Úvod
V súčasnosti, keď sa spoločnosť čoraz viac zaoberá otázkami rovnosti a práv menšín, téma adopcie detí homosexuálnymi pármi vyvoláva vášnivé diskusie a názorové rozpory. Na Slovensku, podobne ako v mnohých iných krajinách, je táto otázka predmetom intenzívneho záujmu verejnosti, politikov a odborníkov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, analyzovať právny rámec, spoločenské postoje a možné budúce výzvy, ktoré s adopciou detí homosexuálnymi pármi súvisia.
Súčasný právny stav na Slovensku
Na Slovensku adopciu definuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, ktorý hovorí o rovnakom vzťahu medzi osvojiteľom a osvojencom ako medzi biologickými rodičmi a takisto o zodpovednosti, právach a povinnostiach ako rodičia. Zákon o rodine uvádza, že ako spoločné dieťa si môžu maloletého osvojiť len manželia. Manželstvo je však na Slovensku pre homosexuálov zatiaľ stále veľmi vzdialenou inštitúciou, keďže Ústava Slovenskej republiky definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy.
Slovenskí gejovia a lesby majú dnes zhruba rovnaké práva ako českí homosexuáli, ktorí nežijú v registrovanom partnerstve. „Na Slovensku si aj gejovia a lesby smú adoptovať dieťa, ale len ako jednotlivci. Ak sa o takéto dieťa starajú ako pár, rodičom dieťaťa nemôžu byť obaja - druhému partnerovi osvojenie dieťaťa nepovolia.
Zákon o rodine preferuje osvojenie dieťaťa do štandardnej úplnej rodiny tvorenej dvomi manželmi. Za cieľ právnej úpravy môžeme teda považovať, aby sa osvojením vytvoril klasický model - otec, matka, dieťa (viac detí) a len v nevyhnutnom prípade môže vzniknúť menej klasický (ale v praxi existujúci) model osamelého rodiča a dieťaťa.
Historický vývoj právnej úpravy
Zaujímavý je historický vývoj tejto právnej úpravy, najmä po prijatí prvých rodinnoprávnych kódexov. Zákon č. 265/1949 Zb. o rodinnom práve v znení účinnom od 1.1.1950 do 28.5.1958 k tejto otázke v § 65 uvádzal v zásade podobne súčasnej právnej úprave, že ako spoločné dieťa môžu niekoho osvojiť len manželia a ak je osvojiteľ manželom, môže osvojiť len so súhlasom druhého manžela; tento súhlas netreba, ak je druhý manžel celkom pozbavený svojprávnosti alebo ak je opatrenie jeho súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Na základe vtedajšej právnej úpravy teda neexistovala možnosť, aby osvojiteľ nebol v manželskom zväzku. K zmene tohto ustanovenia došlo na základe zákona č. 15/1958 Zb., kedy bol do § 68 doplnený odsek 4 v tomto znení: Ak je osvojiteľom manžel (druh) jedného z rodičov osvojencových, nedotýka sa osvojenie vzťahov medzi osvojencom a týmto rodičom i jeho príbuznými.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa vlastne nestala žiadna legislatívna zmena, pretože tento text sa týka právnych následkov osvojenia manželom rodiča dieťaťa. Ale v zátvorke je okrem manžela uvedený aj druh. Zákon teda jednoznačne počítal s tým, že dieťa môže byť osvojené aj len mužom, ktorý nie je manželom matky, ale žije s ňou v druhovskom pomere. Toto však bolo možné vysloviť len v prípade zrušiteľného osvojenia, čiže takého, pri ktorom sa osvojiteľ nezapisoval do matriky na miesto rodiča dieťaťa a rozsudkom vznikali práva a povinnosti z osvojenia len medzi ním a dieťaťom. Nie medzi príbuznými osvojiteľa a dieťaťom. Tento druh osvojenia bol na Slovensku zrušený prijatím zákona č. 36/2005 Z. z.
Súdy v období účinnosti „prvého“ rodinného zákona jednoznačne preferovali osvojovanie detí do úplnej rodiny, keď bolo napríklad judikované, že prvoradým spoločenským účelom osvojenia je zabezpečiť osvojencovi riadnu výchovu v rodine. Preto v prípade, ak jeden z manželov, ktorí hodlali dieťa osvojiť, počas konania zomrel, súd sa musí zaoberať tým, do akej miery môže byť tento účel splnený po smrti tohto manžela. K podobnému výsledku dospel NS tiež v otázke nevhodnosti osvojenia pre dieťa ak nebol splnený základný účel osvojenia, ktorým je nahradiť maloletému dieťaťu chýbajúce rodinné prostredie… Tak je to najmä v prípade, keď osvojiteľ, ktorý je druhým manželom matky dieťaťa, nežije s matkou dieťaťa v spoločnej domácnosti a dieťa je vychovávané v rodinnom prostredí svojej matky, resp. jej rodičov.
