Aj v spánku sa ukazuje, že detičky sú rôzne. Niektoré bez ťažkostí spinkajú vo svojej postieľke od narodenia, iné to musíme prácne naučiť. Sú prípady, kedy je to obzvlášť ťažké, najmä pokiaľ dieťatko trpí nejakými ochoreniami. Tak či tak, spinkanie vo vlastnej postieľke ocenia nakoniec všetci členovia rodiny a stojí za to sa oň pokúsiť.
Dôležitosť Vlastnej Postieľky
Bábätko by od narodenia malo mať svoju vlastnú detskú postieľku. Pre jeho bezpečnosť nie je dobré, aby novorodenec spal v jednej posteli so svojimi rodičmi. Pokiaľ chcete mať bábätko v noci blízko seba, riešením sú postieľky k rodičovskej posteli. V ideálnom prípade dieťa vo svojej postieľke samé zaspáva a spinká tam celú noc.
Prevencia Syndrómu Náhleho Úmrtia Dojčiat
Z hľadiska prevencie syndrómu náhleho úmrtia dojčiat lekári odporúčajú, aby dieťatko v prvých mesiacoch života spalo v jednej miestnosti s rodičmi. Vlastná postieľka zabezpečuje dieťatku bezpečie počas spánku. Nemôžete ho priľahnúť, ani úplne prekryť vlastnou perinou. Bábätko si môže lepšie regulovať svoju telesnú teplotu a nehrozí, že z postele spadne.
Každý Má Svoj Priestor
Aj keď sa to pri novorodencovi nezdá, aj malé bábätko si vyžaduje pomerne veľký priestor na spanie. V spánku sa často točí, kope a postupne je čoraz väčšie. Skôr či neskôr sa pri spaní dieťaťa medzi dvoma rodičmi nevyspí dobre nik.
Viac Času na Vlastné Aktivity
Či si to priznáte alebo nie, matka a otec potrebujú aj čas bez aktívneho venovania sa iba bábätku. V domácnosti je potrebné aj upratať, navariť, rodičia si potrebujú oddýchnuť a venovať sa aj sami sebe.
Prečítajte si tiež: Podmienky vzdelávania
Vytvorenie Rutiny pre Novorodenca
Malý novorodenec si na svet okolo seba iba zvyká a preto nevie, čo a ako sa deje. Cestou, ako naučiť novorodenca spať v detskej postieľke, je zavedenie rutín. Aj keď je dobré začať s nimi hneď po príchode z pôrodnice, od novorodenca ešte nemajte veľké očakávania. Pokiaľ chceme, aby bábätko samé večer zaspalo, malo by už vopred vedieť, že sa blíži čas spánku. Pomôže mu k tomu večerná rutina. Je na vás, kedy a čo zaradíte do poradia.
Ak začnete s učením spania v postieľke hneď od narodenia, bude to o čosi ľahšie. Novorodenec bude lepšie a kvalitnejšie spať, ak ho na noc zaviniete do zavinovačky. U starších detí môžete využívať spacie vaky.
Riešenie Problémov so Zaspávaním
V realite to však so zaspávaním nebýva vôbec tak jednoduché. Bábätká majú rôzne zdravotné ťažkosti, od kolík v prvých mesiacoch života, rastu zúbkov, prvých prechladnutí, gastroezofagiálneho refluxu, či závažnejších ochorení. Mnohí rodičia nakoniec povolia a snažia sa bábätko uspať pohupávaním na rukách, hojdaním, kočíkovaním, dojčením, či iným spôsobom. Na dobré sa rýchlo zvyká, preto to maličké detičky neskôr začnú vyžadovať a inak už zaspať nechcú. Dobre si to rozmyslite a ak existuje iná možnosť, takémuto uspávaniu sa zďaleka vyhnite.
Dieťatko musí mať svoju postieľku rado, považovať ju za bezpečné miesto. Dajte mu do nej jeho obľúbenú detskú deku alebo mäkkú plyšovú hračku. Ak dieťa spávalo s vami v spoločnej posteli, najprv nechajte detskú postieľku vo vašej izbe. Detská postieľka by mala byť pre dieťatko pohodlná a príjemná. Základom je výber správneho matraca, ktorý nie je príliš mäkký, ani naopak tvrdý. Voľte priedušný prírodný materiál, na ktorom sa nebude v noci potiť.
