Vývoj mozgu a centrálnej nervovej sústavy dieťaťa počas vnútromaternicového vývoja a v prvých rokoch života je mimoriadne dôležitý. V tehotenstve rastie mozog vyvíjajúceho sa plodu veľmi rýchlo, a to rýchlosťou približne 250-tisíc nových buniek za minútu. Pri narodení je mozog dieťaťa tvorený približne 100 miliardami buniek, ktoré sú už prepojené základnými synapsiami. Novšie výskumy naznačujú, že raný mozog je dokonca schopný vytvárať spomienky alebo predstavy o budúcnosti, hoci si to novorodenec neuvedomuje ani nevie interpretovať.
Výživa ako kľúčový faktor rozvoja mozgu
Jedným z najvýznamnejších faktorov, ktoré ovplyvňujú rozvoj mozgu, kognitívnych funkcií a správania detí, je výživa. Zloženie stravy a vyvážená strava majú priamy vplyv na náladu a z dlhodobého hľadiska môžu vyvolať pozitívne alebo negatívne účinky.
Dojčenie a jeho vplyv na dĺžku života
Nový výskum naznačuje, že dojčenie ovplyvňuje dĺžku života dojčeného dieťaťa, pretože dojčené deti majú dlhšie teloméry vo svojich bunkách. Teloméry chránia DNA buniek pred poškodením a čím sú dlhšie, tým neskôr toto poškodenie nastáva.
Čo sú teloméry?
Teloméry sú časti chromozomálnej DNA každej bunky, ktorá obsahuje genetickú informáciu. Ochraňujú gény pred poškodením na koncoch chromozómov, podobne ako plastové špičky na šnúrkach od topánok. Teloméry sa s pribúdajúcim vekom človeka skracujú, pretože s každým bunkovým delením sú kratšie.
Štúdia o vplyve dojčenia na dĺžku telomér
Štúdia v časopise The American Journal of Clinical Nutrition porovnávala dĺžku telomér detí vo veku 4-5 rokov a zistila, že dĺžka telomér sa môže meniť vplyvom životného štýlu v ranom detstve. Štúdia tiež ukázala, že dojčenie má významný vplyv na dĺžku telomér.
Prečítajte si tiež: Normatívy pre MŠ
Vyjadrenia odborníkov na dojčenie
Odborníčka na dojčenie doktorka Alison M. Stuebe komentovala výsledky štúdie: „Toto je len jeden z množstva dôkazov, že keď pomôžeme matkám s dojčením, výsledkom budú zdravšie matky a zdravšie deti.“ Pediatrička a epidemiologička Janet M. Wojcicki, autorka štúdie, hovorí: „Teloméry sú kľúčové v procesoch starnutia, zdravia človeka a chorobnosti.“
Možné vysvetlenia vplyvu dojčenia na teloméry
Existuje niekoľko vysvetlení, prečo by dojčenie mohlo napomáhať dlhším teloméram. Materské mlieko obsahuje látky s protizápalovým účinkom, ktoré môžu pomáhať ochraňovať teloméry. Dojčenie tiež výrazne ovplyvňuje kvalitu vzťahu medzi matkou a dieťaťom a naviazaním. Kvalita starostlivosti a naviazania, ktorú deti zažívajú, ovplyvňuje dĺžku telomér. Psychologický stres na biochemickej úrovni spôsobuje uvoľňovanie zvýšeného množstva voľných radikálov, zápalových látok a stresových hormónov, ktoré môžu poškodzovať teloméry.
Počatie a prenatálny vývin
Životná cesta človeka sa začína počatím. Bez ohľadu na náboženské, etické či filozofické aspekty vnímania má ľudská bytosť na pozemskom putovaní individuálnu štartovaciu čiaru vymedzenú biologickou koncepciou, keď z dvoch ľudských buniek sa v zlomku okamihu vyprofiluje jedinečný telesný a duševný začiatok nového jedinca.
Sledovanie vývinu dieťaťa v lone matky
Je zaujímavé, že práve dnes, keď existujú príležitosti sledovať ľudský vývin od včasnej zárodočnej fázy a lekári či vedci modernou technikou pozorujú životné procesy a prejavy dieťaťa už v lone matky, stále existuje skupina ľudí, ktorí sa túto nevyvrátiteľnú skutočnosť podporenú odbornými faktami snažia meniť alebo bagatelizovať.
