Každý rodič chce pre svoje dieťa len to najlepšie, od kvalitnej stravy a značkového oblečenia až po dostatok spánku, správny psychomotorický vývoj, zábavu a smiech. Avšak, nie vždy si rodičia uvedomujú všetky riziká, ktoré môžu dieťaťu hroziť, a to aj pri bežných hrách a aktivitách.
Syndróm traseného dieťaťa: Tichý zabijak
Syndróm traseného dieťaťa (SBS), známy aj ako Shaken Baby Syndrome, je nebezpečný stav spôsobený prudkým trasením, hodením alebo udretím dieťaťa. Keďže krčné svaly dieťatka nie sú ešte dostatočne silné na to, aby hlavičku udržali, pri prudkých pohyboch dochádza k nárazom mozgu do stien lebky, deformácii mozgových ciev a nervov a poškodeniu mozgových tkanív. Miera poškodenia je rôzna, od opuchu mozgu, krvácania do sietnice, zlomenín krčných stavcov až po smrť.
Poškodenia nemusia byť hneď zjavné. V mnohých prípadoch nie je SBS diagnostikovaný a jeho dôsledky sa prejavia až po šiestom roku života dieťaťa spomaleným vývinom a zaostávaním. Syndróm traseného dieťaťa sa prejavuje symptómami ako sťažené dýchanie, extrémna podráždenosť alebo naopak letargia, slabosť, kŕče, dávenie. Niekedy sú príznaky nebadateľné, pripomínajú virózu a dôsledkom je „len“ oneskorený vývoj dieťaťa.
Prevencia je najlepšia ochrana
Predpokladá sa, že z nervov s dieťaťom žiadny normálne zmýšľajúci rodič netrasie, ale ani v rámci hry to nie je teda OK. Nepanikárte ak ste sa takto s dieťaťom zabávali, ono tie otrasy by mali byť intenzívne a trvať dlhšiu dobu. Aj keď je fakt, že niekedy stačí sekunda a pohroma je na svete.
Pri diagnostike tohto syndrómu to môže byť komplikovanejšie, keďže sa nemusí problém objaviť hneď. Najmä rodičov ani nenapadne, že to mohli spôsobiť dieťaťu nevinnou hrou. Dieťa môže byť ospalé, prestane sa usmievať, môžu sa u neho objaviť kŕče, strata vedomia, nedostatok chuti k jedlu, zvracanie, …. Pri syndróme traseného dieťaťa sa neobjavujú žiadne viditeľné fyzické poranenia (prípadne sa môžu objaviť škrabance, modriny či zlomeniny, ktoré mohli byť spôsobené skutočným pádom, či nehodou). Najlepšou ochranou pred týmto syndrómom je teda prevencia. Nikdy netraste a nehádžte svojim dieťaťom! Určite nájdete spolu aj inú úsmevnú zábavu.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na hniezdo pre bábätko motýlik
Problémy s kojením predčasniatok
Mnohé mamičky predčasniatok sa obávajú, či budú môcť svoje bábätko kojiť. Jedna z prvých otázok na JIS-ke bola, či je reálne si ho prikladať a skúšať kojiť. Keďže bol 3 týždne zaintubovaný, jasné že sa skôr nedalo. Vraj s tým však nemám moc rátať, že predčasniatka s tým mávajú problém + mal diagnostikovanú hypotóniu a bol veľmi spavý.
Po preloženie na patologických novorodencov sme začali trénovať kŕmenie. Keďže bol minimikro a nevládal papať (veď ho 3 týždne kŕmili prístroje) mal zavedenú v žalúdku nazogastrickú sondu (NGS), aby sme ho vedeli v prípade potreby dokŕmiť. Začínalo sa myslím s 20ml, ktoré sa nabrali do striekačky na ktorú sa navliekol cumeľ a učil sa sať. Zjedol tak 5ml a zaspal, zvyšok teda šlo do bruška sondou. Takto sme bojovali do predpísanej dávky 55ml kedy dal max. 20ml a zvyšok sondou. Výhoda sondy je, že som mu rovno našupovala aj vitamíny a lieky bez štrajku. Po asi týždni dostal liek na podporu mozgových buniek - aby bol živší a viac vládal.
