Sexuálne obťažovanie detí je desivá téma, ktorá rezonuje spoločnosťou. Často sa stretávame s názormi, že dieťa si sexuálne obťažovanie nemôže vymyslieť. Je to naozaj tak? Aké faktory vplývajú na to, že dieťa o takomto niečom prehovorí, alebo naopak, mlčí? Ako by sme mali reagovať, ak sa nám dieťa zdôverí so skúsenosťou, ktorá sa nám zdá nedôveryhodná? Tento článok sa pokúsi preskúmať túto komplexnú problematiku z rôznych uhlov pohľadu.
Úvod do problematiky sexuálneho obťažovania detí
Sexuálne obťažovanie detí je bohužiaľ realitou, ktorá sa deje každý deň, v každej krajine. Často sa odohráva v rodinách, školách, internátnych zariadeniach, táboroch, medicínskych zariadeniach a dokonca aj v cirkvi. Obete sú vystavené priamemu fyzickému zneužívaniu, ale aj "online" sexuálnemu zneužívaniu, kde páchatelia zneužívajú deti vo virtuálnom priestore.
Film "V sieti" a reakcie spoločnosti
Dokumentárny film českého režiséra Víta Klusáka "V sieti" poukazuje na realitu sexuálneho zneužívania detí v online priestore. Štáb pre potreby daného diela realisticky vytvoril priestory troch detských izieb a nasadil tri dospelé ženy - herečky, ktoré svojim vzhľadom pripomínajú omnoho mladšie, aby hrali úlohy 12-ročných dievčat. Film logicky vyvolal veľký rozruch a vášnivé diskusie. Drvivá väčšina divákov bola extrémne šokovaná tým, čo videli a niektorí ho ani nedokázali dopozerať do konca.
Polyamoria a spoločenský kontext
Medzičasom unikli na svetlo sveta aj informácie o jednej z protagonistiek, Tereze Ťežkej, ktorá sa na svojich sociálnych sieťach netají tým, že spoločne s manželom žijú v polyamórnom vzťahu. Polyamoria, na rozdiel od swingingu a nemonogamného partnerstva, znamená otvorenosť vzťahu nie len v rovine sexuálnej, ale aj v emocionálnej. Existuje mnoho obmieb medzi rôznymi podobami polyamorných vzťahov. Tí, ktorí v nich žijú ich definujú ako „túžbu alebo spôsob života, ktorý zahŕňa vytváranie a udržovanie viacerých vážnych vzťahov súčasne, vrátane rôznych aspektov ako láska, priateľstvo, blízkosť, emočná intimita, spolužitie, dlhodobé záväzky, romantika, erotický kontakt, sex a tzv.
Namiesto toho, aby sme sa aktívne začali venovať problematike sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania detí, či už priameho, alebo v online sfére, tak namiesto toho teraz riešime to, že jedna herečka žije "nemorálne" a túto skutočnosť odrazu staviame nad skutočný problém.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Význam komunikácie a sexuálnej výchovy
Skutočne sa čudujeme, prečo sa mnohé deti neodvážia zdôveriť rodičom, ak sa stanú obeťami priameho, či "online" sexuálneho zneužívania? Tak si spomeňme, ako mnoho z nás rodičov zareagovalo, keď k nim prišli ich maloleté deti a pýtali sa ich na sex, pohlavné údy, masturbáciu a podobné témy? U mnohých niečo na štýl: ,,Pššt, o tom sa nehovorí…je to neslušné…už to nikdy nechcem počuť…" Sexuálnu výchovu sme poslali do útrob ničoty len preto, lebo deti , chúdence, by museli hľadieť na pohlavné orgány a čítať o takých neslušných slovách, akými sú penis, vagína, sex , sexuálne násilie a jeho prejavy a podobne. Tabuizujeme sexualitu a tému sexuálneho násilia v domnení, že ide o niečo nečisté, hriešne, zvrátené, niečo, o čom sa skrátka nehovorí.
Prečo deti mlčia?
