Detská mozgová obrna (DMO) je komplexné neurologické ochorenie, ktoré postihuje pohybový aparát novorodencov. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na príčiny, formy, diagnostiku, liečbu a život s DMO, ako aj na ďalšie poruchy pohybového aparátu, ktoré sa môžu vyskytnúť u novorodencov.
Detská mozgová obrna (DMO)
Detská mozgová obrna (DMO, cerebral palsy, CP) je neurologické ochorenie, prevažne spastická porucha nervovej a svalovej sústavy. Ide o poruchu pohybového aparátu, ktorá vzniká nedostatočným alebo žiadnym okysličením mozgových buniek, ku ktorému dôjde v priebehu vývoja hybnosti. Vyskytuje sa približne u 3 z 1 000 živonarodených detí.
Príčiny DMO
Príčin, kedy sa mozgovým bunkám nedostane kyslík, je niekoľko:
- Krvácanie matky počas tehotenstva
- Vážne úrazy v gravidite
- Infekcie
- Komplikácie s pupočnou šnúrou
- Komplikované alebo zle vedené pôrody
- Úrazy hlavy v ranom veku detstva
Najčastejšie k nej dochádza v priebehu pôrodu. DMO je nevyliečiteľné, jeho typickým znakom je rôzne ťažké obmedzenie hybnosti. Nejde však o dedičnú chorobu.
Formy DMO
DMO sa prejavuje zmenou svalového napätia. Niektoré deti s mozgovou obrnou majú abnormálne svalové napätie už ako novorodenci - hypotóniu (zníženie svalového napätia - prílišné uvoľnenie - dieťa bezmocne leží, nedokáže zaktivovať svalovú aktivitu, alebo len s veľkou námahou. Naopak hypertónia je nárast svalového napätia - dieťa je neohybná, tuhšia). V niektorých prípadoch hypotónia prejde po prvých mesiacoch života do hypertónia.
Prečítajte si tiež: Podpora detskej pozornosti
Medzi hlavné formy DMO patria:
- Spastická forma: Je vôbec najbežnejšou formou a postihuje 70-80% ľudí s detskou mozgovou obrnou. Je charakterizovaná trvalo zvýšeným svalovým napätím, ktoré obmedzuje až znemožňuje pohyb v postihnutých oblastiach. Spasticita tiež spôsobuje kĺbovú stuhnutosť. Typický obraz je nasledovný - nohy v bedrách sú pokrčené, do uhla a vytočené dovnútra. Lakeť, zápästie a koleno majú tendenciu stuhnutých flexií. Predlaktie je zohnuté a palec vytočený dovnútra. Členok a chodidlo sú v tzv. špičkovom postavení (pes equinovarus).
- Dyskinetická forma: Ide o poškodenie bazálnych ganglií. Prejavuje sa patologicky rýchlym a neovládateľným striedaním napätia a uvoľnenia svalstva v postihnutých oblastiach. Typickými príznakmi sú atetóza (prudké nepotlačiteľné vlnité pohyby) a chorea (drobné mimovoľné neovládateľné trasľavé pohyby). Tu patrí aj hypotonická forma DMO - ktorá sa prejavuje znížením svalového napätia na trupe a končatinách. Je typická v kojeneckom veku a neskôr prechádza do niektorých zo spastických alebo najčastejšie do dyskinetických formiem.
- Ataktická forma: Ide o poškodenie mozočku (5-10% pacientov). Pri tejto forme je poškodené vnímanie rovnováhy a citlivosti, čo spôsobuje poruchu koordinácie pohybov. Chôdza je nestabilná a chodidlá sú kladené ďaleko od seba - tzv. opilecká chôdza. Títo pacienti môžu trpieť tzv. tremorom.
