Úvod
Rodina je základným kameňom spoločnosti a má nesmierny vplyv na citový vývin dieťaťa. V prostredí, kde je dieťa milované, vážené a šťastné, sa vytvára pevný základ pre rozvoj jeho osobnosti a začlenenie do spoločnosti. Mnohí rodičia sa usilujú o to, aby ich dieťa bolo šťastné, no často nevedia, ako na to. Tento článok sa zaoberá psychologickými aspektmi rodiny a jej vplyvom na šťastie dieťaťa, pričom sa opiera o poznatky odborníkov a výskumov.
Dôležitosť rodiny pre citový vývin dieťaťa
Dieťa vníma udalosti v rodine, pretože sa v nej pohybuje každý deň. Rodina mu pomáha osvojiť si kultúrne návyky, učiť sa tolerancii a určovať si vlastné hodnoty. Taktiež ho vystavuje aj istým konfliktom, aby sa naučilo zvládať svoje budúce nezhody s priateľmi, partnermi, ale i vo svojej budúcej rodine. V každej rodine je normálne, ak sa v nej prežíva "vojna" a "mier". Či už medzi rodičmi alebo medzi rodičmi a ich deťmi. Pre dieťa je veľmi poučné, keď vidí, ako sa v rodine podarilo zvládnuť konflikt a rodičia sa zmierili.
Pravidlá a rituály v rodine
Pre správne fungovanie v rodine by mali platiť isté pravidlá. Okrem pravidiel má rodina aj svoje vlastné "rituály", ktoré sú jedinečné. Ako prvým rituálom môže byť návrat každého člena domov z práce, či školy, alebo z nejakej zábavy. Ak niekto z členov rodiny chýba, pociťujeme to ako neúplnosť celku. Mali by sa navzájom radovať z príchodu toho druhého, aby bolo cítiť dôležitosť konkrétneho človeka.
Skutočnosť verzus ideál
Viaceré výskumy potvrdzujú, že dieťaťu chýba v rodine duševný pokoj, dôležitý pre jeho osobnostný rozvoj. Jeho rodičia prichádzajú domov z práce, veľmi nervózni a nemajú chuť rozprávať sa s ním. Áno, dnes je spoločnosť nastavená tak, že v rodine musí aspoň raz prebehnúť kríza, pri ktorej najviac trpia deti. Stávajú sa terčom zlosti ich rodičov. Tomu je potrebné sa vyhýbať. Uvedomujeme si, že manželstvo bez hádok je len utópia.
Stôl ako symbol rodinnej istoty
Pre nadobudnutie pocitu istoty dieťaťa v rodine, je podľa A. Škovieru jednou z možností stôl. Pri ňom sa všetci spoločne stretnú, konzumujú jedlo a popritom komunikujú. Ale pred tým musí matka navariť jedlo, deti prichystať príbor a taniere a otec ich všetkých usadí.
Prečítajte si tiež: Strava pre zomierajúcich
Správna výchova: Láska a trest
Ťažko je zhodnúť sa na jednom konkrétnom type výchovy. Často si zo svojho detstva odnášame istú výchovu, hodnoty, ktoré chceme posunúť aj našim deťom. Ak je dieťa neposlušné, správny rodič by si mal položiť otázku, "prečo to tak je?" a pátrať po jej odpovedi. Pre správnu výchovu je podstatné, aby sa dieťa naučilo pochopiť, čo znamená ÁNO a čo NIE. Situácia, kedy sa rodičia nevedia zhodnúť na jednom spôsobe výchovy, kde matka tvrdí jedno, otec zasa druhé, spôsobuje u dieťaťa nerozhodnosť. Nevie koho má poslúchať a upadá do obrovského smútku.
Výchova je ako keď sa k stromu priviaže z jednej aj z druhej strany palica. Obidve sú dôležité, aby mohol strom začať rásť rovno. Pri výchove je jedna palica nahradená láskou a druhá trestom. Ani bez jednej palice, nemôže byť človek správne vychovaný. Ak by sa vychovával bez lásky, vyrastie z dieťaťa bezcitný človek. Ak zasa bez trestu, môže z neho vyrásť človek, ktorý si nikdy nič v živote nebude vážiť.