Aj na túto judikatúru nadviazal svojim textom „nový“ zákon o rodine, ktorý bol prijatý pod číslom 94/1963 Zb. V prijatom znení § 74 ods. 2 potvrdil, že nezrušiteľne môžu naďalej dieťa osvojiť buď len manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s rodičom dieťaťa v manželstve. Znova sa teda predpokladalo len osvojovanie detí do úplnej rodiny. Okrem tohto bolo v § 66 ešte zdôraznené, že ako spoločné dieťa môžu osvojiť len manželia. Pri zrušiteľnom osvojení zostala možnosť, že bude osvojiteľom len jeden z manželov, ale osvojiť mohol len, ak dal druhý manžel súhlas. Súhlas sa nevyžadoval, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak zadováženie jeho súhlasu bolo spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. Aj v tomto prípade však bolo dieťa (hoci len reálne, nie právne) začlenené do úplnej rodiny.
Zákonodarca dospel k záveru, že výnimočne môže takto osvojiť aj osamelá osoba, ak sú inak predpoklady, že toto osvojenie bude plniť svoje spoločenské poslanie. V takom prípade súd tiež rozhodne, aby sa z matriky vypustil zápis o druhom rodičovi dieťaťa. Po prvýkrát od prijatia rodinnoprávnych kódexov sa zaviedla možnosť, že dieťa bude osvojené len jednou osobou a zápis o druhom rodičovi v matrike nebude.
Prečítajte si tiež: Plodová voda a jej vplyv na dieťa
Medzinárodné porovnanie
Možnosť adopcie dieťaťa iným než heterosexuálnym párom majú v Európe napríklad Belgičania, Dáni, Španieli či Švédi. Naši západní susedia Česi sú známejší liberálnejšími postojmi ku LGBTI komunite v porovnaní so Slovenskom. Česká republika zaviedla registrované partnerstvo aj pre osoby rovnakého pohlavia ešte v roku 2001. Z prieskumu uskutočneného v roku 2019 vyplýva, že až 75 % Čechov podporuje registrované partnerstvo, 47 % je aj za manželský zväzok homosexuálov, 47 % je za adopciu detí homosexuálmi a 60 % si myslí, že homosexuáli by mali mať možnosť adoptovať dieťa svojho partnera.
Je úplne nemožné v rozsahu jedného článku opísať celý kontext európskych právnych úprav, súvisiacich so skupinami osvojiteľov. EU má v súčasnosti 28 členov. Manželstvo pre osoby rovnakého pohlavia umožňuje uzavrieť dvanásť z nich. Päť krajín pozná pre tieto zväzky pojem registrované partnerstvo. Ostatných 11 krajín (medzi nimi aj Slovensko) žiadny takýto zväzok nelegitimizovalo.
Spoločenské postoje na Slovensku
Na Slovensku má spomedzi práv pre LGBTI+ komunity najmenšiu podporu možnosť adopcie detí pre páry rovnakého pohlavia. Podporilo ju 27 percent respondentov. Približne pätina, 21 percent, je síce za možnosť adopcie detí pre páry, ktoré uzavreli životné partnerstvo, avšak podľa nich by sa mala táto možnosť týkať len párov opačného pohlavia. Životné partnerstvá pre všetky páry bez rozdielu pohlavia podporuje 37 percent opýtaných.
Desaťtisíc ľudí na PRIDE nie je málo. Nastal posun v myslení Slovákov? „Určite. Spôsobilo to viacero faktorov. Mladí ľudia sú otvorenejší voči LGBTI komunite. Je to spôsobené tiež tým, že aj samotní ľudia z komunity sú otvorenejší, menia sa teda postoje v rodine, škole, spoločnosti,“ povedal pre Refresher výkonný riaditeľ Inakosti a organizátor PRIDE Martin Macko.
