Daňový bonus na dieťa je suma, ktorú si môže rodič odpočítať z dane. Na rozdiel od nezdaniteľných častí základu dane sa odpočítava až z výslednej dane. Cieľom tohto bonusu je podpora pracujúcich rodičov. Kým rodinné prídavky dostávajú všetci rodičia, daňový bonus dostane len ten, kto má zdaniteľný príjem.
Základné podmienky pre uplatnenie daňového bonusu
Daňový bonus si môže uplatniť vždy len jeden z rodičov. V prípade, že podmienky na jeho uplatnenie spĺňajú viacerí a nedohodnú sa, postupuje sa v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba. Pri striedavej starostlivosti spĺňajú podmienku žitia v spoločnej domácnosti obaja rodičia. Rodičia sa môžu dohodnúť aj tak, že v niektorých mesiacoch si bonus na deti uplatní matka a v iných otec.
Tento príjem musí za rok dosiahnuť aspoň 6-násobok minimálnej mzdy. V tomto roku by tak mal byť vyšší ako 3 738 eur. Pri zamestnancoch ako aj živnostníkoch rozhoduje o nároku na daňový bonus hrubý príjem ešte pred odpočítaním odvodov. Pri živnostníkoch zároveň platí, že musia dosiahnuť zisk.
Zmeny vo výške daňového bonusu v priebehu roka
Mnohí rodičia by mali už v auguste dostať vyššiu výplatu. Od júla sa totiž zmenila výška daňového bonusu. Vyšší daňový bonus si však odpočítajú len rodičia detí, ktoré majú viac ako 6 a menej ako 15 rokov. Kým v prvom polroku mali nárok na daňový bonus vo výške 23,22 eura, od júla to je 39,47 eura. Zamestnanci, ktorým daňový bonus neuplatňuje zamestnávateľ ako aj živnostníci si vyšší bonus odpočítajú naraz za celý rok v daňovom priznaní za rok 2021.
Na dieťa staršie ako šesť rokov a mladšie ako 15 rokov si tak v tomto roku celkovo odpočítajú z dane 376,14 eura. Ak by sa suma daňového bonusu nezvyšovala, ušetrili by na daniach 278,64 eura.
Prečítajte si tiež: Zmeny v daňovom bonuse
Výška daňového bonusu by sa mala znovu upravovať v januári budúceho roku. Na začiatku roku sa mení vždy o rovnaké percento, o aké sa zvýšilo životné minimum v júli predchádzajúceho roku.
Ako uplatniť daňový bonus ako živnostník
Živnostníci si daňový bonus uplatňujú raz ročne, v daňovom priznaní. Aby naň vôbec vznikol nárok, musia ich príjmy pochádzať predovšetkým zo Slovenska. Je dôležité vedieť, že výška bonusu môže byť dodatočne znížená, ak základ dane prekročí určitú hranicu.
Podmienky pre vznik nároku na daňový bonus
- Výška príjmu: Živnostník musí dosiahnuť určitý minimálny príjem počas roka.
- Zdroj príjmu: Príjem musí pochádzať prevažne zo zdrojov na Slovensku.
- Vek dieťaťa: Výška bonusu sa líši v závislosti od veku dieťaťa.
- Základ dane: Ak čiastkový základ dane presiahne určitú hranicu, bonus sa môže krátiť.
Príklad výpočtu daňového bonusu
Ak by napríklad mal niekto dve deti vo veku 8 a 10 rokov, môže si uplatniť bonus v celkovej výške 752,28 eura. Keďže sa o daňový bonus znižuje priamo daň, o rovnakú sumu, ako porastie jeho výška, sa zamestnaným rodičom ihneď zvýši aj ich čistý príjem.
Vplyv príjmu na výšku daňového bonusu
Od začiatku roka sa daňový bonus zmenil. Iné nie sú len sumy, ktoré môžu rodičia získať, ale aj ďalšie podmienky. Po novom už napríklad štát nevypláca bonus na plnoleté dieťa. Okrem toho platí, že ľuďom s vyšším zárobkom sa bonus kráti. Pre všetkých stále platí, že maximálne sumy sa odvíjajú od veku detí, ale konkrétna výška bonusu závisí od toho, aký má rodič príjem a koľko má detí.
