Spánok je základným pilierom zdravého vývoja detí, avšak množstvo informácií a rád, ktoré kolujú medzi rodičmi, môže byť mätúce a často aj nesprávne. Mnohí rodičia sa zbytočne stresujú, pričom ide často len o mýty. Cieľom tohto článku je objasniť najčastejšie mýty o detskom spánku a poskytnúť rodičom relevantné informácie pre zlepšenie spánku ich detí.
Individuálna potreba spánku: Mýtus o hodinách
Často sa stretávame s presvedčením, že dieťa by malo spať presne stanovený počet hodín denne. Existujú odporúčacie tabuľky, ktoré pomáhajú rodičom zorientovať sa v optimálnej dĺžke spánku pre daný vek. Dôležité je si uvedomiť, že spánok u detí je vysoko individuálny. Namiesto striktného dodržiavania tabuliek je dôležité vnímať potreby konkrétneho dieťaťa. Niektoré novorodeniatka prespia až 20 hodín denne, zatiaľ čo iným postačí 16 hodín.
Kvalita nad kvantitou: Oveľa dôležitejšia ako dĺžka spánku je jeho kvalita. Rodičia by sa mali zamerať na faktory, ktoré spánok ovplyvňujú, ako je pohoda mamičky, povaha dieťaťa a prostredie v rodine. Mrzuté bábätko je vhodné ukladať spať čo najčastejšie. Ak dieťa prejavuje známky únavy, ako zívanie, mrzutosť alebo šúchanie očí, je potrebné uložiť ho spať bez ohľadu na počet hodín.
Pravidelný spánkový režim: Potreba stability
Hoci sa občas stane, že dieťa zaspí nečakane, častejšie sa stretávame s prípadmi, keď je unavené, ale nedokáže zaspať. To môže súvisieť so stresom alebo s nadmerným množstvom podnetov. Aj keď je dieťa očividne unavené, jeho telo nedokáže spomaliť a zaspať. Matka by mala rozoznať prvé príznaky únavy a uložiť dieťa na spánok, navodzovať pocit uspokojenia, aby dokázalo spomaliť a spracovať zážitky.
Dôležitosť režimu: Tvrdenie, že dieťa nepotrebuje pravidelný spánkový režim, je mylné. Práve rodičia by mali dieťaťu pomáhať si naň zvyknúť. Deti by mali chodiť spinkať predpoludním, popoludní i večer približne v rovnaký čas. V detstve si dieťa buduje pravidelné spacie návyky, ktoré si prenáša do dospelosti. Nie je však vhodné striktne sa držať času na minútu presne, pretože aj dieťa sa každé ráno nebudí presne v rovnakú hodinu.
Prečítajte si tiež: Čo jesť pri zvracaní
Výdatnejšie jedlo pred spaním: Prekrmovanie nie je riešenie
Rodičia sa často mylne domnievajú, že ak dieťa večer nakŕmia hustou kašou, nebude sa v noci hladné dožadovať mlieka a prespí celú noc. Malé deti však nemajú dostatočne vyvinuté trávenie na spracovanie tuhej stravy. Prekŕmenie na noc môže spánok zhoršiť.
Nočné dojčenie: Nočné dojčenie je vo veku 3-6 mesiacov nevyhnutné na udržanie dostatočnej produkcie mlieka. Po tomto veku už veľa detí prespí noc bez ohľadu na to, či sa večer najedli kaše. Ak sa dieťa dožaduje mlieka aj v neskoršom veku, ide skôr o citovú potrebu, ktorú kaša nevyrieši.
Nechať dieťa vyplakať: Nebezpečná metóda
Mnohé odporúčania pre deti s problémami so zaspávaním poukazujú na metódu vyplakania, pri ktorej sa dieťa nechá samotné v postieľke vyplakať. Ide o nebezpečnú metódu, ktorá sa môže obrátiť proti rodičom.
Vývoj a bezpečie: Dieťa prechádza v prvých mesiacoch života fyzickým a psychickým vývojom, buduje si puto k rodičom a vytvára si pocit bezpečia. Dieťa, ktoré nechajú rodičia samé plakať, pociťuje paniku, myslí si, že je opustené, zvyšuje sa u neho hladina stresového hormónu a ťažšie zaspáva. Odborníci túto metódu neodporúčajú. Dieťa hľadá u rodičov lásku, blízkosť a učí sa prekonávať strach, bolesť a neistotu.
