Úvod
Zlatý úzky, metafora pre bohatstvo a hodnotu, má svoj význam už od detstva. Rozprávky, ktoré počúvame ako deti, formujú naše vnímanie sveta, morálky, ale aj financií. Avšak, nie vždy je posolstvo rozprávok jednoznačné a treba ich dôkladne vyberať, aby deti neviedli k nesprávnemu zmýšľaniu. V tomto článku sa pozrieme na to, ako rozprávky zobrazujú zlato a bohatstvo, a ako sa to prelína s realitou, vrátane komplexných tém ako narcizmus a jeho vplyv na výchovu.
Zlato v Rozprávkach: Prostriedok, Nie Cieľ
Už malým deťom sa cez rozprávky vštepuje, že zlato má veľmi špecifické postavenie a úlohu v živote človeka. No menej sa hovorí, ako majú so zlatom nakladať. V mnohých rozprávkach, ako napríklad v príbehoch o Jankovi a fazuli, kocúrovi v čižmách, Aladinovi či Alibabovi, sa zlato a bohatstvo objavujú ako niečo, čo sa má spotrebovať. Postavy v týchto príbehoch často míňajú získané peniaze na spotrebu a nevedia, ako s nimi efektívne naložiť.
Možno všetci tak činili, lebo neboli pripravení na extrémne vysoký príjem a urobili s ním iba to, čo robili dovtedy s malým príjmom. Čarovné predmety sa v rozprávkovom svete bežne používajú na uspokojenie potrieb jednotlivca alebo jeho najbližšej rodiny. Ich moc však prevyšuje možnosti využitia jednotlivcom. Pravdepodobne to bol dôvod, prečo sa traja krajčírovi synovia dostali k oslíkovi, stolčeku a obušku. Tri silné ekonomické nástroje sa takto dostali do rúk jednej rodiny. Kým zoskupenie týchto troch darov znamenalo koniec príbehu, v realite by sa tým príbeh iba začal. Ako s nimi naložiť? Nahonobiť zásoby? Predať? Používať?
Bohatstvo asi nebude v peniazoch či ich ekvivalentoch. Veď aj Španieli počas 16. storočia začali dovážať spoza Atlantiku zlato v očakávaní rastu bohatstva. Prišiel presný opak. Kumulovať teda treba niečo iné. Zlato nie je cieľ, je iba prostriedok. Jednou z mála rozprávok, v ktorej medzi hlavnými postavami vystupuje žltý kov a nie je zároveň nositeľom šťastia, je soľ nad zlato. V nej je síce táto komodita sprvu vyzdvihovaná, no neskôr sa preukáže, že sama o sebe nemá pre praktický život žiadnu hodnotu. A životné hodnoty sú skryté aj v troch grošoch. Akoby kopáč vedel, že úspory zožerie inflácia a preto ich ani v podobe hromadenia peňazí nevytváral. Vytváral iné hodnoty.
Narcizmus: Keď Zlatý Úzky Znamená Prázdnotu
S narcizmom, o ktorom ste napísali už aj niekoľko kníh, máte osobnú skúsenosť. Hoci sa o tejto poruche v poslednom čase hovorí viac, rozpoznať takéhoto človeka v realite nemusí byť až také jednoduché. O narcizme sa síce hovorí, ale ľudia majú ešte stále mylnú predstavu, že narcista je len človek, ktorý je zahľadený do seba, miluje samého seba a má grandiózne prejavy. To vôbec nemusí byť pravda. Tiež pretrváva predstava, že narcisti musia byť extrémne inteligentní a prefíkaní. Väčšina populácie však nie je extrémne inteligentná, takže aj narcizmus sa týka aj menej inteligentných jedincov. Hlavné je, že nemôžeme nikoho diagnostikovať bez toho, aby bol najprv diagnostikovaný odborníkom.
Prečítajte si tiež: Potraviny vhodné pri zlatom stafylokokovi
Narcista sám osebe totiž nie je nikým, takíto ľudia sú ako prázdne diery, ktoré sa dopĺňajú vzťahmi, vecami a situáciami okolo seba. Hlavným obrovským výkričníkom je, že nemáte pocit autenticity. Zdá sa vám, že ten človek je každú chvíľu iný a prispôsobuje svoje chovanie a myšlienkové toky tomu, čo sa práve deje.
