Adaptácia novorodenca po pôrode je komplexný proces, ktorý zahŕňa prispôsobenie sa novým podmienkam mimo maternice. Jednou z kľúčových oblastí adaptácie je aj funkcia obličiek. Skríningové vyšetrenia novorodencov zohrávajú zásadnú úlohu v identifikácii potenciálnych problémov včas, čo umožňuje včasnú intervenciu a zlepšuje celkovú prognózu dieťaťa.
Význam skríningových vyšetrení novorodencov
Skríningové vyšetrenia sú preventívne programy zamerané na novorodeneckú populáciu. Ich cieľom je vyhľadávanie jedincov s chorobami, ktoré ešte nemajú klinické príznaky, t.j. ich záchyt v štádiu, kedy sú choroby dobre liečiteľné. Novorodenecký skríning je zameraný na odhalenie určitých vrodených chýb čo najskôr po narodení, aby bolo možné včas zahájiť účinnú liečbu a predísť trvalým následkom. Pozitívny skríning ešte neznamená ochorenie, ale je to len podozrenie na ochorenie. V takom prípade je potrebné overenie diagnostickým testom, ktorý je presnejší a môže dané ochorenie potvrdiť alebo vylúčiť.
Na Slovensku sa u všetkých bábätiek vykonáva tzv. základný skríning, ktorý musia absolvovať všetci novorodenci ešte pred prepustením z pôrodnice. U časti novorodencov sa vykonáva tzv. "odber z pätičky". Bábätku sa pred odchodom z pôrodnice, vo veku 72 až 96 hodín, odoberie kapilárna krv (krv po vpichu z pätičky), ktorá sa zachytí na špeciálny odberový papierik so 4 terčíkmi. U niektorých novorodencov je potrebné odber z pätičky opakovať za účelom potvrdenia alebo vylúčenia správneho nálezu. Opakovaný skríning, tzv. reskríning, sa vykonáva 10. až 14. deň života u nezrelých novorodencov (narodených v 35. týždni a skôr), u novorodencov, ktorí vyžadujú intenzívnu starostlivosť, u novorodencov, ktorých mamičky dostávali v 3. mesiaci tehotenstva lieky. Výsledky negatívnych nálezov skríningových vyšetrení skríningové centrum neodosiela, ale má ich vo svojej databáze.
Skríningové vyšetrenia a ich zameranie
- Fenylketonúria: Spôsobená poruchou enzýmu potrebného na premenu fenylalanínu na tyrozín. Dochádza k hromadeniu fenylalanínu v krvi, čo je toxické pre centrálnu nervovú sústavu a môže viesť k mentálnej retardácii.
- Vrodená hypotyreóza: Ochorenie spôsobené nedostatkom hormónov štítnej žľazy. Príznaky sa vyvíjajú postupne a liečba spočíva v substitúcii chýbajúcich hormónov.
- Vrodená adrenálna hyperplázia: Ochorenie spôsobené poruchou tvorby nadobličkových hormónov, čo ovplyvňuje tvorbu kortizolu a vývoj pohlavných orgánov.
- Cystická fibróza: Dedičné ochorenie dýchacieho a tráviaceho systému s tvorbou abnormálne hustého hlienu.
- Skríning sluchu: Vyšetrenie sluchu skríningovým prístrojom pred prepustením z pôrodnice. Do vonkajšieho zvukovodu sa zavedie malá sondička, ktorá vyšle impulz. Pri správnej funkcii sluchu bunky vnútorného ucha zachytia impulz a odošlú naspäť zvuky/emisie, ktoré prístroj zachytí.
- Skríning bedrových kĺbov: Základný skríning bedrových kĺbov vykonáva lekár na novorodeneckom oddelení väčšinou 3. až 4. deň po narodení. Ultrasonografické vyšetrenie vykonáva ortopéd najneskôr do štvrtého týždňa života.
- Skríning obličiek: Vyšetrenie sa vykonáva pomocou ultrazvuku 2. až 4. deň života. Podmienkou vyšetrenia je dobrá hydratácia dieťatka a plný močový mechúr. Najčastejšími odchýlkami pri skríningu bývajú rôzne stupne rozšírenia obličkovej panvičky a odvodných močových ciest.
- Skríning červeného reflexu: Lekár alebo zaškolená sestra pomocou prístroja - oftalmoskopu zasvietením do oka vyvolá tzv. červený reflex. V prípade nevýbavného červeného reflexu je dieťa odoslané na vyšetrenie k špecialistovi - oftalmológovi.