K DMO sa môžu pridružovať mentálna retardácia alebo autizmus. Mozgová obrana má teda aj vplyv na ostatné oblasti ako reč, vnímanie a emocionalita. V oblasti zmyslového vnímania sa tieto zmeny prejavujú aj v prípade, že dieťa nemá zmyslové postihnutie. Problémy sa prejavujú v oblasti koncentrácie, deti sú ľahko unaviteľné. Zapamätajú si útržkovito a náhodne. Vývin je reči môže byť oneskorený alebo nevivinutý. Typická je dyzartria - porucha reči sprevádzaná narušeným dýchaním, tvorbou a moduláciou hlasu a rezonanciou. U 35-55% detí sprevádza DMO epilepsia. DMO nevzniká z epilepsie, ale dôsledkom poškodenia mozgu je mozog náchylný na vznik epilepsie. Zvyšuje sa pravdepodobnosť abnormálnej aktivity neurónov, čo vyústi do vzniku záchvatu. Deti s hemiplégiou alebo kvadruplégiou sú najviac náchylné k vzniku epilepsie.
Diagnostika a liečba DMO
Plný klinický obraz DMO sa vyvinie až po niekoľkých mesiacoch. Po narodení je náročné stanoviť diagnózu. Je nevyhnutné dynamicky sledovať vývoj dieťaťa. DMO je neprogresívne ochorenie, ale nie nemenné postihnutie vyvíjajúceho sa mozgu s poškodením viacerých oblastí. Prevencia voči DMO nie je možná. Dôležitá je včasná identifickácia a včasne začatá terapia - najmä rehabilitácia, ktorá má dôležitý a rozhodujúci význam. Včasná rehabilitácia, najmä do 1 roka, dokážu zlepšiť kvalitu života s DMO aj ich rodiny. Celkový vývin pohybových schopností je pomalší ako u zdravého dieťaťa. Základom terapie je ucelená a pravidelná terapia určená rehabilitačným lekárom. Pacienti s DMO častokrát podstupujú chirurgickú liečbu za účelom uvoľnenia stuhnutého a nefunkčného svalstva a šliach, operácia poškodených kĺbov alebo operácia skoliózy.
Kľúčové aspekty liečby a starostlivosti:
- Rehabilitácia: Udržiavanie kĺbov v neutrálnej polohe, aby sa zabránilo skráteniu svalov. Vojtova metóda, Bobathov koncept, hipoterapia a hydroterapia.
- Chirurgická liečba: Uvoľnenie stuhnutého svalstva, operácie kĺbov alebo skoliózy.
- Pomôcky: Chodúľky alebo barle na uľahčenie chôdze.
- Multidisciplinárny prístup: Spolupráca praktického lekára, detského neurológa, rehabilitačného lekára, fyzioterapeuta, ortopéda a oftalmológa.
Špecifiká vo vzdelávaní
Dieťa s DMO sa môže vzdelávať v špeciálnej škole, špeciálnej triede v bežnej škole alebo formou školskej integrácie. Dôležitá je prognóza zdravotného stavu a schopnosť dieťaťa udržať polohu tela, vykonávať lokomočné a manipulačné pohyby. Špecifické predmety môžu zahŕňať rozvíjanie komunikačných schopností, grafomotorických zručností, pohybových zručností a zdravotnú telesnú výchovu.
Prečítajte si tiež: Príčiny zlého spánku u 5-mesačných dojčiat
Psychologická podpora
V správaní sa môže prejaviť nepokoj, nestálosť, neposednosť alebo naopak pomalosť, nezáujem, náladovosť, afektívna dráždivosť.
Ako žiť s chorobou: Pomoc rodinám detí s DMO
Život s diagnózou detská mozgová obrna nie je vôbec ľahký a netýka sa iba pacientov, ale tiež ich rodín. Toto nevyliečiteľné celoživotné ochorenie im dáva zabrať aj v oblasti rodinného rozpočtu. Jednou z najdôležitejších potrieb dieťaťa je láskyplný prístup najbližších. Deti s DMO možno nebudú dosahovať úspechy na športových či vedomostných olympiádach, avšak lásku a radosť vedia vyjadriť nadpriemerne. Aj keď si každý rodič želá zdravé dieťa, nie každému je to dopriate. Existujú aj mnohé neziskové organizácie, ktoré pomáhajú rodičom po emocionálnej stránke, ako aj s financovaním. Existujú aj občianske združenia rodičov s postihnutými deťmi, ktoré plánujú spoločné stretnutia, akcie, výlety, súťaže a iné udalosti. Nadácia Pomoc druhému je mimovládna nezisková organizácia so zameraním na pomoc deťom s detskou mozgovou obrnou a ich rodinám. Základným cieľom nadácie je zmeniť život a postavenie každého dieťaťa s DMO a jeho rodiny tak, aby DMO či iná neurologická porucha nebola prekážkou v jeho rozvoji, aby malo dostupnú kvalitnú starostlivosť a aby jeho rodina nestratila svoje základné vitálne funkcie, zdravé vzťahy a možnosť uplatniť sa. Nadácia Pomoc druhému prevádzkuje systém komplexnej pomoci rodinám a deťom s DMO.
