Obec Podhájska vznikla zlúčením obcí Belek a Svätuša. Dovtedy obe obce vystupovali ako samostatné jednotky, vyvíjali sa historicky samostatne, aj keď mali veľa spoločných znakov, geografických i kultúrnych. Materská škola v Pozbe prešla dlhú cestu vývoja, od skromných začiatkov až po moderné zariadenie, ktoré slúži deťom v súčasnosti. Tento článok sa zameriava na históriu a súčasnosť materskej školy v Pozbe, pričom sa opiera o dostupné historické pramene a kroniky obce.
Počiatky vzdelávania v Pozbe
Počas bádania v historických prameňoch a hľadania historických faktov o vzdelávaní v obci sa našli len kusé, neúplné a nepresné historické údaje. Vyučovať sa začalo v našej dedine najpravdepodobnejšie za čias panovania Jozefa II. Na základe spomienok rodičov starších obyvateľov obce sa potvrdilo, že v Pozbe jestvovala škola už v 19. storočí. Učiteľ vyučoval v málotriedke, vyplácali ho v naturáliách. Za vykonanú prácu dostal zbožie, žito, fazuľu a možno kukuricu. Prepočítané na hodnotu peňazí to vychádzalo približne na 154 forintov a niekoľko grajciarov. Školu začalo navštevovať viac žiakov až po roku 1848, po vstúpení nového školského zákona do platnosti. Budova školy bola postavená z dreva a stála naďaleko kostola reformovanej cirkvi. Začiatkom 20. storočia postavili novú modernejšiu školu s veľkou telocvičňou. V súčasnosti je z nej kultúrny dom.
Zaujímavosťou je, ako zabezpečovali upratovanie, vykurovanie a stravovanie učiteľa. Za upratovanie platili žiaci mesačne po dva grajciare a drevo do kachlí nosili do školy deti. O stravovanie učiteľa sa starala dedina. Obed nosil do školy službukonajúci žiak, teda stravu dostával učiteľ každý deň z inej rodiny. Školský rok trval od 15. septembra do15.mája nasledujúceho roku.
Významné osobnosti a udalosti v školstve Pozby do roku 1945
Od roku 1910 pracovali v škole pani učiteľka Erzsébet Szabová a pani vychovávateľka Mária Dubaová. V roku 1918 prevzal vedenie školy pán učiteľ Sándor Nagy a svojím prísnym okom a odborným prístupom vyzdvihol úroveň školy. V roku 1920 prišiel do dediny nový pán učiteľ Pál Járdányházy, ktorý riadil život školy 20 rokov. V tomto období navštevovalo školu 100 až 110 detí. Vyučovanie sa začalo pre druhý stupeň po ranných modlitbách a mladší žiaci prichádzali na vyučovanie až v poobedňajších hodinách. Od roku 1922 bolo povinné vyučovanie slovenského jazyka v rozsahu troch hodín týždenne. Polročné hodnotenie vedomostí žiakov prebiehalo po malých, polročných, skúškach. Školský rok zavŕšili žiaci koncoročnými skúškami, exámenom, v prítomnosti vysokých cirkevných hodnostárov. Na konci školského roku robili žiaci koncoročné skúšky v priestoroch kostola. Do rúk dostávali dvojjazyčné vysvedčenia.
V roku 1939 Pál Járdányházy odchádza a škola zostáva bez riaditeľa. Vedenie preberá Bertalan Szaszák, dedinský farár. V školskom roku 1939/1940 prišli noví učitelia Vilmos Vízváry a László Márton. S podporou cirkvi založili a vybudovali školskú a dedinskú knižnicu, ktorú mohli navštevovať aj žiaci. Knižnica v neskoršom období umožnila aj chudobným deťom vypožičať si knihy - bezplatne. Od roku 1943 vystriedal Lászlóa Mártona pán András Jakubács. V roku 1944 skrátili školský rok o tri mesiace pre chýry o približujúcom sa fronte.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Obdobie po druhej svetovej vojne
V roku 1945 narušila druhá svetová vojna chod školy natoľko, že sa školský rok začal až po dlhších vynútených prázdninách. Po ukončení druhej vojny 9.5.1945 sa na dlhšiu dobu zatvorili brány školy. Vyučovať sa začalo opäť až v roku 1946, tentokrát v slovenskom jazyku. Riaditeľom školy sa stal Ernest Vígh. V roku 1948 sa vyučovanie už začalo v maďarskom jazyku na základe žiadosti CSEMADOKu. Škola už bola pod štátnym dohľadom, vyučovanie prebiehalo naďalej v starej budove bývalej cirkevnej školy. Vtedajší riaditeľ Imre Mátéffy vytýčil nové vzdelávacie ciele v súlade novými školskými zákonmi.