Menej spánku cez deň: Únava vedie k hyperaktivite
Častým mýtom je, že ak dieťa spí menej cez deň, bude v noci lepšie spať. Opak je pravdou. Ak dieťa málo spí počas dňa, stane sa viac unaveným, aktivujú sa stresové hormóny a dostane sa do hyperaktívneho stavu. Nechce zaspať, je mrzuté a v noci sa častejšie budí.
Prečítajte si tiež: Budiť novorodenca na kŕmenie?
Dostatok spánku: Ak má dieťa dostatok spánku cez deň, bude pokojnejšie a dlhšie spať aj v noci. Príliš dlhý popoludňajší spánok môže mať za následok ťažšie zaspávanie večer. Preto je vhodné po 2 hodinách poobedňajšieho spánku dieťa jemne zobudiť a nechať ho pred večerným spánkom chvíľu bdieť.
Samostatná izba: Vplyv na samostatnosť
Nie je pravda, že ak dieťa skoro spí vo svojej izbe, bude samostatnejšie. Akosi sa stalo samozrejmosťou, že už pred narodením dieťaťa mu zariaďujeme vlastnú detskú izbu. V minulosti spali deti v jednej izbe s rodičmi.
Bezpečie a blízkosť: Ak spí dieťa v spálni rodičov, má to niekoľko pozitív. Mamička ľahšie rozoznáva a reaguje na signály dieťaťa. Dieťa nadobúda pocit bezpečia, čo je dôležité pre kvalitný spánok. Deti v rannom veku potrebujú istotu prítomnosti rodičov. Ak dieťa zaspáva samé a prespí celú noc, rodičia ho dajú do vlastnej izby. Po čase však môže začať protestovať a dožadovať sa prítomnosti rodičov. Vhodná doba na presun dieťaťa do vlastnej izby neexistuje, najčastejšie je to medzi 2,5 a 5 rokom.
Nočné dojčenie: Potreba a benefity
Všetci ľudia spia v spánkových cykloch, jediný rozdiel medzi dospelými a bábätkami je, ako sú schopní upadnúť do ďalšieho cyklu. Pre dojčené deti je prechod medzi cyklami umožnený dojčením.
Funkcia dojčenia: Dojčenie uľahčuje opätovné zaspatie dieťaťa. Dieťa môže vypiť počas noci podstatnú časť svojho príjmu mlieka, čo je dôležité pre jeho prospievanie. V noci sa matkám tvorí najviac prolaktínu. Dať bábätku v noci prsník je najlepší spôsob, ako ho uspať. Spánok detí a počet prebudení sa menia a nezávisí to len od dojčenia či hladu. Bábätká sa budia z rozličných dôvodov a dojčenie im pomáha znovu zaspať. Intervaly prebúdzania sa nemusia vekom predlžovať. Ovplyvňujú ich podnety, rozvoj mozgu, spracovávanie zážitkov, získavanie schopností a rast zúbkov.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Istota a bezpečie: Dieťa potrebuje v noci istotu prítomnosti rodičov, pomoc pri zaspávaní a uistenie, že spinkanie a noc sú bezpečné. Ak sa bábätko začína prebúdzať a matka ho začne dojčiť, neprebudí sa úplne a rýchlejšie zaspí. Ak má matka dieťa blízko seba v posteli, je pre ňu jednoduchšie dojčiť dieťa v polospánku. Dieťa sa raz prestane budiť samo. Teraz je čas poskytovať mu istotu, že zaspávať a spať je príjemné a bezpečné. Keď sa táto potreba naplní, sama odznie.
Únava a spoločné spanie: Hľadanie pohodlia
Časť nočnej únavy je možné eliminovať prijatím faktu, že dieťa sa v noci budí, a prestať prebudenia počítať. Ak sa matka pokúsi nájsť v noci počas spania a dojčenia maximum pohodlia, bude sa cítiť lepšie.
Spoločné spanie: Spoločné spanie dieťaťa s matkou zjednodušuje nočné dojčenie. Podvedomie funguje vždy. Keď je maličký pri matke, je pokojnejšia a dokáže sa lepšie vyspať. Ak sa bábätko prebudí a ide sa dojčiť, matka by mala myslieť na svoj chrbát a uložiť sa tak, aby to bolo pohodlné pre ňu.