Pri deťoch do 15 rokov veku je najvyšší možný bonus vo výške sto eur, pri deťoch od 15 do 18 rokov je to 50 eur. Finálna výška bonusu sa počíta zo zárobku. Počíta sa percentom z takzvaného čiastkového daňového základu. Pri živnostníkoch to predstavuje ich zisk, ktorý získame tak, že od tržieb odpočítame výdavky a zaplatené odvody. Živnostník tiež musí svoj príjem získavať prevažne zo zdrojov na Slovensku. Nárok na bonus stratí v prípade, že 90 a viac percent jeho príjmu pochádza z cudziny.
Prečítajte si tiež: Podmienky daňového bonusu na manželku
Po novom je tiež v zákone stanovený vzorec, ktorý môže samotnú sumu bonusu krátiť. Každému, koho čiastkový základ dane presiahnuť 1,5 násobok ročnej priemernej mzdy spred dvoch rokov, sa bude bonus krátiť. Aj výšku krátenia definuje zákon, podľa ktorého sa potom suma kráti o desatinu rozdielu medzi jeho čiastkovým základom dane a hranicou.
Živnostníci môžu v daňovom priznaní uvádzať skutočné alebo paušálne výdavky. Môžu tiež platiť minimálne odvody alebo také, ktoré vychádzajú z ich vlastných vymeriavacích základov. Keď niekto zarobí viac, už sa bude uplatňovať postupné krátenie sumy. Živnostník s minimálnymi odvodmi a paušálnymi výdavkami si napríklad nebude môcť uplatniť bonus na dieťa od 15 do 18 rokov veku, ak jeho hrubé tržby presiahnu úroveň 55 871,24 eura. Nulový bude jeho bonus aj na dieťa pod 15 rokov, ak jeho tržby presiahnu sumu 61 871,23 eura ročne.
Výpočet reálnej výšky daňového bonusu
Reálna výška bonusu sa počíta pomerne komplikovane. Ak má živnostník napríklad jedno dieťa od 15 do 18 rokov, za celý rok si môže uplatniť bonus najviac 600 eur. Na dieťa mladšie ako 15 rokov zase 1 200 eur. Najprv sa vypočíta výška bonusu percentom zo základu dane a porovná sa s maximálnymi sumami. Ak je vypočítaný bonus vyšší, živnostník dostane len maximálnu sumu. Keď je bonus nižší ako maximum, zostáva na vypočítanej úrovni.
Ak má podnikateľ napríklad jedno dieťa vo veku 17 rokov, má nárok na daňový bonus v maximálnej výške 600 eur. Aby si mohol uplatniť najvyššiu sumu, za rok musí dosiahnuť tržby na úrovni viac ako 15 500 eur. Na tri deti vo veku 15, 16 a 17 rokov získa najvyšší bonus pri tržbách vo výške 20 793,22 eura. Na najvyšší bonus pri dieťati do 15 rokov by musel živnostník za rok dosiahnuť tržby vo výške viac ako 20 670 eur.
Zmeny v daňovom bonuse od roku 2023
Od januára 2023 rodičia detí do 18 rokov majú nárok na daňový bonus vo výške 140 eur. Na staršie dieťa stúpne na 50 eur. No nie každý dostane plnú sumu. V dobe, kedy najchudobnejší sú najviac odkázaní na pomoc štátu, tak dostanú najnižší daňový bonus. Na to, že rodič nedostane rovnakú sumu daňového bonusu, upozorňuje aj exminister práce za SaS a daňový expert Jozef Mihál. A to preto, lebo na celkovú čiastku má vplyv takzvaný čiastkový základ dane. Ten je vlastne hrubá mzda mínus odvody.
