Rozhodnutie mať ďalšie dieťa po pôrode je hlboko osobná záležitosť, ovplyvnená mnohými faktormi. Tento článok sa zameriava na štatistiky týkajúce sa tehotenstva po pôrode, najmä na Slovensku a v Británii, a skúma rôzne aspekty, ktoré zohrávajú úlohu v rozhodovaní žien. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto tému, opierajúc sa o odborné zdroje a reálne príbehy, aby sme čitateľom pomohli zorientovať sa v zložitosti tejto problematiky.
Štatistiky pôrodov na Slovensku
Podľa najnovších štatistík Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) sa na Slovensku v roku 2021 narodilo 56 663 živých detí. Celkovo prišlo na svet 56 872 detí, pričom rozdiel tvoria deti, ktoré sa živé nenarodili. Z celkového počtu nemocničných pôrodov išlo v 67,3 % prípadov (37 827 pôrodov) o spontánny pôrod a vo zvyšných 32,7 % prípadov (18 356 pôrodov) o operačný pôrod, najčastejšie cisársky rez.
Z 16 731 pôrodov cisárskym rezom bolo 54,3 % zákrokov indikovaných ešte pred pôrodom, 23,8 % vyplynulo z akútnej situácie počas pôrodu a 21,9 % z akútnej situácie pred pôrodom. Väčšina z detí narodených v roku 2021 mala pôrodnú hmotnosť od 2 500 do 3 499 gramov. Raritou nie sú ani veľkí novorodenci s hmotnosťou vyššou ako 4 500 gramov, ktorých sa v roku 2021 narodilo vyše 590. S nízkou pôrodnou hmotnosťou do 2 500 gramov sa narodilo 4 177 novorodencov.
Po prepočítaní na tisíc žien v danej vekovej skupine boli najpočetnejšie pôrody u 25- až 29-ročných a 30- až 34-ročných rodičiek. Nasledovali pôrody 20- až 24-ročných žien, ďalej 35- až 39-ročných a 18- až 19-ročných. Podľa kraja trvalého pobytu rodičky boli najpočetnejšie pôrody žien z Prešovského kraja (9 890 pôrodov), Košického kraja (8 700) a Bratislavského kraja (8 011). Zo spracovaných údajov vyplýva, že niektoré matky sa rozhodli rodiť v inom kraji, ako majú trvalý pobyt. Napríklad 13 % rodičiek z Trnavského kraja rodilo v Bratislavskom kraji a 11 % rodičiek z Prešovského kraja rodilo v Košickom kraji. Podobne je to aj s rodičkami z Nitrianskeho kraja, z ktorých sedem percent rodilo v Trnavskom kraji.
Pôrodné traumy na Slovensku
Každá tretia rodička na Slovensku zažila počas pôrodu alebo po ňom zdravotné komplikácie. Výskyt a okolnosti fyziologických ťažkostí počas pôrodov každoročne zaznamenávajú pôrodnice a čísla spracúva Národné centrum zdravotníckych informácií. „Ženy, ktoré prežili pôrodnú traumu, majú rovnaké prejavy ako ľudia, ktorí zažili napadnutie alebo znásilnenie,“ hovorí psychiatrička Štefánia Vaľovská z Psychiatrickej nemocnice v Michalovciach.
Prečítajte si tiež: Oslavy narodenia dieťaťa v kráľovskej rodine
Traumu u rodičiek pritom podľa nej nespôsobuje len bezprostredný strach o vlastný život alebo o život dieťaťa. „Môže to byť aj strach z toho, že nevedia, čo sa s ich telom v určitej chvíli počas pôrodu deje, ak im situáciu nik nevysvetlil. Ako traumatický alebo negatívny zážitok vníma svoj pôrod približne tretina rodičiek z USA a Austrálie. V Českej republike zažije pôrodnú traumu približne 30 percent rodičiek, teda rovnaké percento ako v USA. Vyplýva to z údajov z projektu Trauma a porod v ČR.
Pôrodník a primár trenčianskej pôrodnice Peter Kaščák vysvetľuje, že lekár a rodička majú dnes oproti minulosti v komunikácii rovnocenné postavenie. „Pôrodník by mal žene odkomunikovať každé vyšetrenie, každý zásah a každú zmenu postupu. Rodička má na to plné právo a v 99,9 percenta prípadoch máme na to aj dostatok času. Okrem strachu o život a neistoty môže traumu u rodiacej ženy vyvolať aj nevhodná alebo hrubá komunikácia zo strany zdravotníckeho personálu. K zhadzovaniu rodičiek či kriku dochádza na našich pôrodných sálach ešte aj dnes.