S nácvikom samostatných spánkových zvykov začnite, len ak je dieťa v dobrom zdravotnom stave, nič ho netrápi, nezažíva stresovú situáciu a je v známom prostredí. Okrem prípravy dieťaťa na tento veľký krok, pripravte aj sami seba. Ak budete o tomto kroku sama pochybovať, dieťa to vycíti a bude sa priečiť. Keď ste sa rozhodli, trvajte na tom, ale s citom. Jemným spôsobom ho veďte k cieľu, tak aby vedelo, že je čas spinkať v postieľke samo. Zároveň ho uisťujte, že je v bezpečí, ste na blízku a ak sa hocičo bude diať, prídete.
Prečítajte si tiež: Čo potrebuje každé dieťa?
Metóda Regulovaného Plaču
Čím je dieťa staršie, tým môže viac protestovať. Ak hľadáte spôsob, ako citlivo naučiť už ročné dieťa spať v postieľke, jednou z odporúčaných metód je metóda regulovaného plaču. Pri nej dieťatko pokojne pripravíte na spánok, uložíte bdelé do postieľky, pohladíte a odídete z miestnosti. Ak začne plakať, sledujete čas. Po minúte plaču prídete naspäť do izbičky, dieťatko slovne upokojíte a uistíte, že ste nablízku. Hneď na to opäť z miestnosti odídete. Ak plače ďalej, interval, kedy ste preč, predĺžite na dve minúty a proces upokojenia opakujete. Takto intervaly postupne predlžujete na 5 minút, 10, neskôr 15 a vždy do izbičky na chvíľku vojdete. Dieťa však nikdy z postieľky nevyberiete, ani nedvíhate. Postupne zaspí. Na druhý deň by celý tento proces mal už trvať kratšie, na tretí ešte menej.
Dôležitá rada na záver. Ak sa to hneď nepodarí, nezúfajte a hľadajte ďalšie spôsoby. Každé dieťatko je iné, trvá mu to rôznu dobu. V konečnom dôsledku sa predsa každé jedno dieťa, skôr či neskôr, naučí spať samo.
Osobná Skúsenosť Matky
Uspávanie najmenšieho člena rodiny bolo pre mňa ako novopečenú maminu nočnou morou. Už nie je. Našťastie. V priebehu niekoľkých dní sme sa zbavili nekonečného „cickovania“, „mamošenia“, kľačania pri postieľke, plazenia sa k dverám spálne, ba čo viac, naše večery netrávime v hrobovom tichu z obavy pred zobudením potomstva. Možno si poviete, že práve tieto činnosti sú podstatou materstva a žena si ich má nadšene užiť (v mojich očiach pretrpieť). Podľa mňa má byť mamina skôr usmievavá, oddýchnutá osôbka plná energie a nápadov, ktoré venuje svojmu dieťaťu cez deň.
Režim Dňa
Už len samotné slovo režim môže mnohým maminám naháňať hrôzu. V skutočnosti sa ale nie je čoho obávať. V podstate ide len o dôsledné a pravidelné opakovanie tých istých denných činností, ktoré napomáhajú dieťaťu orientovať sa vo fázach dňa a sú jednou z jeho skalných istôt. Pevne podchytený režim dňa napomáha regulovať denný spánok. Dieťa okolo jedného roka by napríklad malo byť medzi dvoma dennými spánkami aspoň tri hodiny hore, pred večerným spánkom by to mali byť aspoň štyri hodiny.
Dôsledky Nedostatku Spánku
- časté nočné budenie - niekto sa naučil jesť prednostne v noci a hlasným plačom sa dožaduje fľaše alebo prsníka. Týmto sa neúmerne zaťažujú obličky a žalúdok.
- mrzutosť, nervozita - dieťa je umrnčané, zaspí len na rukách, prsníku alebo v kočiari. Cez deň spí krátko a rýchlo sa prebudí. Nespí toľko koľko by malo, čo spôsobuje jeho únavu, nervozitu a v extrémnych prípadoch až pomalé priberanie.