Prečítajte si tiež: Uplatnenie daňového bonusu počas PN
Ako prepočítal Mihál, tak najviac dostanú ľudia s najvyššími mzdami. Napríklad človek, ktorý zarába 700 eur v hrubom a má jedno dieťa, dostane iba 121 eur. Ak chce pracujúci rodič získať plnú výšku daňového bonusu, tak jeho mzda musí byť aspoň 850 eur v hrubom. Existuje možnosť, ako dostať najvyššiu sumu bonusu, aj keď človek nezarába požadovanú sumu. Ďalej vysvetľuje, že si môže navýšiť základ dane pre účely výpočtu výšky nároku na bonus o základ dane z príjmov druhej oprávnenej osoby. Teda napríklad druhého rodiča, ktorý žije v domácnosti s vyživovaným dieťaťom.
Modelový príklad pre rok 2023
Ak matka má hrubú mzdu 800 eur, tak po novom dostáva daňový bonus na dve deti 187,06 eura. Ak by však zarábala 1 200 eur mohla by dostať plnú výšku bonusu, a to 280 eur. Mesačne tak príde o takmer 93 eur, čo ročne robí viac ako 1 115 eur. Má však možnosť, aby o tieto peniaze neprišla. A to tak, že pri ročnom zúčtovaní sa jej môžu peniaze spätne vrátiť. V daňovom priznaní stačí, ak si k nezdaniteľnej čiastke pripočíta manželov (otcov) príjem. Súčet oboch miezd musí dohromady výjsť na minimálnu čiastku 1 200 eur. Po tomto kroku jej bude doplatená suma daňového bonusu. To je spomínaných 1 115 eur.
Daňový bonus si môže jeden rodič, či už je to matka alebo otec uplatniť na každé vyživované dieťa. Na to, aby mal rodič možnosť dostávať bonus musí splniť podmienku, a to je, že výška jeho zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti musí byť počas jedného polroka aspoň šesť násobok minimálnej mzdy. To predstavuje sumu 3 876 eur. Pri živnostníkoch musí byť vykázaný aspoň čiastkový základ dane z príjmov, čo znamená, že daňové nesmie byť nula.
Daňový bonus si rodič uplatňuje cez daňové priznanie, ak si ho nechá vyplácať raz ročne. Alebo zamestnanec dodá svojmu zamestnávateľovi rodné listy detí, ak študujú na školách aj potvrdenie o dochádzke. Štát by mal tak začiatkom mája 2024 doplatiť chýbajúcu sumu bonusu za rok 2023. Do konca marca budú rodičia podávať daňové priznania za vlaňajšok, kedy platili nižšie sumy bonusu.
Maximálny bonus 280 eur dostane ten rodič, ktorý si uplatňuje bonus len v mesiaci, v ktorom bude mať hrubý príjem spomínaných 1 200 eur. V rámci ročného zúčtovania môže byť rozdiel v neuplatnených bonusoch počas roka doplatený, ak je ročný príjem dostatočný. Aby splnili rodičia podmienky na uplatnenie celého daňového bonusu musia spĺňať niektoré kritériá. Napríklad musia žiť spolu pod jednou strechou.
Zmeny v daňovom bonuse od roku 2025
Zmena nastane taktiež pri daňovom bonuse na dieťa. Daňový bonus bude s rastúcim príjmom klesať a táto zmena sa dotkne tých, čo zarábajú mesačne od 2 480 eur do 3 632 eur. Rodičia, ktorí zarábajú viac ako 3 632 eur, stratia nárok na daňový bonus úplne. Rovnako ho stratia rodičia detí, ktoré dosiahnu 18 rokov. Doposiaľ platí, že nárok zaniká až po ukončení povinnej školskej dochádzky alebo najdlhšie do 25 rokov veku.
Časté chyby pri uplatňovaní daňového bonusu
Takmer 6-tisíc daňovníkom posiela finančná správa v týchto dňoch listy, v ktorých ich upozorňuje, že si nesprávne uplatnili daňový bonus na dieťa za rok 2022. Časti rodičov bonus vyplatil zamestnávateľ a oni to v daňovom priznaní neuviedli, to znamená, že dostali bonus dvakrát. Chýb môže byť v tomto roku ešte oveľa viac, legislatíva je zložitá. Môžu sa stať aj pri zápočte príjmu druhého rodiča v daňovom priznaní.
