Tehotenstvo je pre ženu významným obdobím, ktoré si vyžaduje osobitnú starostlivosť a ochranu. Slovenská legislatíva, predovšetkým Zákonník práce, poskytuje tehotným zamestnankyniam, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám špecifické pracovné podmienky, ktoré chránia ich biologický stav a materské poslanie. Cieľom je zabezpečiť, aby tehotenstvo a materstvo neboli prekážkou v ich profesionálnom živote a aby mali zabezpečené primerané hmotné zabezpečenie v súvislosti s tehotenstvom a rodičovstvom. Tento článok sa zameriava na práva a povinnosti tehotných zamestnankýň v kontexte práce nadčas a ďalších aspektov pracovného práva na Slovensku, s prihliadnutím na relevantné právne predpisy a súdne rozhodnutia. Právny stav je platný od 1. júna do 31. decembra.
Základné princípy ochrany tehotných žien v pracovnom práve
Slovenská ústava a Zákonník práce kladú dôraz na ochranu tehotných žien v pracovnoprávnych vzťahoch. Článok 38 Ústavy SR garantuje ženám právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky. Článok 41 ods. 2 Ústavy SR zaručuje žene v tehotenstve osobitnú starostlivosť, ochranu v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky.
Základné zásady Zákonníka práce (článok 6) zdôrazňujú, že tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré chránia ich biologický stav v súvislosti s tehotenstvom, narodením dieťaťa, starostlivosťou o dieťa po pôrode a ich osobitný vzťah s dieťaťom po jeho narodení. Tieto zásady sa premietajú do konkrétnych ustanovení Zákonníka práce, ktoré upravujú pracovné podmienky, pracovný čas, prácu nadčas a ďalšie aspekty zamestnania tehotných žien.
Povinnosti zamestnávateľa pred uzatvorením pracovnej zmluvy
Pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný oboznámiť fyzickú osobu (ženu a muža) s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplývajú z pracovnej zmluvy, ako aj s pracovnými a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať. Zamestnávateľ nesmie od fyzickej osoby vyžadovať informácie o tehotenstve, informácie týkajúce sa rodinných pomerov, bezúhonnosti - s výnimkou, ak ide o prácu, pri ktorej sa podľa osobitného predpisu vyžaduje bezúhonnosť alebo ak požiadavku bezúhonnosti vyžaduje povaha práce, ktorú má fyzická osoba vykonávať, ani požadovať informácie o politickej príslušnosti, odborovej príslušnosti a náboženskej príslušnosti.
Zákaz diskriminácie a rovnaké zaobchádzanie
Zamestnávateľ pri prijímaní fyzickej osoby do zamestnania nesmie porušiť zásadu rovnakého zaobchádzania, ak ide o prístup k zamestnaniu. Pri vzniku pracovného pomeru ochrana zamestnancov s rodičovskými povinnosťami je garantovaná právom na prácu a slobodnou voľbou zamestnania v zmysle článku 1 Základných zásad ZP bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie okrem iného aj z dôvodu pohlavia. Diferenciácia uchádzačov o zamestnanie podľa pohlavia je prípustná iba v prípadoch, ak výkon pracovnej činnosti je jednoznačne podmienený konkrétnym druhom pohlavia.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Pracovné podmienky a ochrana zdravia tehotných žien
Zamestnávateľ je povinný zriaďovať, udržiavať a zvyšovať úroveň sociálneho zariadenia a zariadenia na osobnú hygienu pre ženy, berúc do úvahy osobitný status tehotnej ženy a dojčiacej ženy ako matky do konca deviateho mesiaca po pôrode. Ženy nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu, najmä prácami, ktoré ohrozujú ich materské poslanie. Zoznamy prác a pracovísk, ktoré sú zakázané všetkým ženám, tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z.
Je potrebné zdôrazniť, že uvedený zákaz sa vzťahuje iba na prípady, ak je zamestnávateľ informovaný o týchto skutočnostiach písomnou formou, t. j. o stave ženy, že je tehotná alebo dojčiaca do konca deviateho mesiaca po pôrode v zmysle ustanovenia § 40 ods. 6 a 7 ZP. Tehotná zamestnankyňa na účely ZP je zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o svojom stave a predložila o tom lekárske potvrdenie (§ 40 ods. 6 ZP), a dojčiaca zamestnankyňa je zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o tejto skutočnosti (§ 40 ods. 7 ZP).
Úprava pracovných podmienok a preradenie na inú prácu
V prípade, ak tehotná žena vykonáva prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, zamestnávateľ má povinnosť vykonať dočasnú úpravu pracovných podmienok. V prípade, ak nie je možná dočasná úprava pracovných podmienok, zamestnávateľ ženu preradí dočasne na prácu, ktorá je pre ňu vhodná a pri ktorej môže dosahovať rovnaký zárobok ako pri doterajšej práci v rámci pracovnej zmluvy, t. j. bez straty na zárobku, a ak to nie je možné, preradí ju po dohode s ňou aj na prácu iného druhu, ako je uvedená v pracovnej zmluve.
Ak žena dosahuje pri práci, na ktorú bola preradená bez svojho zavinenia, nižší zárobok ako pri doterajšej práci, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávací príspevok v tehotenstve a v materstve podľa osobitného predpisu, t. j. od 1. 1. 2004 vyrovnávacia dávka podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorá čiastočne nahrádza stratu časti príjmu (t. j. mzdy alebo platu).