Ďalšie poruchy pohybového aparátu u novorodencov
Okrem DMO existujú aj ďalšie poruchy pohybového aparátu, ktoré sa môžu vyskytnúť u novorodencov:
Vývojová dysplázia bedrového kĺbu (DDH)
Pôvodný názov ochorenia luxácia bedra: LCC (luxatio coxae congenita) sa v súčasnosti nepoužíva, pretože dieťa sa nenarodí s vrodeným vykĺbením bedrového kĺbu, ale narodí sa s predispozíciou k tejto luxácii, ktorá, keď je neliečená, môže viesť až k luxácii detského bedrového kĺbu. Preto sa už nehovorí o vrodenej - kongenitálnej dysplázii, ale o vývojovej dysplázii bedrového kĺbu (DDH - developmental dysplasia of the hip). DDH sa môže prejaviť jednoduchou nestabilitou, spôsobenou zvýšenou laxicitou púzdra (spravidla hormonálne podmienenou), subluxáciou alebo luxáciou bedrového kĺbu, alebo závažnou deformitou, vzniknutou následkom nesprávneho spôsobu liečby. Preto je treba tento syndróm považovať za deformitu pôvodne normálne založeného bedrového kĺbu, vznikajúcu vynútenou nepriaznivou polohou dolných končatín či obmedzením pohybu plodu v rámci vnútromaternicového vývoja, či tesne po narodení. Geneticky podmienená je dysplázia acetabula (kĺbnej jamky), ktorá sama o sebe k luxácii nevedie, ale v kombinácii s ostatnými nepriaznivými vplyvmi, dáva podnet k vzniku nestability bedrového kĺbu. Diagnóza DDH zahŕňa celé spektrum anatomických abnormalít, od ľahkých dysplastických zmien až po úplnú dislokáciu. Najčastejšou patologickou zmenou u novorodenca s DDH je hypertrofovaný okraj acetabulárnej chrupky v jej hornej, zadnej a spodnej časti.
V súčasnosti sa etiológia vzniku DDH pripisuje faktorom konštitučným (endogénnym), mechanickým (exogénnym), alebo kombinácii týchto faktorov. Pri mechanických faktoroch môžu na hlavu femuru, kĺbové puzdro a na acetábulum počas intrauterínneho, perinatálneho a postnatálneho obdobia pôsobiť nepriaznivé mechanické sily a tlaky. Prvotný skríning vykonáva po pôrode neonatológ a pri zistení patologického nálezu odosiela novorodenca ihneď k ďalšej diagnostike k ortopédovi. Ortopéd najneskôr do 4. týždňa veku dieťaťa vyšetruje všetkých novorodencov klinicky a sonograficky. Klinické a ultrazvukové vyšetrenie sú základnými vyšetrovacími metódami pri včasnej diagnostike vrodenej dysplázie bedrového kĺbu u detí do jedného roku. Pri niektorých hraničných formách a závažných patologických nálezoch je nutné zhotoviť Rtg snímky. Významným činiteľom dobrého vývoja dysplastických bedrových kĺbov je správne zakladanie plienok a správne balenie. Pokiaľ je diagnostikovaná vrodená dysplázia bedrového kĺbu, zahajuje sa okamžitá konzervatívna liečba u ortopéda. Ten podľa závažnosti nálezu rozhodne o spôsobe liečby alebo odoslanie dieťaťa k trakčnej terapii na lôžkovom oddelení. Medzi 12.