Pôrodná asfyxia je závažný stav, ktorý môže postihnúť novorodencov a viesť k vážnym zdravotným komplikáciám. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na asfyxiu, vrátane jej príčin, príznakov, diagnostiky, liečby a prevencie.
Čo je Asfyxia?
V predchádzajúcich článkoch ste sa mohli dočítať o adaptácii novorodenca po pôrode, o hodnotení skóre podľa Apgarovej a o prvom vyšetrení bábätka. Stav, keď novorodenec pred alebo počas pôrodu trpí nedostatkom kyslíka a s tým súvisiacim nedostatočným okysličením/nedokrvením orgánov, nazývame odborne termínom pôrodná asfyxia. Nedostatočné okysličenie a nedokrvenie tkanív vplyvom asfyxie ovplyvňuje takmer všetky orgány tela.
Príčiny Asfyxie
Asfyxia môže mať rôzne príčiny, ktoré sa dajú rozdeliť do troch hlavných skupín: prenatálne (pred pôrodom), perinatálne (počas pôrodu) a postnatálne (po pôrode).
Prenatálne Príčiny
- Infekcie počas tehotenstva: Toxoplazmóza, rubeola, HIV, herpetická infekcia a iné infekcie môžu viesť k predčasnému pôrodu a asfyxii.
- Vývojové anomálie mozgu: Poruchy vývoja mozgu plodu môžu spôsobiť asfyxiu.
- Poruchy štítnej žľazy u matky: Problémy so štítnou žľazou u matky počas tehotenstva môžu negatívne ovplyvniť vývoj plodu a viesť k asfyxii.
- Nedostatočný rast plodu v maternici: Vysoký krvný tlak u matky alebo nedostatočná výživa matky môžu viesť k nedostatočnému rastu plodu a následnej asfyxii.
- Intoxikácie plodu: Nadmerné pitie alkoholu alebo užívanie drog matkou počas tehotenstva môže spôsobiť asfyxiu u plodu.
- Krvácanie do mozgu: Krvácanie do mozgu je častejšie u predčasne narodených detí, ktorých mozog nie je dostatočne vyvinutý na ochranu pred stresom.
- Hypoxicko-ischemické postihnutie mozgu: Nedostatok kyslíka pre plod v maternici je najčastejšou príčinou detskej mozgovej obrny a môže viesť k asfyxii.
Perinatálne Príčiny
- Dlhotrvajúci pôrod s koncom panvovým: Komplikovaný pôrod, najmä ak ide o pôrod koncom panvovým, môže viesť k asfyxii.
- Asfyxia novorodenca: Samotná asfyxia počas pôrodu môže byť spôsobená rôznymi faktormi, ako je napríklad kompresia pupočnej šnúry.
- Zápal plodových obalov na konci tehotenstva: Infekcia plodových obalov môže ohroziť plod a spôsobiť asfyxiu.
Postnatálne Príčiny
- Vrodené ochorenie srdca: Vrodené srdcové vady, ktoré vedú k nedostatočnému zásobeniu mozgu krvou, môžu spôsobiť asfyxiu.
- Intoxikácie: Otrava po pôrode môže viesť k asfyxii.
- Zápaly mozgových blán, infekcie: Infekcie mozgu a mozgových blán, ako je meningitída, môžu spôsobiť asfyxiu.
Príznaky Asfyxie
V niektorých prípadoch dokážeme predvídať problémy s adaptáciou novorodenca. Asfyktický (pridusený) novorodenec po pôrode nedýcha alebo dýcha lapavo, má zníženú akciu srdca pod 100 úderov za minútu, modrú alebo bielu farbu kože, je chabý, so slabou spontánnou reakciou na podnety a pohybovou aktivitou. Apgarovej skóre: < ako 5 v 5. a 10. minúte.
Postihnutie mozgu v dôsledku pôrodnej asfyxie sa odborne nazýva termínom hypoxicko-ischemická encefalopatia. Mozog je najzraniteľnejším orgánom v dôsledku nedostatku kyslíka.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
- I. stupeň (ľahká forma): Príznaky z postihnutia centrálnej nervovej sústavy sú mierne, väčšinou prechodného charakteru a odznievajú do 24 až 48 hodín.