- zdemolovaná mamina, tatino a prilahlí susedia - Dieťa je v noci 10x hore, mamina má kruhy pod očami, tato spí v obývačke a ráno sa podkýňa do práce.
Na otázku koľko spánku potrebuje dieťa neexistuje jednoznačná odpoveď. Každé dieťa má iný temperament, žije v inom prostredí. Napomôcť Vám môže graf priemerných intervalov spánku.
Prečítajte si tiež: Praktické rady pre spokojný spánok detí
Príklad Večerného Rituálu
11 mesačný Miško zbožňuje večerný rituál. Po večeri dostane svoje mliečko, potom príjemný kúpeľ, masáž a nakoniec mu mamina zaspieva pesničku na dobrú noc. Do postieľky chodí s obľúbenou hračkou.
Odvykanie od Uspávania
Možno je vaša ratolesť naučená zaspávať na prsníku, v náručí alebo s Vami v posteli. Isteže je to veľmi fajn, ale po čase sa niektorí zo zúčastnených môžu cítiť ako otroci uspávania. Každé dieťa a aj dospelí sa v noci niekoľkokrát prebudí. Je to prirodzená kontrola tela, či je všetko v poriadku. Pokiaľ je bábo zvyknuté ležať v postieľke samé, nie je tento pocit pre neho ničím výnimočným. Niektoré deti lepšie znášajú odlúčenie od mamy ak im necháte pootvorené dvere do spálne.
Ako Postupovať Pri Odvykaní
Najnáročnejším bodom celej „odvykacej kúry“ je fakt, že dieťa po vašom odchode z izby začne úpenlivo plakať. Toto môže byť náročné najmä pre maminu, preto je potrebné, aby na to boli pripravení obaja partneri, resp. zúčastnená rodina a navzájom sa podržali. Rozhodne nie je vhodné dieťa nechať vyplakať. Prichádzajte k nemu v pravidelne sa predlžujúcich časových intervaloch. Pokiaľ dieťa plače, utíšte ho (nie je vhodné ho vyberať z postieľky), dajte mu najavo, že ho ľúbite, ale momentálne je noc a bolo by vhodné aby zaspávalo samé. Pri dieťati neostávajte dlhšie ako 2 minúty. Ak sa znovu rozplače príďte k nemu po 3, 5, 7 alebo 9 minútach.
Oddelenie Kŕmenia od Uspávania
Nočné kŕmenie je vyčerpávajúce pre obidvoch zúčastnených. Matka aj dieťa sú ráno nevyspaté a mrzuté. Dieťa staršie ako 6 mesiacov by podľa múdrych knižiek malo prespať celú noc. Niektoré deti sa ale budia aj 10 krát za noc a prenikavým plačom sa dožadujú prsníka. Oddelte kŕmenie od uspávania. Inými slovami večerné dojčenie alebo fľašu načasujte napríklad na hodinu pred spaním. Postupne skracujte dobu každého nočného kŕmenia, až kým ho úplne nevynecháte. Dieťa sa časom naučí mať hlad cez deň a nie v noci.
Buďte silný a keď sa už rozhodnete túto terapiu podstúpiť - neprestávajte. Dieťa by sa zbytočne naučilo, že vytrvalým plačom zlomí obidvoch rodičov a dosiahne svojho. Samozrejme ak je dieťa choré program prerušte a keď vyzdravie začnite odznova. Z vlastnej skúsenosti viem, že drobec sa naučí zaspávať v priebehu 1 - 2 týždňov. Výrazné zlepšenie je ale vidieť hneď v prvých dňoch.
Kedy Začať Učiť Dieťa Samostatne Zaspávať?