Výstavba novej školy a rozvoj vzdelávania
V roku 1955 začali stavať novú budovu školy. V roku 1957 sa stal riaditeľom Béla Pásztor. V tých rokoch sa zvýšil počet žiakov na 140. Výstavbu novej školy ukončili v roku 1961. Podľa nového školského zákona trvala školská dochádzka deväť rokov. V tom období umožnil štát aj otvorenie školských družín. Oficiálne odovzdali základnú školu začiatkom júla 1963. Nová budova je poschodová a vyučovanie v nej prebieha aj dnes. V rokoch 1958 - 1970 bol riaditeľom Mgr. Lajos Kovács. Od roku 1981 riadil školu Mgr. Tibor Varga. V roku 1991 prevzala post riaditeľky PaedDr. Gizela Pásztorová. Od roku 2001 bola riaditeľkou Mgr. Valéria Tóthová. Od septembra 2010 je zodpovedná za riadenie života základnej školy Mgr.
Založenie a vývoj materskej školy v Pozbe
V roku 1971 bola postavená budova materskej školy.
- augusta 1976 bola skolaudovaná novovybudovaná Materská škola s celodennou starostlivosťou, ktorej otvorenie bolo 7. januára 1977. Riaditeľkou materskej školy bola Rozália Juríková a zapísaných bolo 53 detí.
V rokoch 1985 - 1986 bola zastupujúcou riaditeľkou MŠ p. Marta Ďurinová, keďže p. Juríková odišla s manželom do zahraničia, kde bol vyslaný za prácou. V rokoch 1986 - 1990 bola zastupujúcou riaditeľkou MŠ p. Mária Kazíková, pretože p. Ďurinová nastúpila na materskú dovolenku. V roku 1990 sa vrátila p. Rozália Juríková zo zahraničia a do roku 1993 bola riaditeľkou MŠ. V roku 1993 odišla p. Juríková do dôchodku a novou riaditeľkou MŠ v Podhájskej sa stala p. Mária Kazíková, ktorá bola riaditeľkou materskej školy do roku 2004.
Súčasnosť materskej školy
Demografické ukazovatele z roka na rok ukazujú klesajúcu tendenciu obyvateľstva. Tento trend bol významný aj v miestnej základnej škole. V roku 1997 bol zakúpený školský autobus na dovoz žiakov zo susedných obcí v záujme udržania školy. V roku 2004 bola plynofikovaná budova základnej školy, materskej školy a bol zakúpený nový školský autobus na dovoz žiakov, tzv. Midibus.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Kultúrne a spoločenské aktivity v obci
Na kultúrno-spoločenskom živote obce sa najviac podieľajú základná škola, materská škola, miestna ľudová knižnica, telovýchovná jednota a matica slovenská.