- II. stupeň (stredne závažná forma): Príznaky sa objavujú krátko po narodení, patrí k nim letargia, znížené svalové napätie, oslabenie alebo absencia novorodeneckých reflexov, môžu sa objaviť aj kŕče.
- III. stupeň (závažná forma): Prejavuje sa poruchou vedomia, neprítomnosťou novorodeneckých reflexov, väčšina novorodencov je v kritickom stave.
Diagnostika Asfyxie
Vzhľadom na to, že plný klinický obraz DMO sa vyvinie zväčša až po niekoľkých mesiacoch, je pomerne náročné stanoviť diagnózu hneď po narodení. To je prakticky možné len pri veľmi ťažkých formách mozgového a telesného postihnutia, v ostatných prípadoch je nevyhnutné dynamicky sledovať vývoj dieťaťa. Avšak podozrenie na riziko rozvoja DMO môžeme vysloviť už v prvých týždňoch života dieťaťa a to na základe podrobného rozboru psychomotorického vývoja, neurologickým vyšetrením, polohovými testami, ultrasonografiou mozgu a pod. Preto deti zo skupiny „rizikových detí" je potrebné kontrolovať každé 2-3 týždne a kriticky hodnotiť existujúce poruchy.
Diagnóza sa stanoví na základe:
- Klinických prejavov
- Magnetickej rezonancie mozgu
- Skríningu psychomotorického vývoja v ambulancii detského lekára pri preventívnych prehliadkách. Lekár vyšetruje všetky reflexy dieťaťa, ich prítomnosť.
Dôsledky Asfyxie na Orgány
Nedostatočné okysličenie a nedokrvenie tkanív vplyvom asfyxie ovplyvňuje takmer všetky orgány tela.
- Mozog: Mozog je najzraniteľnejším orgánom v dôsledku nedostatku kyslíka. Postihnutie mozgu v dôsledku pôrodnej asfyxie sa odborne nazýva termínom hypoxicko-ischemická encefalopatia.
- Žalúdok a črevá: Netolerancia stravy, znížená činnosť/paralýza čriev, zápalové ochorenie čreva.
Liečba Asfyxie
Štandardom liečby stredne závažnej a závažnej formy pôrodnej asfyxie sa v ostatných rokoch stala terapeutická hypotermia (liečebné chladenie). Jej účinnosť bola preukázaná v mnohých klinických štúdiách. Hypotermia znižuje metabolizmus mozgu, a tým mieru neurologického postihnutia a pôsobí na mozog neuroprotektívne.
Riadená hypotermia sa vykonáva v špecializovaných centrách, ktoré majú skúsenosti s touto formou liečby. Podmienkou je, aby bol novorodenec do centra transportovaný včas, nakoľko liečba hypotermiou by mala byť zahájená do 6 hodín. Na chladenie slúži špeciálny prístroj, pomocou ktorého sa teplota tela udržiava na 33,5°C po dobu 72 hodín a následne sa pomaly ohrieva.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Prevencia Asfyxie
V prevencii hrá dôležitú úlohu dôsledné sledovanie matky a plodu počas tehotenstva aj samotného pôrodu, vyhľadávanie rizikových tehotenstiev. V prípade, ak sa objavia prejavy nedostatku kyslíka u plodu, či už akútne alebo chronické, je potrebné včas prijať opatrenia a indikovať ukončenie tehotenstva cisárskym rezom.
Detská Mozgová Obrna (DMO) a Asfyxia
Detská mozgová obrna (tiež DMO, cerebrálna paréza ) je termínom pre poruchu motorických funkcií, ktoré sa zjavia vo včasnom veku a sú charakterizované zmenou svalového nap]tia. To sa prejavuje neschopnosťou udržiavať normálnu polohu a uskutočňovať prirodzené pohyby. Motorické prejavy ( napr. abnormálne zvýšenie svalového napätia - tzv. spasticita, narušená koordinácia, mimovoľné pohyby alebo ich kombinácia ) bývajú často sprevádzané zmenami psychiky, reči, zraku, sluchu, epilepsiou, sekundárnymi muskuloskeletálnymi problémami.