Rodina ako pevný prístav
Rodina musí byť skutočne tým miestom, kde sa dieťa cíti spokojné, kde cíti pevný rodinný prístav, do ktorého sa vždy môže s istotou vrátiť. Ak sa dieťa začne vo svojej rodine cítiť neprijaté a nemilované, nastáva v rodine veľká zmena, a rodinný prístav sa začína rozpadať.
Ako vychovávať šťastné deti: Rady od Tamása Vekerdyho
Najuznávanejší detský psychológ v Maďarsku, Tamás Vekerdy, vedel o deťoch všetko. Alebo aspoň to, čo sa vedieť oplatilo: že najviac potrebujú lásku a slobodu. To prvé v neobmedzenom množstve, to druhé v rozumných hraniciach. Dnešné deti žijú v úplne iných podmienkach ako ich predkovia. Z ich sveta zmizla spojitosť medzi prácou a produktom, medzi prírodou a jedlom.
Pohyb a sloboda
Deťom chýba pohyb. Voľakedy boli od skorej jari do neskorej jesene vonku na vzduchu, hrali sa na ulici, túlali sa po lesoch a lúkach. Mali väčšiu slobodu, ale ich život sa predsa odohrával v istých mantineloch medzi tradíciami, očakávaniami a prísnymi pravidlami. Dnes vonkajšie pravidlá už nie sú, tie vnútorné ešte nefungujú, a to je pre deti obrovské bremeno, lebo cítia a prežívajú napätie v dospelých.
Prečítajte si tiež: Pomoc deťom s dyslexiou
Otvorená komunikácia
Deti vedia všetko, aj to, kedy im klameme alebo pred nimi niečo zamlčujeme. Ak s nimi nehovoríme otvorene o chorobách, smrti, rozvode, o všetkom, len v nich zvyšujeme úzkosť. Mnohí rodičia chránia svoje deti pred zlými správami, natoľko sa o nich strachujú, že sa boja ich púšťať aj na dvor, nie ešte na ulicu.
Prítomnosť a šiesty zmysel rodiča
Podstatné je, či sme prítomní v živote a činnostiach našich detí, lebo už táto prítomnosť má ochrannú silu. Nejde o neprestajné pozorovanie, neustále strachovanie, skôr o šiesty zmysel rodiča, vďaka ktorému zachytí dieťa práve vtedy, keď treba.
ADHD a nedostatok pohybu
Pre nedostatok pohybu a pre zatvorenosť je oveľa viac nepokojných detí, ale to neznamená, že sú hneď problémové. Voľakedy zvládla jedna učiteľka v dedinskej škole aj sto detí a aj medzi nimi boli všelijaké.
Radosť z objavovania sveta
Bez radosti neexistuje účinné učenie, to je už vedecky dokázané. Vo väčšine škôl panuje napriek tomu len úzkosť a nuda, a pritom by svet mohol byť náramne zaujímavý, keby nám ho neprezentovali ako úlohu.
Menej vedomostí, viac zážitkov
Chceme im natlačiť do hláv príliš veľa vedomostí, úplne zbytočne, lebo aj tak to zabudnú. Mali by sme učiť zážitkovo, lebo deti, ktoré chodia do alternatívnych škôl, ničím nezaostávajú za svojimi rovesníkmi, ba dlhodobo dokážu používať svoje znalosti oveľa lepšie.
Prečítajte si tiež: Ako odhaliť zlé videnie u detí?
Oddialená puberta a nerozhodnosť
Puberta sa oddialila až do konca dvadsiatych rokov. Kedysi štrnásť- až šestnásťročný mladý človek už vedel, akým smerom sa chce orientovať, a úspešne sa zaradil do vzdelaneckého, učňovského alebo pracovného sveta. Dnes to často nevie ani tridsiatnik a ani nechce vstúpiť do tejto spoločenskej maškarády, lebo sa obáva, že týmto si definitívne oblečie masku jednej profesie a skončí sa jeho sloboda, už sa nemôže stať tým, kým by mohol.