Druhou oprávnenou osobou môže byť matkin manžel, otcova manželka alebo osoba, ktorej bolo dieťa zverené. Problémom môže byť aj chýbajúce potvrdenie. Ak by predtým druhá oprávnená osoba podávala daňové priznanie, nemusí rodič, ktorý podáva priznanie a žiada o doplatok bonusu, doklad o tom prikladať. Ak zamestnávateľ urobil druhému rodičovi ročné zúčtovanie dane, k daňovému priznaniu priloží prvý rodič kópiu jeho prvej strany, prípadne priloží potvrdenie o príjme druhého rodiča. Ak rodič tieto potvrdenia nestíha vybaviť, môže si priznanie odložiť jednoduchým oznámením.
Ak rodič dostával prvé štyri mesiace minulého roka dotáciu na stravu dieťaťa, nárok za tieto mesiace na bonus nemá. Ak súd zverí dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a matka dieťaťa sa potom vydá, podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňajú tri osoby - matka, otec a matkin manžel.
Príklady z praxe
- Slobodná matka: Slobodná matka sa stará o svoje dieťa a v máji sa vydá. Biologický otec nie je oprávnenou osobou, keďže nežije s dieťaťom v spoločnej domácnosti. V decembri 2023 sa manželom narodí spoločné dieťa.
- Rozvedení rodičia: Rodičia sa rozvedú v máji 2023 a daňový bonus si uplatňuje matka. Ak je dieťa zverené do osobnej starostlivosti oboch rodičov, druhou oprávnenou osobou je aj otec dieťaťa.
- Druh a družka: Druh a družka sa starajú o spoločné dieťa a dieťa družky. Družka si uplatňuje daňový bonus na obidve deti. Druh a družka žijú v spoločnej domácnosti a starajú sa o dieťa družky a od mája 2023 majú aj spoločné dieťa. Daňový bonus na obidve deti si uplatňuje družka.
- Striedavá starostlivosť: Rodičia sa rozviedli a dieťa je zverené do striedavej starostlivosti. Matka sa o dieťa stará celý rok, otec sa staral len 5 mesiacov, keďže v máji 2023 zomrel. Matka sa následne v septembri vydala. Daňový bonus si uplatňuje matka.
- Zamestnaní rodičia: Rodičia majú tri deti vo veku do 18 rokov. Obaja sú zamestnaní. Daňový bonus si vlani mesačne uplatňovala Jana. Jej hrubá mzda bola 1200 eur, odvody 160,80 eura. Ak by mala vyšší zárobok, bonus by mohol byť až 5 040 eur. Keďže nedosiahla na maximálny daňový bonus, podá daňové priznanie typu A, v ktorom si započíta príjem manžela Karola. Po sčítaní čiastkových základov dane je ich nárok na daňový bonus 8 126,54 eura. Jana požiadala zamestnávateľa o potvrdenie o zdaniteľných príjmoch. To isté musí urobiť aj jej manžel Karol. Majú tiež možnosť oznámiť finančnej správe odklad priznania, ak by nestíhali vybaviť potvrdenia.
Daňový bonus a voľba formy podnikania (živnosť vs. S.R.O.)
Na začiatku podnikania stojí podnikateľ pred mnohými výzvami. Prvým zásadným rozhodnutím, ktoré musí urobiť je správna voľba formy podnikania. Otázka, či si založiť živnosť alebo spoločnosť s ručením obmedzeným je tak celkom častá počiatočná dilema.
Rozdiely medzi S.R.O. a živnosťou
Živnosť je forma podnikania fyzickej osoby, kedy podnikateľ ručí za svoje záväzky celým svojim majetkom. Naopak, spoločnosť s ručením obmedzeným (s. r. o.) je samostatná právnická osoba, kde spoločník ručí len do výšky svojho nesplateného vkladu. Z pohľadu právnej formy predstavuje živnosť jednoduchší a menej nákladný spôsob podnikania. Jej založenie si spravidla nevyžaduje zložitú administratívu - stačí podať ohlásenie o začatí podnikania na príslušnom okresnom úrade (živnostenskom odbore), čo je možné vykonať aj elektronicky prostredníctvom portálu slovensko.sk.