Dieťa ako dar, nie majetok
Dieťa nie je majetkom ženy, matky, ale jej darom. Boh prepožičal každému z nás telo matky, aby počas približne 280 dní, asi po 28. týždni od oplodnenia, bol človek schopný mimomaternicového života. Prenatálny vývin sa z objektívnych fyziologických dôvodov môže skončiť aj skôr. Pokroky v medicíne však priniesli kvalitatívne pozitívne zmeny v starostlivosti o tehotnú ženu s hroziacim predčasným pôrodom a jej dieťa. V staršej odbornej literatúre sa uvádzalo, že plod pravdepodobne neprežije mimo vnútorného prostredia tela matky, ak má hmotnosť menšiu ako tisíc gramov a nedosatočný gestačný vek.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti s tehotenstvom po pôrode na Slovensku
Etapy prenatálneho vývinu
Obdobie prenatálneho telesného a duševného vývinu (nervovej sústavy) rozdeľujeme do troch etáp.
Zárodočná fáza (etapa zygoty)
Oplodnené vajíčko sa začne už pri svojom putovaní do maternice deliť. Rozdelí sa na dve bunky, každá z nich potom opäť na ďalšie dve a až po šiestich deleniach, keď počet buniek dosiahne 64, jedna z nich sa začne správať úplne inak. Táto fáza sa nazýva zárodočná alebo etapa zygoty a medicínsky je vyčlenená približne 14 dňami od počatia.
Embryonálna fáza
Po nej dochádza ku genetickému diferencovaniu, nastáva prvotná organogenéza, čiže primárne formovanie ľudských orgánov a tkanív. Ide o čas takzvanej embryonálnej fázy, ktorá trvá približne do tretieho mesiaca (14 - 63 dní). Už v treťom týždni začína pulzovať srdce, pečeň začína vylučovať žlč a mozog sa ujíma riadiacej funkcie. Črty nižších živočíchov (napríklad žiabrové oblúky) miznú alebo sa menia na typický ľudský orgán. Jedinec je v tejto fáze najcitlivejší na škodlivé vonkajšie vplyvy, ktoré môžu viesť k malformáciám. Počujeme tlkot srdca a na konci druhého mesiaca má ľudský jedinec 25 milimetrov, pričom sú pozorovateľné základy svalových skupín, dieťa vykonáva úchopové pohyby a z viditeľného hrbolčeka sa vyvinie ruka. V umelo vytvorenej situácii 8 a pol týždňový človek reaguje na jemný dotyk hrotu, vlásku.
Fetálna fáza
Fetálna fáza (fétus - plod) prenatálneho vývinu človeka sa počíta od 9. týždňa po pôrod. Vývin je v nej sprevádzaný úplným dozrievaním ľudských orgánov, centrálna nervová sústava - mozog sa úplne ujíma riadiacej funkcie, elektroencefalografom možno sledovať aktivitu jeho buniek vo forme elektrických vĺn. V piatom mesiaci sledujeme výraznú aktivitu svalov vo forme kopania. Matka zabezpečuje nielen základné fyziologické potreby, ale tiež ovplyvňuje vzťah plodu s vonkajším prostredím. Fungujú biochemické mechanizmy, ktorými dieťa komunikuje s matkou, reaguje na silné akustické, dotykové a polohové podnety.
Vnímanie dieťaťa v materskom lone
O tom, čo dieťa cíti v materskom lone, sa vedú polemiky a dohady. Podstatné je, že matka chráni svoje dieťa a ovplyvňuje jeho vývin. Zaujímavosťou je, že prostredníctvom izotopových techník sa ukázalo, že v poslednej tretine tehotenstva dieťa pije určité množstvo amniovej tekutiny. Čiže je už vyvinutý zmysel chuti, keďže dieťa evidentne uprednostňuje sladkú chuť pred ostanými. Ak je primiešaná do plodovej vody kontrastná látka, dieťa automaticky príjem tekutiny obmedzuje. Ak napríklad matke počas a najmä ku koncu tehotenstva boli podávané ovocné šťavy, po narodení dieťa oveľa lepšie prijíma tento druh potravy.