Skúsenosti žien s pôrodom na Slovensku
Viktória, ktorej meno v redakcii poznáme, no želala si zostať v anonymite, opisuje, že do nemocnice nastúpila týždeň po stanovenom termíne pôrodu. „Prenášala som. Gynekológ mi povedal, že ak sa pôrod do týždňa nerozbehne, mám nastúpiť do nemocnice,“ spomína. Lekár jej odporučil, aby prišla do pôrodnice v popoludňajších hodinách a nie ráno, keď zdravotníci robia vizity. „Už na nemocničnom príjme som schytala slovnú paľbu. Viktóriu uložili na izbu s matkami po pôrode a ich bábätkami. Večer začala pociťovať bolesti. „Išla som za sestričkou s otázkou, či mi urobia nejaké vyšetrenie. Povedala mi, aby som si išla ľahnúť, že to ešte nie je pôrod,“ hovorí. Asi o dve hodiny sa Viktóriine bolesti zintenzívnili. Vyšla na chodbu, aby svojimi stonmi nebudila ostatné matky s deťmi. Za sestričkami bola niekoľkokrát. „Stále mi vraveli, že nemám kontrakcie a mám spať,“ opisuje s tým, že pre veľké bolesti zaspať nedokázala. Namiesto toho s plačom zavolala svojmu partnerovi. „Bola som zúfalá. Povedala som mu, že mám obrovské bolesti a niekoľkokrát som sestričky prosila, aby mi urobili vyšetrenie, či už rodím. Vtedy sa vraj na oddelení spustil rozruch. „Sestrička mi kázala, aby som hovor okamžite zrušila, a chcela mi zobrať telefón, čo som jej nedovolila. Prikázala mi, že ideme do sprchy,“ spomína Viktória. Do uteráka si potajomky zabalila telefón. Po sprche vzali sestričky Viktóriu na „vzdycháreň“ vedľa pôrodných sál. „Rutinné vyšetrenia, ktoré mi robili, boli pre mňa veľmi bolestivé. Chcelo sa mi plakať,“ hovorí. Ešte väčšmi ako fyzická bolesť ju zasiahli slová jednej zo sestier. „Povedala mi, že má dcéru v mojom veku. Ak by vraj ona prišla domov tehotná ako dvadsaťročná, poslala by ju na potrat. V čase, keď rodila svoju dcéru, mala dvadsať rokov. „Bolo to moje rozhodnutie mať dieťa. Po prvých vyšetreniach prišiel do pôrodnice Viktóriin partner. „Bol pre mňa obrovskou psychickou oporou. Konečne mal pre mňa aspoň niekto vľúdne slovo. Napriek obrovským bolestiam ju sestry neustále presviedčali, že ešte nerodí, pretože CTG vyšetrenie neukazovalo kontrakcie. „Dávali mi pocítiť, že som mladá a neskúsená a preto to všetko tak ťažko prežívam,“ opisuje. Keď od bolesti po tretí raz zvracala, lekárka sa rozhodla, že jej prepichne plodovú vodu, aby pôrod postupoval rýchlejšie. „Nepýtala sa ma. Len mi to oznámila a urobila to. Nikto mi nič nevysvetlil. Lekárka bola na mňa veľmi nepríjemná. Na urýchlenie pôrodu pichli Viktórii oxytocín. Záver pôrodu, teda druhá doba pôrodná, prišiel asi o dve hodiny. Viktória dcérku priviedla na svet na druhé zatlačenie. „Podarilo sa mi to po tom, ako ma lekárka nastrihla. Videla som, ako zo mňa v tom okamihu vystrekla krv. Nevedela som, čo sa deje a ani či to takto má byť. Pamätám si len pohľady sestier, ktoré naznačovali, že niečo nie je v poriadku,“ opisuje. Jedna zo sestier sa jej pokúšala zastaviť krvácanie. „Zo zdravotníckeho hľadiska sa nemuselo diať nič vážne. Po pôrode jej dcérku ukázali, dovolili jej ju pohladkať a vzali ju preč. Bonding nezažila. Nasledovalo šitie, ktoré bolo pre Viktóriu veľmi bolestivé. Ani pobyt na oddelení