Počas roka okrem svojej každodennej práci na poli, či vo viniciach sa venovali obyvatelia obcí hlavne v zime opravovaním košíkov, ošietok, poľnohospodárskych nástrojov, ale vždy si našli čas i na spoločenské posedenia, a keďže sa riadili podľa sviatkov, venovali sa rôznym zvyklostiam. Fašiangy boli časom bujarej zábavy, tancovačiek a maškarných plesov, tak pre deti ako i pre dospelých. Vo Veľkonočný pondelok sa mládenci vyobliekali do krojov doma ušitých a v skupinkách šli po dedine s putňami v rukách. Vošli do každého dvora, kde mali dievku, ktorú vodou poriadne vyoblievali a vyšibali, za čo sa im ušlo dobrého pohostenia, farebné stužky na korbáč a maľované vajíčko. Predvečer prvého mája opäť patril mládencom, ktorí stavali dievčencom, o ktoré mali záujem, tzv. "máj." Bola to vysoká jedlička ozdobená farebnými stuhami a fľašou pálenky. Juniáles bol organizovaný pod patronátom Polesia a uskutočňoval sa v háji. Koniec žatvy bol sprevádzaný ľudovou veselicou v podobe dožiniek. Hody bývali každoročným sviatkom /z príležitosti vysvätenia kostolov/, ktoré trvali tri dni a na zábavách sa tancovalo od večera do rána. Voľné dni trávili ľudia i žartovným, či tajuplným rozprávaním, veštením pranostík a nacvičovaním ochotníckych divadiel.
Obec Podhájska v kontexte historických udalostí
Belek a Svätuša - samostatné obce s bohatou históriou
Obec Podhájska vznikla 1. júla 1960 zlúčením obcí Belek a Svätuša. Dovtedy obe obce vystupovali ako samostatné jednotky, vyvíjali sa historicky samostatne, aj keď mali veľa spoločných znakov, geografických i kultúrnych. Z aspektu najstarších historických písomných dokumentov však treba ich vývoj hodnotiť oddelene, pretože rozdiel medzi prvými písomnými zmienkami oboch obcí je 81 rokov, aj keď nevieme prečo.
Belek: Od kráľovského daru po náboženskú základinu
Prvá písomná zmienka o obci Belek pochádza z roku 1075 s názvom Bilegi, kedy ju kráľ Gejza daroval /spolu s inými/ opátstvu vo Svätom Beňadiku, ktoré bolo centrom katolicizmu v Pohroní. Belek je zaznačený i v osvedčujúcom liste Ostrihomskej kapituly z roku 1156. V roku 1395 bol pánom obce Ján Barachkay, ktorý ju však opäť daroval beňadickému opátstvu. Roku 1413 patril Belek do majetku Dominicus de Balogha. V roku 1512 Zigmund Lévai a František Haraszti darovali obec paulínom, mníchom, ktorí sa začiatkom 16.st. usadili na Mariánskej Čeľadi. Po tureckom vpáde bol násilne obsadený aj Belek a občania museli odvádzať dane tureckému mocnárovi do Ostrihomu. Roku 1786 cisár Jozef II. rozpustil rád paulínov a Belek sa stal majetkom Uhorskej náboženskej základiny. Kostol v Beleku začali stavať v roku 1905 a vysvätili ho 15. augusta 1906. Na slávnosť vysvätenia sa tradične v tento deň konajú hody.
Svätuša: Od arcibiskupského majetku po panstvo Forgáchovcov
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1156 s názvom Scentusa. V tom istom roku arcibiskup Martirius venoval obec Ostrihomskej kapitule. V roku 1268 daroval kráľ Belo IV. Senču svojmu obľúbencovi Andrejovi Forgáchovi. Okolo roku 1294 prešla obec do majetku Matúša Čáka Trenčianskeho. Po jeho smrti rod Čákovcov zmizol z radu tekovských zemepánov. V darovacej listine z roku 1388 kráľ Žigmund opäť potvrdil panstvo Forgáchovcov, do ktorého spadala i obec Senča, ktorá bola majetkom tohto rodu až do 18.st. V súpise daní z roku 1564 platila Senča - tak ako každá iná obec - dane nielen svojmu pánovi, ale aj kráľovi. V tomto súpise je obec zaznačená pod menom Zemsche a ročne platila daň 1 a pol zlatky. V čase tureckých nájazdov bola obec dva razy spustošená. V období od 18.st. do prvej polovice 19. st. patrila obec do majetku Malonyay. Prípravné práce na stavbu kostola sa začali v roku 1903 a 11. septembra 1904 bola slávnostná posviacka kostola. V tento deň sa už tradične konajú hody.