Prečítajte si tiež: Pokrok v materských školách
Komunikácia s dieťaťom počas tehotenstva
Je prirodzené, že každá žena túži a prirodzene vie načúvať svojmu dieťaťu počas tehotenstva. Existujú dokonca nácviky načúvania, tréningy komunikácie s dieťaťom, aby sa prostredníctvom týchto úkonov optimalizoval vzťah s matkou. Z pohľadu kresťanov má ísť o niečo viac ako len o racionálny postoj telesnej pohody matky a dieťaťa. Spôsob prežívania rôznych situácií zo strany matky sa podieľa na emočnom stave dieťaťa. Empirické štúdie dokázali, že ak je matka vystavená napätiu, rizikovým situáciám alebo podráždeniu či obavám, priamo úmerne sa to prejaví aj na správaní dieťaťa, napríklad v zmene pulzu alebo spontánnych pohyboov. Dieťa je s matkou emocionálne naladené na jednu frekvenciu.
Prenatálna edukácia
Ženy z pohľadu psychológie prijímajú od samotného začiatku tehotenstva dieťa ako aktívneho partnera, ktorý ich posilňuje alebo „ohrozuje“. Ak má žena podľa prochoice zástancov právo rozhodovať o svojom tele, aby nebola diskriminovaná, potom sa možno treba spýtať - a čo dieťa v jej lone, nie je náhodou diskriminované? Navyše keď sa nemôže brániť. Aj preto má vždy zmysel prenatálna edukácia, aby sme dokázali porozumieť zázraku života.
Vývin novorodenca po narodení
Prvé týždne života novorodenca sú kritické pre jeho fyziologický vývin. Niektoré fyziologické zmeny v prvých obdobiach postnatálneho života prebiehajú veľmi rýchlo. Zmeny v centrálnom nervovom systéme prebiehajú v prvých štyroch rokoch života veľmi dramaticky. Kvantitatívne zmeny mozgovej hmoty prebiehajú veľmi rýchlo a ovplyvňujú neskôr kognitívne funkcie jedincov. Proces myelinizácie začína už v prenatálnom období a pokračuje po narodení. Postup tvorby ochranného obalu nervových buniek je výrazný najmä v prvých 12 mesiacoch postnatálneho života a potom sa postupne znižuje. Pri pôrode je proporcionálne nižšia subkortikálna časť CNS - miechy a mozgového kmeňa. Esenciálna myelinizácia je ukončené v druhom roku života, hoci fragmentárna myelinizácia pokračuje až do puberty a možno až do stredného veku života.
Zmyslové orgány a verbálne prejavy
Zmyslové orgány sú kompletné pri narodení. Zrakový orgán je po štrukturálnej stránke vyvinutý, až na niektoré časti retiny a schopnosť fixácie, ktorá je úplne vyvinutá v 6. týždni života. Po narodení je neporušená sluchová percepcia, novorodenec dokáže hneď po pôrode odpovedať na množstvo sluchových podnetov. Z verbálnych prejavov je novorodenec limitovaný len na plač, v 6. týždni života reaguje plačom zväčša len na hlad. Postupne sa pridružujú ostatné verbálne prejavy ako hrkútanie, híkanie a iné zvuky. Veľmi dôležitou zložkou správania v novorodeneckom období je sanie.
Vývin v ranom období a útlom detstve
Vývin v ranom období a v útlom detstve je životne dôležitý pre ďalší rast a rozvoj každého jedinca. V tomto období možno nielen rozvíjať jednotlivé psychické funkcie, ale aj predchádzať negatívnym vplyvom ovplyvňujúcim optimálny potenciál vývinu. Intelektové funkcie by mali byť podnecované do takého stupňa, aby dieťa mohlo operovať v najvyššej miere svojich schopností. Oneskorené podnecovanie psychických funkcií môže viesť k zníženiu intelektových schopností. Pre optimálny vývin je dôležité podnecovať v motorike, v reči, v kognitívnych funkciách a v psychosociálnej oblasti.