Aby nás teda pustili domov, musel buď 1) zjesť sám predpísanú dávku alebo 2) som sa ja musela naučiť zavádzať sondu. Jasné, že som s hrabala domov čím skôr, takže som sa túto hrôzostrašnú vec naučila robiť na 2 pokusy. Doma som teda ako prvé zrušila jedenie o 4tej ráno. Po týždni, keď si tak 5-6x denne vytrhol sondu som to s ňou vzdala, veď keď bude ozaj hladný, hádam sa naje! Dostal sa teda na dávku cca 40ml na 1 kŕmenie, chudnúť nechudol, nervózny nebol, takže som bola spokojná. Taktiež sme prešli z cumľa na takú špeci fľašu pre predčasniatka, ktorú mi doniesla kamoška a začali sme kŕmiť touto fľaškou (pre info je to dojčenská fľaša Dr. Browns). Keďže už z nemocky bol naučený na Avent dudel (aj) pre predšasniatka, skúsila som aj fľašu s cumľom pripomínajúci bravaku (neviem teda, či dizajnér niekedy videl ozajstnú bradavku, ale OK) a čuduj sa svete chytil sa! Takže sme prešli na obyčajnú fľašu.
Často počúvam, že keď sa dieťa nauči na dudel/fľašu nehrozí, že by sa niekedy ešte chytilo prsníka. Nemyslím si. Teda, určite to tak nie je, lebo u nás to teda rozhodne takto nebolo! S drobcom som začala cvičiť Vojtu keď mal 2 mesiace a bolo to celkom náročné obdobie, nedalo sa nikam ísť lebo kŕmiš-uspávaš-odsávaš, 4x denne cvičíš, no proste brutálne nepraktické! A tak som sa jednu noc, lenivá vstať a ísť mu ohriať mlieko rozhodla strčiť mu do úst prsko. A čuduj sa svete, sal! A zaspal. A ja tiež. Cez deň nechcel, tak som v noci skúsila zas a zas sa chytil. A ráno som už fľašu nevytiahla a nevytiahla som ju ani nasledujúcich pár mesiacov! Podarilo sa nám teda zo sondy, cumľa na striekačke, 2 fliaš a za prítomnosti dudlíku prejsť na plnohodnotné kojenie.
Cez všetky predpoklady a pochybnosti, som mu dávala kus seba celých 19 mesiacov, čo je viac ako som čakala. A myslím si, že veľa robilo moje nastavenie v hlave, lebo som si povedala, že to proste zvládnem. Dajte na svoje pocity a verte si.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom detskej obuvi
Diagnostika a prvé dni po pôrode predčasniatka
Prvá správa o drobcovi sa ku mne dostala po cca 5 hodinách strávených na pooperačke. Nikdy v živote nezabudnem na prvú vetu, ktorú mi doktorka z detského povedala: “Ale nás ten váš drobec potrápil.” Krvi by sa mi nik nedorezal. Drobec mal problém hneď v prvých minútach života a už na sále museli začať s resuscitáciou. Aj keď som vybrala 4 dávky kortikoidov jeho pľúca neboli OK a nedokázal dýchať sám (ako som sa potom dopočula, kortikoidy sú steroidy, ktoré z tela vyprchajú po 4 týždňoch a ja som ich dostala v 28tt a drobec sa narodil v 34tt - toto sa priznám úplne nechápem, lebo keďže majú pomôcť pľúcam sa rýchlejšie vyvinúť, tak by to mal byť stály stav). Museli ho ihneď intubovať a na prvej fotke, ktorú mi doktorka doniesla vytlačenú Instaxom bol celý čierny, ležal ponapájaný, no niečo strašné.