Technológie a závislosť
Majitelia veľkých IT firiem ako Steve Jobs a Bill Gates posielali svoje deti do škôl bez digitalizácie a do jedenástich rokov ich nepúšťali k počítaču. Do deviatich až jedenástich rokov sa totiž vyvinie u dieťaťa taká závislosť od týchto technológií, ako keby užívalo heroín alebo kokaín.
Rozprávky a vnútorná predstavivosť
Do siedmich až deviatich rokov treba deťom hovoriť rozprávky každý deň, už aj ročným až jedenapolročným krátke príbehy z ich života, troj- až štvorročným to isté so zvieratkami. To, čo sa počas ich počúvania deje v mysli dieťaťa, pomáha spracovať zážitky, úzkosť, hnev.
Rešpekt a uznanie
Dospelí by si mali uvedomiť, že deti sú neskutočne vyčerpávajúce, hrozne znervózňujúce a strašne únavné. Občas sa ich treba zbaviť, aby dostali späť oddýchnutú, veselú mamu a otca.
Rešpekt a výchova: Pohľad Václava Mertina
Definovať, čo znamená niekoho rešpektovať, je síce náročné, no dá sa to. Samotnému rešpektovaniu sa venuje aj uznávaný český detský psychológ Václav Mertin.
Čo znamená rešpektovať a byť rešpektovaný?
Rešpekt znamená, že vás uznávam rovnako ako seba. A keďže uznávam seba, z toho vyplýva, že sa k vám správam tak, ako chcem, aby ste sa vy správali ku mne. To isté platí aj pri deťoch. Dieťa beriem také, aké je, s tým, že mám zodpovednosť a povinnosť doviesť ho k dospelosti.
Hranice rešpektu
Dôležitejšie je, aby som dieťa doviedol do bodu, že sa bude správať určitým spôsobom. Niektoré veci časom pochopí, niektoré nie. Rodičia niekedy pri väčšom dieťati neakceptujú, nerešpektujú jeho názory, potreby. Niekedy to len netrafia. Myslím to v dobrom, pretože rodičia si myslia, že ich deti sú malé a potrebujú pomoc, ale to dieťa už nemusí byť už až tak malé.
Rešpekt v dospelosti
Keď si to ako dospelí zrovnáme v hlave, naraz vidíme, že sa to dá. Ale to si musíme uvedomiť alebo nám to musí niekto autoritatívne povedať.
Rešpekt k sebe samému
Aby sme mohli mať radi druhých a rešpektovať ich, musíme mať radi sami seba, mať pozitívny vzťah k sebe, hovoriť si, že sme dobrí, šikovní.
Výchova bez trestov
Predstava, že sa s dieťaťom vyberiete do piesku a capnete ho po zadku cez plienku, pričom ja na vás zavolám policajtov, je nepredstaviteľná. Ale spoločnosť hovorí, že niečo nie je korektné a ja som tom zo psychologického hľadiska presvedčený. Dá sa vychovávať bez trestov, problém však je, že to nevieme. Svojím detstvom sme nastavení tak, že keď sme niečo urobili, dostali sme na zadok alebo nasledoval trest. Nikto nás neučil, či by to nešlo aj inak, pretože riešiť sa to musí. Otázka je, ako na to rodič príde.
Rešpekt v online prostredí
Problémom môžu byť aj rôzne negatívne spoločenské javy a časť chyby vidím aj vo vzdelávacom systéme, ktorý deti učí napríklad Pytagorovu vetu, ale nenaučí ich uznaniu, rešpektu, spolužitiu, rozumieť sami sebe, vnímaniu rôznorodosti, vzájomnej komunikácii a to je v súčasnej dobe chyba.
Vplyv poradia narodenia na vývoj dieťaťa
Poradie, v akom sa dieťa narodí, má na jeho ďalší vývoj istý vplyv. Samozrejme, záleží aj na tom, v akom veku dostane dieťa súrodenca alebo či vôbec dostane súrodenca. Tou hranicou je piaty rok života. Je to hranica, keď sa buduje celá naša osobnosť, charakter, emocionalita, spôsob, akým pristupujeme k svetu, ako sa adaptujeme.