-16. týždňom života sa vykonáva kontrolné klinické a sonografické vyšetrenie. Včasná diagnostika výrazným spôsobom znížila potrebu operačnej liečby. Abdukčné balenie nemožno považovať za liečenie, skôr za správny spôsob starostlivosti o novorodenca a preventívne opatrenie. Najpoužívanejšou pomôckou v liečbe DDH u novorodencov sú Pavlíkove strmene. Aj keď sa v liečbe využívajú aj iné pomôcky typu Frejkovej perinky alebo von Rosenových dláh, Pavlík „strmienky“ definoval ako pomôcku na dosiahnutie aktívnych pohybov v bedrových kĺboch, a nie ako liečebný princíp. Pohyb považoval za nevyhnutný predpoklad správnej liečby vrodených dysplázií bedrových kĺbov. Dieťa nad 6 mesiacov veku je pre jeho fyzickú aktivitu ťažké udržať v Pavlikových strmeňoch. Okrem toho tento druh liečby má v neskoršom veku úspešnosť menej ako 50%. Zatvorená repozícia s následnou sadrovou imobilizáciou. DDH v neskoršom veku môže spôsobiť ochorenie vývoja hlavy bedrového kĺbu (m. Perthes), poruchy postavenia panvy, obmedzenie torzie panvy pri chôdzi, skoliózu až artrózu bedrového kĺbu. Základy štrukturálnych zmien spôsobia nedokonalú funkciu motorického prejavu. Táto „nedokonalosť“ je viditeľná v rannom období horizontálnej aktivácii svalov (v II. Pri poruchách vývoja bedrového kĺbu neideálna propriorecepcia z postavenia kosteného segmentu „nabaľuje“ motorické poruchy panvy, osového orgánu a ramenných kĺbov. Následne si dieťa do svojej ontogenézy zabudováva tzv. Preto je dôležité funkčné vyšetrenie motorického vývoja dieťaťa. U detí do 1 roka vyšetrením stanovíme kvantitu a kvalitu motorického vývoja porovnávaním s ideálnou ontogenézou. U starších detí hodnotíme inšpekciou, palpáciou, meriame rozsahy pohybov a porovnávame so zdravou stranou, meriame obvody a dĺžky dolných končatín, hodnotíme svalovú silu. Dôležitá súčasť fyzioterapeutického vyšetrenia je hodnotenie stoja a chôdze. Často sa u detí s DDH pridružia anomálie ako torticollis, plagiocefália a vrodené deformity nôh ako pes calcaneovalgus, metatarsus adductus a polohový ekvinovarus. Začiatok fyzioterapie by preto mal byť indikovaný ihneď po diagnostikovaní DDH. Postup fyzioterapie závisí od postupu základnej liečby ortopédom a od veku dieťaťa. Pri konzervatívnej liečbe indikujeme metodiky založené na vývojovej kineziológii (Vojtova metóda), kde sa využívajú polohy reflexného plazenia a otáčania aj vtedy, keď je naložená sadrová dlaha. Pavlíkove strmene i abdukčné plienky počas terapie zložíme. Výsledkom liečby sú globálne zmeny držania tela - globálny koordinačný komplex. Pacientom je reflexnou lokomóciou ponúknutý fyziologický koncept, ktorý automaticky (reflexne) prebudí utlmenú alebo blokovanú motorickú schopnosť a hľadá jej integráciu. Výber terapie reflexnou lokomóciou je optimálny pre deti s DDH i pre deti do 1 roka s inými ako ortopedickými poruchami, pre nemožný kontakt s dieťaťom, ktoré nerozumie príkazom terapeuta. S terapiou sa môže začať v čase, keď racionálny kontakt medzi pacientom a terapeutom ešte nie je uskutočniteľný. Skelet, väzivový aparát a väzivové tkanivo sú závislé na vývoji posturálneho svalového aparátu. Držanie tela je priamo úmerné v závislosti od tohto aspektu. Použitím reflexnej lokomócie sa posunie ťažisko tela, ktoré ovplyvní a mení zaťaženie končatín a tým prichádza k stimulačnému, formatívnemu a rastovému vplyvu. Aktiváciou vzorov reflexnej lokomócie sa zapoja tie svalové súhry, ktoré sa nemohli aktivovať vplyvom propriorecepcie u detí s DDH.