Dostala som telefónne číslo na JIS-ku a drobcove číslo (5866 - si budem tiež pamätať do konca života), na základe ktorého ma vedeli identifikovať a podávali mi informácie o drobcovom stave, čo sa deje/bude diať, aký je progres atď. Manžel sa šiel pozrieť na malého ešte ten prvý deň. Poslal mi aj fotku… Ani sa s ňou nepodelím, ale keď si pamätáte ako vyzeral ten kameň v seriáli Fantaghiro, tak presne tak vyzeral drobec.
Druhý deň som sa samozrejme hrabala za malým na JIS-ku. Moje odporúčanie ak bude niekto v rovnakej situácii - nerobte to! Keďže nemocka kde som ležala ja a kde drobec sú 2 samostatné nemocnice, presun na invalidnom vozíku z roku 5 po rozdr*anom chodníku s 25 cm dierou v bruchu fakt nie je sranda. Asi v tretine cesty tam som myslela, že umriem. Ja som teda všeobecne sekciu zvládala veľmi zle a museli mi párkrát pichnúť injekciu od bolesti, mala som veru čo robiť sama so sebou. Na JIS-ku som teda došla v zúboženom stave, muž mi pomohol prejsť bez vozíka do miestnosti s 6-timi „postieľkami“ a tam som sa poskladala. „Mamina, ale tu nám nemôžete plakať!“ - No, skús si to! Deti by sa nemali takto rodiť, nemali by mať problémy a byť držané na prístrojoch. Áno, ďakujem všetkým anjelom, že pri ňom stáli a že ho lekári a technika dokázali zachrániť, ale proste by sa to nemalo diať.
Druhý deň bol drobcovi diagnostikovaný zápal pľúc a dostal antibiotiká. V pľúcach sa mu stále tvoril hlien, ktorý každú chvíľu odsávali a dostali podozrenie, či nemá cystickú fibrózu (podstatou tohto ochorenia je tvorba hustých hlienov, ktoré následne ovplyvňujú činnosť viacerých systémov tela). Po 2 dňoch nám prišli výsledky - negatívne. Došla si ho obzrieť aj doktorka z genetiky a vtedy vyslovili prvé podozrenie na konkrétnu diagnózu. Mňa z nemocky prepustili po 5 dňoch. Keďže bol drobec na JIS-ke na prístrojoch a neodporúčali nám moc ho chytať (bol veľmi dráždivý a nerobilo mu to dobre), ja som bola KO a doma bolo dieťa č. 1 šla som domov a za drobcom sme chodili každý deň. Nosila som MM, ktoré som poctivo odsávala každé 2-3h, a aj keď som s drobcom nemala žiadny fyzický kontakt tvorilo sa o 106! Na ruky som ho prvýkrát dostala keď mal 22 dní. Sestrička mu poprepájala všetky káble a aspoň na chvíľku som si ho mohla pomojkať (dovtedy sme ho mohli len letmo pohladkať). Na 4-tý krát sa ho lekárom konečne podarilo extubovať a začal dýchať sám.
Ono to je teda tak, že vy bývate samé (2 maminy spolu) na izbe a za deťmi sa chodí na tzv. kolečka, kedy sa dieťa prebalí, nakŕmi a uspí. Tieto kolečka sa robia každé 3h - teda 4:00, 7:00, 10:00, 13:00, 16:00, 19:00 - tu sa aj bábo kúpe, 22:00 a o 1:00 vás nechajú spať a deti nakŕmia sestričky na oddelení. Je to celkom masaker, o tej 4-tej som tam väčšinou prišla v polospánku a potom ešte zaspala. Drobec sa musel naučiť jesť, aby nás mohli pustiť domov. Vážila sa každá plienka, zapisoval sa výdaj a príjem tekutín. Každý večer sa vážili, aby sa odsledoval prírastok na hmotnosti. Drobec mal predpísanú dávku 55ml mlieka, ledva-ledva vycucol 20ml (jedol s cumlom na striekačke) a zvyšok dostával sondou priamo do žalúdka, lebo viac nevládal. Na patologických novorodencoch sme strávili 11 dní, kedy som sa naučila zavádzať mu sondu do žalúdka cez noštek, aby nás čím skôr pustili domov.
