Brožúra s názvom "Pozornosť detí v materskej škole" sa venuje mimoriadne aktuálnej téme, ktorou je narastajúci počet detí s poruchami pozornosti. Cieľom tejto brožúry je pomôcť pri včasnom odhalení týchto problémov a ponúknuť komplexný pohľad na túto problematiku. Brožúra je spracovaná v súlade s inovovaným Štátnym vzdelávacím programom (ŠVP) pre materské školy a slúži ako užitočná pomôcka pre učiteľky pri riešení problémov detí s pozornosťou.
Vývoj pozornosti v predškolskom veku
V predškolskom veku (3-6 rokov) prechádzajú deti významnými zmenami, ktoré súvisia so zrením ich centrálnej nervovej sústavy (CNS). Pozornosť je silne ovplyvnená týmto zrením. Deti sú prirodzene impulzívne a aktívne, ich pozornosť je nestála a ovplyvnená podnetmi z okolia.
- 3-4 roky: Pozornosť je necielená a neriadená vôľou. Ak sa trojročné dieťa vedome sústredí 3-5 minút, považuje sa to za normu.
- 5 rokov: Dieťa sa začína sústreďovať, no úmyselná pozornosť sa zdokonaľuje až v 6. roku.
Je dôležité rozlišovať medzi mimovoľnou a zámernou pozornosťou. Mimovoľná pozornosť sa neustále mení a zameriava na objekty v prostredí, ktoré dieťa impulzívne zaujmú. Naopak, zámerná pozornosť vyžaduje vedomé úsilie a sústredenie.
Faktory ovplyvňujúce pozornosť
Schopnosť sústredenia je ovplyvnená viacerými faktormi, vrátane genetiky, výchovy a prostredia.
Genetika
Schopnosť dlhodobejšieho sústredenia je do veľkej miery geneticky podmienená. Niektoré deti majú jednoducho to šťastie, že sa dokážu sústrediť lepšie ako iné.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov a pedagógov: Pozornosť trojročných
Výchova a rodičovský štýl
Spôsob, akým sa k deťom správame, má zásadný vplyv na ich schopnosť sústredenia. Prílišná kontrola zo strany rodičov, napríklad neustále prikazovanie dieťaťu, čo a kedy má robiť, môže negatívne ovplyvniť rozvoj pozornosti. Deti, ktorých mamy neboli voči svojim deťom príliš citlivé - teda nerešpektovali ich tempo, snažili sa im podrobne naplánovať všetky aktivity, nevšímali si, čo dieťa momentálne zaujíma, ale vnucovali mu svoje predstavy o tom, s čím a kedy by sa malo hrať, nedopriali mu samostatne sa pre niečo rozhodnúť a zrealizovať to, mali v dvoch rokoch horšiu schopnosť sústrediť sa.
Emocionalita
Na pozornosť predškolských detí má veľký vplyv aj ich vlastná emocionalita. Predškolácke obdobie je silne emočné a deti sa vlastne učia svoje emócie sebaregulovať. Deti, ktoré prežívajú častejšie negatívne emócie (hnev, strach, úzkosť) alebo sú aktívnejšie, agresívnejšie a sú často napomínané a trestané, majú zhoršenú schopnosť sústredenia. Ocitávajú sa tak v začarovanom kruhu.
Prostredie
V súčasnosti sa veľa hovorí o tzv. vizuálnom smogu, ktorý nás obklopuje vo vonkajšom prostredí a podvedome ho vnímame. Nadmerná ponuka rôznych podnetov naraz v prostredí dieťaťa naň môže vplývať chaoticky a disharmonicky. V rodinách, kde sa žije príliš konzumným spôsobom života, dieťa často dostáva informáciu, že všetko je dostupné, o nič sa netreba snažiť, že všetko dostane na požiadanie. Deti, ktoré sú vychovávané príliš voľným spôsobom, sa ťažšie orientujú vo svete, vo vzťahoch, v živote.