Fyziologický rast a vývinové škály
Fyziologický rast počas dojčenského a predškolského veku hrá centrálnu úlohu vo všeobecnom vývine jedinca a závisí od množstva podnetov a úloh z prostredia. V tomto období dochádza k vývinu dôležitých systémov, ako sú gastrointestinálny, renálny, endokrinný, imunitný, podporný, reprodukčný, nervový a muskulárny systém. Pre rozvíjanie procesov učenia sú najdôležitejšie systémy nervový a muskuloskeletárny, ktoré sú integrálnou časťou neuromotorického systému. Existuje veľký počet vývinových škál (Gesell, Kiphard). Najpoužívanejšia vývinová škála podľa Gesella zahŕňa všetky schopnosti vyvíjajúceho sa dieťaťa do 6. rokov: pohyblivosť, zmyslové vnímanie, reč a sociálne vzťahy. Do konca dvoch rokov života musí pediater, alebo vývinový pediater určiť, či sa dieťa vyvíja v norme alebo v niektorej z uvedených oblastí zaostáva.
Problémy novorodencov po pôrode
Po pôrode sa môžu vyskytnúť rôzne komplikácie. Jedným z nich je syndróm modrej masky, ktorý vzniká, keď je dieťa počas pôrodu dlhšie v pôrodných cestách a dôjde k pritlačeniu a nahromadeniu krvi v hlave. Ďalšou komplikáciou je novorodenecká žltačka, ktorá je bežná u detí narodených trošku skôr.
Vývoj imunitného systému novorodenca
Imunitný systém je zložitý mechanizmus, ktorý chráni organizmus pred chorobami a infekciami. Počas prvých niekoľkých mesiacov života sa imunitný systém dieťaťa začína aktívne vyvíjať, čo vedie k tvorbe vlastných protilátok a imunitných buniek. Dojčenie hrá v tomto období dôležitú úlohu, pretože materské mlieko obsahuje protilátky a ďalšie zložky, ktoré posilňujú imunitný systém dieťaťa a podporujú vývoj správnej mikroflóry. Vývoj imunitného systému pokračuje počas celého detstva a prostredie, vrátane expozície rôznym mikroorganizmom, hrá kľúčovú rolu pri formovaní imunitnej odpovede.
Zmeny v imunitnom systéme počas detstva a puberty
Počas detstva a puberty prechádza imunitný systém dieťaťa závažnými zmenami a dozrievaním. Toto vedie k formovaniu pevného rozmanitého mikrobiómu, ktorý je dôležitý pre zdravie a vývoj imunitného systému. V ranom detstve sú koža a sliznice prvou líniou obrany proti inváznym patogénom. Tieto bariéry sú prítomné od narodenia, ale pokračujú vo svojom dozrievaní počas detstva. Koža hrubne a stáva sa odolnejšou voči preniknutiu patogénov, zatiaľ čo sliznice vyvíjajú hrubšie vrstvy hlienu, ktorým zachytávajú patogény a obsahujú antimikrobiálne látky ako lyzozým. V priebehu adolescencie sa imunitný systém stabilizuje a stáva sa schopným efektívne reagovať na infekcie.
Celkový vývoj imunitného systému
Celkový vývoj imunitného systému od počatia do 18 rokov je komplexný proces ovplyvnený genetickými faktormi, prostredím, spôsobom pôrodu a expozíciou rôznym mikroorganizmom.
Typy imunity
Nešpecifická imunita (vrodená imunita, prirodzená imunita)
Prirodzená imunita je prvá línia obrany organizmu a poskytuje rýchlu a nešpecifickú imunitnú odpoveď. Je to systém, ktorý je už prirodzene prítomný v organizme a je schopný rozpoznať širokú škálu patogénov. Medzi hlavné komponenty prirodzenej imunity patria koža, sliznice, zápalová odpoveď, NK bunky, makrofágy, neutrofily a ďalšie bunky.
Špecifická imunita (získaná imunita, adaptívna imunita)
Špecifická imunita sa vyvíja počas života organizmu. Je zodpovedná za špecifickú imunitnú odpoveď, ktorá sa vytvára po kontakte s určitým patogénom. Hlavnými komponentmi špecifickej imunity sú B-lymfocyty a T-lymfocyty, ktoré sa špecializujú na rozpoznanie a elimináciu špecifických antigénov. Pre špecifický imunitný systém je typická tzv.
Imunitný tréning
Trénovaná imunita je koncept, ktorý sa vzťahuje na schopnosť nešpecifického imunitného systému „pamätať si“ stretnutia s určitými patogénmi, toxínmi alebo očkovacími látkami. Táto „pamäť“ umožňuje nešpecifickému imunitnému systému rýchlejšie a efektívnejšie reagovať na následné stretnutia s týmito hrozbami. Je to dôležitý aspekt imunitnej odpovede, ktorý zvyšuje schopnosť tela bojovať proti infekciám a chorobám. Trénovaná imunita je odlišná od špecifickej imunitnej odpovede, ktorá je reprezentovaná T a B bunkami a zodpovedná za vývoj imunologickej pamäti.