Prečítajte si tiež: Špecifiká predškolského vzdelávania
Život obyvateľov Beleku a Svätuše v minulosti
Obyvatelia oboch obcí, Beleku i Svätuše boli odpradávna roľníkmi a vinohradníkmi, ich šat /odev/ bol veľmi jednoduchý, muži nosili do roboty košeľu a gate z doma utkaného plátna, pantofle na boso a klobúk. Ženy mali oblečenú lipiťku, pruclík, rukávce alebo šipošky, sukňu /vo všedný deň nosili štyri/, spodník, v ktorom spávali, na sukni mali zásteru, na hlave čepiec alebo ručník. Staršie ženy nosili v zime kacabajku, ušitú zo súkna alebo z plyšu. Sviatočný oblek bol podobný všednému, lenže bol z jemnejšej látky, dievčatá a ženy boli oblečené do siedmich sukien a rúcha mali čiernej farby. Na ozdobu nosili bezcenné prstence, záušnice a garalíže.
Vzdelávanie v Beleku a Svätuši pred vznikom Podhájskej
Na Beleku vznikla škola vraj ešte za čias paulínov /niekedy po r. 1748/, ktorí na učebňu vyčlenili malý ošarpaný domček bez dlážky, kde boli belecké deti vyučované po dlhé roky senčianskymi učiteľmi. Až okolo roku 1890 pretvorila školská stolica starú krčmu na školu, v ktorej sa prvou samostatnou učiteľkou stala Mária Ružičková a ďalšími učiteľmi boli Imrich Ostáš, Mária Rašmanová, Mária Slimáková a ďalší…
Vo Svätuši /vtedy Senča/ vznikla podľa prameňov prvá škola roku 1842 v dome Miklovskom. Údajne tam učil obuvník, či krajčír, plat dostával v naturáliách a učili sa len počty a nemecké litery. Vyučovacia reč bola slovenská. Druhá škola bola vraj vSládečkovom dome v Raji. Učil v nej pisár alebo notár. Ten, kto vychodil túto školu, považoval sa za múdreho. Tretia škola bola postavená r. 1854 zo zeme a hliny. V nej sa učili už všetky predmety. Učiteľom bol Vojtech Imrich, ktorý si za 40 rokov získal na vážnosti.
Ťažké časy a pohromy
V roku 1763 boli obe obce postihnuté zemetrasením, obyvatelia v panike utekali z obydlí, väčšie škody však nenastali, 17. augusta 1863 postihol obec Svätušu katastrofálny požiar, kedy zhorela celá obec, budovy prehoreli až dovnútra, požiaru podľahli aj stodoly s ešte nevymláteným obilím a krmou, v roku 1866 bol z Ruska do Uhier privlečený mor, ktorý nemilosrdne plienil v oboch našich obciach. Vtedy sa pochovávalo aj bez cirkevných obradov, 7. júna 1897 zasiahol Senču ľadovec, ktorý zničil takmer celú úrodu obilia a konopí, v rokoch 1890 - 1900 sa rozmohla zhubná choroba filoxéra na viniči, ktorá úplne zničila všetky vinohrady. Ani novovysádzané viniče jej neodolali. Nové vinice sa začali vysádzať až po I. svetovej vojne, kedy sa objavili druhy, odolné voči tejto zhubnej chorobe, v rokoch 1900 - 1918 sa začali obyvatelia zaoberať chovom včiel. Svoje včelstvá mali vo vinohradoch a záhradách. Prvým včelárom bol učiteľ Porubec.