Prílišná angažovanosť rodičov
Moderní rodičia sú často príliš angažovaní vo výchove. Organizujú deťom čas a v dobrej viere zaplavujú už trojročné deti veľkým množstvom aktivít v podobe rôznych krúžkov. Pritom si neuvedomujú, že malé dieťa potrebuje skôr rituál, ktorý sa opakuje, svoj stabilný priestor a k tomu občas niečo navyše v podobe výletu, dovolenky, návštevy múzea a pod. Často, hlavne vo veľkých mestách, už troj-, štvor-ročné deti chodia na rôzne krúžky aj viackrát do týždňa, navštevujú reštaurácie namiesto spoločného stolovania doma, cestujú po svete. Rodičia napĺňajú ich život veľkým množstvom zážitkov. Dieťa nemá čas odpočinúť si, byť vo svojom priestore, spracovať, čo zažilo a videlo. Dieťa potrebuje dostatok času na to, aby zameralo svoju pozornosť, pochopilo informáciu, zistilo, čo sa deje okolo, vnímalo súvislosti.
Digitálne technológie
Významný nemecký neurovedec Manfred Spitzer varuje pred digitálnymi technológiami v ranom detstve a prenikaniu počítačov do oblasti vzdelávania. Všade okolo nás svietia obrazovky: telefóny, tablety, televízory. Deti ich vnímajú od najútlejšieho veku a prirodzene ich lákajú. Technológie nie sú nepriateľ, dokážu učiť, rozvíjať fantáziu. Dôležité je len nájsť správnu mieru - aby digitálny svet neprevažoval nad tým skutočným.
Prečítajte si tiež: Individuálna psychológia a spolupatričnosť
Aktivity na rozvoj pozornosti v materskej škole
Brožúra "Pozornosť detí v materskej škole" ponúka praktické rady a námety pre pedagogickú prácu s deťmi predškolského veku. Prináša rôzne výtvarné, psychomotorické a dramaticko-hrové aktivity ako možnosti inšpirácie pre pedagogickú prax učiteľky v materskej škole.
Tu je niekoľko príkladov hier a aktivít, ktoré môžete využiť na rozvoj detskej pozornosti:
- "Palec hore, palec dolu": Deti sedia v polkruhu. Učiteľ hovorí pravdivé a nepravdivé výroky. Ak si deti myslia, že výrok je pravdivý, zodvihnú palec hore. Ak si myslia, že výrok je nepravdivý, palec nasmerujú dole.
- "Pomaranče a citróny": Deti sedia pri stoloch. Rozdelíme triedu na pomaranče a citróny. "Pomarančom" a "citrónom" dávame rozdielne pokyny, takže nerobia všetci to isté. Príklady pokynov: Pomaranče, nakreslite dom! Citróny, nakreslite psa! Pomaranče, nakreslite strom vedľa domu! Citróny, nakreslite mačku vedľa psa! Pomaranče, nakreslite slnko! Citróny, nakreslite bicykel! Pomaranče, nakreslite dva kvety! Citróny, nakreslite tortu! Pomaranče, nakreslite vtáka!
- Hra s hudobnými nástrojmi: Deti sedia v polkruhu. Ukážeme im hudobné nástroje a zahráme na ne. Požiadame deti, aby zatvorili oči. Vyberieme aspoň dva nástroje, na ktoré hráme. Vyberieme dieťa, ktoré príde a ukáže nám nástroje, ktoré zazneli.
- Hľadanie písmen: Vyberieme deťom odsek textu v novinách alebo časopise. Dieťa hľadá a preškrtáva vopred zadané písmeno. Pre kontrolu si na konci odseku napíše počet nájdených písmen.
- Kreslenie podľa diktátu: Rozdelíme deti do párov. Každý pár sa posadí chrbtom k sebe. Jednému dieťaťu v páre dáme obrázok. Dieťa s obrázkom opisuje obrázok svojmu partnerovi, ktorý ho kreslí len podľa popisu.