Prečítajte si tiež: Výber ratanového sedenia pre bábätko
Detské srdce a jeho vývoj
Ak ste čítali moje staršie články viete, že drobec absolvoval prvé kardiologické vyšetrenie ešte v mojom bruchu. Párkrát totiž pán doktor nameral drobcovi tachykardiu (je to zrýchlenie srdcového rytmu) a to sa mu nepozdávalo. Po kontrole na prenatálnej kardiológii bola pani doktorka spokojná. Krv v srdiečku však cirkuluje inak keď je bábo v brušku a keď sa narodí zmení sa jeho obeh. Keďže ho po sekcii skontrolovali z každej strany absolvoval hneď na JIS-ke aj kardiologické vyšetrenie. Pri ňom mu diagnostikovali foramen ovale apertum, čo je otvor v medzikomorovom septe. Nerozumiete ani vy, že? Ako mi to jednoducho vysvetli neskôr pán doktor, je to neuzavretá cievka na srdiečku. Drobcovi namerali po narodení priemer otvoru 6 mm. Obvykle sa tento otvor uzavrie sám do 1 roku života a ani sa nepovažuje za vadu na srdiečku. Túto miernu „vadu“ má (podľa internetu) až jedna štvrtina zdravých dospelých ľudí a nemusí sa nijak prejavovať. U kardiológa sme do dnešného dňa boli 5x. Keď sme však mali kontrolu po 1 roku života a cievku nemal stále zatvorenú, už som bola trošku nervózna. Kardiologóg ma však ukľudnil, a keďže drobec všeobecne moc nerastie, pripisovali sme tomu aj neuzavretú cievku. Na poslednej kontrole v marci 2019 už však bola konečne zatvorená. Potešujúca informácia však? Väčšina detí s drobcovou hlavnou diagnózou sa rodí s vážnymi srdcovými vadami. Je to jeden z typických príznakov syndrómu a tieto vady má až 80% narodených detí. Podstupujú operácie teda buď hneď po narodení alebo v bábätkovskom veku. Odľahlo mi, že drobec patrí k tým „zdravým“ 20%. Aj keď má drobec teraz srdiečko v poriadku, je pri jeho poškodenom géne až 95% pravdepodobnosť, že v budúcnosti sa nejaký problém prejaví.. Konkrétne mu hrozí vznik hypertrofickej kardiomiopatie. Tá môže vzniknúť prenatálne, avšak môže mať aj neskorší nástup v priebehu života s progresívnym charakterom. Aby som vám teda stručne vysvetlila o čo ide. Je veľmi vysoký predpoklad, že srdcový sval zhrubne a srdce sa zväčší natoľko, že nebude vládať pumpovať krv do tela. Toto ochorenie sa môže spustiť prakticky kedykoľvek, avšak najčastejšie je spúšťačom nepravidelná srdcová činnosť alebo nadmerná fyzická námaha.
Výber matraca pre dieťa
Vybrať správny matrac pre dieťatko nie je také ľahké, ale žiadny rodič tomu neujde. Každé dieťa je iné a pri matracoch je veľa vecí, ktoré treba zvážiť. Najvýznamnejšiu úlohu pri voľbe detského matraca zohráva vek našich najmenších. Preto sme tento návod rozdelili podľa štyroch vekových skupín: bábätká 0 - 3 roky, predškoláci 3 - 6 rokov, starší predškoláci 6 - 12 rokov, adolescenti 12 - 18 rokov.
Do prvej kategórie patria detské matrace do postieľky, pre bábätká, dojčatá, batoľatá. Výber matraca do postieľky môže na prvý pohľad vyzerať ako jasná vec, ale pozor. Hoci v ňom bábo trávi dosť času „len do troch rokov“ a rýchlo z neho vyrastie, práve toto je kľúčové obdobie pre zdravý fyzický vývin a formovanie chrbtice dieťatka.
Kvalitný matrac je kľúč k správnemu vývinu telíčka. Zlý matrac nenávratne poškodí rastúcu detskú chrbticu.