Čakáme na to dlho - že to naše zlato položíme do postieľky, a ono zavrie oči a bude spať. Len nielen vďaka prieskumu (keby sme ho robiť chceli) by sme zistili, že je málo tých šťastných rodičov, ktorí také dieťa, či nebodaj viac kusov, majú. My ostatní ich zaspávať musíme naučiť. Otázka prvá: kedy? Názory nás rodičov na to, kedy či v akom veku má už dieťa zaspávať samé, sa rôznia rovnako, ako výchovné postupy či vzorové jedálničky našich ratolestí. Sú rodičia, ktorí bez rozpakov (a niektorí aj bez problémov - aspoň nie viditeľných) dajú spať samo aj malé bábätko do samostatnej izby. Pre nás zvyšných je však tu dilema: má zaspávať samo dieťa od roka? Od dvoch? Alebo počkať ešte dlhšie?
Čím Skôr Tým Lepšie
Tí, ktorým sa to podarilo prekonať a deti im zaspávajú bez doprovodu, tvrdia: začnite čím skôr. Trénovať sa dá vraj takto už od troch mesiacov, priemer veku osamostatňovania sa pri spaní je dva roky - aj keď samozrejme sú aj starší borci, ktorí vytrvalo vyžadujú prítomnosť rodičov. Otázka by sa dala upraviť aj podľa toho, či je dieťatko dojčené a zaspáva na materskom mliečku (čo je príjemné a jednoduché pre obe strany, aj keď sú samozrejme rodičia, ktorí to neuznávajú). Samostatné zaspávanie prichádza preto do úvahy vtedy, keď je dieťatko už odstavené alebo pri mliečku už zaspávať nechce. Suma sumárum: na samostatné zaspávanie je dobré mať dieťatko už emočne vyspelé a rodič musí cítiť, že je tu pravý čas na urobenie ďalšieho kroku k vyššiemu levelu dozrievania dieťaťa.
Ako Naučiť Dieťa Samostatne Zaspávať?
Koľko ľudí, toľko chutí, zas. Ak vám nesedí metóda kontrolovaného plaču (tú navyše odporúčajú použiť najskôr od veku 6 mesiacov), musíte zvoliť opačný prístup. Technický popis toho, ako na to bez sĺz, je jedna vec. Druhou sú tipy a grify, ktoré sme získali skúsenosťou a ktoré sú jedinečné rovnako, ako naše deti každé jedno samo osebe. Takže, čo vyskúšali super mamy na samostatné zaspávanie?
Postupné Privykanie
Postupné privykanie je klasikou, kedy mama či tato dieťatko po zvyčajných večerných rituáloch (rozprávka, pesnička) skracujú svoj čas pri lôžku dieťatka. Po upokojení a uistení, že ak by bolo potrebné, sú blízko, odídu. Prvé dni ale počítajte s tým, že budete k posteli drobca chodiť ako na klavír, hlavne ak ste dojčili alebo uspávali doteraz na rukách. Kroky k samostatnosti treba servírovať postupne: najprv zaspávať spolu ležiaci vedľa seba, potom si na kraj postele či k postieľke sadnúť, potom postupne zvyšovať vzdialenosť, až po odchod mimo izby. Vždy treba rešpektovať, že uspávanie po večernom postieľkovom šuškaní a prečítaní rozprávky má byť bez kecania a zábavy, v tichu - to sa týka aj uisťovania dieťaťa o našej láske. Metóda potrebuje čas, trpezlivosť, pokoj a láskavý prístup. Pomáha zasvietená lampička, pootvorené dvere a svetlo z chodby, dokonca je tip na projekciu hviezdičiek a macíkov s hudbou. Pre mnohé deti je príjemným sprevádzaním do spánku pustené dvd alebo cd s rozprávkou alebo pesničkami. Dobrou návnadou je aj kúpa novej postele podľa chute a predstavy budúceho majiteľa v novej izbičke - ale nie je zárukou, že tam zaspí samo. Pomocou sú aj obľúbení plyšáci (alebo jednoducho treba nejakého takého dieťaťu zadovážiť), nie všetky deti však majú plyšákové alebo hračkové rituály pri zaspávaní, variantou môže byť obľúbený vankúšik, resp. pri menších deťoch aj vankúš na dojčenie. Ak je dieťa už natoľko rozumné, je dobré s ním o samostatnom zaspávaní rozprávať a motivovať ho, povzbudzovať a dodávať mu istotu, že to zvládne.