Zmena rutiny a okolie: Počúvanie inštinktu
Mnohým matkám pomôže, ak začnú dieťa počas denných spánkov uspávať inde ako v kočíku. Na základe dokonalého poznania svojho dieťaťa je možné urobiť potrebné kroky na zmenu situácie. Niektoré deti akceptujú nočné zmeny, ak sú urobené v súlade s ich povahou. Niekedy súhlasia s držaním za ručičku, hladkaním a spievaním či masážou bez plaču. Ak dieťa potrebuje čas, je potrebné počkať a pokúsiť sa o zmenu neskôr.
Tlak okolia: Pre mnoho matiek časť nočnej únavy a obáv z nočného dojčenia predstavuje snaha dosiahnuť, aby sa dieťatko nebudilo, pod tlakom okolia, ktoré núti matky počítať, ako často sa dieťatko v noci zobudilo a dáva "dobré" rady o tom, že by bábätko už malo spať celú noc. Okolie, ktoré hovorí, že nočné budenie nie je v tomto veku normálne, väčšinou nemá skúsenosti s dojčenými deťmi.
Odstavenie a potreby dieťaťa: Dôležitosť dojčenia
Neexistujú zázračné spôsoby, ako s ľahkosťou odstaviť dieťa, ktoré na to nie je pripravené. Hoci v rôznych článkoch nájdete návody, nič nezaručí, že budú fungovať aj pri vašom dieťati a že odstavenie v noci pre neho nebude traumatické. Deti sa v tomto veku nebudia primárne preto, že potrebujú „jesť“ či „piť mlieko“, ale pre to, že dojčením získavajú istotu, upokojenie a spôsob, ako naspäť zaspať.
Dôvody nočného budenia: Dôvodov nočného budenia bábätiek môže byť veľa, všetky sú normálne a patrí medzi ne hlavne potreba znovu naspäť zaspať po skončení spánkového cyklu. Bábätko má aj iné potreby ako hlad. Bolesť, chlad, potreba kontaktu sú rovnako legitímne potreby. Je normálne, že sa bábätko v noci budí, aby boli uspokojené jeho rozmanité potreby dojčením. Otázku nočného budenia nerieši umelé mlieko, kaša, či iné jedlo - deti sa nebudia z dôvodu hladu, budia sa pre iné dôvody a tieto dôvody najlepšie pokrýva dojčenie. Navyše deti v tomto veku umelé mlieko nepotrebujú, ani ak by neboli dojčené. Mliečna kaša nie je zázračný prostriedok na celonočný spánok. Snaha o nahradenie nočného dojčenia ponúknutím vody alebo iného nápoja fľašou nevedie k ničomu. Z pohľadu nočného budenia je pre dieťa mimoriadne dôležité satie na prsníku, prítomnosť matky a schopnosť dojčenia naspäť dieťa uspať.
Spoločné spanie: Pohľad otca
Byť matkou je súčasť identity ženy a čo je rok alebo tri oproti desaťročiam spoločného života? Treba podporovať rozhodnutia matky a nikdy ju nechcieť okradnúť o tento čas.
Nočné budenie a dojčenie: Časté otázky
Sú nočné dojčenie ok? Ako ukončiť len nočné dojčenie? Je dieťa závislé? Budiť v noci na dojčenie? Budiť 7 dňové dieťa, ktoré spí celú noc? Nezníži sa tvorba mlieka? Aj vaše dieťatko v noci horšie spí? Niekedy stačí počúvať materinský inštinkt.
Spánok bábätka: Prečo sa niektoré deti v noci často budia?
Spánok je nevyhnutný pre dynamicky sa rozvíjajúci mozog a telo dojčaťa. Preto sme ako rodičia často v strese, ak sa nám zdá, že dieťa nespalo dosť. Koľko je to vlastne dosť? Treba z nedostatku spánku a častého nočného budenia robiť drámu, alebo je skrátka každé dieťa iné?
Luxus hlbokého spánku: Historický kontext
Helen Ball, profesorka antropológie na Durham University, uvádza, že v histórii ľudstva sme sotva mali také luxusné podmienky na spánok, ako dnes. Nie vždy bolo možné ľahnúť si do ticha a tmy na 8 či viac hodín a prespať nerušene celú noc. V minulosti bolo bežné, že priestory na bývanie boli menšie a bolo v nich viac ľudí. S tým sa spája väčší ruch, hluk a nevyhnutnosť prispôsobiť sa bežnému chodu domácnosti. Platilo to obzvlášť pre najmenšie deti, ktoré tak zďaleka nespávali v tichu a samostatnej izbičke.