Naopak, založenie spoločnosti s ručením obmedzeným (s. r. o.) je zložitejšie a finančne náročnejšie. Vyžaduje si prípravu zakladateľskej dokumentácie, jej overenie notárom, splnenie zákonom predpísaných náležitostí (napr. splatenie základného imania) a následný prvozápis do obchodného registra. Súdny poplatok za registráciu predstavuje 220 EUR, avšak v praxi treba počítať aj s nákladmi na právne služby a notárske úkony, čo môže celkovú sumu zvýšiť až na približne 1.000,00 EUR. Zároveň je potrebné zohľadniť aj fakt, že s. r. o.
Daňové povinnosti pri živnosti a S.R.O.
Živnostník ako fyzická osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia podlieha v roku 2025 dani z príjmov fyzických osôb podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Základ dane tvorí rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami a daňovo uznateľnými výdavkami. Daň z príjmu sa v roku 2025 zdaňuje sadzbou 15 %, 19 % alebo 25 %. Pri živnostníkoch sa uplatňuje aj nezdaniteľná časť základu dane a ďalšie úľavy (napr. Okrem dane z príjmov je živnostník povinný platiť zdravotné a sociálne odvody, ktorých výška sa odvíja od dosiahnutého základu dane v predchádzajúcom roku, pričom povinnosť ich platenia vzniká až po prekročení určitej hranice (hranica pre povinné sociálne odvody v roku 2025 je 8 580 EUR za rok 2024).
Spoločnosť s ručením obmedzeným (s. r. o.) je právnická osoba, ktorá podlieha dani z príjmov právnických osôb. V roku 2025 je základná sadzba dane z príjmov vo výške 10 %, 21 % alebo 24 %, pričom daň sa počíta zo základu dane upraveného o položky zvyšujúce alebo znižujúce hospodársky výsledok podľa zákona o dani z príjmov. S. r. o. je povinná viesť podvojné účtovníctvo a každoročne podávať daňové priznanie do 31. Okrem samotnej dane z príjmu je potrebné zohľadniť aj daňové zaťaženie pri výplate zisku spoločníkom. Dividendy vyplácané fyzickej osobe - rezidentovi SR podliehajú zrážkovej dani vo výške 7 %. Výhodou s. r. o. je možnosť efektívne plánovať daňové zaťaženie rozdelením príjmov medzi mzdu konateľa a výplatu podielu na zisku. Zároveň od januára 2025 sa opätovne zaviedla povinnosť platiť minimálnu daň z príjmov právnických osôb, tzv. daňovú licenciu. Táto daň sa bude uplatňovať aj v prípade, ak spoločnosť dosiahne daňovú stratu alebo nulový základ dane. Táto minimálna daň sa uplatní na základe podaného daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína po 1.
Sociálne a zdravotné odvody pri živnosti a S.R.O.
Živnostník je povinný platiť sociálne odvody len vtedy, ak jeho príjmy za predchádzajúci kalendárny rok prekročia zákonom stanovený limit. Ide o tzv. vstup do povinného poistenia, ktorý sa vyhodnocuje každoročne k 1. júlu na základe podaného daňového priznania. V roku 2025 vznikne povinnosť platiť sociálne poistenie tým živnostníkom, ktorí za rok 2024 dosiahli hrubé príjmy vyššie ako 8 580 EUR. Pre následné obdobie, teda pri posudzovaní roku 2025 na účely odvodov od 1. Ak živnostník túto hranicu príjmov prekročí, je povinný odvádzať minimálne poistné do Sociálnej poisťovne vo výške 237,02 eur mesačne (platné od 1. júla 2025). Výška odvodov sa následne môže zvyšovať v závislosti od dosiahnutého základu dane, ale nemôže byť nižšia ako uvedené minimum.
