Stretli ste sa so situáciou, keď vaše dvojročné dieťa odmieta otca? Príčiny môžu byť rôzne, od bežného vývojového štádia až po zložitejšie problémy vo vzťahoch. Tento článok sa zaoberá možnými príčinami takéhoto správania, ponúka rady a načrtáva kontroverzný koncept Syndrómu zavrhnutého rodiča.
Úvod do problému
Odmietanie jedného z rodičov u dvojročného dieťaťa môže byť pre oboch rodičov veľmi stresujúce. Je dôležité pochopiť, že v tomto veku sa dieťa vyvíja a prechádza rôznymi fázami, ktoré môžu ovplyvniť jeho správanie. Dôležité je však aj zvážiť, či nejde o prejav hlbších problémov v rodinných vzťahoch.
Vývojové aspekty a bežné príčiny odmietania otca
V období okolo dvoch rokov deti prechádzajú fázou osamostatňovania a presadzovania svojej vôle. To môže viesť k vzdorovitému správaniu a preferovaniu jedného rodiča pred druhým. Niektoré bežné príčiny odmietania otca v tomto veku zahŕňajú:
- Fáza separácie: Dieťa si uvedomuje svoju samostatnosť a môže prejavovať úzkosť pri odlúčení od matky, čo sa môže prejaviť odmietaním otca.
- Preferencia matky: V ranom detstve je dieťa často silnejšie naviazané na matku, ktorá bola primárnym opatrovateľom.
- Zmena v režime: Zmeny v dennom režime, ako je nástup do jaslí alebo zmena opatrovateľa, môžu spôsobiť neistotu a odmietanie.
- Nedostatok interakcie: Ak otec trávi s dieťaťom málo času alebo sa s ním hrá menej interaktívne, dieťa si k nemu nemusí vytvoriť silné puto.
- Osobnosť dieťaťa: Niektoré deti sú prirodzene opatrnejšie a potrebujú viac času na nadviazanie vzťahu s novými ľuďmi alebo na zmenu v existujúcom vzťahu.
Praktické rady pre otcov
Ak vaše dvojročné dieťa odmieta, nezúfajte. Existuje niekoľko krokov, ktoré môžete podniknúť na zlepšenie situácie:
- Trávte s dieťaťom kvalitný čas: Venujte sa dieťaťu aktívne, hrajte sa s ním, čítajte mu a robte veci, ktoré ho bavia. Dôležité je, aby ste boli prítomní a angažovaní.
- Buďte trpezliví a chápaví: Nesnažte sa dieťa nútiť, aby vás malo rado. Dajte mu čas a priestor, aby si k vám vytvorilo pozitívny vzťah.
- Spolupracujte s matkou: Dohodnite sa s matkou na spoločnom postupe a podporte sa navzájom. Je dôležité, aby dieťa vnímalo, že ste obaja jednotní a že ho máte radi.
- Vytvorte si vlastné rituály: Vytvorte si s dieťaťom vlastné rituály, ako je čítanie pred spaním, hranie hier alebo spoločné prechádzky.
- Buďte konzistentní: Dodržiavajte stanovené pravidlá a hranice. Deti potrebujú vedieť, čo môžu očakávať.
- Hovorte s dieťaťom: Aj keď je dieťa ešte malé, rozprávajte sa s ním o jeho pocitoch a snažte sa mu porozumieť.
- Vyhľadajte odbornú pomoc: Ak sa situácia nezlepšuje alebo máte pocit, že neviete, ako ďalej, neváhajte vyhľadať pomoc detského psychológa.
Syndróm zavrhnutého rodiča: Kontroverzný pohľad
V niektorých prípadoch môže odmietanie jedného z rodičov u dieťaťa súvisieť s tzv. Syndrómom zavrhnutého (odcudzeného) rodiča (SZR). Tento termín, z anglického prekladu parental alienation syndrome (PAS), prvýkrát opísal Richard A. Gardner v roku 1985. PAS definoval ako poruchu, ktorá sa prejavuje tým, že dieťa sústavne a neodôvodnene zľahčuje a uráža jedného z rodičov.