Príroda verzus predstavy: Individuálne potreby
Je zrejmé, že potreba spánku je u rôznych ľudí individuálna. Platí to aj u bábätiek. Spánok dieťaťa môžeme niektorými krokmi skvalitniť a podporiť, ale niekedy máme skrátka dieťa, ktoré nespáva tak, ako by sme si predstavovali. Všetci vieme, ako vyzerá nevyspaté, nervózne, unavené dieťa a vieme si porovnať kvalitu času s dieťaťom, ktoré je v takomto stave a s tým istým dieťaťom, ktoré sa doružova vyspí, spokojne sa hrá a o všetko sa vzorne zaujíma. Štúdie potvrdili, že dostatok spánku sa spája s lepšími pamäťovými výkonmi detí, ako aj s lepším zvládaním záťažových situácií.
Čo je normálne? Rôzne uhly pohľadu
Viaceré štúdie poukazujú na súvislosť nedostatku spánku a niektorých psychických porúch - nielen u dospelých, ale aj u detí. Je však otázka, či je nedostatok spánku príčinou (napr. ADHD) alebo len prejavom týchto porúch. Podobne je to aj s depresiou a nedostatkom spánku u dospelých. V skutočnosti sa ani vedci nezhodnú na tom, koľko spánku je pre deti v určitom veku dosť. Existujú rozdiely v odporúčaniach rádovo až niekoľko hodín. To znamená, že “norma” nie je až taká úzka.
Austrálska štúdia: Individuálne rozdiely
Austrálska štúdia, ktorá skúmala 554 štvor- až šesťmesačných detí, odhalila priemerné množstvo spánku 14 hodín, avšak s veľkými individuálnymi rozdielmi - až 8 hodín medzi najväčšími spáčmi a naopak nespavcami.
Večierka: Kultúrne zvyklosti
Rôzny je tiež čas, kedy deti reálne idú večer do postele. Mnohé krajiny vo svete sú benevolentnejšie, než je u nás bežne zvykom. Talianske dojčatá nezriedka idú spať až okolo 22. hodiny, podobne deti v Argentíne či niektorých ázijských krajinách. Samozrejme, o to neskôr zvyčajne aj vstávajú. Spánkový režim je do veľkej miery spojený s kultúrou a zvykmi danej krajiny a nezdá sa, že by deti nejako týmito odlišnosťami trpeli. Možno namietať, že viaceré štúdie potvrdili súvislosť neskorej večierky s obezitou či horšími výsledkami v škole. Išlo však o štúdie na starších deťoch, nie dojčatách. Tento súvis tiež nie je jednoznačný, pretože školopovinné deti, ktoré musia ráno vstávať, logicky majú pri neskoršej večierke menej spánku.
Budiť sa je normálne: Cyklický spánok
Ako rodičia by sme mali “vystriehnuť” ideálny čas, kedy má ísť dieťa spať. Tlačiť ho do postele príliš skoro môže mať nežiaduce následky. Dieťa opakovane plače, vylieza z izby, chodí si pýtať vodu alebo jednoducho chytí záchvat zlosti. Deti s menšou potrebou spánku kvôli priskorému zaspávaniu mávajú aj dlhodobejšie nočné prebudenia, kedy sa chcú hrať a cítia sa vyspané. Prípadne spia síce súvisle, ale ráno bývajú extrémne skoro hore. Ako rodičia sami najlepšie viete, kedy je dieťa zrelé na spánok a kedy nie. My dospelí máme prirodzene cyklický spánok. Drobné prebudenia medzi jednotlivými cyklami si zvyčajne nepamätáme, pretože rýchlo upadneme do spánku znova. Jeden takýto cyklus trvá približne 90 minút. U malých detí to však môže byť polovica, preto sa deti môžu budiť častejšie a ak majú neuspokojenú niektorú potrebu, môže dochádzať k významnejšiemu prebudeniu.