V prípade, ak nemožno tehotnú ženu preradiť na pracovné miesto s dennou prácou alebo na inú vhodnú prácu, zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť jej pracovné voľno s náhradou mzdy. Uvedené platí rovnako aj pre ženy - zamestnankyne - matky do konca deviateho mesiaca po pôrode, ako aj pre dojčiace ženy - zamestnankyne.
Prečítajte si tiež: Plodová voda a jej vplyv na dieťa
Pracovný čas a práca nadčas
ZP ustanovuje týždenný pracovný čas v rozsahu najviac 40 hodín a priemerný týždenný pracovný čas vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín. Zamestnávateľ podľa § 164 ZP je povinný prihliadať pri zaraďovaní zamestnancov do pracovných zmien aj na potreby tehotných žien a žien a mužov starajúcich sa o deti. Ak tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov požiada o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.
V prípade tehotnej ženy, ženy alebo muža trvale sa starajúceho o dieťa mladšie ako tri roky, osamelej ženy alebo osamelého muža, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov, je možné zamestnávanie prácou nadčas, avšak iba s ich súhlasom. Za prácu nadčas v zmysle § 97 ZP sa považuje práca, ktorá je vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.
Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere osem hodín týždenne v období najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich, ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 mesiacov po sebe nasledujúcich. V kalendárnom roku možno zamestnancovi nariadiť prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín. Zamestnanec môže v kalendárnom roku vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 400 hodín. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, nemožno nariadiť prácu nadčas, možno s ním iba dohodnúť výnimočne prácu nadčas na zabezpečenie bezpečného a plynulého výrobného procesu po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov.
Nočná práca
Nočná práca tehotných žien a žien starajúcich sa o dieťa je predmetom osobitnej ochrany.
Rekondičné pobyty a diskriminácia
Najvyšší súd Slovenskej republiky (NS SR) sa v uznesení 2Cdo/99/2022 z 18. decembra 2024 zaoberal otázkou porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a diskriminácie v pracovnoprávnom vzťahu v prípade rekondičného pobytu podľa § 11 zákona č. 124/2006 Z. z. Žalobkyňa sa domáhala určenia, že žalovaný porušil zásadu rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnom vzťahu so žalobkyňou tým, že jej odmietol priznať nárok na prvý rekondičný pobyt z dôvodu, že si plnila po dobu 25 týždňov povinnosti v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom, čím ju žalovaný znevýhodnil v porovnaní s mužskými kolegami vykonávajúcimi rovnakú prácu zaradenú do tretej rizikovej kategórie prác.
Prečítajte si tiež: Zdravý štart s baklažánom
Okresný súd Bratislava III žalobu zamietol. Súd prvej inštancie vychádzal pri výklade pojmu nepretržitý výkon práce z účelu zákona č. 124/2006 Z. z., podľa ktorého účelom zákona je stanovenie všeobecných zásad prevencie a základných podmienok pre zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.
Zmeny pracovnej doby a súhlas zamestnanca
Pokiaľ bol pracovný čas so zamestnancami dohodnutý tak, že zamestnanci súhlasili aj s prácou na zmeny, bolo by potrebné pre prípad neskoršieho nesúhlasu zamestnancov vedieť takúto dohodu (hoci len ústnu preukázať). Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene.
Pokiaľ zamestnávateľ zabezpečí posúdenie zdravotnej spôsobilosti u dôveryhodného odborníka, napr. Pokiaľ by bol vyhotovený lekársky posudok pred zaradením na nočnú prácu a neskôr by zamestnanec predložil lekárske potvrdenie, z ktorého by vyplývali obmedzenia vo vzťahu k nočnej práci, mohol by zamestnávateľ v súlade s § 98 ods. 3 písm. c), prípadne b) u takéhoto zamestnanca zabezpečiť opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti, čím by získal relevantný lekársky posudok k zdravotnej spôsobilosti zamestnanca. U zamestnancov, ktorí sú podľa lekárskeho posudku nespôsobilí na nočnú prácu však vzniká zamestnávateľovi povinnosť takýchto zamestnancov preradiť na inú prácu.
Rovnomerné a nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času
Pre rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas podľa § 86 ods. 1 Zákonníka práce platí, že o jeho zavedení rozhoduje zamestnávateľ, musí však predtým dôjsť k prerokovaniu jeho zavedenia so zástupcami zamestnancov, pokiaľ sú u zamestnávateľa ustanovení. Pokiaľ rozvrhnutie pracovného času u zamestnávateľa nespĺňa uvedené kritériá, tak ide o nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času, ktoré však môže byť zamestnávateľom zavedené podľa § 87 ods. 1 Zákonníka práce len v prípade, ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú zavedenie rovnomerného rozvrhnutia pracovného času určeného pre výkon závislej práce.
V súlade s § 164 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný prihliadať pri zaraďovaní zamestnancov do pracovných zmien aj na potreby tehotných žien a žien a mužov starajúcich sa o deti.
Práca nadčas: Výnimočnosť a limity
Práca nadčas by mala byť využívaná v časoch naliehavej zvýšenej potreby práce a vo všeobecnosti by mala mať výnimočný charakter. Rozsah a podmienky práce nadčas určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov.
Súčasná právna úprava umožňuje výkonom práce nadčas riešiť len situácie prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce. Súčasná právna úprava ustanovuje celkový možný rozsah práce nadčas v kalendárnom roku v rozsahu 400 hodín.