- Skríning kritických vrodených chýb srdca: Vyšetrenie sa vykonáva vo veku minimálne 24 hodín života pomocou pulznej oxymetrie. Pulznou oxymetriou sa meria sýtenie krvi kyslíkom na pravej hornej končatine a na hociktorej dolnej končatine.
Adaptácia obličiek novorodenca
Hlavným dôvodom skríningu obličiek je diagnostikovať závažné vrodené vývojové chyby obličiek a odvodných močových ciest, ktoré pokiaľ by neboli včas diagnostikované a liečené, mohli by vyústiť do obličkového zlyhania. Vyšetrenie sa vykonáva pomocou ultrazvuku 2. až 4. deň života. Podmienkou vyšetrenia je dobrá hydratácia dieťatka a plný močový mechúr. Najčastejšími odchýlkami pri skríningu bývajú rôzne stupne rozšírenia obličkovej panvičky a odvodných močových ciest. Na Slovensku sa toto vyšetrenie vykonáva od roku 2006.
Špecifické aspekty adaptácie obličiek u predčasne narodených detí
Predčasne narodené deti majú špecifické nároky na zabezpečenie optimálneho prostredia umožňujúceho samostatnú existenciu a postupnú adaptáciu jednotlivých systémov. U novorodencov s nízkou pôrodnou hmotnosťou pozorujeme známky anatomickej a funkčnej nezrelosti. Pre porovnávanie vývoja nezrelého novorodenca s dieťaťom, ktoré sa narodilo v termíne pôrodu, je nutné jeho vek (chronologický vek = vek od narodenia) korigovať. To znamená, že od chronologického veku dieťaťa je potrebné odpočítať počet týždňov, resp. mesiacov, o ktoré prišlo na svet skôr.
Prečítajte si tiež: Tehotenstvo: Sprievodca zmenami
Pôrodná asfyxia a jej vplyv na obličky
Stav, keď novorodenec pred alebo počas pôrodu trpí nedostatkom kyslíka a s tým súvisiacim nedostatočným okysličením/nedokrvením orgánov, nazývame odborne termínom pôrodná asfyxia. Nedostatočné okysličenie a nedokrvenie tkanív vplyvom asfyxie ovplyvňuje takmer všetky orgány tela.
Postihnutie obličiek pri asfyxii
Asfyxia môže viesť k akútnemu poškodeniu obličiek (akútna renálna insuficiencia), čo sa prejavuje zníženou funkciou obličiek a poruchami vylučovania.
Hypotermia ako liečebná metóda
Štandardom liečby stredne závažnej a závažnej formy pôrodnej asfyxie sa v ostatných rokoch stala terapeutická hypotermia (liečebné chladenie). Hypotermia znižuje metabolizmus mozgu, a tým mieru neurologického postihnutia a pôsobí na mozog neuroprotektívne. Riadená hypotermia sa vykonáva v špecializovaných centrách, ktoré majú skúsenosti s touto formou liečby.
Starostlivosť o predčasne narodené deti a ich motorický vývoj
Predčasne narodené deti sa rodia s nezrelým CNS a ich adaptácia na podnety vonkajšieho prostredia je labilnejšia. Terapia využíva dôležitých poznatkov z oboru neurofyziológie a riadenia motoriky. Využívajú sa techniky, ktoré pôsobia na motorický i psychický systém a pracujú s pohybovým systémom v globálnych motorických programoch. V ranom období sa využívajú prvky techniky bazálnej stimulácie, polohovanie, dojčenská masáž, orofaciálnej stimulácie.
Terapeutické prístupy
- Bazálna stimulácia: Komunikačný, interakčný a vývoj podporujúci stimulačný koncept, ktorý sa orientuje na všetky oblasti ľudských potrieb.
- Dojčenská masáž: Podporuje zdravý vývoj dieťatka, stimuluje krvný obeh, posilňuje imunitu, zlepšuje spánok, rozvíja motoriku a v neposlednom rade prináša potešenie a uvoľnenie.
- Polohovanie: Prispôsobuje prostredie ako predpoklad pre normálny motorický a senzomotorický vývoj.
- Orofaciálna stimulácia: Aktivácia a regulácia orofaciálnych funkcií (sania, hltania, kontrola slinenia, žuvania, mimiky a hltania).
- Kontaktné dýchanie: Ruky terapeuta vedú a stimulujú dýchacie pohyby dieťaťa.
- Kinezioterapia: Potlačenie patologických reflexných mechanizmov, podpora posturálnych reflexov a integrácia antigravitačných a fázických mechanizmov.
Prečítajte si tiež: Priebeh adaptácie novorodenca
Prečítajte si tiež: Ako zvládnuť nástup do škôlky
tags: #adaptacia #obliciek #novorodenca