Dojčenie v noci: Prirodzená potreba
Dôvod, prečo je pre dieťa prirodzené sa v noci budiť, je napríklad aj prirodzená potreba nočného kŕmenia. Mozog bábätka sa najmä v prvých mesiacoch intenzívne vyvíja, preto je normálne, ak dieťa potrebuje aj v noci kŕmenie. Nakoľko je jeho žalúdok veľmi malý, môže bábätko absolvovať aj niekoľko kŕmení za noc. Neskôr, približne v šiestich mesiacoch veku, bábätko už nočné kŕmenie nepotrebuje ani tak kvôli príjmu potravy, ako kvôli tomu, aby cítilo mamu. Tento dôvod je rovnako normálny ako samotné kŕmenie a býva dôvodom prebúdzania. Vedci upozorňujú, že hoci je častejšie prebúdzanie normálne aj po roku, vždy je lepšie u starších detí najprv vylúčiť medicínske dôvody - napríklad žalúdočný reflux.
Nočné prebúdzanie ako prevencia: Syndróm náhleho úmrtia
Dobrou správou pre unaveného rodiča je, že častejšie prebúdzanie je prevenciou syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS). U niektorých detí môže počas hlbokého spánku dôjsť k spontánnej zástave dýchania. To je dôvodom, prečo nie je vhodné nechať deti spávať na brušku, hoci sa mnohým tak spí lepšie. Práve lepší spánok s menším množstvom prebudení je z pohľadu SIDS rizikovejší.
Hlboký spánok a vývoj: Kognitívne schopnosti
Viaceré štúdie ukázali, že hlboký spánok bábätka s menším množstvom prebudení sa nespája s lepšími kognitívnymi či motorickými schopnosťami u detí. Čo však štúdie potvrdili, sú horšie výsledky u detí s celkovým nedostatkom spánku. Tu však nejde o časté prebúdzanie, ale o celkovo krátky čas spánku.
Uspávať či neuspávať? Rôzne názory
Názory, či má bábätko zaspávať samo alebo nie, sa rôznia. Pri deväť- až dvanásťmesačných deťoch štúdia z Fínska zistila, že polovica rodičov uspáva, druhá približne polovica nie. Zástancovia samostatného spania však zvyčajne tiež tvrdia, že ani uspávanie dieťaťu neuškodí a neovplyvní negatívne jeho cestu k samostatnosti. Je normálne, ak sa bábätko dožaduje našej pozornosti a chce nás cítiť pri sebe v čase zaspávania. Nedokáže si samo uspokojiť svoje potreby.
Spoločné spanie: Kontroverzná téma
Ďalšou veľkou témou je spanie s bábätkom v spoločnej posteli, ktoré niektorí milujú, iní nenávidia. Všetko má svoje výhody aj nevýhody, no rodičov môžu zneistiť niektoré štúdie, ktoré tvrdia o možnej súvislosti spoločného spania s vyšším množstvom psychických porúch alebo porúch spánku v neskoršom veku dieťaťa. V skutočnosti však tieto štúdie nezohľadnili dôvody, pre ktoré dieťa spávalo v posteli s mamou. Spoločné spanie preto nemusí byť príčinou, ale následkom určitej psychickej nepohody ako základu neskorších psychických problémov dieťaťa.
Bezpečná väzba: Zástancovia spoločného spania tvrdia, že vytvárajú so svojím dieťaťom bezpečnú väzbu a dávajú mu istotu a lásku aj týmto spôsobom. Štúdia z USA ukázala, že spoločné spanie s dieťaťom po tom, čo rodič odišiel za pracovnými povinnosťami, malo na deti dobrý vplyv v porovnaní s deťmi, ktoré s rodičom nespávali.
Kam zmizla prirodzenosť? Návrat k inštinktom
Kedysi deti spali s rodičmi v posteli, pretože to bola nutnosť. Jednak pre nedostatok miesta, jednak kvôli teplu a bezpečiu dieťaťa. Deti sa budili vtedy, kedy potrebovali a tak aj zaspávali, pričom rodičom nezostávalo nič iné, len to akceptovať. Dnes sú mnohí rodičia vystrašení, či niečo nerobia zle, ak sa ich bábätko budí častejšie alebo máva obdobia, kedy toho veľa nenaspí. V skutočnosti je často lepšie nerobiť z rodičovstva vedu a skôr nasledovať inštinkt a sedliacky rozum. Dostatok rodičovskej sebadôvery nadobudneme najmä skúsenosťami, preto je počiatočná neistota normálna. Dieťa však najviac profituje z nášho pokoja a z radosti, ktorú pociťujeme pri spoločne strávených chvíľach. Nie je preto odveci odporúčanie - menej riešiť, viac byť.