- "Tlieskaná": Všetky deti sedia alebo stoja v kruhu. V strede stojí jeden hráč s loptou, ktorý ju hodí ľubovoľnému hráčovi v kruhu. Ten musí tlesknúť rukami skôr, než loptu chytí a hodí ju späť hráčovi v strede. Kto zabudne tlesknúť alebo nechytí loptu, je vylúčený. Alebo môže hrať ďalej za sťažených podmienok, napríklad si musí kľaknúť na kolená.
- "Skákanie do vody": Hráči sedia v kruhu a postupne hovoria: 1. hráč: „Jedna kačka“, 2. hráč: „s dvomi nohami“, 3. hráč: „skáče do vody“, 4. hráč: „čľap“, 5. hráč: musí jedenkrát tlesknúť. 6. hráč pokračuje: „Dve kačky“, 7. hráč: „so štyrmi nohami“, 8. hráč: „skáču do vody“, 9. hráč: „čľap, čľap“. 10. hráč: dvakrát tleskne.
- "Ruky preč": Deti sedia okolo stola a každý má svoje ruky položené na kolenách. Keď povie učiteľ „pozor“, všetci položia ruky na stôl a zodvihnú palce. Keď povie „pokoj“, dajú všetci palce dolu, ruky ležia v pokoji na stole. Na pokyn „ruky preč“ musia všetci položiť ruky opäť na kolená. Čím rýchlejšie nasledujú pokyny za sebou, tým je hra náročnejšia. Hru môžeme skomplikovať pridaním ďalších pokynov.
- "Rodina Veselých": Všetky deti sú členmi rodiny Veselých. Na začiatku hry rozdelíme role: Prvý hráč je otec Veselý, druhý mama Veselá, tretí je syn Ján Veselý, štvrtá dcéra Mária Veselá, piata je babička Veselá atď. Keď je skupina veľká, môže hrať i mačka Micka Veselá, pes Rex Veselý a pod. Jeden člen skupiny alebo učiteľ je rodinným rozprávačom. Rozpráva príbeh zo života rodiny Veselých, v ktorej je každý člen spomínaný čo najviackrát. Hráči musia dávať dobrý pozor a zakaždým, keď počujú svoje meno, musia vstať a pokloniť sa. Keď rozprávač povie „rodina Veselých“ musia vstať všetci a pokloniť sa. Ak rozprávač hovorí o rodičoch Veselých, musia sa rovnako zachovať otec Veselý a mama Veselá a pod. Hráč, ktorý nedával pozor môže vypadnúť. Kto zostane ako posledný, stáva sa novým rozprávačom.
- "Časti tela": Deti sedia v kruhu. Vedúci hry príde k jednému dieťaťu, chytí sa za nos a povie: „To je môj lakeť“. Oslovený hráč musí reagovať presne naopak, musí sa chytiť za lakeť a povedať: „To je môj nos.“ Ak dieťa odpovedá správne, vedúci hry príde k inému dieťaťu, chytí sa napríklad za koleno a povie: „To je moje ucho“. Kto urobí chybu, stane sa vedúcim hry.
Klamstvo u detí v predškolskom veku
V predškolskom veku sa deti učia rozlišovať skutočnosť a fantáziu. Im chýba odhad reálneho množstva, rozsahu, trvania a pod. Často zamieňajú realitu, najmä ak si niečo veľmi želajú (pr. to je moja lopta…). Preto nemôžeme hovoriť o klamstve. O klamanie ide až vtedy, keď dieťa vie, že to pravda nie je, a predsa to tvrdí. Prvé skutočné klamstvá sa objavujú okolo 2. - 3. roku a dieťa sa v tom postupne zdokonaľuje.
Prečítajte si tiež: Vplyv stravy na ADHD