Prečítajte si tiež: Dedičné metabolické poruchy v pediatrii
Sticklerov syndróm
Sticklerov syndróm (ang. Stickler syndrome) je genetická porucha, ktorá spôsobuje vážne poruchy zraku, sluchu, pohybového aparátu a ďalšie problémy. Je tiež známy ako dedičná progresívna ARTHRO-oftalmopatia. Sticklerov syndróm je zvyčajne diagnostikovaný už počas detstva. Deti, ktoré majú Sticklerov syndróm majú často charakteristické rysy tváre: sploštená tvár, výrazné oči, malý nos, chudý vzhľad tváre, dlhá horná pera (philtrum), a malá vystupujúca brada. Často sa rodia s rázštepom podnebia. Vzhľadom k typickým abnormalitám v tvári je diagnóza často odhalená už krátko po pôrode. Je ale veľa prípadov, kedy bol tento syndróm diagnostikovaný až oveľa neskôr v detstve, niekedy aj v čase dospievania. Pre stanovenie diagnózy je nutné oftalmologické (očné), ORL (ušné, nosné, krčné), reumatologické, ortopedické a röntgenologické vyšetrenie (Rtg). Na základe ich posudku sa odporúča genetické vyšetrenie (najčastejšie odber krvi) a následne starostlivosť genetika. Sticklerov syndróm postihuje odhadom 1 z 7500 až 9000 novorodencov. Odborníci popísali niekoľko typov tohto syndrómu, ktoré sa líšia podľa príčiny a ich charakteristických príznakov a symptómov. Sticklerov syndróm typu I (STL1): je zodpovedný za približne 70% hlásených prípadov a predstavuje veľmi širokú škálu príznakov, ktoré sa týkajú ako očí, uší, vzhľadu tváre, poschodia a pohybového aparátu. Dochádza k nemu v dôsledku mutácií celého COL2A1 génu na chromozóme 12q13 0,11. Tieto mutácie spôsobujú stratu funkcie COL2A1 génu. Táto mutácia spôsobuje malý vzrast a skorý nástup osteoartrózy. Sticklerov syndróm typu II (STL2): dochádza k nemu v dôsledku mutácií COL11A1 génu na chromozóme 1p21. Pacienti s iným, dosť podobným ochorením, tzv. Marshallovým syndrómom, môžu mať tiež mutácie COL11A1 génu, ale pacienti sa Sticklerovým syndrómom typu II majú miernejší fenotyp s menej výraznými črtmi tváre ako pacienti s Marshallovým syndrómom. Ľudia s STL2 majú menej výrazné sploštenie tváre a nosový mostík je rozvinutejší ako u pacientov s Marshallovým syndrómom. Krátkozrakosť a retinálna degenerácia nemusí byť vždy prítomná. Sivý zákal a vážnejšie skorý nástup straty sluchu je však u tohto syndrómu častejší. Sticklerov syndróm typu III (STL3): bol opísaný ako forma bez očných problémov. U tohto typu nebývajú ani krátkozrakosť, ani zákaly, ale je tu väčšia pravdepodobnosť postihnutia kĺbov. STL3 je spôsobený mutáciami COL11A2 génu na chromozóme 6p21.3. Dedičnosť je tiež autozomálne dominantná. Sticklerov syndróm typu IV (STL4): je spôsobený mutáciou v géne COL9A1, ktorý sa nachádza na chromozóme 6q13. Tento typ bol zistený a nahlásený v Turecku a Maroku u príbuzného klanu rodiny. Sticklerov syndróm typu V (STL5): je pravdepodobne spôsobený mutáciou COL9A2 génu, ktorý sa nachádza na chromozóme 