S Čím Treba Počítať
Deti sú špekulanti. Je isté, že pri postupnom odchádzaní rodiča budú prichádzať postupne oni s neodkladnými potrebami: cikať, kakať, piť, bojím. Alebo dokonca: „Prišla som ti povedať, že už zaspávam.“ Ako tieto súrne návštevy minimalizovať? Do postieľky patrí dieťa dobre napapané, s dodržaním pitného režimu a vycikané. V prípade večného pitia zaberá jedno: doniesť do postele pohár čistej vody. Špekulanti si len cucnú, smädoš vypije - a dosť. Ak je nevyhnutná potreba wc, ísť tam s ním osobne - zväčša deti vycvrlikajú pár kvapiek a osobný dozor so zdvihnutým obočím im dá jasne najavo, že túto hru sa už hrať nebudeme. Objatie a pohladenie a uistenie o tom, ako sa ľúbime, znovu pomôže odstrániť strach. Jedna šikovná mama dokonca dala na dvere detskej izby papierik systému trikrát a dosť: a robila čiarky po každom vylezení z postele von. Po treťom raze - smola.
Športom detí večer je aj vykrikovanie a áno - aj plač - z postieľky . K tejto aktivite treba skrátka vysvetliť: z postele sa nekričí. Všetko, čo potrebuje, má, a ak sa mu žiada mamy či tata, stačí pokojne povedať - počujeme. Opätovne uistiť o láske a blízkosti, objať, zdôvodniť, že teraz má mama/tata prácu, ale sú tu v dosahu. Pozor, plač môže byť tak vytrvalý, (hlavne, ak mama odíde a nechá dieťa samé), až pohltí s príchodmi a odchodmi rodiča čas obedného spánku. Aj keď sa snažíme naučiť dieťa samé zaspať, treba počítať s nočnými návštevami - podľa veku a osobnosti dieťaťa v rôznom čase, postupne už iba nadránom. Drobec sa vtedy bez okolkov (často v polospánku a automaticky) premiestni k nám do postele, ako mal v dobrom zvyku doteraz - alebo ako sa mu to práve zachcelo. V tomto prípade patrí k tomu nočná okupácia priestoru, kedy je rozmer manželskej postele nedostačujúci - deti spia zásadne priečne a roztiahnuté, ruky a nohy bežne končia na vašej hlave.
Zaspávanie Ako Dar?
Nech už sa k samostatnému zaspávaniu postavíte akokoľvek: nerobte si ťažkú hlavu, ak nepatríte medzi tých superschopných rodičov, ktorí svoje deti už spať naučili v útlom veku alebo ich dostali také rovno v pôrodnici. Jednoducho je fakt, že sú dva tábory rodičov: tí, čo deti osamostatňujú skoro pri zaspávaní a tí, čo s ním zaspávajú dlho - a každý tábor má na to odôvodnenie. Tak, ako je každé dieťa jedinečné a každý rodič tiež, rešpektujte aj vy vlastné pocity a vývoj situácie u vás doma. Urobte si zo spoločného zaspávania dar: čas pre vás oboch s dieťatkom, ktorého popri povinnostiach cez deň nikdy nie je dosť. Večer sa navyše dajú dozvedieť v tme pod perinou veci, ktoré sa asi cez deň celkom povedať nedajú. Isté je, že do osemnástich s vami spať nebudú chcieť a ešte ako škôlkári sa dobrovoľne odsťahujú do svojho peliešku, bez straty na samostatnosti či šikovnosti. Nech vám teda ten nádherný čas zaspávania neskôr nechýba.
Spánok Podľa Veku Dieťaťa
Ako batoľatá rastú, ich telíčko začína oceňovať výhody dlhšieho spánku. Vo veku dvoch a troch rokov, klesá u dieťaťa potreba spánku na desať a pol hodiny v noci, a hodinu a pol poobede. V štyroch rokoch potrebujú jedenásť a pol hodiny v noci, a väčšina cez deň už spinkať nechce, aj keď je to potrebné, aspoň na približne štyridsať minút. V piatich rokoch spinkajú jedenásť hodín v noci a popoludňajší pokoj je pre nich ako za trest, a rodičia s ním často veľmi bojujú.
