov v spoločnosti.

Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na seba nadväzujú a vzájomne sa podmieňujú. Pri voľbe a uplatňovaní opatrení majú prednosť opatrenia na zabezpečenie výchovy a všestranného vývinu dieťaťa v jeho prirodzenom rodinnom prostredí alebo v náhradnom rodinnom prostredí.

Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa vykonávajú:

V prirodzenom rodinnom prostredí.
V náhradnom rodinnom prostredí.
V otvorenom prostredí.
V prostredí utvorenom a usporiadanom na výkon opatrení podľa tohto zákona.

Prirodzené rodinné prostredie je domáce prostredie dieťaťa, rodiny alebo plnoletej fyzickej osoby. Náhradné rodinné prostredie je domáce prostredie plnoletej fyzickej osoby, ktorej súd zveril dieťa do starostlivosti podľa osobitného predpisu alebo ktorej bolo dieťa dočasne zverené rozhodnutím orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately do starostlivosti podľa osobitného predpisu.

Otvorené prostredie je každé verejné priestranstvo, verejný objekt alebo komunikácia, ktoré sú pre jednotlivcov a skupiny prirodzeným sociálnym prostredím, v ktorom sa zvyčajne zdržiavajú, a mobilné alebo stále priestorové zázemia jednotlivcov a skupín. Prostredie utvorené a usporiadané na výkon opatrení podľa tohto zákona je zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (zariadenie).

Práva dieťaťa a rodičov pri vykonávaní opatrení SPOD a SK

Práva ustanovené zákonom č. 305/2005 Z. z. sa zaručujú rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom. Zakazuje sa diskriminácia z dôvodov pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického zmýšľania alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného pôvodu alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Každý, kto sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté pri vykonávaní opatrení SPOD a SK podľa tohto zákona v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného predpisu.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (orgán SPOD a SK), Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, obec, VÚC, PO alebo FO, ktorej bola udelená akreditácia podľa tohto zákona (akreditovaný subjekt), a subjekty, ktoré vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa tohto zákona, sú povinné dbať na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu alebo porušovaniu práv dieťaťa.

Každý je povinný upozorniť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na porušovanie práv dieťaťa.

Formy náhradnej rodinnej starostlivosti

Náhradná rodinná starostlivosť je definovaná Zákonom o rodine č. 36/2005 Z.z. ako starostlivosť, ktorá dočasne nahrádza osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná starostlivosť vzniká len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.

Základným cieľom náhradnej starostlivosti je zabezpečiť pre dieťa rodinné prostredie, ktoré mu umožní zdravý vývoj a uspokojovanie jeho potrieb. Zákon o rodine deklaruje právo dieťaťa vyrastať v rodine. Náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou.

Existuje niekoľko foriem náhradnej rodinnej starostlivosti, ktoré sa líšia svojou povahou, rozsahom práv a povinností a cieľom. Medzi najčastejšie formy patria:

Náhradná osobná starostlivosť (NOS)

Je to starostlivosť o dieťa mimo biologickej rodiny. Prakticky sa často využíva na prechodné preklenutie starostlivosti o dieťa členom širšieho príbuzenstva. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. O zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti rozhoduje súd a osoba, ktorej má byť dieťa zverené, musí spĺňať predpoklady zabezpečujúce riadnu výchovu dieťaťa v jeho najlepšom záujme. Táto možnosť náhradnej starostlivosti sa využíva najčastejšie v prípade zverenia dieťaťa do starostlivosti starých rodičov alebo blízkych členov rodiny. Súd zároveň vymedzí rozsah práv a povinností, ktoré je občan povinný vykonávať. Rodičia majú právo stýkať sa s dieťaťom a pokiaľ sa nedohodnú s osobou, ktorej bolo dieťa zverené, na výkone tohto práva, môže jeden z rodičov podať návrh na súd, ktorý o tom rozhodne. Maloleté dieťa možno zveriť jednotlivcovi ale i manželom.

Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne a spôsobom života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Súd uprednostní predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené, jej rozsah práv a povinností. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností iba v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo dieťa zverené.