Mnohé reakcie po uvedení filmu zneli: ,,Ako to, že to tie decká nevypnú, keď im niekto taký volá?! Ako to, že to niekomu nepovedia!" To, prečo to nepovedia sme si už , verím, ujasnili. Za to môžeme my, dospelí. A prečo 10-12-15 ročné dieťa nevypne online hovor, keď mu nejaký takýto jedinec volá? Lebo základná a čistá psychológia. Pre každé dieťa je každý dospelý v tej, či onakej podobe, autoritou. Ako má reagovať dieťa, keď pred sebou vidí dospelého muža, podstatne staršieho, podstatne vyššieho, podstatne ťažšieho, s hrubým hlasom? Ako má reagovať, keď má pred sebou človeka, ktorý presne vie, čo chce dosiahnuť a ktorý urobí všetko pre to, aby to dosiahol?
Preventívne opatrenia a ochrana detí online
Ak si myslíme, že pomôže to, ak deťom zakážeme internet, tak sa mýlime. Zakážeme deťom hrať sa na ulici len preto, aby ich nezrazilo auto? Na to, aby ich nezrazilo máme aplikovať prevenciu. Rozprávať sa, vysvetľovať. Deti nie sú také hlúpe, ako si mnohokrát myslíme. Vedia toho dosť a to, čo im nepovieme my, ich rodičia, to im povedia iní. Ale to už môže byť veľmi neskoro.
Experiment: Ako ľahko sa dospelí muži snažia zneužiť deti online
Po porade s vtedajším priateľom (teraz už manželom) si autorka vytvorila nový profil na istej sieti. Bez fotky, s vymysleným (detsky znejúcim) nickom Aninka_15. Udala som mesto, najnižší možný vek (15 rokov), vypla som počítač a odišla som. Vrátila som sa k stránke asi o ôsmej večer. Bola som v šoku. Nikam som nepísala, nevyvinula som žiadnu aktivitu, nemala som ani jednu fotku. Napriek tomu som mala deväť správ (z toho asi sedem vulgárnych) s návrhmi na sex, na stretnutie, na sex za peniaze. No niektoré boli iba typu: „Ahoj, popíšeme?“ (Fakt sa táto veta ešte používa?) Napriek mojej pasivite správy pribúdali. Eliminovala som najvulgárnejšie a po prezretí profilov som sa rozhodla rozvíjať asi päť konverzácií. Z piatich konverzácií sa nakoniec vykľuli štyri, každá s iným podtónom. Ten piaty bol nejaký chalan, ktorý fakt pôsobil dosť nevinne v zmysle - chcem spoznať rovesníčky, hanbím sa v škole a podobne.
Príklad konverzácie:
- Aninka_15: hm, neviem.
- TOMAS0910: nic.
- Aninka_15: hej, sama som. mam sama izbu.
Približne tu sa naša konverzácia skončila. Vymenili sme si ešte pár správ, ale keďže som sa odmietla odfotiť, týpek to vzdal. Pravdepodobne presedlal na iný objekt záujmu.
Prečítajte si tiež: Plodová voda a jej vplyv na dieťa
Ďalší príklad:
- webmaster-xD: ahoj, nechces si zarobit niekolko desiatok eur?
- Aninka_15: ahoj.
- webmaster-xD: ahoj to zalezi na tebe do coho by si sla za kolko sama si povec btw kolko mas rokov?
- webmaster-xD: joj, tak daj fb, nebudem ti tam pisat ak nechces len ta chcem vidiet aj ja ti dam.
- webmaster-xD: a uz teda nie si panna, ci?
Tu som konverzáciu prerušila. Prišlo mi zle.
Príbehy detí, ktoré boli sexuálne zneužívané
Príbehy Zuzky a Kristíny sú reálne a šokujúce. Zuzka bola sexuálne zneužívaná otcom počas hospitalizácie matky. Kristína bola sexuálne zneužívaná otcom alkoholikom a v sebaobrane ho dorezala nožom. Tieto príbehy poukazujú na to, že sexuálne zneužívanie sa deje v rôznych rodinách a má devastujúce následky na život detí.
Štatistiky a realita sexuálneho zneužívania
Podľa hovorkyne Prezídia Policajného zboru Andrey Polačikovej sú štatistiky o sexuálnom zneužívaní za minulý rok len o niečo vyššie ako v roku 2007. Polícia zaznamenala 22 obetí vo veku do šesť rokov, 338 medzi šiestym a trinástym a 31 medzi štrnástym a osemnástym rokom. Tieto čísla sa však týkajú sexuálneho zneužívania ako takého. To, ktoré prebieha v rodine, možno aj vo vašom meste, na vašej ulici, je mimo týchto čísel. A možno zostáva aj naďalej neodhalené.