V oblasti platenia odvodov má s.r.o. oproti živnostiam veľkú výhodu. Spoločník alebo konateľ v s.r.o., ak si za svoju činnosť nevypláca žiadnu odmenu, tak nemusí platiť žiadne odvody do Sociálnej poisťovne.
Rozdiely v zdravotných odvodoch medzi živnosťou a s. r. o. sú výrazné, najmä pokiaľ ide o povinnosť ich platenia a flexibilitu vo výške odvodov. Živnostník je povinný platiť zdravotné odvody vždy, bez ohľadu na výšku svojich príjmov či zisk. Na rozdiel od sociálneho poistenia tu neexistuje minimálna hranica na vstup do povinného systému. Výnimkou je len tzv. odklad povinnosti platiť preddavky počas prvého roku podnikania, pričom následné platby sa začínajú na základe podaného daňového priznania. V roku 2025 predstavujú minimálne mesačné preddavky na zdravotné poistenie 107,25 eura, ktoré platí každý živnostník, pokiaľ nie je súčasne poistencom štátu (napr. Naopak, spoločnosť s ručením obmedzeným (s. r. o.) nemá povinnosť platiť žiadne zdravotné odvody automaticky. Povinnosť vzniká až vtedy, keď spoločnosť vypláca odmenu konateľovi alebo mzdu zamestnancovi. Výška zdravotného poistenia sa v tomto prípade odvíja od výšky týchto príjmov - zvyčajne vo výške 15 % z vyplácanej sumy (11 % platí firma a 4 % príjemca). Pri platení odvodov do zdravotnej poisťovne existujú pre konateľov s.r.o. rôzne možnosti optimalizácie a to dokonca aj pod hranicu minimálneho zdravotného odvodu.
Optimalizácia daňovej záťaže pri živnosti vs. S.R.O.
Daňová optimalizácia je legitímnym a nevyhnutným nástrojom finančného riadenia pre oba typy podnikania - tak pre živnostníkov, ako aj pre spoločnosti s ručením obmedzeným. V prípade s. r. o. je optimalizácia zameraná najmä na zníženie daňového základu prostredníctvom daňovo uznateľných nákladov, ako sú výdavky na prevádzku, mzdy zamestnancov, nájomné či externé služby. Ďalšie nástroje zahŕňajú odpisy dlhodobého majetku, investície do výskumu a vývoja) so špecifickými daňovými úľavami, ale aj správne nastavenie výšky a periodicity odmien konateľov a výplaty dividend. Pri vyšších ziskoch môže byť optimalizácia v s. r. o.
Na druhej strane, živnostník má taktiež viacero možností na legálne zníženie daňového zaťaženia, najmä prostredníctvom uplatnenia výdavkov priamo súvisiacich s podnikaním - od nákladov na materiál a služby až po cestovné výdavky a prenájmy. K dispozícii sú aj odpisy obchodného majetku a nezdaniteľné časti základu dane, ako napríklad nezdaniteľná suma na daňovníka či príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie. Výhodou je aj možnosť paušálnych výdavkov vo výške 60 % z príjmov (do maximálnej výšky 20 000 EUR), čo zjednodušuje evidenciu pri menších podnikateľoch. V určitých prípadoch môže byť výhodná aj dobrovoľná registrácia na DPH, ak podnikateľ plánuje vyššie investície. Pri dynamickom raste podnikania je vhodné zvažovať aj zmenu právnej formy alebo využitie medzinárodných štruktúr, najmä ak sa podnikanie orientuje aj mimo Slovenska. Takýto postup a nastavenie si vyžaduje dôkladné odborné posúdenie, tak aby aj zahraničná štruktúra mala svoje racionálne odôvodnenie a nevychádzala primárne z daňových dôvodov.
Konsolidačný balíček a zmeny pre podnikateľov
Budúci rok prinesie pre podnikateľov turbulentné obdobie. Dôvodom je ohlásená konsolidácia zo strany vlády, ktorej cieľom je znížiť zadlženie štátu. Na úvod je dôležité zdôrazniť, že ku dňu publikovania článku bol tretí konsolidačný balíček schválený len vládou SR, nie parlamentom. Zároveň nie je známa ani finálna textácia zákona.