Identifikovali sme 8 faktorov výberu matracov do postieľky:
1 - Optimálna opora detskému telíčku
2 - Prevencia náhleho úmrtia
3 - Správne rozmery
4 - Certifikáty kvality, referencie a odporúčania
5 - Hustota peny a životnosť
6 - Materiál v jadre a technológia
7 - Cena a váš rozpočet
8 - Odzipsovateľný a prateľný poťah
Optimálna opora detskému telíčku
Matrac do postieľky by mal spĺňať vysoké štandardy a viaceré faktory, ktoré sú dôležité pri výbere. V prvom rade musí držať chrbticu bábätka, poskytnúť jej dobrú oporu a umožniť správny vývin. Prínos kvalitného detského matraca je hlavne v tom, že umožní správny vývin chrbtice a správny rast. V tomto období sa celé telíčko ešte vyvíja. Vďaka dobrému matracu sa bábo vyvinie, tak ako má, a nebude mať problémy s chrbticou, ktoré by sa s ním mohli vliecť po celý život (skolióza chrbtice…).
Najlepšou voľbou sú matrace strednej tuhosti. Krehký a formujúci sa detský chrbát potrebuje stredne tuhý, až tuhší matrac, ktorý zabezpečí vášmu drobčekovi zdravý spánok. Tuhší je u detí vždy lepší ako mäkší.
Matrac v postieľke nesmie byť príliš mäkký a tenký. Mäkký matrac by mohol škodiť pri vývoji chrbtice a kostí. Naopak, príliš tuhý matrac môže spôsobovať preležaniny a otlaky. S tvrdosťou to nepreháňajte. Preto pri výbere detského matraca vždy pozerajte na tuhosť a vyberajte stredne tvrdý.
Prevencia náhleho úmrtia
Vedeli ste, že vďaka výskumu a špeciálnym matracom viete minimalizovať riziko syndrómu náhleho úmrtia (odborne tzv. sudden infant death syndrome, SIDS)?
Naozaj to je možné. Na trhu už sú také detské matrace a sú cenovo dostupné napr. matrac Fiaba 5 Plus Hoci je len veľmi nízka šanca, že dôjde k najhoršiemu, podľa nás sa aj tak oplatí investovať do prevencie a veľkú časť toho rizika eliminovať. Je to naozaj to najhoršie, k čomu by mohlo dôjsť.
Predchádzať syndrómu náhleho úmrtia umožňujú hyperpriedušné detské matrace, cez ktoré bude vaše dieťatko môcť dýchať, aj keď do matraca v spánku na brušku zaborí hlavičku napr. matrac Happy Kids Mimoriadnu priedušnosť zabezpečuje hyperpriedušná pena so špeciálnym 3D lemom pre ľahké dýchanie dieťatka. Toto zaisťuje, že vie dýchať aj s hlavičkou zaborenou do matraca.
K matracu môžete zakúpiť monitor dychu, čo je prístroj, ktorý monitoruje respiračnú aktivitu dieťatka a odhaľuje rizikové zníženie frekvencie jeho nádychov. Vie teda veľmi spoľahlivo odhaliť zástavu dychu u najmenších a zalarmovať rodiča. Zväčša má formu podložky, ktorá sa kladie pod matrac.
Správne rozmery
Matrac do postieľky musí mať správne rozmery. Pred kúpou matraca pre dieťa je potrebné postieľku zmerať. Matrac do nej musí presne zapasovať. Medzera medzi matracom a okrajom detskej postieľky by nemala byť nikdy širšia ako 3 cm.
Ak do medzery viete strčiť dva prsty, matrac je malý a vystavujete svojho potomka bezpečnostnému riziku, že si medzi priečkami a matracom zakliesni ruku a nohu a zraní sa.
Väčšina matracov do postieľky má štandardné rozmery 60×120 cm alebo 70×140 cm. Detský matrac by nemal byť príliš nízky, ani príliš vysoký. Optimálna výška matraca pre dieťa je 6 - 12 cm. Takýto matrac poskytuje dostatočný komfort a oporu a zároveň dobre funguje s monitorom dychu.