Argumenty pre a proti adopcii
Zástancovia adopcie deťmi homosexuálnymi pármi argumentujú tým, že sexuálna orientácia rodičov nemá vplyv na ich schopnosť poskytnúť dieťaťu lásku, starostlivosť a stabilné rodinné prostredie. Poukazujú na výskumy, ktoré nepotvrdili negatívny vplyv výchovy v homosexuálnych rodinách na vývoj detí. Okrem toho zdôrazňujú, že povolenie adopcií by mohlo pomôcť riešiť problém preplnených detských domovov a zabezpečiť deťom rodinné zázemie.
Prečítajte si tiež: Zdravý štart s baklažánom
Odporcovia adopcie deťmi homosexuálnymi pármi vyjadrujú obavy o vývoj a psychickú pohodu detí vyrastajúcich v takýchto rodinách. Argumentujú tradičným chápaním rodiny ako zväzku muža a ženy a zdôrazňujú, že dieťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj prítomnosť oboch rodičovských vzorov - mužského aj ženského. Jozef Mikloško uviedol, že homosexuálny pár nie je schopný naplniť spomínané potreby dieťaťa. Adopcia dieťaťa je podľa jeho slov „v prvom rade odpoveďou na potrebu a právo dieťaťa vyrastať v rodine“. Zároveň dodal, že adopcia homosexuálnym párom dieťaťu právo na otca a matku definitívne odoberá.
Rozhodovacia činnosť ESĽP
Podobný prípad už riešil ESĽP v roku 1999 (Salgueiro de Silva Mouta proti Portugalsku), keď rozhodoval o sťažnosti muža, ktorému portugalský súd odmietol zveriť dcéru do starostlivosti z dôvodu jeho sexuálnej orientácie. Sťažovateľ namietal porušenie článku 8 v spojení s článkom 14 Európskeho dohovoru a namietal aj skutočnosť, že v rozpore s čl. 8 ho portugalský súd nútil k skrývaniu jeho sexuálnej orientácie pred dcérou. Rozhodnutie konštatovalo, že odmietnutie zveriť dieťa do starostlivosti otca z dôvodu jeho homosexuálnej orientácie predstavuje porušenie zákazu diskriminácie v súvislosti s právom na rodinný život.
Možnosti vzniku rodiny s homosexuálnym párom a dieťaťom
Fakticky existujú dve možnosti vzniku takejto rodiny. Prvá možnosť je, že rodič dieťaťa (ktoré má zverené alebo o ktoré sa prakticky stará bez rozhodnutia súdu) začne žiť so svojim lesbickým/gay partnerom. O zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti a o zmene rozhodnutia rozhoduje vždy súd.
Druhá možnosť vzniku takejto rodiny je, že si jeden z partnerov osvojí dieťa ako osamelá osoba, pričom sa vymaže zápis o druhom rodičovi z matriky. Vzniká teda problém, či za osamelú osobu možno považovať len osobu, ktorá žije sama v domácnosti, alebo to môže byť aj niekto, kto žije s partnerom/partnerkou, ktorí nebudú osvojiteľmi. K tejto otázke zatiaľ súdy stanovisko nezaujali. Pokiaľ by ale vyšlo najavo, že budúci osvojiteľ zdieľa domácnosť s inou osobou (bez ohľadu na pohlavie, resp. príbuzenský či iný pomer), posudzuje sa táto osoba a jej správanie podľa § 98 ZR pri rozhodovaní o tom, či sú hmotnoprávne predpoklady osvojenia splnené alebo nie.
Budúce výzvy a perspektívy
Téma adopcie detí homosexuálnymi pármi na Slovensku je komplexná a vyžaduje si otvorenú a konštruktívnu diskusiu. Je potrebné zohľadniť právne, spoločenské a etické aspekty tejto problematiky, ako aj názory všetkých zainteresovaných strán.
V budúcnosti je možné očakávať ďalšie pokusy o zmenu legislatívy, ktorá by umožnila registrované partnerstvá alebo manželstvá osôb rovnakého pohlavia, a tým aj spoločnú adopciu detí. Je tiež pravdepodobné, že sa bude zvyšovať tlak medzinárodných organizácií a inštitúcií na Slovensko, aby zosúladilo svoju právnu úpravu s európskymi štandardmi v oblasti ochrany práv LGBTI osôb.
Dôležité je, aby sa pri rozhodovaní o tejto otázke bral do úvahy predovšetkým najlepší záujem dieťaťa a aby sa zabezpečilo, že každé dieťa bude mať právo na rodinné zázemie, lásku a starostlivosť, bez ohľadu na sexuálnu orientáciu jeho rodičov.