šestonedelia nebol pre Viktóriu príjemný. Rana po nástrihu sa jej bolestivo zapálila. Tvrdí, že ju počas prvej vizity pre zhon na oddelení nik nevyšetril. Od sestričky si vypýtala liek proti bolesti. Podať jej ho odmietla. „Zo sesterskej izby som počula, ako jej ďalšia sestrička hovorí, že môžem dostať otravu krvi, aby sa na mňa radšej išla pozrieť. Po návrate z nemocnice sa Viktória v myšlienkach stále vracala k okolnostiam svojho pôrodu. Trápili ju nočné mory a čoskoro začala zažívať príznaky popôrodnej depresie. „Nechutilo mi jesť a do pitia som sa musela nútiť. Nedokázala si predstaviť, že by prežila ďalší pôrod. „Keby som nemala takú veľkú túžbu mať druhé dieťa, išla by som po druhom otehotnení na potrat. Viktória začala zvažovať, že chlapčeka, ktorého čakala, porodí cisárskym rezom. Situáciu sa rozhodla konzultovať s primárom jednej zo súkromných pôrodníc. „Povedal mi, že mi tam ukážu, že pôrod môže vyzerať aj inak. Slová lekára ju presvedčili. Keď prišli kontrakcie, odišla s partnerom do pôrodnice s pocitom, že sa chce pokúsiť porodiť prirodzene aj svoje druhé dieťa. „Urobili mi rutinné vyšetrenia a vôbec ma to nebolelo. Všetko mi vysvetľovali a poučili ma, že mi môžu kedykoľvek pichnúť epidurál (epidurálna anestézia - pozn. red.). „Zdravotníci boli ku mne veľmi citliví. Všetko mi vysvetlili. Nebála som sa a prepichnutie plodovej vody ma tentoraz nebolelo,“ opisuje. „Myslím si, že z traumy z prvého pôrodu ma vyliečil ten druhý, krásny,“ hovorí Viktória. Tvrdí, že rozdiel v zážitku z pôrodu pre ňu nepredstavovalo krajšie prostredie súkromnej nemocnice. „Pri prvom pôrode som nepotrebovala nadštandardnú izbu ani nič luxusné.
Lenka, ktorá chcela svoj príbeh tiež vyrozprávať anonymne, si svoje tehotenstvo užívala. „To, že som tehotná, som zistila až v treťom mesiaci. Dovtedy a ani potom som nemala žiadne nevoľnosti ani ťažkosti. Do nemocnice prišla na tretí deň po stanovenom termíne pôrodu. „Myslela som si, že mi doma odtiekla plodová voda. Počas príjmu začala pociťovať intenzívne bolesti a nedokázala vlastnoručne vyplniť potrebné dokumenty. „Sestrička bola veľmi ochotná. Diktovala som jej údaje a ona ich za mňa zapísala,“ opisuje okolnosti nástupu do nemocnice. „Potom ma vzali na CTG vyšetrenie. Asi po piatich minútach som povedala zdravotníčke, ktorá stroj obsluhovala, že budem vracať. Presviedčala ma, že nutkanie na zvracanie predýcham. O chvíľu bolo jasné, že nie, a pomohla mi na záchod,“ hovorí Lenka, ktorú následne na vozíčku odviezli na oddelenie pôrodných sál. Po sonografickom vyšetrení a klystíre ju čakalo ďalšie CTG vyšetrenie. „Bolo mi veľmi zle a točila sa mi hlava. Pri pohľade na obrazovku telefónu sa mi zlievali písmenká. Nemohla som dať nikomu doma vedieť, čo sa so mnou deje. Z čapíka som bola len ospalá, no bolesť bola rovnako intenzívna,“ opisuje svoje pocity. „Bola som tam asi 25 minút. Nik za mnou neprišiel, či sa mi niečo nestalo. Mala som pocit, že je to každému jedno. Nikto sa o mňa veľmi nestaral,“ hovorí. Nakoniec sa jej podarilo dostať sa zo sprchy do izby. Jedinou reakciou, s ktorou sa po ceste stretla, bolo zatresnutie dverami na sesterskej izbe. „Liezla