Prvorodené deti
Prvorodený má veľa spoločné s jedináčikom, a to z toho dôvodu, že obidvaja boli istý čas sami. Rodičia uplatňujú najviac príkazov a zákazov, zavádzajú veľa pravidiel. Dôsledkom tohto prístupu je, že prvé deti bývajú naozaj zodpovedné. Prvorodené deti, ktoré majú mladších súrodencov, sa stávajú aj dobrými vodcami. Sú zodpovední a vedia viesť aj mladších súrodencov. Preto sa neskôr uplatňujú v povolaniach, ako sú učitelia, lekári. Prvé deti bývajú však aj konformné a veľmi konzervatívne. Majú rady systém, tradíciu, poriadok. Veľmi si zakladajú na svojej špeciálnej pozícii a, áno, zle znášajú kritiku.
Druhorodené deti
Druhorodený býva opakom prvorodeného. Je to preto, že druhé deti sú často veľmi dobrými pozorovateľmi. Niekedy sa snažia toho prvého aj dobehnúť. Občas sa im to aj podarí, a ak nie, tak sa vzdávajú a nachádzajú si oblasť, kde sú tiež dôležití. Druhorodený je typický rebel, ktorý sa nebojí ísť proti autorite, bojkotuje pravidlá. Druhorodení majú veľa kamarátov, sú spoločenskejší.
Stredné deti
Stredné dieťa je dosť ťažké charakterizovať, lebo ono je v niečom podobné tomu staršiemu a v niečom tomu mladšiemu. Môže mať pocit, že je prehliadané, málo dôležité a niekto mu šliape na päty. Nemajú špeciálnu pozíciu dediča ani im nikto neustúpi, lebo sú maličkí. Vyberajú si zaujímavé povolania, ako napríklad advokát alebo hovorca odborov, alebo sa prejavia ako taktik, stratég.
Najmladšie deti
Najmladšie dieťa je vždy zlaté, malé, vyvoláva prirodzene ochranárstvo. Lenže tieto deti sa môžu poľahky stať lenivými, pretože pri každom ďalšom dieťati je menej a menej pravidiel. Posledné deti sa tak veľmi rýchlo naučia, ako kľučkovať, ako sa vyhnúť povinnostiam. Sú aj dobrými manipulátormi. Zároveň sú však šarmantné a tvorivé. V škole nemávajú až také dobré známky. Bývajú rozmaznávané, no stáva sa tiež, že sú aj preťažované, pretože rodičia si povedia, že to je posledná šanca, aby v našej rodine niekto niečo dosiahol.
Jedináčikovia
Tým, že nemá súrodencov, sa musí umelo naučiť deliť sa. Jedináčikovia môžu byť rozmaznávaní, ale stretávam sa častejšie s tým, že sú preťažovaní, očakávania smerom k nim sú totiž veľké. V práci mávajú výhodu, že vedia urobiť veci rýchlo a výborne. Jedináčik je totiž zvyknutý spoliehať sa sám na seba. Na druhej strane vedia byť veľmi osamelí a nevedia pracovať v tíme.
Šťastie dieťaťa: Čo robí deti šťastnými?
Podľa výsledkov z dotazníkov sú deti najšťastnejšie, keď trávia čas so svojimi priateľmi (98%), s rodinou (viac ako 90%) a so starými rodičmi (87%). Najmenej šťastné sú vtedy, keď trávia veľa času nad domácimi úlohami (iba 19% "šťastných") a keď sú v škole (47%).
Aktívne počúvanie
Sú to väčšinou príbehy o tom, čo dieťa zažilo v škôlke a pokračuje to tým, čo sa dialo v škole. Ale pre dieťa je to veľmi dôležité, je to jeho svet a cíti sa oveľa šťastnejšie, keď má pocit, že tento jeho svet je pre jeho rodičov tiež dôležitý a zaujímavý. Aktívne počúvať znamená počúvať nielen ušami, ale aj srdcom a očami.