Humorálna imunitná odpoveď
Humorálna imunitná odpoveď, nazýva sa tiež protilátkami-mediovaná imunitná odpoveď, pri ktorej sa B bunky aktivujú a produkujú protilátky, ktoré sú schopné viazať sa na cudzie antigény a zničiť ich.
Bunková imunitná odpoveď
Bunková imunitná odpoveď sa zakladá na aktivácii T buniek, ktoré majú schopnosť rozpoznať a zničiť bunky infikované vírusmi alebo inými intracelululárnymi patogénmi. Tieto bunky sa nazývajú cytotoxické T bunky (CTL) a ich hlavnou úlohou je zabíjať bunky infikované patogénom. Okrem toho existujú aj pomocné T lymfocyty (Th), ktoré pomáhajú aktivovať a koordinovať bunkovú imunitnú odpoveď. Bunková imunitná odpoveď sa vyvíja počas niekoľkých dní a zahŕňa množstvo krokov, vrátane prezentácie antigénov, aktivácie T buniek a následnej proliferácie a diferenciácie cytotoxických T lymfocytov a pomocných T lymfocytov. Po aktivácii sa cytotoxické T lymfocyty môžu presunúť do tkanív a začať zabíjať bunky infikované patogénon. Bunková imunitná odpoveď je dôležitá aj pri reakcii na niektoré typy nádorov a pri transplantácii orgánov.
Imunita novorodencov
Prirodzená imunita je prvou líniou obrany organizmu proti infekciám. Tento typ imunity je prítomný u novorodencov a detí od narodenia. Prirodzená imunita zahŕňa kožu, sliznice a bunky v krvi. Tieto bunky sú schopné rozpoznať cudzie látky ako sú vírusy a baktérie a zničiť ich. Koža a sliznice sú prvou bariérou proti vonkajším faktorom, ktoré môžu spôsobiť infekciu. Ich úlohou je zabrániť vstupu cudzích látok do tela. Neutrofily, antigén prezentujúce bunky, NK bunky a γδ T-bunky sú tiež súčasťou prirodzenej imunity. Tieto bunky sú schopné rozpoznať a zničiť cudzie látky a produkujú aj látky, ktoré pomáhajú ďalším bunkám v boji proti infekcii.
Neutrofily sú najzastúpenejším typom bielych krviniek a hrajú kľúčovú úlohu v boji proti infekciám. Keď neutrofily detegujú patogén, prilipnú na vaskulárny endotel a migrujú smerom k miestu infekcie, aby patogén fagocytovali. Potom nasleduje apoptóza neutrofilov, aby sa zabránilo nadmernému zápalu. Novorodenecké neutrofily však produkujú nízke hladiny L-selektínu na povrchu bunky a Mac-1 (CD11b/CD18), čo obmedzuje ich schopnosť migrovať k miestu infekcie (až o polovicu). Novorodenci majú obmedzenú schopnosť produkovať neutrofilné siete a tvoriť hydroxylové radikály. Komponenty komplementu sú produkované už počas tehotenstva a hladinu ako u dospelých dosahujú okolo 16-18 mesiaca života. C-proteíny prítomné za fyziologických podmienok v plode neutralizujú protilátku a ochraňujú plod pred imunitným systémom matky. Kľúčovú úlohu v boji proti vírusovým respiračným infekciám (chrípka, RSV vírus) zohrávajú NK bunky.
T lymfocyty
Existujú dva podtypy T lymfocytov: tie s α/β T bunkovými receptormi (TCRs) a tie s γ/δ TCRs. Druhý podtyp sa nachádza v pečeni plodu a nemigruje do tymusu na maturáciu, ale chráni proti mikrobiálnym infekciám počas raného vývoja. Prvý podtyp migruje do týmusu na maturáciu a vytvára TCR+ T-lymfocyty CD4+ T-lymfocyty (Th1, Th2 a Th17a Treg) alebo CD8+ T-lymfocyty (cytotoxické T-lymfocyty CTLs), ktoré sú neskôr schopné rozpoznávať antigény. Novorodenec má obmedzený počet efektorových pamäťových T-buniek, zníženú sekréciu Th1 cytokínov a oslabenú silu signalizácie B-buniek prostredníctvom B buniek. Počas niekoľkých mesiacov po počatí je dieťa ovplyvnené maternálnym IgG, ktoré sa postupne znižuje v priebehu prvých mesiacov.