som im na nervy. Bolo to zjavné z pohľadov sestier. Počula som, ako si šuškajú, že som mladá a že to celé strašne prežívam. Neskôr prišla Lenku skontrolovať lekárka. „Keď ma vyšetrovala, začala som veľmi kričať od bolesti. Na to mi povedala, že do mňa vopchala len jeden prst. Že tadiaľ má prejsť hlavička a mala som na bolesť myslieť skôr, ako som si s partnerom urobila dieťa,“ spomína Lenka. Lekárka Lenke oznámila, že jej prepichne plodovú vodu, aby sa pôrod rozbehol rýchlejšie. „Povedala som jej, aby sme ešte počkali, nech mi vodu neprepichuje. Na to mi odpovedala, že ju prepichne a do dvoch hodín bude po všetkom. Opäť ju poslali do sprchy, no tentoraz ju tam sestričky chodili priežne kontrolovať. „Nikto mi nič nevysvetlil. Strašne som sa bála o malého. Začala pociťovať tvrdnutie brucha, no sestričky ju ubezpečili, že je to pred pôrodom normálne. Nastúpila nová zmena zdravotníkov. „Prišli dve staršie sestričky, ktoré boli veľmi ochotné. Premiestnili ma na inú izbu, polohovali ma na posteli a poradili mi, že si mám poskákať na fitlopte, ktorú mi aj doniesli,“ hovorí Lenka. Keď jej opäť robili CTG vyšetrenie, Lenka už bola úplne vyčerpaná. Na podložku pod ňou opäť vytiekla kalná voda. Na pôrodnej sále, kam sa Lenka ledva dotackala, jej urobili akútny cisársky rez. Zobudila sa až na jednotke intenzívnej starostlivosti tri hodiny po narodení syna. Dieťa jej priniesli ukázať, aj keď len na pár minút. „Sestrička z novorodeneckého mi ho podala s tým, aby som si ho skúsila priložiť k prsníku. Vraj to nemám nikomu hovoriť. Starostlivosť na JIS-ke bola podľa nej výborná. Po ťažkom pôrode prišiel ďalší šok. „Lekár mi povedal, že mám úzku panvu a dieťa by ňou pravdepodobne aj tak prirodzene neprešlo. Syn bol veľký, vážil takmer štyri kilá a ja meriam len 157 centimetrov a som prirodzene štíhla. Po prvom pôrode už Lenka nechcela nikdy znovu otehotnieť ani zažiť pôrod. „Nedokázala som si predstaviť, že by to bolo po druhý raz inak, že by mal môj druhý pôrod iný priebeh ako ten prvý. Novorodeniatko je prekrásne. Milujem svojho syna, no aj tak som si po prvom pôrode povedala, že pohľad na bábätko mi úplne nevyrovnal traumu, ktorú mi pôrod spôsobil. Len sedem mesiacov po narodení syna však neplánovane otehotnela znovu. „Celé tehotenstvo som bola ako na ihlách. Porozprávala som gynekologičke celý svoj pôrodný príbeh a povedala som jej, že prežívam veľký strach,“ opisuje. Do pôrodnice, kde priviedla na svet svoje prvé dieťa, sa už nechcela vrátiť za žiadnu cenu. „Lekárka ma ubezpečila, že môžem rodiť v inej nemocnici a že existuje aj možnosť rodiť plánovanou sekciou. V závere tehotenstva prestala Lenkina dcéra v jej brušku priberať, a tak lekári rozhodli, že tehotenstvo ukončia v 37. týždni plánovanou sekciou. Svoje druhé dieťa Lenka porodila v inej nemocnici ako syna. Druhý pôrod bol pre ňu krajším zážitkom nielen pre menej fyzickej bolesti, ale najmä pre ústretovejší prístup personálu. Dvojnásobná mama doteraz nechápe, prečo sa k nej pred tromi rokmi správali zdravotníci počas jej prvého pôrodu tak nepríjemne. Tvrdí, že nikomu nevynadala a ani na nikoho zo zdravotníckeho personálu nezvýšila hlas.
