Právny inštitút osvojenia je často mylne zamieňaný s poručníctvom a opatrovníctvom. Osvojenie je trvalá starostlivosť o maloleté dieťa, ktorá nahrádza rodičovstvo, zatiaľ čo poručníctvo a opatrovníctvo sú aplikované ad hoc a nemajú trvalý charakter. Hmotnoprávna úprava osvojenia sa nachádza predovšetkým v zákone č. 36/2005 Z. z. Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Cieľom tohto článku je preskúmať komplexné dôvody, ktoré vedú ženy k rozhodnutiu dať svoje dieťa na adopciu, ako aj objasniť právne a sociálne aspekty tohto rozhodnutia.
Právne aspekty osvojenia
Vzťah, ktorý je medzi rodičmi a ich deťmi, možno založiť osvojením. Vzťah osvojiteľa a osvojenca je teda rovnaký, ako vzťah rodiča a dieťaťa. Osvojením tiež vzniknú rovnaké príbuzenské vzťahy medzi príbuznými osvojiteľa a osvojencom. Zákon o rodine a ďalšie súvisiace právne predpisy zakladajú rodičom zodpovednosť za starostlivosť o deti, priznávajú im určité práva a ukladajú im tiež povinnosti. Právny inštitút osvojenia je konštruovaný tak, aby aj osvojitelia niesli rovnakú zodpovednosť a mali rovnaké práva a povinnosti ako rodičia dieťaťa. Osvojitelia tak nadobúdajú rodičovské práva a povinnosti voči osvojovanému dieťaťu (napr. vyživovaciu povinnosť, povinnosť vychovávať a zastupovať maloleté dieťa, spravovať jeho majetok a pod.). Osvojenie je v slovenskom právnom poriadku chápané ako výlučné a úplné, čo znamená, že dieťa sa stáva právoplatným členom rodiny osvojiteľa, resp. osvojiteľov. Z tohto dôvodu nie je možné robiť akékoľvek rozdiely (napr. pri dedení) medzi vlastnými deťmi osvojiteľa.
O osvojení rozhoduje súd na návrh navrhovateľa, ktorým je osvojiteľ. Osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. V prípade osvojenia dieťaťa ide de facto o fikciu rodičovstva. Keďže sa osvojením majú „suplovať“ rodičovské vzťahy, zákonná požiadavka primeranosti vekového rozdielu je legitímna. Medzi osvojiteľom a osvojencom teda musí byť náležitý vekový rozdiel. Účelom právneho inštitútu osvojenia je najlepší záujem dieťaťa, pričom podľa slovenského právneho poriadku je možné osvojiť iba maloleté dieťa.
Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa, alebo osamelá osoba. Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak zákon neustanovuje inak. Požiadavka súhlasu maloletého dieťaťa s osvojením, pokiaľ je spôsobilé posúdiť dôsledky svojho osvojenia, je v súlade s medzinárodnými záväzkami, ktoré pre SR vyplývajú z Dohovoru o právach dieťaťa. Ďalšou hmotnoprávnou podmienkou osvojenia maloletého dieťaťa je súhlas príslušného štátneho orgánu s osvojením. Táto podmienka sa však týka iba medzištátneho osvojenia, konkrétne osvojenia štátneho občana SR do cudziny. Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa.
Rozhodnutie o adopcii: Osobné a sociálne faktory
Rodičia odovzdávajú svoje deti k adopcii z rôznych dôvodov. Tieto dôvody sú hlboko osobné a často spojené s komplexnými sociálnymi a ekonomickými okolnosťami. Je dôležité pristupovať k tejto téme s citlivosťou a pochopením.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o špeciálnych materských školách
Ekonomické ťažkosti
Jedným z najčastejších dôvodov pre adopciu sú ekonomické ťažkosti. Matky, ktoré nemajú dostatočné finančné prostriedky na zabezpečenie základných potrieb dieťaťa, ako sú strava, oblečenie a bývanie, môžu zvažovať adopciu ako spôsob, ako zabezpečiť dieťaťu lepší život. Štátna podpora pre matky v núdzi je často nedostatočná, čo vedie k ťažkým rozhodnutiam.