Certifikáty kvality, referencie a odporúčania
Vybrať detský matrac je rozhodnutie, ktoré ovplyvňuje zdravý rast a vývoj dieťaťa. Snažte sa vybrať hlavne certifikovaný matrac. Kvalitný, zdravotný a ortopedický spoznáte podľa toho, že jeho výrobca alebo daný matrac sú certifikovaní.
Certifikáty zaručujú, že matrac je schopný splniť to, čo predajca sľubuje - a to preto, že nezávislá strana kontroluje výrobcu a celý výrobný proces. Ak môžete, uprednostnite certifikovaný pred necertifikovaným.
Hustota peny a životnosť
Hustota peny je zásadný faktor pri výbere matraca. Vyššia hustota znamená vyššiu životnosť matraca. Nepreleží sa, ale zostane pevný a pružný počas celého obdobia používania. Bez straty kvality spánku a ďalších vlastností ho bude môcť používať i druhé dieťatko.
Naopak - lacný matrac s nízkou hustotou pien sa rýchlo preleží, stratí tuhosť a začne kriviť chrbticu. (Hustota nijako nevplýva na tvrdosť. Aj hustý matrac môže byť veľmi mäkký.)
Preto odporúčame vyberať matrace s vysokou hustotou pien. Tie najkvalitnejšie majú životnosť až 12 rokov!
Materiál v jadre a technológia výroby
Existuje mnoho typov, výplní a technológií výroby detských matracov. Každý má rôzne výhody a zápory, ktoré treba pri výbere starostlivo zvážiť.
Neodporúčame matrace s lepenou konštrukciou, pri ktorých výrobe bolo použité lepidlo. Hoci je zdravotne neškodné, predsa je lepšie, keď sa nepoužije vôbec, aby dieťa dýchalo čistý vzduch. Správny matrac pre deti je vyrobený z monobloku peny alebo z viacerých pien spojených zámkovým spojom.
Ani pamäťová pena nie je vhodná pre deti do 6 rokov. Je skvelá pri dospelých ľuďoch, ale nie všetky matrace pre dospelých sú vhodné aj pre nových členov rodiny. Dieťa stále rastie a detský matrac musí držať chrbát, pričom pamäťová pena sa detskému chrbtu prispôsobuje. Riziko spočíva aj v tom, že dieťatko môže zaboriť hlavičku do peny, ktorá nie je hyperpriedušná, a udusiť sa.
Najpreferovanejšia výplň matracov do detských postieľok je studená pena (tiež známa ako HR pena), ktorá je priedušná, odvádza vlhkosť, má dlhú životnosť a stálosť tvaru, vyznačuje sa elasticitou. Studená pena je široko-ďaleko najlepší materiál na detský matrac.
Prijateľný materiál je aj PUR pena - polyuretánová pena, molitan. PUR penou nič nepokazíte, ale má horšie vlastnosti ako studená a HR pena: rýchlo sa preleží a neodvádza tak dobre teplo a vlhkosť.
Ďalší vhodný materiál sú kokosové vlákna. Matrace s kokosovou doskou disponujú výrobnými antialergickými a antibakteriálnymi vlastnosťami. Dokážu odvádzať vlhkosť, sú pružné, optimálne tvrdé a majú dlhú životnosť. Pre vyššiu životnosť sú v procese výroby impregnované latexovým mliekom.
Cena a rozpočet
Suma, akú je rodina ochotná zaplatiť za detský matrac, je každého osobná záležitosť. Ale myslite na to, že matrac má vplyv na vaše dieťatko, na jeho vývin, zdravie, dokonca dokáže predísť náhlemu úmrtiu - a zdravie dieťatka je na nezaplatenie. Pozerajte sa na matrac ako na investíciu do dieťatka.
Pred kúpou si treba zvážiť, koľko ste ochotní do matraca zainvestovať, a podľa toho si vybrať taký, ktorý najlepšie vyhovuje potrebám vášho dieťaťa.