Narcistický Vzťah: Scenár Izolácie a Týrania
Keď hovoríme napríklad o vzťahu dvoch jedincov, tak základnou narcistickou črtou je to, že narcista sa zo začiatku vo vzťahu tvári ako ten, kto prišiel druhého zachrániť, veľmi sa o neho zaujíma. Keď sa totiž spoznávate s normálnym, zdravým jedincom, tak sa spoznávate pozvoľne a dlhodobo. Vaše názory sa môžu meniť, nastavujete si hranice a je to akceptované. Nič z toho však neplatí pri nacistovi. On nemá hranice a tiež sa málo zdieľa. A ak sa už aj o niečo podelí, tak rozpráva fantazmagórie, doslova si vymýšľa príbehy, aby vytvoril nepravdivý obrázok o sebe.
Áno. Mne to trvalo dlho, kým som na to prišla. Vlastne to bolo až pri x-tom vzťahu, keď mi zrazu došlo, že viem predvídať, ako sa ten človek bude správať v danej situácii. Viem, ako sa bude správať o týždeň, viem, ako sa bude správať, keď ho zoberiem niekde medzi svojich ľudí. Vidím, že tam dochádza k izolácii mňa od môjho okolia, aby ma mohol v pohode doma týrať. Takže áno, je tam narcistický scenár. Keby sa vedľa seba postavilo tisíc narcistov, alebo teda ľudí s poruchou osobnosti, každý z nich je iný, každý sa prezentuje inak, ale všetci sú rovnakí s malými obmenami a s inou prezentáciou. Pretože máme aj introvertov, aj extrovertov, aj tie poruchy sa líšia a niekedy to už prechádza do schizofrénie a psychotických výlevov. Čím je však jedinec viac chorý, tým ľahšie sa dá prekuknúť, pretože tým výbušnejšie a grandióznejšie prejavy má, tým skôr je možné ho odhaliť - ak teda človek vie, čo má odhaľovať. Máme ženy, ktoré s takýmito ľuďmi vyrastali, a pre nich je takéto správanie normálne. Aj keď ho vedia predvídať, neberú ho ako toxické.
Narcistická Výchova: Zmazanie Identity Dieťaťa
Ak sa niekto narodí do rodiny, kde je jeden z rodičov narcista, ide pravdepodobne o ten horší scenár. Narcistický rodič si deti zo zásady delí na dve skupinky. Buď je to obetný baránok, alebo takzvané „golden child“, dieťa, ktoré si rodič vytvára na svoj obraz. Obetný baránok rodiny väčšinou môže za všetko, všetko je jeho vina a zlizne si ju aj za ostatných súrodencov. Navyše je vinný aj za emocionálne prežívanie rodiča.
Okrem toho narcistický rodič vychováva dieťa v spoluzávislosti. Znamená to, že mu akoby vymaže identitu a predstavuje mu svoju predstavu o dieťati ako realitu. Dieťa tým, že je pod absolútnou nadvládou takéhoto rodiča, nemá možnosť sa slobodne vyvíjať a dorastať do svojej autenticity a stáva sa len akýmsi príveskom rodiča.
Prečítajte si tiež: Význam zlatého prívesku
Dokáže dieťa narcistu vôbec zachytiť nejaké pozitívne vzorce? Áno, ak ten druhý rodič, ktorý je síce spoluzávislý, ale nemá poruchu osobnosti, vykryje to všetko, čo sa dieťaťu deje s narcistom, a z tohto vzorca ho vytiahne. Druhá možnosť je - ak napríklad hovoríme o narcistovi otcovi a spoluzávislej matke a dieťati -, ak matka nie je schopná odísť od narcistu, pretože dochádza k takému cyklu traumy a týrania, že má pocit, že sa nevie nadýchnuť do reality, že kognitívne schopnosti a funkcie sú vypnuté a ona nie je ani schopná naplánovať si nejaký únik alebo reálne uchopiť situáciu. Môžu to byť napríklad starí rodičia, ale aj učitelia, tréneri, neraz aj partie, čo je veľmi nebezpečné. Ak je dieťa vychovávané v spoluzávislých vzorcoch správania s chorým jedincom v domácnosti a chytí zlú partiu, môže sa z neho stať závislý človek. Od spoluzávislosti je veľmi malý krôčik k závislostiam, napríklad aj od drog.