Pôrodných príbehov, ako sú Viktóriin a Lenkin, je mnoho. „Vďaka týmto skupinám na sociálnych sieťach majú ženy možnosť zdieľať svoje zážitky a vidia, že vo svojich ťažkostiach nie sú samy,“ hovorí psychiatrička Štefánia Vaľovská. Podľa nej sa ženy, ktoré sa dovtedy nikdy nikomu so svojimi pocitmi nezverili, vďaka podpore iných žien konečne cítia pochopené. Dokazujú to aj početné vedecké výskumy, podľa ktorých je akákoľvek forma zraňujúcej, hrubej či nerešpektujúcej komunikácie zo strany lekárov, pôrodných asistentiek a sestier smerom k rodičke jedným z najvýznamnejších rizikových faktorov pre vznik pôrodnej traumy. „Ak žene zdravotnícky personál poriadne nevysvetlí, čo sa s ňou v konkrétnych okamihoch počas pôrodu deje, môže cítiť enormný strach, úzkosť a negatívne pocity. Zdravotníci podľa nej často zabúdajú najmä na to, že rodiaca žena prežíva vysokú mieru stresu od začiatku pôrodu, a to aj bez ďalších vonkajších stresových faktorov. „Prítomnosť intenzívnej bolesti, ktorá pôrod sprevádza, predstavuje pre organizmus stres. Stres a negatívne emócie významne ovplyvňujú správanie rodičky aj jej schopnosť spolupracovať. „Pod vplyvom enormného stresu môžu rodičky úplne prestať kontrolovať svoje správanie. „Ak sa žena cíti počas pôrodu ignorovaná a prehliadaná, môže sa stať, že sa začne cítiť ako pôrodníkov nástroj k tomu, aby odrodil jej dieťa,“ vysvetľuje odborníčka. Žena, ktorá necíti, že má počas pôrodu kontrolu nad situáciou, nemusí z pôrodnice odchádzať „len“ s pôrodnou traumou. „Správanie zdravotníkov, ktorí s telom ženy nakladajú bez jej vedomia, je násilnícke správanie.
Prečítajte si tiež: Angažovanosť Zlatice Puškárovej
Posttraumatická stresová porucha, ktorú spustila trauma z pôrodu, sa typicky prejavuje opakujúcimi sa spomienkami alebo myšlienkami na pôrod alebo nejakú jeho časť. „Majú charakter vtieravých myšlienok, ktoré sa žene v mysli neustále opakujú a dokola vracajú, aj keď na ne nechce myslieť,“ hovorí psychiatrička Štefánia Vaľovská. Ďalším príznakom sú nočné mory a sny spojené so zážitkami z pôrodu. Posttraumatická stresová porucha sa môže prejaviť aj chladným vzťahom matky k bábätku. „Matka môže dokonca začať dieťa obviňovať za to, čo sa jej počas pôrodu stalo,“ opisuje odborníčka. Trauma negatívne ovplyvňuje aj vzťah ženy k partnerovi a blízkym. Psychiatrička upozorňuje, že častým prejavom posttraumatickej stresovej poruchy vyvolanej pôrodom sú aj výčitky svedomia, nervozita či prílišná rozrušenosť. „Žena je nadmerne v strehu. Neustále má pocit, že musí niečo riešiť a bojovať. S rozsiahlymi následkami pôrodnej traumy sa ženy vyrovnávajú mesiace, ale i roky. Hoci je pôrodná trauma v medicíne známym fenoménom, na Slovensku sa o nej doteraz veľmi nehovorilo. „Názor, že žena, ktorá porodila zdravé dieťa, musí byť automaticky najšťastnejšia na svete a nič viac k tomuto pocitu nepotrebuje, je zastaralý.
Podľa pôrodníka a primára Gynekologicko-pôrodníckej kliniky Fakultnej nemocnice Trenčín Petra Kaščáka sa situácia v pôrodníctve v oblasti komunikácie oproti minulosti u nás výrazne zlepšila. „Kedysi mali lekári k rodičkám paternalistický prístup a treba priznať, že sa veľmi nepýtali, či môžu žene pustiť plodovú vodu alebo dať infúziu s oxytocínom. „Sú situácie, keď sa zdravotnícky tím dostane počas pôrodu pod tlak, ide o sekundy a nie je čas na vysvetľovanie,“ hovorí pôrodník, no ako pritom zdôrazňuje, takých prípadov je minimum. Ak však nastanú, je podľa neho dobré, aby lekár okolnosti žene dostatočne vysvetlil po pôrode. Pôrodník a primár trenčianskej pôrodnice Tomáš Kaščák. „Nechcem slepo obhajovať lekárov a pôrodné asistentky, no myslím si, že problém s nedostatočnou komunikáciou je celospoločenský. Neučíme sa ju dostatočne na základnej, na strednej ani na vysokej škole. Je dôležité, aby sa zdravotníci v tejto oblasti vzdelávali počas výkonu praxe,“ myslí si odborník. Za prekážku v komunikácii s rodičkou považuje Peter Kaščák aj podpisovanie početných informovaných súhlasov. „Byrokracia, administratíva a papierovačky nám pribúdajú na mesačnej báze. Som presvedčený, že lekári a pôrodné asistentky by sa mali vrátiť na pôrodné sály a hovoriť s rodičkami namiesto toho, aby museli…
Tehotenstvo po pôrode v Británii
V Británii je zdravotná starostlivosť v tehotenstve a pri pôrode na vysokej úrovni, pričom sa kladie dôraz na individuálny prístup a rešpektovanie potrieb ženy. Stránka www.nice.org.uk poskytuje podrobné informácie a odporúčania pre zdravotníckych pracovníkov, ktoré zdôrazňujú dôležitosť informovaného súhlasu a zapojenia žien do rozhodovania o svojej starostlivosti.