Vynaliezavosť Detí Pri Odmietaní Spánku
Malé detičky stále potrebujú veľa spánku. Bohužiaľ, tieto stvorenia si vymyslia čokoľvek, aby spať nemuseli. Vyhýbajú sa tomu s úžasnou vynaliezavosťou. Ako rodičia musíte preto vymyslieť nejakú disciplínu na spanie, aby sa deťom do postieľok chcelo. Hlavne ich treba udržiavať v teple. Niekedy nie je popoludňajší spánok taký tragický, ako práve ten nočný. Niektorým deťom treba pomáhať so záchvatmi, keď sa zhasne v izbičke svetlo. Rodič musí skontrolovať, či nie sú pod posteľou nejaké monštrá a iné hrozby v skrini. Dieťa musí ísť do postieľky nakŕmené, vycikané. Niektorým musíte pred spaním spievať, čítať, hladkať ich, stískať. Čo však s takou situáciou, že dieťa proste spať nebude a vy sa mu musíte venovať celý deň?
Rada Pediatričky
„Ak vidíte, že dieťa spánok potrebuje, že je unavené a nervózne, môžete ho skúsiť uspať v kočiari,“ hovorí pediatrička MUDr. Lucia Schwartzová. „Alebo ho proste položte do postieľky a nechajte ho tak, ono sa dlho jedovať nebude a potom zaspí. Ak sa rozhodnete pre túto cestu, prvé dni budú isto náročné, bude plakať aj dlhšie, ale po niekoľkých dňoch sa naučí zaspať samo. Môžete sa riadiť aj pravidlami knihy „Každé dieťa sa vie naučiť spať“. Tam sa popisuje metóda, kedy ku dieťaťu opakovane chodíte a ukľudňujete ho. Postupne sa naučí pekne zaspávať samo."
Problémy so Spánkom u Starších Detí
Mnohé deti zostávajú až do školského veku v posteli rodičov. Niektorým to vôbec neprekáža, ale sú aj takí, ktorí by boli radšej, ak by sa deti v pravý čas odobrali do svojich izbičiek. Čeliť vlastným strachom osamote je pre mnohé deti v ranom detstve niečo nepredstaviteľné. Úzkosť, ktorú večer prežívajú, nedokážu racionálne vysvetliť, no je tu a jediné, čo im pomáha, sú rodičia v bezprostrednej blízkosti. Tí ich zväčša príjmu do svojej spálne v nádeji, že pôjde o krátku epizódu ich života. Stále bežnejšie však býva, že tu deti zostanú celé roky.
Meri Wallace LCSW, americká odborníčka na výchovu a detská terapeutka, je presvedčená, že deti rodičov počas noci nepotrebujú. Aj rodičia potrebujú mať svoje súkromie a mnohí by po nejakom čase privítali, aby sa život dostal opäť do normálu. Sú však aj takí, ktorí sa v spaní s deťmi zacyklili - spálňu im okupujú školopovinné deti a rodičia nevedia, ako z toho von, aby im neublížili. Práve pre nich pripravili odporúčania psychológovia Susan a David O´Grady programom Dobrú noc obavám.
Prečo Deti Nechcú Spať Samy?
Tento problém je u detí veľmi bežný, nezávisle od toho, či majú 7, 9 alebo 12 rokov. Ako deti rastú, spolu s nimi rastie aj ich predstavivosť, vrátane schopnosti predstaviť si rôzne potenciálne nebezpečenstvá. Takéto predstavy môžu vyústiť do uvedomenia si skutočnosti, ako veľmi sú vo svete zraniteľné. A práve v spánku si vôbec nie sú vedomé toho, čo sa okolo nich deje.
Problém mohol vzniknúť bezprostredne potom, ako si dieťa pozrelo strašidelný film, videlo niečo zlé v správach, mali ste autonehodu alebo počulo reálny tragický príbeh niekoho, koho osobne pozná. Rodič o tom ani nemusí vedieť, no dieťa tieto prijaté informácie nemusí vedieť spracovať a tam sa všetko začne. Racionálna diskusia v takých chvíľach nepomáha a prirodzeným detským riešením problémov je vždy hľadať ochranu rodičov.