Platí, že narcistickí muži sú väčšinou plodom narcistickej matky. Takže áno, narcisti sú väčšinou muži, ale máme ženy, ktoré sú histrioničky, a ak má žena mentálnu poruchu a má byť matkou, tak je to obrovská tragédia. Ženy odjakživa totiž boli aj v povojnových obdobiach tie, ktoré si zachraňovali deti a učili ich zdravým vzorcom a fungovaniu v spoločnosti. A tieto všetky patológie osobnosti, naše rozdeľovanie spoločnosti, dobrovoľná až nedobrovoľná izolácia, poruchy osobnosti, toto všetko vlastne začalo vznikať v povojnových a medzivojnových obdobiach, keď muži boli preč, na žene ostalo všetko, deti nemali vzorce fungovania v rodine, kde by sa za normálnych okolností starali, fungovali a komunikovali dvaja, kde by deti mali priestor dozrievať. Deti boli veľmi často v povojnových obdobiach parentifikované, pretože ak otec zomrel alebo sa vrátil s posttraumatickým syndrómom, museli prevziať rolu rodiča. Tam to všetko pramení. Od parentifikácie cez spoluzávislosť k ďalším poruchám osobnosti a ďalším chorým vzorcom. A spoluzávislý človek si nikdy alebo veľmi zriedka vyberie zdravého človeka do vzťahu. Preto sa buď stretnú dvaja spoluzávislí vďaka empatii, čo je asi najlepšia možnosť pre spoluzávislosť, pretože týmto si ako keby „lížu rany“, a aj keď majú nejaké zažité toxické vzorce, tak si ich vedia odkomunikovať, vedia sa pochopiť a ostávajú spolu.
Cyklus Týrania: Prečo Obeť Neodíde?
Veľa zvonku počúvame, prečo žena neodíde, či je sprostá, prečo sa nechá týrať. Ale ona nemôže odísť. A ono to nie je vždy len zlé. Život s narcistom sa vie javiť dokonca aj ako veľmi dobrý. Celý cyklus týrania sa vlastne začína pri spoznávaní, opäť to myslím v úvodzovkách, pretože vy narcistu nespoznávate, spoznáva on vás a hlavne vaše slabé miesta. Na začiatku vzťahu, a to platí aj o zdravých vzťahoch, sa cítime ako zdrogovaní a postupne vzťah s človekom prehlbujeme.
Keď sa má začať prehlbovať vzťah s narcistom, vznikajú prvé konflikty. A s ním to nikdy nie je o tom, že mu povieme pozri, vznikol nám problém, poďme ho spolu riešiť. Narcista pomenuje vás ako problém a vyzve vás na to, aby ste ho zmenili a riešili sami. Takíto spoluzávislí jedinci veľakrát majú zranenie z detstva, zranenie z opustenia, nepochopenia, neprijatia, nikdy nezažili bezpodmienečnú lásku. Obeť sa teda pomaly začína meniť a prispôsobovať, aby vyhovela. Často v spoločnosti počúvame, že na všetko treba dvoch, treba robiť kompromisy a treba sa prispôsobovať. Áno, ale iba do určitej miery. Človek pri prispôsobovaní sa nesmie prísť o samého seba. Keďže spoluzávislá osoba nevie, kým je sama osebe, a potrebuje druhého na to, aby jej povedal, že toto si ty a takáto máš byť, tam sa vlastne začína celý cyklus týrania a traumy, prijímaný spoluzávislou osobou bez toho, aby o tom vedela.
Pri prvom probléme priatelia tejto osobe povedia, že to bude dobré, treba len spraviť kompromis. Pri desiatom už začnú hovoriť, že to nie je asi v poriadku. Ale osoba, ktorej sa to týka, to zväčša nechce počuť. Ona sa chce vrátiť do prvých mesiacov vzťahu, keď bolo všetko fajn, preto vo vidine toho chemického koktailu urobí všetko pre to, aby vzťah zachránila. A vtedy ju má narcista v hrsti. Za prvým konfliktom príde ďalší a ďalší. Medzery medzi konfliktmi sa zužujú a dopamínu je stále menej, až sa človek dostane do bodu, keď ho už nedostáva vôbec a uvedomí si, že už sa naháňa ako taký škrečok v teráriu s hadom.
Prečítajte si tiež: Zlatý cumlík: Pre a proti
Cesta z Týrania: Prebudenie a Uzdravenie
Kedy nakoniec príde ten rozhodujúci moment, keď obeť požiada o pomoc? Keď obeť cíti, že ide umrieť. Ak za mnou príde napríklad žena, ktorá mi povie, že by to ešte mohla vydržať, často poviem, že jej nemám ako pomôcť. Kým totiž človek levituje nad dnom, neviem mu pomôcť. Ten človek musí padnúť a vyslovene zažiť dopamínový absťák, ktorý je taký silný a hrozný ako heroínový absťák. Častokrát sú obete po zdravotnej stránke úplne vyprahnuté. Tým, že ich telo produkuje nadmerné množstvo kortizolu pri cykloch traumy, pričom dochádza k strate šedej kôry, dochádza aj k tomu, že telo začína samo seba napádať.