T a B lymfocyty
T a B lymfocyty sú dva hlavné typy imunitných buniek, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v špecifickej imunite. T lymfocyty, tiež nazývané T bunky, zrejú v týmuse. Počas zrenia T buniek prebieha proces pozitívnej a negatívnej selekcie, ktorý zabezpečuje, že prežijú len T bunky s funkčným T bunkovým receptorom (TCR), ktorý môže rozpoznať cudzie antigény. B lymfocyty, tiež nazývané B bunky, zrejú v kostnej dreni. Počas zrenia B buniek prebieha proces génového prestavovania, ktorý im umožňuje produkovať rozmanitý repertoár B bunkových receptorov (BCR), ktoré môžu rozpoznať široké spektrum cudzích antigénov. Po zrení sa T a B lymfocyty cirkulujú v krvnom obehu a lymfatickom systéme, pripravené na stretnutie s cudzími antigénmi. Keď sa stretnú s cudzím antigénom, T a B lymfocyty sa aktivujú a prechádzajú procesom klonálnej expanzie, ktorý vedie k tvorbe veľkého množstva efektorových buniek, ktoré môžu eliminovať antigén.
Zrenie T a B lymfocytov
Celkovo je zrenie T a B lymfocytov komplexný proces, ktorý zahŕňa viaceré etapy vývoja a diferenciácie. V prvých mesiacoch života dieťa chránia protilátky od matky pred mikroorganizmami, s ktorými sa matka stretla v minulosti. Napriek zlepšeniu hygieny, sanitácie vody a vývoja očkovacích látok sú všetky mikroorganizmy pre dieťa nové. Frekventované infekcie v prvých rokoch života pomáhajú vytvoriť pamäťové T a B bunky, ktoré zabraňujú opakovanému infikovaniu alebo chorobe spôsobenej bežnými patogénmi. Tým sa imunitný systém dieťaťa pripravuje a zvykne si reagovať na nové patogény. Množstvo gama globulínov, ktoré môžu byť prenesené je limitovaný počtom receptorov a miere viazania a uvoľňovania proteínov receptormi. Počas prenosu z materskej cirkulácie do plodovej krvi musí molekula IgG prekonať aspoň dve bunkové bariéry: syncytiotrofoblast a kapilárny endotel plodu. Niektoré alloprotilátky neprechádzajú do plodovej cirkulácie. FcRn 18 je zodpovedný za prenos IgG cez syncytiotrofoblast. Všetky subtypy IgG prechádzajú placentou, ale najefektívnejšie IgG1 a IgG 3, nasledované IgG 4 a nakoniec IgG 2. Faktory, ktoré znižujú transport protilátok cez placentu zahŕňajú koncentráciu celkového IgG u matky, najmä nad 15 g/L, predčasný pôrod, nízka pôrodná hmotnosť, maláriu placenty a HIV infekciu matky. Po narodení počet materských protilátok klesá. Štúdie sa líšia v polčasovom živote celkového sérového IgG, ale v priemere sa pohybuje od 24 do 30 dní. Okolo štvrtého mesiaca života začínajú stúpať celkové koncentrácie IgG u detí: v tomto okamihu prevyšuje produkcia IgG u dieťaťa spotrebu materského IgG.
Materské mlieko a jeho zložky
Materské mlieko je jedinečná potravina, rôznorodá v zložení a prispôsobená potrebám novorodenca. Výlučné dojčenie do 6 mesiacov a dojčenie spolu s tuhou stravou do 2 rokov je dnes štandardom podľa WHO. V materskom mlieku sa nachádza niekoľko zložiek, ktoré ovplyvňujú vývoj imunitného systému. Stále sa objavujú nové látky a interakcie. Aj keď sa v materskom mlieku nachádzajú všetky triedy imunoglobulínov, IgA sa považuje za najdôležitejší. Sekrečný IgA (IgAs) sa produkuje a transportuje do ľudského mlieka mliečnou žľazou z proteolytického štiepenia sérového IgA. IgAs predstavuje 80% - 90% celkových imunoglobulínov v materskom mlieku, len 10% sa vstrebáva v čreve a prenáša do krvného obehu dieťaťa; jeho účinok prevažne nastáva v sliznici gastrointestinálneho traktu. Ochranný účinok IgA v materskom mlieku v gastrointestinálnom trakte nastáva inhibíciou väzby patogénov na sliznicu čreva, neutralizáciou toxínov a stimuláciou pasívnej imunity. Je známe, že IgAs v materskom mlieku je jedným z hlavných faktorov, ktorý chráni novorodenca pred enterickými infekciami spôsobenými rotavírusom, E. coli, poliovírusom a retrovírusom.