Prvá svetová vojna a medzivojnové obdobie
V roku 1913 sa začala stavať železnica, ale jej dokončenie prerušila vojna, 28. júla 1914 začala I. svetová vojna. Mobilizácia spôsobila, že nebolo rodiny, ktorej člen by nemusel narukovať. Len na Beleku oplakávali 10 obetí, padlých na bojiskách…, prvým poprevratovým učiteľom jednotriedky od r. 1919 bol Kornel Kovalčík, od roku 1929 bola škola rozšírená na dvojtriedku, ktorú učil Emil Černák, ktorý so svojou manželkou boli na škole dlhoročnými všeobecne obľúbenými učiteľmi. Roku 1920 prebehla pozemková reforma, ktorá umožnila získať pôdu aj mnohým našim občanom, roku 1921 bola založená Obecná knižnica, spoločná pre obe obce, sídlila na Senči, roku 1926 založil Kornel Kovalčík na Senči dobrovoľný hasičský zbor a o rok neskôr, v roku 1927 vznikol hasičský zbor i na Beleku z iniciatívy notára Jána Bendíka. Prvým veliteľom bol Matej Ivan.
V roku 1927 sa aj v obci Belek objavil prvý rádioprijímač, ktorého majiteľom bol Ján Václav. Občania chodili s obdivom počúvať tento zázračný stroj. Na Senči sa rádio po prvý raz objavilo u Kornela Kovalčíka. V roku 1929 bola nesmierne krutá zima, ktorá trhala pne a konáre ovocných stromov. Roku 1930 doľahla aj na naše obce svetová hospodárska kríza. Životná úroveň obyvateľstva klesla na najnižšiu možnú úroveň, z biedy nepomáhali ani núdzové práce. Začalo vysťahovalectvo, kedy hlavne muži odchádzali do cudziny v nádeji zarobiť na obživu rodiny.
- septembra 1935 bol založený Miestny odbor Matice slovenskej, ktorý vyšiel z iniciatívy Rašmanovej, Palaja, Pánisa a Havránka. 8. novembra 1938 boli naše obce obsadené maďarskou armádou na základe Komárňanských dohôd o odstúpení južného Slovenska Maďarsku. Začalo sa prepúšťanie slovenských úradníkov a učiteľov, mladí muži museli znovu narukovať a bojovať za záujmy fašistickej moci.
Druhá svetová vojna a povojnové roky
V II. svetovej vojne zahynulo 26 mužov - vojakov a aj mnohí civilisti z oboch našich obcí. 27. marca 1945 o 9,30 hod. boli naše obce oslobodené sovietskou armádou pod vedením maršala Malinovského. V roku 1947 sa na Beleku začala výstavba školy, ukončená bola v roku 1949. V roku 1949 sa poslovenčovali názvy obcí, z toho pochádza i zmena pomaďarčeného názvu Sencze na slovenský názov Svätuša a Belleg na Belek. V októbri 1949 bolo na Svätuši založené Jednotné roľnícke družstvo, ktoré začalo hospodáriť na 27 ha pôdy. Prvým predsedom sa stal Vincent Mikla. Na Beleku v tom istom roku vzniklo JRD tiež, ale vo forme strojového družstva. V roku 1951 bol elektrifikovaný Belek a v roku 1956 i Svätuša. Začal hromadný nákup rádioprijímačov a iných elektrospotrebičov. V tom istom roku bol zriadený pre obe obce i poštový úrad vo Svätuši. 1. mája 1959 sa z reproduktorov miestneho rozhlasu ozvali po prvýkrát tóny rezkého pochodu.