Dojčenie na požiadanie: Neobmedzené možnosti
Kedysi to bolo jasné - bábätko sa má kŕmiť pravidelne určený čas v určených intervaloch. Vychádzalo sa z tabuliek a z toho, že väčšina bábätiek dostávala umelé mlieko. Dnes sme už inde, odborníci odporúčajú dojčenie na požiadanie, neobmedzene často, neobmedzene dlho.
Nezobúdzať novorodenca: Budenie bábätka a jeho kŕmenie vtedy, keď si to samé nežiada, neodporúča ani svetoznámy uznávaný pediater Dr. Jack Newman. „Nezobúdzajte novorodenca na kŕmenie, radšej sa uistite, že dieťa sa dobre dojčí, keď je bdelé. Ak sa dieťa dobre dojčí v bdelom stave, ak priberá, dlhšie spanie nemusí byť problematické. Skontrolovať prisatie, či je také, aby dieťa dokázalo vypiť dostatok mlieka. Ak dieťa spí s cumlíkom, satie ho upokojí a znovu uspí. Cumeľ je však umelá náhrada prsníka, takže je dobré ho odložiť. Bábätko sa s najväčšou pravdepodobnosťou skôr zobudí a vypýta si dojčenie. To je dobré, pretože častejšie dojčenie prispieva aj tvorbe mlieka. Niektoré deti tiež dlho spia, ak sú bez kontaktu s matkou, ich spánok nie je regulovaný týmto kontaktom.
Otázky a odpovede: Budiť v noci na dojčenie?
Ak má dieťa 2 týždne a v noci prespí aj 7 hodín vkuse, priberá primerane a cez deň pekne papá každé dve tri hodinky, ciká dosť a má pravidelne stolicu, je potrebné ho v noci budiť na dojčenie? Mlieka má akurát, prsníky v do rána vydržia plné, ani sa moc nenalievajú ako prvé dni. Dieťa by sa nemalo násilne budiť.
Dôležitosť kontaktu: Niektoré bábätká sa v noci nezobudia, pretože majú na spanie cumlík, prípadne si cmúľajú palec. Niektoré bábätká sa v noci nezobudia, pretože ich spánok nie je regulovaný kontaktom s matkou. Ak by sa bábätko aj tak nebudilo, potom pri vašom zobudení v noci môže byť užitočné si mlieko odsať alebo odstriekať, aby ste nepociťovali bolesť. Mlieko môžete zamraziť a neskôr ho použiť do jedla alebo ho darovať inej matke, ktorá potrebuje svoje dieťatko dokrmovať. Zobudeniu v noci na dojčenie môže pomôcť intenzívny kontakt koža na kožu počas dňa ako aj počas spania; spoločné spanie v posteli s vami a tiež nepoužívanie cumlíka. Tvorba prolaktínu (hormónu zodpovedného za tvorbu mlieka) je v noci vysoká a môže niekedy pomôcť pri tvorbe mlieka. Potom je ďalšia otázka, čo urobiť, aby bábätko vypilo dostatok mlieka cez deň (bez ohľadu na to, či sa v noci zobudí alebo nie).
Posúdenie dojčenia: Ak by ste chceli, bolo by užitočné posúdiť dojčenie počas dňa. Niekedy sa stáva, že matky uvažujú o tom, či je tvorba mlieka dostatočná na základe rôznych príznakov, ktoré nemusia znamenať, že sa niečo s tvorbou mlieka deje. Napr. často sa matky v tomto veku bábätka znepokojujú preto, že bábätko po dojčení nezaspí a plače, alebo sa po preložení z náručia matky hnevá a upokojí ho znovu len dojčenie. Prípadne sa chce dojčiť často a dlho. Mnohé matky v ďalších týždňoch po pôrode strácajú istotu, či je dojčenie v poriadku preto, že prestávajú pociťovať naliatie prsníkov medzi dojčeniami, prípadne preto, že nie sú schopné odsať alebo odstriekať po dojčení mlieko, alebo ich bábätko býva nespokojné a uplakané, najmä večer. Všetky tieto prejavy správania bábätka však nemusia nevyhnutne súvisieť s nízkym príjmom mlieka.
Správne prisatie: Výsledkom akejkoľvek správnej polohy by malo byť správne asymetrické prisatie, pri ktorom dolná pera bábätka pokrýva väčšiu časť dvorca ako horná pera a nos sa prsníka nedotýka.