Kolostrum
Kolostrum je prvým mliekom, ktoré dojčiaca matka ponúka novorodencom. Vyrába sa v prvých dňoch života a v malom množstve; obsahuje vysokú koncentráciu imunoglobulínov, najmä IgAs, trofické faktory pre gastrointestinálny trakt ako je TGF-β, okrem bielkovín. Táto odlišná zložka je dôležitá pre kontinuitu prenosu pasívnej materskej imunity na novorodenca. V priebehu dní sa zloženie mlieka mení a stáva sa zrelým mliekom, ktoré zahŕňa zmeny faktorov, ktoré prispievajú k slizničnej imunite.
Výživa matky počas dojčenia
Je dôležité edukovať, že práve dostatočná výživa matky počas dojčenia, bez svojvoľných restrikčných diét je nástrojom pre budovanie imunitné systému. Dnes už existujú dôkazy, že práve neodborná reštrikcia mliečnych produktov u matiek viedla k zníženiu koncentrácie špecifických IgAs pre kazeín a beta-laktoglobulín v materskom mlieku a IgG4 špecifických pre tieto proteíny v krvi.
Fakty o novorodencoch
- Uspávanky: Sú uspávanky na vašom dennom poriadku? Nečudujte sa!
- Reflex potápania: Bábätká sa rodia s „reflexom potápania“, známym ako bradykardická reakcia, ktorá spôsobuje, že sa ich telo prirodzene prispôsobí svojmu prostrediu, keď je ponorené. Srdcová frekvencia sa spomalí a inštinktívne zadržiava dych.
- Počet kostí: Novorodenci majú viac kostí než dospelý človek, pretože mnohé kosti v tele bábätka sa časom spájajú a tým sa ich počet postupne znižuje.
- Kolienka bez jabĺčok: Jeho kolienka sú tak malé, že v nich ešte nie je jabĺčko. Kolená a nohy ešte nie sú v takej stavbe, aby niesli malého ľudského tvora a tak je ešte dostatok času, než sa dieťa na nohy postaví a dostatok času na vývin jabĺčok a celého kolenného kĺbu.
- Časté močenie: Novorodenci sa približne každých 20 minút vycikajú do plienky.
- Rast: Drobci v piatich mesiacoch zdvojnásobia svoju pôrodnú hmotnosť a do prvého roka ju trojnásobia (približne). Každý mesiac tiež rastú o 1 až 1,5 cm.
- Plač bez sĺz: Čerstvých rodičov prvého dieťatka môže tiež prekvapiť fakt, že ich bábätko prvé dni a týždne po pôrode plače síce dosť veľa, no plač nie je sprevádzaný žiadnymi slzičkami. Je to prirodzený jav, ktorý sa upraví asi po 1-3 mesiacoch.
- Miniatúrny žalúdok: Áno, preto sú to tak hladové stvorenia. Lebo ich žalúdoček je miniatúrny. Ich chuťové poháriky poznajú len sladkú a kyslú chuť. Či je niečo slané zistia až v štyroch mesiacoch.
Ontogenetický vývin
Ontogenetický vývin - ontogenéza - je komplexný proces, ktorý zahŕňa všetky fázy života organizmu od jeho začiatku až po koniec. Tento vývin sa u pohlavne sa rozmnožujúcich organizmov, vrátane človeka, začína tvorbou pohlavných buniek, pokračuje oplodnením a vývojom nového jedinca, a končí smrťou. Ontogenéza zahrnuje obdobia rastu, dozrievania, reprodukcie a nakoniec aj starnutia.
#
tags: #pocet #buniek #novorodenca #2x10 #12