Zmeny v odvodoch a daniach
Prvou zmenou je skrátenie odvodových prázdnin pre nových živnostníkov. Kým dnes platí, že počas prvých 12 mesiacov podnikania nemusia platiť sociálne odvody, od roku 2026 sa toto obdobie skracuje na päť mesiacov. Ďalším zásahom je zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu, a to z 50 % priemernej mesačnej mzdy na 60 %. Zavádza sa aj nová povinnosť platiť minimálne sociálne odvody vo výške 131,34 € mesačne aj pre SZČO (pozn. 26 % z priemernej mzdy), ktoré ich doteraz neplatili kvôli nízkym príjmom.
Zmeny nastanú aj pri zdravotnom poistení. Sadzba zdravotného poistenia sa zvyšuje z 15 % na 16 %. Úpravy čakajú aj daň z príjmu. Pre väčšinu SZČO s ročnými príjmami do 44 000 € zostáva sadzba dane 19 %. Výhodou živností zostávajú zachované paušálne výdavky. Živnostník si vďaka nim môže znížiť daňový základ až do výšky 60 % z príjmov, maximálne však 20 000 € ročne. Rovnako ako pri spoločnostiach, aj živnostníci musia platiť transakčnú daň.
Daňová licencia pre S.R.O.
Od roku 2024 sa do praxe vrátila tzv. daňová licencia, dnes nazývaná minimálna daň pre právnické osoby. Živnostníkov sa táto povinnosť netýka, platí len pre firmy, najmä S.R.O. Výška minimálnej dane závisí od tržieb. Daňová licencia sa tak stáva nevýhodou najmä pre menšie firmy, ktoré hospodária s nízkym ziskom alebo stratou, pretože poplatok musia uhradiť bez ohľadu na výsledok podnikania.
Malé firmy s obratom do 100 000 € majú daň zo zisku vo výške 10 %, čo je menej než pri živnostníkoch. Ak firma presiahne obrat 100 000 €, daň zo zisku je 21 %. Pri obrate nad 5 miliónov € je to 24 %.
Výplata zisku v S.R.O.
Nevýhodou S.R.O. je aj to, že peniaze firmy nepatria priamo podnikateľovi. Ako konateľ si môžete nastaviť rôzne formy vyplácania, či už formou odmeny, pracovnej zmluvy, dividend alebo napríklad autorského honorára pri tvorivej činnosti. Každá z týchto možností má iné daňové a odvodové dôsledky, preto je kľúčové nastaviť si ich správne v spolupráci s účtovníkom. Aj v tom spočíva jedna z hlavných výhod S.R.O. Príkladom je využitie autorského zákona pri tvorivej práci. V takom prípade sa uzatvára licenčná zmluva, z honoráru sa zrazí len 19 % daň a tento príjem sa už ďalej nezahŕňa do daňového priznania.
Živnosť alebo S.R.O.?
Odpoveď rozhodne nie je jednoznačná a už vôbec nie taká jednoduchá, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Všetko sa odvíja od štruktúry príjmov, výšky a charakteru nákladov, ale aj od toho, aké sú dlhodobé ciele podnikateľa. Pre niekoho môže byť kľúčové čo najnižšie daňovo-odvodové zaťaženie, pre iného zas flexibilita vo využívaní firemných peňazí či možnosť optimalizovať výdavky.
Ďalšie dôležité zmeny pre podnikateľov
Od 1. marca 2026 sa zavádza povinné prijímanie bezhotovostných platieb pre všetkých obchodníkov a podnikateľov, ktorí prijímajú hotovosť. Obchodníci budú musieť umožniť zákazníkom zaplatiť buď cez QR kód, alebo klasicky prostredníctvom platobného terminálu.
Od 1. januára 2026 bude minimálna mzda na Slovensku 915 € mesačne. Zvýšenie minimálnej mzdy ovplyvní aj ďalšie zložky mzdy, ako sú napríklad príplatky za prácu v noci, cez víkendy a sviatky.