Zlúčenie obcí a vznik Podhájskej
- júla 1960 vzniká okres Nové Zámky a v rámci prebiehajúcej územnej reorganizácie aj obec PODHÁJSKA zlúčením obcí Belek a Svätuša. Po voľbách vzniká i Národný výbor, ktorého prvým predsedom sa stáva Ján Šiška. Zlúčenie obcí malo nielen ekonomicko-politické dôvody, ale aj ich geografická poloha. Už v tom čase územne tvorili vlastne jednu obec, spájala ich spoločná história, kultúra, rodinné i priateľské zväzky. Napriek tomu si však zachovali svoje osobitosti, napr. hody na Beleku sú 15. augusta a na Svätuši 11. septembra. V roku 1968 sa úrad MNV presťahoval z budovy "pod mostom" do budovy vtedajšej pošty pri stanici. Zlúčenie obcí malo za následok i vznik spoločného JRD Podhájska, ktoré začalo hospodáriť na 1118 ha pôdy, zameriavalo sa hlavne na chov hovädzieho dobytka s výrobou mlieka a na chov ošípaných, v rastlinnej výrobe hlavne na obilniny a krmoviny. V auguste 1970 začala výstavba nového kostola na priestranstve pri dnešnom obecnom úrade, ale po vybudovaní základov bola "vyššími orgánmi" zastavená. 20. februára 1973 začali pracovníci podniku Nafta Gbely s vrtnými prácami pod vinicami za potokom Liska. 8. júna 1973 po dosiahnutí hĺbky 1900 m vytryskla 90°C teplá voda. Výskyt tohto daru prírody a úsilia ľudí podnietil iniciatívu občanov, ktorí v "akcii Z" za 20 dní vybudovali 2 bazény, ktoré v podstate slúžia dodnes. Výstavba nadjazdu ponad Svätušu po začatí v roku 1974 sa ukončila rokom 1977 spolu s výstavbou cesty v úseku Radava - Pozba. 28. augusta 1979 bola otvorená nová budova železničnej stanice. V 80-tych rokoch pracovalo aktívne v obci 13 spoločenských a záujmových organizácií, ktoré organizovali rôzne výstavy, prednášky, klubové večery pre mládež, dožinky, športové turnaje, zábavy a iné akcie. V januári roku 1987 vyčíňala snehová kalamita, akú si nepamätáme od roku 1921. Napadlo - prakticky za noc - toľko snehu, že obec bola úplne odrezaná od okolitého sveta. Organizovali sa brigády na sprístupnenie aspoň najdôležitejších komunikácií. Mrazy prekonávali aj rekordy z roku 1951. Po revolučných spoločenských zmenách v novembri 1989 sa v roku 1990 konali prvé slobodné demokratické voľby, aj do zastupiteľských orgánov. Prvou starostkou obce sa stala p. Magdaléna Svobodová. V roku 1991 dochádza k rozpadu Jednotného roľníckeho družstva a vzniká Poľnohospodárske družstvo Podhájska - Radava, ktorého predsedom sa stáva Ing. Tibor Šafár. V obci vznikajú nové podnikateľské subjekty, ale paradoxne - aj nový fenomén: ľudia bez práce, nezamestnaní… Na jeseň 1994 v komunálnych voľbách zvíťazil kandidát KDÚ Ing. Michal Marenčík, ktorý sa stáva starostom obce. Rok 1995 je veľmi významný pre rozvoj našej obce. Začala sa prevádzka verejného vodovodu, plynofikácia obce a nastali podstatné zmeny v manažmente termálneho kúpaliska. V tom istom roku bola obec začlenená do farnosti Trávnica, kde je správcom vdp. J. Dragúň. V komunálnych voľbách v roku 1998 sa opäť stáva starostom obce Ing. Michal Marenčík. 