1p33. Tento typ bol zachytený iba v rodine v Indii. Dedičný vzor je rovnako ako u typu IV autozomálne recesívny. U tohto typu syndrómu bola veľmi nedávno zistená tiež mutácie génu COL9A3. Sticklerov syndróm je spôsobený mutáciami v génoch podieľajúcich sa na tvorbe kolagénu (jedna zo stavebných látok mnohých typov spojivových tkanív). Dedičný je autozomálne dominantný dedičným spôsobom. To znamená, že jeden z rodičov musí mať dominantný (nadradený) postihnutý gén. Pokiaľ ho má, je sám postihnutý a je 50% pravdepodobnosť, že ochorie aj niektorý z jeho potomkov. Tak ako u všetkých genetických porúch, ani pre túto genetickú poruchu neexistuje žiadny liek. Liečba sa zameriava na známky a príznaky ochorenia (je symptomatická). Analgetiká môžu zmierniť opuchy, bolesti a stuhnutosť kĺbov. Glaukóm v podobe očných kvapiek reguluje tlak vo vnútri očí. Pri poruchách sluchu sa používajú slúchadla alebo aj kochleárny implantát. Pri poruchách sluchu je nutné pomáhať deťom s vývojom reči (logopéd). A veľmi dôležitá je aj fyzikálna terapia. Rôzne podpery, palice, cviky atď. môžu pomôcť zlepšiť stuhnutosť kĺbov. Niekedy je nutná aj chirurgická liečba (rázštepy pier, tracheostomia u detí, ktoré majú problém s dýchaním, predĺženie spodnej čeľuste, preťahovanie kostí atď.). U častých ušných infekciách sa robí drenáž stredného ucha, vykonávajú sa operácie očných zákalov a iné. Tiež je často potrebný špeciálny pedagóg (ťažkosti s učením v normálnej škole). Pravidelné návštevy u odborných lekárov sú celoživotnou nutnosťou. Ochorenie je totiž nutné neustále sledovať a na každé zhoršenie problémov rýchlo reagovať. Napríklad sluch by mal byť kontrolovaný každých 6 mesiacov do veku 5 rokov dieťaťa a potom aspoň raz ročne.
Diastáza
Stretli ste sa už s pojmom diastáza? Mnoho mamičiek po pôrode s ňou, bohužiaľ, skúsenosť má. Môže sa objaviť aj u mužov a dokonca aj u novorodencov. Diastáza je stav, pri ktorom dochádza k rozostupu priamych brušných svalov v mieste stredovej väzivovej línie brucha, tzv. linea alba. Pri diastáze je väzivo roztiahnuté a tým zoslabené. Oba pruhy priameho brušného svalu sú rozídené do strán. Vzniká miesto nechránené svalstvom, na ktoré tlačia vnútorné orgány. tzv. Diastáza vzniká pri veľkom tlaku dutiny brušnej na jej stenu (tehotenstvo, obezita, nesprávne držanie tela, preťaženie). Je pravdou, že najväčším rizikom pre vznik diastázy je práve tehotenstvo. Zväčšenie brušnej dutiny v dôsledku ochorenia ako napr. Diastáza však nie je len problémom žien. Trpia ňou aj športovo aktívni ľudia, či pacienti po operáciách brušnej dutiny. Pri podozrení na diastázu ju lekár alebo terapeut dokáže odhaliť palpáciou, čiže dotykom. Meranie rozostupu sa vykonáva pomocou špeciálneho centimetra. Aké sú možnosti liečby? Ide o tzv. Pri cvičebnej terapii sa väčšina cvikov sústreďuje na brušné svaly. Je treba vedieť, že diastáza sa môže vrátiť.