Prečítajte si tiež: Vývoj ukazovania u detí v dvoch rokoch
Podľa Gardnera je SZR výsledkom kombinácie troch faktorov:
- Odmietanie alebo degradácia jedného rodiča.
- Neexistujúci dôvod pre toto správanie.
- Vplyv druhého rodiča.
Charakteristické znaky SZR
Gardner a ďalší odborníci identifikovali niekoľko charakteristických znakov, ktoré môžu naznačovať, že dieťa trpí SZR:
- Nenávisť voči jednému z rodičov bez zjavného dôvodu.
- Absurdné zdôvodňovanie tejto nenávisti.
- Neprítomnosť ambivalencie (čiernobiele hodnotenie rodičov).
- Reflexívna podpora programujúceho rodiča.
- Neprítomnosť pocitu viny.
- Vypožičané scenáre (papagájovanie).
Kritika a kontroverzie okolo SZR
Koncept SZR je však kontroverzný a mnohí odborníci ho odmietajú ako vedecky nepodložený. Medzinárodná klasifikácia duševných chorôb DSM IV nepozná takýto syndróm a Americká psychiatrická asociácia ho nepovažuje za psychickú poruchu. Dôvodom je obmedzená validita výskumov na túto tému.
Kritici SZR tvrdia, že ide skôr o popis situácie medzi rodičom a dieťaťom v sporoch o styk a o zverenie do starostlivosti. Poukazujú na to, že na odmietaní jedného z rodičov sa často podieľajú vlastné negatívne zážitky dieťaťa s odmietaným rodičom. Navrhujú vhodnejší preklad „odcudzený“ rodič.
Dôležitosť včasného zachytenia a mediácie
Bez ohľadu na to, či ide o SZR alebo o iný problém, je dôležité včasné zachytenie a mediácia. Pavlát a Janotová (2006) upozorňujú na dôležitosť mediácie ako významného preventívneho faktora. Hayward (1999) varuje pred vkladaním nádeje do riešenia situácie súdnou cestou - riešiť rodinné problémy súdnou cestou je podľa neho plytvanie časom.
Prečítajte si tiež: Stratégie zvládania ignorácie u dvojročných detí
Dôsledky straty rodičovského kontaktu
Štúdie ukazujú, že strata rodičovského kontaktu po rozvode môže mať negatívny vplyv na duševné zdravie detí. Frizell Reiter, S. a kol. (2013) zistili, že adolescenti, ktorí stratili kontakt s rodičom po rozvode, vykazovali výrazný nárast zdravotných ťažkostí. Metaanalýza ukázala, že deti, ktoré zažili rozvod so stratou rodičovského kontaktu, vykazovali dokonca nižšiu pohodu než deti, ktoré zažili smrť rodiča.
Praktický príklad a riešenie
Uvediem príklad rodiny s jedným dieťaťom, žijúcej v spoločnom dome s matkou manžela. Kvôli pretrvávajúcim nezhodám sa manželia rozhodli pre rozvod manželstva. V tom čase bol dvojročný chlapec zverený do starostlivosti matky. Matka bránila otcovi v kontakte so synom. Chlapec bol silne fixovaný na matku. Otec sa o dieťa snažil bojovať, čo sa mu aj neskôr podarilo. Situácia sa teda zopakovala iba v opačnom garde - tentokrát otec bráni matke v stretávaní so synom.
V tomto prípade je zrejmé, že dieťa bolo vystavené manipulácii zo strany oboch rodičov. Riešením by bolo vyhľadať odbornú pomoc a zamerať sa na záujmy dieťaťa. Dôležité je, aby obaja rodičia spolupracovali a umožnili dieťaťu stretávať sa s oboma rodičmi bez negatívnych vplyvov.
Prečítajte si tiež: Vývojové míľniky v dvoch rokoch