Pestúnska starostlivosť

Je starostlivosť nahrádzajúca starostlivosť rodičov, ak ju títo nezabezpečujú z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov a záujem dieťaťa si vyžaduje zverenie do pestúnskej starostlivosti. Zverením dieťaťa do pestúnskej starostlivosti nezanikajú rodičom rodičovské práva a povinnosti, rodičia zastupujú dieťa v podstatných veciach, majú obmedzené právo výchovy a vyživovacia povinnosť voči dieťaťu im zostáva. Pestúni majú právo dieťa vychovávať, zastupovať a spravovať jeho záležitosti v bežných veciach. Pestúnska starostlivosť vzniká na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Dieťa môže byť zverené do pestúnskej starostlivosti jednej fyzickej osobe, prípadne do spoločnej pestúnskej starostlivosti manželom.

Do pestúnskej starostlivosti je možné zveriť iba maloleté dieťa v prípade, ak toto sleduje jeho najlepší záujem - teda ak nie je možné zabezpečiť mu riadnu výchovu inou, vhodnejšou a trvalou formou a to v jeho biologickej rodine alebo osvojením. Maloleté dieťa môže byť zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti aj manželom. Pri zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého manžela. Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti.

Na rozdiel od osvojenia a náhradnej osobnej starostlivosti má pestún nárok na príspevok na napĺňanie potrieb dieťaťa až do skončenia povinnej školskej dochádzky, alebo až do skončenia prípravy na budúce povolanie až do 25 roku života. Výška tohto príspevku je určená na zabezpečenie výživy a ostatných potrieb dieťaťa, ktorý ustanovuje zákon o životnom minime. Rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu vymedzuje súd. Maloleté dieťa, ktoré je v ústavnej starostlivosti, môže byť pred rozhodnutím súdu o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti dočasne zverené do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom.

Pestúnom sa môže stať len FO s trvalým pobytom na území SR, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Súd v rozhodnutí vymedzí rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu.

Osvojenie (Adopcia)

Je najvýznamnejšia forma náhradnej starostlivosti. Podľa zákona o rodine osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia. Osvojiteľom sa môže stať fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie a spôsobom života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa. Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa.

Osvojenie (adopcia) je rodinnoprávnym vzťahom, ktorý vzniká medzi osvojiteľom (žiadateľom) a osvojencom (dieťaťom) rozhodnutím súdu. Na základe tejto právnej skutočnosti nadobúdajú osvojiteľ a osvojenec práva a povinnosti biologických rodičov a ich detí. Osvojenie je teda trvalým riešením pre dieťa, ktoré nemôže vyrastať vo svojej rodine. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. Pred jeho rozhodnutím musí uplynúť doba 9 mesiacov predosvojiteľskej starostlivosti, počas ktorých sa záujemcovia starajú o dieťa na vlastné náklady. Ak sa rozhodne pestún osvojiť maloleté dieťa, ktoré mu bolo zverené do pestúnskej starostlivosti, nevyžaduje sa, aby pred rozhodnutím súdu o osvojení bolo maloleté dieťa v starostlivosti pestúna, ak pestúnska starostlivosť trvala aspoň po dobu 9 mesiacov. Rovnako sa postupuje aj v prípade, že maloleté dieťa chce osvojiť osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti alebo poručník, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará.

Spoločne si môžu osvojiť dieťa manželia. Jednotlivo si môže osvojiť dieťa každý človek, ktorý splní zákonom stanovené podmienky. Dieťa vhodné pre osvojenie je len maloleté dieťa (do 18 rokov), ktoré sa ocitlo bez vlastnej rodiny a nemá nádej navrátiť sa do svojej pôvodnej rodiny. K osvojeniu sa vyžaduje súhlas zákonného zástupcu. Osvojiteľ má nárok na rodičovskú dovolenku spojenú s rodičovským príspevkom až do šiesteho roku veku zvereného dieťaťa, najdlhšie tri roky od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa.

Osvojiteľom sa môže stať len FO, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme.

Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného dieťaťa, ak zákon o rodine neustanovuje inak. Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, bol pozbavený rodičovských práv a povinnosti, vyžaduje sa len súhlas druhého rodiča. Ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená, jeho súhlas sa vyžaduje iba vtedy, ak je spôsobilý posúdiť dôsledky osvojenia. Ak maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas.

Medzištátne osvojenia

Táto forma náhradnej rodinnej starostlivosti je možným riešením v prípade, že sa pre dieťa nedarí nájsť náhradnú rodinu v krajine pôvodu. Slovenská republika sa stala s účinnosťou od 1.10.2001 zmluvným štátom Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach.

Žiadateľ s pobytom v prijímajúcom štáte, ktorý si želá osvojiť dieťa zo Slovenska sa obráti so žiadosťou na ústredný orgán v štáte svojho pobytu. Ak tento orgán prijímajúceho štátu dospeje k záveru, že žiadateľ je vhodný a spôsobilý na osvojenie, vypracuje komplexnú sociálnu správu k medzištátnemu osvojeniu. Túto správu zašle ústrednému orgánu v SR, ktorý ju zhodnotí a zašle spätne správu o dieťati. Ústredný orgán prijímajúceho štátu a Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže spolupracujú nielen do úspešného ukončenia procesu medzištátneho osvojenia, ale aj po odchode dieťaťa zo Slovenska. Ústredný orgán prijímacieho štátu je povinný posielať o osvojenom dieťati pravidelné správy Centru pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže.

Ďalšie formy pomoci a starostlivosti

Poručníctvo: Ak obaja rodičia maloletého dieťaťa zomreli, boli pozbavení rodičovských práv a povinností alebo nemajú spôsobilosť na právne úkony, súd ustanoví dieťaťu poručníka. Poručník zastupuje dieťa a spravuje jeho majetok.
Zastupujúci pestúni: Zastupujúci pestúni sú pripravení prijať dieťa v ohrození do svojej starostlivosti (domova) kedykoľvek - vo dne v noci, v týždni aj cez víkend. Táto doba je obmedzená na dvanásť mesiacov odo dňa, keď týmto pestúnom súd dieťatko zveril do starostlivosti.
Profesionálni rodičia: Profesionálni rodičia sú osoby, ktoré sa starostlivosti o deti v ústavnej starostlivosti venujú profesionálne. Majú uzatvorený pracovný pomer s organizáciou, ktorá poskytuje ústavnú starostlivosť, a za svoju prácu dostávajú plat. Jeden profesionálny rodič môže mať v osobnej starostlivosti najviac tri deti.

Príprava na náhradné rodičovstvo

Príprava na náhradné rodičovstvo je kľúčová pre úspešné zvládnutie tejto náročnej úlohy. Zahŕňa získanie informácií o rôznych formách náhradnej starostlivosti, absolvovanie prípravných kurzov a zhodnotenie vlastných možností a schopností.

Postup pre záujemcov o náhradné rodičovstvo

Získanie informácií: Navštívte obvodný (okresný) Úrad práce sociálnych vecí a rodiny (UPSVaR) v mieste vášho bydliska, konkrétne oddelenie sociálnoprávnej ochrany a pracovníčka/pracovník pre náhradnú rodinnú starostlivosť (NRS) vám poskytne informácie potrebné k podaniu žiadosti. Objasní vám jednotlivé formy NRS, bude s vami hovoriť o dôvodoch, motivácii vášho rozhodnutia, o vašich predstavách o dieťati, odpovie vám na vaše prípadné otázky a vysvetlí vám, aké potvrdenia treba k žiadosti pripojiť.
Podanie žiadosti: Žiadosť si podáte na Krajskom UPSVaR.
Sociálne šetrenie: Sociálna pracovníčka/sociálny pracovník uskutoční návštevu vo vašej rodine za účelom zistenia vašich bytových, rodinných a sociálnych pomerov.
Sociálno-psychologická príprava: Absolvujete prípravu na náhradné rodičovstvo, ktorá vám má pomôcť pripraviť sa na to, čo môže prísť v súvislosti so situáciou, v ktorej ste ešte nikdy neboli - ani vy, ani dieťa, ktoré ku vám príde.

tags: #priprava #na #nahradne #rodicovstvo #v #zmysle