Sociálna situácia
Sociálna situácia matky môže tiež zohrávať významnú úlohu. Slobodné matky, ktoré nemajú podporu rodiny alebo partnera, môžu čeliť obrovským výzvam pri výchove dieťaťa. Mladé matky, ktoré ešte študujú alebo nemajú stabilné zamestnanie, môžu cítiť, že nie sú pripravené na rodičovstvo. V niektorých prípadoch môže matka čeliť tlaku od rodiny alebo spoločnosti, aby dieťa dala na adopciu.
Zdravotné problémy a závislosti
Zdravotné problémy matky, vrátane psychických ochorení alebo závislostí, môžu ovplyvniť jej schopnosť starať sa o dieťa. Matky závislé od návykových látok môžu zvažovať adopciu, aby ochránili dieťa pred negatívnymi vplyvmi svojho životného štýlu.
Následky znásilnenia
Otehotnenie po znásilnení je traumatická skúsenosť, ktorá môže viesť k rozhodnutiu dať dieťa na adopciu. Matka môže cítiť, že nie je schopná emocionálne sa vyrovnať s výchovou dieťaťa, ktoré je pripomienkou násilného činu.
Nedostatok túžby po deťoch
V dnešnej dobe sa menia spoločenské normy a nie každý túži po deťoch. Niektoré ženy môžu zistiť, že nechcú alebo nemôžu mať deti, a preto zvažujú adopciu ako zodpovedné riešenie.
Prečítajte si tiež: Záujmy detí pri striedavej starostlivosti
Alternatívy k adopcii a podpora pre matky
Je dôležité, aby matky v ťažkej situácii vedeli o všetkých dostupných alternatívach k adopcii. Štátne a neziskové organizácie ponúkajú rôzne formy podpory, ako sú finančná pomoc, poradenstvo, ubytovanie a vzdelávanie. Anonymné pôrody a hniezda záchrany sú tiež možnosti, ktoré umožňujú matkám odložiť dieťa bez toho, aby boli identifikované. Projekty na udržanie rodiny a podpora pestúnskej starostlivosti môžu tiež pomôcť matkám zvládnuť náročné obdobie a udržať si dieťa vo svojej starostlivosti.
Adopcia: Mýty a realita
Okolo adopcie koluje mnoho mýtov, ktoré môžu ovplyvniť rozhodovanie rodičov. Je dôležité rozlišovať medzi mýtmi a realitou a mať realistické očakávania.
Mýtus: Adopcia je rýchly proces
Realita: Adopčný proces môže trvať dlho a je spojený s mnohými formalitami a kontrolami.
Mýtus: Na malé, zdravé, biele dieťa sa čaká veľmi dlho
Realita: Doba čakania závisí od preferencií budúcich rodičov a dostupnosti detí. Niektoré deti čakajú na adopciu dlhšie ako iné.
Mýtus: Sociálni pracovníci kontrolujú skrine a chladničku
Realita: Kontroly domácnosti sú zamerané na zistenie, či má dieťa vhodné prostredie na život a či sú rodičia schopní sa oň postarať.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Dieťa v nemocnici
Mýtus: Adoptované dieťa bude mať problémy s identitou
Realita: S otvorenou komunikáciou a podporou môžu adoptované deti vytvoriť silnú identitu a zdravé vzťahy.
Príbehy z praxe
Príbehy ľudí, ktorí si adoptovali deti, alebo ktorí boli adoptovaní, môžu poskytnúť cenné informácie a inšpiráciu. Magdaléna, ktorá si adoptovala tri deti, zdieľa svoju skúsenosť na Instagrame pod názvom trochuinarodina. Jej príbeh ukazuje, že adopcia môže byť náročná, ale aj veľmi obohacujúca. Alena a Peter, ktorí si adoptovali dvoch chlapcov, hovoria o radosti a láske, ktorú im deti priniesli do života. Tieto príbehy ukazujú, že adopcia prináša úžasnú možnosť pre deti aj rodičov.
Zahraničné adopcie
Adopcia v zahraničí je bežná vec. Mnohé známe osobnosti si adoptovali deti z rôznych krajín sveta. Angelina Jolie a Brad Pitt majú tri adoptované deti, Madonna má dvoch adoptovaných synov z Malawi a Sandra Bullock adoptovala syna a dcéru. Tieto adopcie ukazujú, že láska k dieťaťu nesúvisí s jeho DNA.