1. septembra 1999 nastáva zmena na poste riaditeľky základnej školy, p. Margitu Červenovú, dlhoročnú riaditeľku a učiteľku na základnej škole /pre dôchodkový vek/ nahrádza PaedDr. Adriana Poláková. V roku 2000 začal obecný úrad vydávať obecné noviny Podhájsky prameň vo forme mesačníka v rozsahu 4 - 8 strán určené ako informačné médium občanov a hostí našej obce. Činnosť redakcie riadi redakčná rada zložená z predsedu, zodpovedného redaktora, technického redaktora a výkonného redaktora. Rozšírenú redakčnú radu tvoria zástupcovia miestnych organizácií a občania obce. V roku 2002 bola skolaudovaná a daná do prevádzky čistiareň odpadových vôd. V júli 2002 bola Podhájska začlenená pod farnosť Maňa. Dôležitou rekonštrukciou /ktorá trvala niečo vyše roka/ prešla železničná stanica, ktorá bola slávnostne odovzdaná do užívania ŽSR 21.8.2002. Vyriešilo sa i vykurovanie /z pevného na plynové/, stanica sa napojila na verejný vodovod. Pri rekonštrukcii sa realizovali i prístupy bezbariérové pre imobilných cestujúcich. PD Podhájska-Radava do žatvy vstupovalo už 27. júna /z dôvodu vysokých teplôt v mesiaci jún/ zberom pšenice, neskôr i jačmeňa. V tomto roku oslávili naši futbalisti jubileum, 50. výročie založenia futbalového oddielu /predtým Telovýchovná jednota, dnes športový klub Termál. V decembri 2002 bol vo voľbách do samosprávy zvolený za starostu obce Podhájska Ing. Vladimír Bakoš. Rok 2003 bol bohatý na extrémy počasia. 9. mája v čase od 20,00 - 20,40 hod. bola búrka s krupobitím najsilnejšieho stupňa, kedy sila búrkového vetra dosahovala až 27 m/s, čo je približne 100 km/h. Náhle sa ochladilo z 20°C na 5 °C. V auguste bola zaznamenaná najvyššia teplota cez deň + 36,6°C a najteplejšou,…
Kultúrne pamiatky v Pozbe
Kaštieľ s parkom z roku 1888
Rod Kelecsényi získal v 18. storočí v obci majetky a preto si tu jeho členovia dali postaviť svoje sídlo, pôvodne zrejme malú barokovú kúriu, ktorá bola na začiatku 19. storočí prestavaná na klasicistickú kúriu v pôdoryse v tvare L a výrazným vstupným pilierovým portikom na priečelí západného krídla. Význam rodu stúpal a bolo potrebné postaviť nové reprezentatívne sídlo zodpovedajúce ich postaveniu. Osobnosťou spoločenského, kultúrneho a politického života Tekovskej župy v druhej polovici 19. storočia bol Rafael Kelecsényi. Ten dal r. 1888 kúriu rozšíriť o časť severného a o celé východné krídlo, fasády scelil v neobarokovom slohu. V tomto stave sa kaštieľ zachoval dodnes. Do r. 1944 v budove bývala dcéra Rafaela Kelecsényiho Irena, ktorá bola vydatá za grófa Emila Mirbacha. Roku 1944 ho zastrelili sovietski vojaci v okolí Szombathelyu, ale jeho manželka Irena zostala v obci. Zo začiatku sa skrývala v pivniciach kaštieľa, neskôr sa utiahla u rodiny Rózsových. Po ukončení II. svetovej vojny sa odsťahovala do obce Péczel v Maďarsku. V kaštieli bolo r. 1944 nemecké veliteľstvo, neskôr sovietski vojaci budovu vyrabovali a v nej zriadili nemocnicu. Po ukončení II. svetovej vojny bol kaštieľ opravený pre účely školy, ktorá v ňom bola otvorená 21. novembra 1947. V rokoch 1978 - 1981 bola škola v obci postupne zrušená, kaštieľ osirel a budova chátrala. Roku 1991 sa začala nákladná rekonštrukcia objektu. Kaštieľ je prízemná budova na pôdoryse s tvarom nepravidelného U. V strede zo severnej fasády vystupuje polkruhová výstavba slávnostnej sály kaštieľa. Vstupná časť v nádvorí ná zasklenú arkádovú chodbu s kovanými mrežami, po bokoch flankovanú vyššími vežovitými rizalitmi. Kaštieľ kryje manzardová strecha. Fasády kaštieľa člení pásová rustika (okrem rizaltov) a okná so segmentovým zakončením v šambránach s klenákom a podokennou rímsou. Miestnosti kaštieľa sú kryté rovnými stropmi. Kaštieľ sa v súčasnosti využíva na rôzne spoločenské a kultúrne akcie, na svadby, rodinné oslavy, stužkové. V strednej časti kaštieľa je veľká sála s kapacitou približne pre 120 osôb a vestibul. V ľavom krídle sa nachádza ubytovacia časť, so šiestimi izbami. Táto časť ešte nie je v prevádzke.
#