Kolika u novorodencov
Novorodenecká kolika straší nejednu mamičku - veď komu by sa páčilo, keby jeho dieťatko plakalo dlhé hodiny? Štandardne kolika pomenováva prudké kŕčovité záchvatové bolesti v brušnej dutine. U novorodencov je však tento pojem spojený skôr so spomínaným usedavým plačom, ktorý nie a nie utíšiť, nech robíte čokoľvek. Kolika u detí je do určitej miery záhadou aj pre lekárov. Dodnes totiž presne nevedia, čo presne ju spôsobuje. Plač je pre dieťatko prirodzený spôsob, ako dať matke najavo svoje potreby, prípadne to, že niečo nie je v poriadku. Bábätko plače, keď je hladné, keď má plnú plienku, nedokáže sa vyprázdniť, niečo ho bolí, prípadne potrebuje vašu blízkosť. Do určitého veku je to jeho jediný spôsob komunikácie. Diagnostika koliky prebieha primárne podľa takzvaného pravidla troch. Pokiaľ je bábätko zdravé, ale plače viac ako 3 hodiny denne, častejšie ako 3 dni v týždni a dlhšie ako po dobu troch týždňov, ide najpravdepodobnejšie o koliku. Koliky sú u bábätiek vcelku bežné, hoci presne nevieme prečo. Okrem pravidla troch je pre koliku špecifické aj to, že sa objavuje v podvečerných až večerných hodinách. Dieťatko je nepokojné, plače bez zjavného dôvodu, zviera pästičky a krčí nožičky smerom k brušku. Každú mamičku určite najviac zaujíma, ako dokáže svojmu bábätku pomôcť. Nevieme vám dať jeden zaručený recept účinný pre každého novorodenca. Je to v podstate tak, ako aj pri dospelých ľuďoch. Každý človek je iný, individuálny. Preto to, čo vám môže radiť vaša kamarátka-mamička, nemusí platiť aj na vaše dieťa. Existuje niekoľko tipov, ako koliku u novorodenca zmierniť. Pri dojčení aj pri kŕmení z fľaše je dôležité zabrániť tomu, aby dieťatko papalo veľmi hltavo. Pri dojčení vyskúšajte rôzne polohy a nikdy nezabudnite nechať drobca odgrgnúť. Pri kŕmení z fľaše vyskúšajte špeciálne antikolikové detské fľaše. Ak dieťatko z nejakého dôvodu nemôžete dojčiť a kŕmite ho výlučne umelým mliekom, nemusíte ostať pri prvom mlieku, ktoré vyskúšate. Pokiaľ vidíte, že dieťatko je po papaní nepokojné, odporúča sa zmeniť značku, prípadne typ mliečka. Jednotlivé mlieka môžu totiž obsahovať rôzne množstvá laktózy alebo kravskej bielkoviny, pričom niektoré bábätka majú problém tieto zložky spracovať. Kvapky proti kolike sú u mamičiek veľmi obľúbené, patria totiž k rýchlej pomoci pri plynatosti a kolike. U novorodencov a detičiek s kolikami sa používajú predovšetkým kvapky s obsahom látky simetikon. Nápomocné sú však napríklad aj kvapky s obsahom enzýmu laktázy, ktorá pomáha štiepiť a lepšie tráviť laktózu. Vyskúšať môžete tiež rôzne prírodné kvapky pre detičky s obsahom anízu a feniklu. ColiPrev kvapky - výživový doplnok s obsahom laktázy. Baby calm - kvapky obsahujú rastlinné oleje z fenikla, anízu a mäty. Pred tým, ako dieťatku začnete podávať kvapky proti kolike, prípadne iné lieky a doplnky, vždy sa najprv poraďte s pediatrom. Feniklový čaj môže svoje účinky prejaviť nielen vtedy, ak ho pije priamo dieťatko, ale napríklad aj keď ho pije mamička. Samozrejme platí to v prípade, že dojčíte. Probiotiká dodávajú telu dobré baktérie nevyhnutné pre zdravé trávenie a imunitu. U mnohých mamičiek sú prvou voľbou kvapky Biogaia ProTectis. Aj pravidelná masáž bruška je jedným zo spôsobov, ako vášmu bábätku pomôcť. Vytvorte si vlastnú malú rutinku, kedy dieťatku jemne pomasírujete bruško. Môžete to robiť napríklad vždy po kúpeli alebo viackrát za deň, no nikdy nie hneď po jedle. Pomáhajú krúživé pohyby v smere hodinových ručičiek a tiež striedavé pokrčenie a vystieranie nožičiek (uvoľňuje zastavené plyny). Na masáž možno použiť mandľový olejček, prípadne špeciálne prípravky určené na masáž bruška detičiek. Nosenie - teplo dokáže tiež priniesť značnú úľavu, a to predovšetkým vtedy, ak dieťatko bolí bruško. Dočasná úprava stravy maminy - ak dieťatko dojčíte, môžu k zmierneniu koliky napomôcť aj zmeny v jedálničku. Vieme, že koliky sú nepríjemné a stresujúce nielen pre dieťatko, ale aj pre rodičov. Základom je však, aby ste zachovali pokoj a pristupovali k celej situácii vyrovnane.
tags: #poruchy #pohyboveho #aparatu #novorodenca