Až deväťdesiat percent obetí je ohrozovaných práve posvätnou rodinou a svojím bezprostredným okolím. Nočné mory o otcovi, otčimovi či strýkovi sú viac ako reálne.
Profil páchateľa sexuálneho zneužívania
U nás existuje aj skreslená predstava, že zneužívateľ musí byť automaticky pedofil. Výskumy však tvrdia opak. Len jedno percento páchateľov vzrušuje dieťa ako sexuálny objekt. "Väčšinou nejde o pedofíliu, ale o dokazovanie si moci.“ Dieťa je jednoduchý objekt. Verí vám, ľahko spraví to, čo chcete a vyhrážkami ho pravdepodobne prinútite mlčať.
Prečítajte si tiež: Zdravý štart s baklažánom
Čo robiť, ak dieťa prehovorí?
Bartová je presvedčená, že malé dieťa si sexuálne zneužitie nevymyslí. "Nestretla som sa ešte s podobným prípadom. Viem si predstaviť, že si nejaká pubertiačka vymyslí príbeh o zneužívaní, lebo sa chce niekomu pomstiť, ale trojročné či štvorročné dieťa ťažko.“ Veriť však musí aj pubertiačke. "Radšej sa popálim a zistím, že si to vymyslela. Ale prvotne som na jej strane.“ Príbehy týchto detí znejú často nedôveryhodne, a to dokáže dospelých odradiť.
Je dôležité byť vnímavý, citlivý a možno až drzo podozrievaví.
Psychologička Monika Sýkorová zdôrazňuje, že sexuálne zneužitie je problémom celej spoločnosti. Realizujeme preventívne programy na školách pre dievčatá a chlapcov a prostredníctvom rolových hier, diskusií informujeme o sexuálnom zneužívaní. Odpovedáme na základné otázky - čo to je, kto to robí. Posilňujeme deti v ich právach - práva na pomoc a podporu, podporujeme ich sebavedomie. Posilňujeme ich pri vnímaní pocitov vlastného tela, pretože silné a sebavedomé deti sú lepšie chránené pred sexuálnym zneužívaním.
Ako reagovať v školách?
Školskí psychológovia vysvetľujú, že škola urobila zásadnú chybu v tom, že problém vyšetrovali učitelia a nie psychológovia, ktorí by si detailne vypočuli žiakov a mohli by prísť aj s postupom, ktorý by ochránil obete. Hovoria, prečo podľa nich vylúčenie Kevina nebolo správne. Experti hovoria, že v takomto prípade má školský psychológ rozbehnúť proces krízovej intervencie, ktorý má jasné pravidlá, a na pomoc si môže zavolať ďalších kolegov psychológov.
Pomoc pre obete a prevencia
Deti, ktoré sú obeťami šikanovania alebo obťažovania, sa môžu okrem rodičov, učiteľov a školského psychológa obrátiť aj na Linku detskej dôvery alebo Linku detskej istoty.
- IPčko - Projekt zameraný na pomoc mladým ľuďom, ktorí sa stali obeťami vydierania či sexuálneho nátlaku. Vyškolených psychológov môžu kontaktovať aj formou chatu.
- CPP - Centrá poradenstva a prevencie (CPPPaP) poskytujú bezplatnú pomoc deťom, pokiaľ sa u nich prejavia napríklad poruchy učenia, správania, poruchy pozornosti alebo sa ocitli v sociálne znevýhodnenom prostredí.
Prípad Kevin: Sexuálne obťažovanie na elitnej škole
Skupina dievčat obvinila svojho spolužiaka, v tom čase 16-ročného Kevina, zo sexuálneho obťažovania. Výpovede proti nemu spísalo dvanásť žiakov a žiačok, z ktorých viacerí opisujú rôzne sexistické narážky. Škola navrhla Kevinovo vylúčenie, jeho rodičia sa rozhodli bojovať. Konflikt sa posunul na úroveň právnikov. Nad žiačkami visí trestné oznámenie za ohováranie a hrozí, že o prípade budú musieť vypovedať pred súdom. Na druhej strane má Kevin už šiesty mesiac zákaz chodiť do školy.
Psychológovia sa zhodujú, že vylúčenie Kevina zo školy bolo unáhlené. Podľa nich by sa nemala „lámať palica“ nad nikým.