Zvyšovanie sebaúcty
Chváľte jeho úsilie a nie vlastnosti. Deti nemajú kontrolu nad svojím vzhľadom ani duševnými schopnosťami. Keď budete chváliť niečo, nad čím kontrolu majú, teda postavenie veže z kociek, namaľovaný obrázok a podobne, povzbudzujete ich v tom, aby sa pri činnosti viac snažili.
Pozitívne naladenie
Ak sú takíto rodičia, tak väčšinou aj u detí vybudujú takýto postoj. Ak sa vám podarí v dieťati posilniť pozitívne myslenie prostredníctvom vášho vlastného správania, dávate mu obrovskú výhodu.
Podpora záľub
Šťastie vášho dieťaťa ovplyvňujú aj záľuby a láska k niečomu, čo ho skutočne zaujíma. Dôležité je to, aby aspoň niečo robilo s obrovskou láskou.
Medziľudské vzťahy
Príležitosť dávať a dostávať lásku, priateľstvo a podporu od rodiny, priateľov, spolužiakov a iných ľudí je základnou podmienkou šťastia. Pozitívna spätná väzba od druhých ľudí, láska, rešpekt, povzbudenie sú najväčším zdrojom šťastia.
Strach a úzkosť rodičov: Ako s nimi pracovať?
Rodičia sa o svoje deti zvyknú obávať, čo je v zdravej miere asi prirodzené. Je to spektrum dôvodov - jednak prirodzená obava, keď chcem, aby boli deti zdravé a neublížili si, aby boli sebavedomé, úspešné a vedeli sa v budúcnosti presadiť. A na druhom póle je nezdravý strach a obava, ktorá súvisí s nejakou negatívnou skúsenosťou rodiča a dosahuje až mieru, keď už strach blokuje rodiča aj dieťa.
Dôvera a komunikácia
Je veľmi dôležité učiť dieťa povedať: Mami, stalo sa mi toto. Dôvera vzniká v tom, že keď sa niečo udeje, dieťa ide za rodičom a zverí sa mu. Rodičia robia chybu, ak dieťa za nimi príde, povie, že sa niečo stalo, a reakcia býva: Čože? A prečo?
Racionalizácia strachu
Rodič má prejsť do racia. Uvedomovať si, čo to dieťa už zvládlo, čo už dokáže, aké má stratégie napríklad v situácii, že sa mu prihovorí cudzí človek - vie, čo má robiť?
Dôsledky prílišnej úzkosti
Sú dva scenáre, čo to s dieťaťom môže robiť. Ten prvý je, že rodič je vzor a týmto buduje v dieťati úzkosti zo všetkého. Ten druhý je, že dieťa môže prejsť do rebelantstva.
Emócie: Ako s nimi pracovať?
Emócie sú neoddeliteľnou súčasťou života nielen dospelých, ale aj detí a zohrávajú významnú rolu v ich emocionálnom a psychickom vývine. Deti potrebujú danú emóciu dokázať pomenovať, precítiť a porozumieť jej. Či je dieťa smutné, nahnevané alebo sa bojí, vždy pomôže, keď rodič s láskou a empatiou pomenuje, čo si myslí, že dieťa cíti a dá mu najavo, že nech sa cíti akokoľvek, rodič je pre neho bezpečným miestom.
Pomenovanie emócií
Keď sa boja: "Vidím, že sa bojíš." Ak sú smutné: "Vidím, že si smutný, je v poriadku plakať." Ak sú nahnevané: "Vidím, že sa hneváš."
Vyjadrovanie vlastných emócií
Efektívny spôsob, kedy deťom pomáhame spracovávať ich emócie, je pomenovať v ich prítomnosti tie naše. "Som smutná, toto sa mi nepodarilo.", "Bojím sa, že nestihneme autobus."
Dôsledky potláčania emócií
Skrývaním našich emócií brzdíme vývin emočnej inteligencie u našich detí. Deti sa učia vzorovaním a napodobňovaním a platí to aj v tomto smere.
Výhody práce s emóciami
- Zvládanie stresu
- Sebapoznanie
- Emocionálna odolnosť
- Empatia a porozumenie
- Podpora zdravého emocionálneho prejavu