Je dôležité poznamenať, že niektoré postupy, ktoré sú bežné na Slovensku, ako napríklad holenie a klystír, sa v Británii rutinne nepoužívajú. Dôvodom je, že vedecké dôkazy nepodporujú ich prínos a môžu byť pre ženu stresujúce. Namiesto toho sa kladie dôraz na prirodzený priebeh pôrodu a minimalizáciu zásahov.
Skúsenosti žien s pôrodom v Británii
Jedna žena, ktorá prišla do Anglicka pred 2,5 rokom, otehotnela so svojím partnerom po 6 mesiacoch známosti. Hoci to bol pre ňu šok, partner bol veľmi šťastný. Počas tehotenstva zažila komplikácie v 33. týždni, ktoré jej spôsobovali neznesiteľné bolesti. Lekár jej odporučil paracetamol, ktorý však nezaberal. Skončila na toalete, kde sa od bolesti nemohla pohnúť. Partner zavolal pohotovosť, ktorá ju po hodine vdychovania dopravila na gauč. Dali jej silnejšiu tabletku a povedali, že ak sa to nezlepší, majú ich zas zavolať. Po pár dňoch bolesti ustúpili, ale po dvoch týždňoch sa vrátili. Priateľ ju odviezol na pohotovosť, kde jej doktor oznámil, že jej nemá ako pomôcť. Nakoniec ju previezli do nemocnice na pozorovanie, kde čakala hodinu na sanitku. Po dlhej noci prišiel ráno expert na chrbtice, ktorý jej veľmi pomohol. Ukázal jej, ako sa má prevracať v posteli, ako robiť prvé kroky a ako chodiť po schodoch. Po cvičeniach jej bolesti prešli asi po 2 dňoch a našťastie sa nevrátili. Jej najväčším sklamaním bol prístup doktorov, ktorí sami nevedeli, čo majú robiť. Ďalšou „krásnou skúsenosťou“ bol pôrod v Anglicku, ktorý rozpíše nabudúce.
Prečítajte si tiež: Chcem ďalšie dieťa?
Najmladšie matky v Británii a vo svete
Vo Veľkej Británii bola Tressa Middleton mnohé roky označovaná za najmladšiu mamu v ich krajine. Dieťatko čakala, keď mala iba 11 rokov a porodila ako 12-ročná. Dnes sa už ale teší z plánovaného prírastku do rodiny. Vo Veľkej Británii tento mesiac porodilo aj ďalšie dievča, ktoré zobralo Tresse prvenstvo, keďže sa stalo matkou už ako 11-ročné. Otehotnela, keď mala 10 rokov a jej rodina celé tehotenstvo netušila, že ich malá dcéra čaká dieťa.
Najmladšou mamou na svete je peruánske dievča Lina Media, ktoré vo veku neuveriteľných 5 rokov a 7 mesiacov priviedlo v roku 1939 na svet chlapčeka menom Gerardo. Jej rodičia si vtedy mysleli, že má nádor, preto ju odviezli do nemocnice.
Dôležitosť odborných zdrojov a triezveho uvažovania
Je dôležité študovať z odborných a overených zdrojov a nehodnotiť zdravotnú starostlivosť v Británii alebo na Slovensku len na základe toho, že kamarátka prežila nejakú traumu. Treba uvažovať triezvo a nie podľa toho, čo prežila suseda a ani nevedieť, prečo to mala také strašné, keď nevieme o jej osobnom a intímnom živote zhola nič.
Psychika je počas tehotenstva a pôrodu najdôležitejšia. Ak žena zatají pred ostatnými všetky detaily, tak je to tiež na pováženie. Každý odborník povie, že horory, čo píšu ženy o svojich pôrodoch na internete, nie sú podložené lekárskymi faktami. Mnohé ženy neinformujú ostatné ženy o tom, že fajčili, mali stresovú prácu, mali nadváhu, prežívali v tehotenstve stres a strach z porodu, nerozumeli si s manželom a ďalšie a ďalšie faktory.
tags: #dalsie #tehotenstvo #britania #pocet #deti