Spája sa to s rôznymi neurodegeneratívnymi ochoreniami. Veľa žien v našej skupine má nádory na mozgu, autoimunitné ochorenia ako lupus alebo reumu alebo nádory na ženských orgánoch, čo je veľmi častým prejavom toxických vzťahov. Celé telo ide jednoducho dolu vodou. Až kým obeť nezažije, že sa nevládze ani nadýchnuť, tak nepríde a nebude to riešiť. Bohužiaľ, máme v skupine ženy, ktoré nevládzu odísť, ani keby chceli. A to je obrovská tragédia.
Prvotným krokom je prebudenie do reality a zistenie, že to, čo sa mi deje, asi nebude moja vina. Ďalším krokom, ktorý by mal hneď nasledovať, je rozhodnutie niečo s tým robiť. V uzdravení veľmi pomáha napríklad aj naša podporná skupina, pretože obeti bol svet prezentovaný ako nebezpečné miesto, kde ju nikto nepodporí. Preto práve takáto skupina je obrovským krokom k pochopeniu toho, že obeť nie je jediná, ktorej sa dejú takéto veci. Ďalej je to pochopenie a prijatie toho, že to, čo mi druhí hovoria ako realitu, je naozaj realitou a obeť o tom nepochybuje. To je obrovským plusom pri uzdravovaní. A potom kvalitná terapia. Čo v našich končinách, kde sa venujeme často práve kognitívno-behaviorálnej terapii, môže byť nebezpečné. Preto obeť potrebuje terapeuta, ktorý s ňou bude pracovať do hĺbky a ktorý jej povie, že je v poriadku, ak z toho vzťahu odíde. Veľmi pomáha terapia EMDR.
Odstrihnúť Rodiča: Niekedy Jediná Cesta
Viem si predstaviť odchod obete od svojho partnera, ktorý ju zneužíval, ale čo v prípade rodiča, kde je väzba v niečom oveľa silnejšia? Dá. Máme veľa žien, ktoré absolútne vymazali svojich rodičov zo svojho života, a je to to najlepšie, čo sa im mohlo stať. Tiež som nad tým rozmýšľala. Vďaka tomu, že som sa už do určitej miery sama uzdravila, naučila som sa techniky, ako zvládať toxického rodiča, teda narcistického rodiča alebo takého, ktorý má charakteristiky histrionika. Sama neviem, čo je ťažšie - či rodiča odstrihnúť úplne alebo ostať a naučiť sa techniky zvládania stresových situácií. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že rozmýšľať nad tým, ako si ustojím hranice a ochránim mentálne zdravie použitím rôznych techník, ktoré idú vyslovene proti môjmu presvedčeniu, len aby som sa ochránila, je náročné. Niekedy sa naozaj cítim ako najväčší podliak na svete. Najbezpečnejšou je asi reverzný gaslighting.
Tyranské techniky, ktoré používajú narcisti, opisujem aj vo svojej knihe. Treba si predstaviť plynový horák, kde človek pustí plyn, ale nezapáli oheň, a narcista začne po tebe hádzať zápalky. Človek väčšinou vybuchne. Tie zápalky predstavujú všetky nenápadné poznámky, pasívnu agresiu, týranie tichom. Čím je človek dlhšie s narcistom vo vzťahu, tým menej zápaliek mu stačí. A to, čo robím ja, je to, že chytím každú zápalku a hodím ju naspäť. Každú jednu a veľmi presne. Vysvetľujem to aj tak, že narcistu sfúknem ako sviečku.
Liečba Zneužívajúcich: Tabuizovaná Téma
Veľakrát si všímam, že o liečbe obetí sa hovorí veľa a často a, samozrejme, je to veľmi potrebné. Už menej sa však hovorí o možnosti liečby pre zneužívajúcich. Tu na Slovensku o tom neviem. Viem, že v Amerike sú odborníci, ktorí sa im venujú, ale máme niekoľko typov narcistov. Ten, ktorý príde na to, že je to zlé, ide k terapeutovi, ale keď zistí, koľko je s tým spojenej práce, tak to často vezme ako nemožné a pokračuje ďalej v živote, aký má. Potom sú takí, ktorí sa s tým rozhodnú aj niečo robiť, začnú terapie, kde sa vyzbroja ešte viac a vedia svoje obete týrať ešte dôkladnejšie, lebo sa naučia ešte lepšie predstierať normálno. Potom máme takých, ktorí začnú terapie a spáchajú samovraždu.