Mozog dospelého človeka je iný ako detský mozog. Stále sa riadi základnými inštinktmi. A ten mu v noci, počas neistoty, šepká, že musí prežiť. V minulosti deti vždy spávali s rodičmi alebo v ich blízkosti. Bolo prirodzené, lebo potrebovali skutočne ochranu. Takto mali deti väčšiu šancu na prežitie a pred tisíckami rokov im v noci hrozilo reálne nebezpečenstvo. No detský mozog takto funguje stále, hoci je tento ich prirodzený inštinkt v dnešnej dobe väčšinou nesprávny a žiadne reálne nebezpečenstvo už deťom nehrozí.
Vo veľmi výnimočných prípadoch môže mať podľa odborníkov úzkosť dieťaťa pôvod aj vo všeobecnej neistote, úzkosti či dokonca až depresii, avšak takéto prípady sú veľmi zriedkavé. Väčšinou je to znakom závislosti dieťaťa na rodičoch, ktorí ho dokážu ľahko upokojiť. Psychológovia Susan a David O´Grady však upozorňujú, že schopnosť upokojiť sa samostatne nutne potrebujeme všetci. A tá sa nedá získať len tak, ale učíme sa ju práve skúsenosťami. Dokázať sa spoľahnúť sám na seba je niečo, čo deti potrebujú trénovať.
Stres v škole, hádky doma, obavy zo zlyhania, strach z filmov a správ, to všetko je to, čo dnes vyvoláva u detí úzkosť a môže podporovať závislosť na rodičoch.
Prečo Nechávame Spať Deti Vo Svojej Posteli?
Psychológovia pripúšťajú, že mnoho rodičov sa v tejto téme cíti neisto a sami majú problém so separáciou. Chcú, aby sa ich dieťa cítilo v bezpečí. Nedokážu uniesť predstavu, že ich dieťa je vystrašené a obávajú sa, že ak prinútia spať dieťa samo, ak nie je pripravené, emocionálne alebo psychicky mu ublížia. Potom sú takí rodičia, ktorí tvrdia, že chcú, aby ich dieťa spalo samo, ale už nevedia, čo viac by preň mohli urobiť. Snažili sa dieťa uisťovať, vysvetľovať, ale ich dieťa je stále v noci rozrušené a nevie sa upokojiť. Problém vidia v tom, že rodičia nedôverujú svojim deťom, že dokážu tieto situácie zvládnuť. Veria, že tento strach je na ich plecia priveľa a nedokážu pevne nastavovať dieťaťu hranice.
Aká Je Úloha Rodičov?
Rodičia sú tí, ktorí dokážu zmierniť strach a neistotu dieťaťa. Ich úlohou je byť dieťaťu oporou, ale pomôcť mu vyvinúť aj jeho vlastnú schopnosť bojovať so svojím strachom. Ako teda viesť dieťa k tomu, aby bolo schopné časom spávať samo?
Nepodceňujte Večernú Rutinu
Večerná rutina by mala upokojiť každého. Je to relaxačný záver dňa, ktorý by mal trvať 20 až 30 minút a netýka sa len malých bábätiek. Doprajte si dostatok času, aby ste sa nikam neponáhľali. Už samotná pravidelnosť bude pre dieťa upokojujúca. Všímajte si, čo robí dieťa pred spaním. Má obľúbené hračky, s ktorými spí? Napráva si špeciálne vankúš? Skúste si všimnúť aj drobné detaily, ako napríklad tón hlasu. Vaším cieľom je, aby malo dieťa pocit, že sa nachádza na najbezpečnejšom mieste na svete. Dbajte na to, aby dieťa išlo vždy do postele v rovnakú hodinu. Všetko, čo dieťa potrebuje urobiť pred spánkom, by malo byť hotové. Aktivity, ktoré vaše dieťa vykonáva predtým, než ide od postele, by mali byť relaxujúce a nie stimulujúce.