Ako chrániť deti a reagovať na obťažovanie?
V prvom rade má škola žiakov vypočuť. Nemá to zľahčiť ani ignorovať. Učiteľ by mal dieťaťu dať najavo, že je v bezpečí a že mu veríme. V žiadnom prípade nie je vhodné prenášať zodpovednosť na dieťa, ktorému bolo ublížené - trebárs otázkami ‚Čo si mala oblečené?‘, ‚Neprovokovala si?‘ a podobne. Situáciu nezľahčujeme, berieme dieťa a jeho prežívanie vážne.
Ústrednou postavou má byť školský psychológ. Riaditeľ to má dať do rúk odborníkom. Psychológ má v konfliktných situáciách začať krízovú intervenciu. Na pomoc si môže zavolať aj ďalších psychológov z poradní známych ako centrá poradenstva a prevencie, ktoré patria pod rezort školstva.
Zmeny v správaní dieťaťa ako varovný signál
Dieťa môže mať zmeny správania, nepokojný spánok, niekedy sa aj pomočuje. Môže byť zamĺknuté a utiahnuté, ale aj agresívnejšie.
Otvorené otázky a aktívne počúvanie
Sú to najmä otvorené otázky - detí sa treba pýtať ako, kedy, kde, prečo a pozorne počúvať. Násilné osoby sú často v bežnom živote veľmi šarmantné a vedia nás presvedčiť, že dieťa si vymýšľa.
Frustrácia odborníkov a inštitucionálne násilie
Aj odborníci sú často frustrovaní zo systému, ktorý niektoré činy nakoniec nevyšetrí. Je to nespravodlivé a je to zároveň dôvodom, prečo mnohé skutky nie sú nahlásené vôbec. V trestnom konaní sa sexuálne násilie veľmi ťažko dokazuje, konania sa neskutočne vlečú a sú pre zneužité osoby veľmi náročné.
Posilnenie detí a asertivita
Žiakov na základných školách učíte, ako rozoznať dobrý a zlý dotyk a ako sa proti tým zlým brániť. S deťmi trénujeme, aby sa nebáli povedať „nerob, robí mi to zle“. Nie všetky to však dokážu - niektoré z nich nie sú schopné to vysloviť, nevedia sa postaviť a dupnúť. Toto sú rizikové deti, s ktorými potom ďalej pracujeme; spolužiaci sa ich snažia povzbudzovať, aby to vyslovili. Sexuálnych predátorov sa nám zo spoločnosti len tak nepodarí odstrániť. Ale keď posilníme deti a urobíme z nich asertívne osobnosti, je pravdepodobnejšie, že útočník sa stiahne.
Komunikácia s deťmi o sexuálnom zneužívaní
Áno, ak im to doma pokojnou a rozumnou formou vysvetlia. Ak si neveria, môže im v tom pomôcť stránka www.tadysenedotykej.org. Je tam opísané, ako by rodičia mali viesť rozhovor s dieťaťom, aby svoje deti nevystrašili a nevideli všade nebezpečenstvo. Ani rodič však v tejto téme nesmie mať tabu. Nesmie to s touto témou preháňať, ale ani ju podávať veľmi úzkostne.
Štatistiky o páchateľoch
Jeden výskum skúmal 232 páchateľov sexuálneho zneužívania, ktorí boli zo sexuálneho zneužívania obvinení prvý raz. Výsledný počet síce možno považovať za približný odhad, ale vyplynulo z neho, že každý páchateľ sa pokúsil o sexuálne násilie v priemere 238-krát, čo je obrovské číslo. Každý páchateľ pritom dokonal sexuálne násilie v priemere 166-krát. Sexuálne pritom zneužil v priemere 75 detí.
Projekt Kiko a ruka
Podľa výskumov uverí dieťaťu len každý šiesty dospelý. Je to najmä preto, že si to nechcú pripustiť alebo to popierajú, osočujú ho, že si to vymyslelo. Práve preto sme s podporou Rady Európy vyvinuli projekt Kiko a ruka. Vychádza najmä z princípu, ktorý v knihe Ako chrániť deti opísala Michelle Elliottová. Je to veľmi individuálne. Záleží skôr na tom, či natrafíme na osvietenú pani učiteľku, osvietených rodičov, tetu, babku alebo uja, ktorí s nimi túto tému preberú a neurobia z nej tabu.