Detská mozgová obrna vzniká na podklade poškodenia mozgu dieťaťa, ktoré vzniklo pred pôrodom, počas pôrodu alebo hneď po pôrode. Poškodí sa tak funkcia mozgu, ktorá sa prejaví zhoršeným vnímaním, narušením motoriky a komunikácie, môžu sa objaviť epileptické kŕče.
Príčiny DMO
Existuje mnoho príčin, ktoré sú zodpovedné za vznik detskej mozgovej obrny:
- Prenatálne príčiny: Infekcie počas tehotenstva, vývojové anomálie mozgu, poruchy štítnej žľazy u matky, nedostatočný rast plodu v maternici, intoxikácie plodu, krvácanie do mozgu, hypoxicko-ischemické postihnutie mozgu.
- Perinatálne príčiny: Dlhotrvajúci pôrod s koncom panvovým, asfyxia novorodenca, zápal plodových obalov na konci tehotenstva.
- Postnatálne príčiny: Vrodené ochorenie srdca, intoxikácie, zápaly mozgových blán, infekcie.
Prejavy DMO
Počiatočné klinické prejavy mozgovej obrny sa formujú v prvom roku života. Jednotlivé príznaky sa postupne hromadia, až kým si ich nevšimnú rodičia, alebo lekár. Ich včasná diagnostika a skorá adekvátna korekcia má rozhodujúci význam pre predchádzanie ťažkých porúch pohybu, reči a psychiky v nasledujúcich etapách vývoja.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
- Oneskorenie motorického vývoja v prvom roku života
- Nadmerné alebo slabé svalové napätie
- Poruchy rastu, neprospievanie
- Poruchy hybnosti
- Epilepsia
- Nadmerné slinenie
- Poruchy reči, oneskorený vývin reči
Komplikácie DMO
Detská mozgová obrna ovplyvňuje viacero orgánov v organizme. Pre pacientov s DMO je veľmi dôležité udržiavať správnu telesnú hmotnosť a výživu, s vysokým príjmom vápnika, pretože u týchto detí je vyššie riziko skorého nástupu osteoporózy.
- Tráviace a nutričné problémy: Neprospievanie dieťaťa kvôli problémom s prehĺtaním, gastroezofageálny reflux, zápcha, vysoký výskyt zubných kazov.
- Dýchacie problémy: Zvýšené riziko vzniku častých zápalov pľúc, astma, zápal priedušiek.
- Neurologické komplikácie: Epilepsia, strata sluchu, zhoršovanie zraku.
- Psychologické komplikácie: Mentálna retardácia, poruchy učenia, zvýšený výskyt depresie.
Formy DMO
Detská mozgová obrna sa rozdeľuje na dve veľké skupiny:
- Spastická forma: Svaly majú stále zvýšené napätie.
- Nespastická forma: Svaly majú znížené svalové napätie, sú ochabnuté.
Liečba DMO
Základným krokom v liečbe detskej mozgovej obrny je rehabilitácia. Dieťa sa rehabilituje už v prvom roku života. Najčastejšie sa používa Vojtova metóda. S dieťaťom by sa malo cvičiť približne 5x denne. Ak sa nebude cvičiť s dieťaťom hneď od začiatku, hrozí, že dieťa bude mať trvalé následky. Vo vyššom veku dieťaťa sa cviky prispôsobujú na základe postihnutých svalov a od formy detskej mozgovej obrny.
V liečbe sa využívajú aj lieky, tie ktoré uvoľňujú zvýšené napätie svalov, napr. baklofén alebo benzodiazepíny a lieky, ktorými sa lieči epilepsia. Pacienti, ktorí majú nezvládnuteľné svalové napätie, musia navštíviť ortopéda, ktorý zhodnotí klinický stav dieťaťa. Ortopéd môže indikovať operáciu alebo predpíše dieťaťu pomocné prostriedky- ortézy chrbtice, ortopedické topánky a iné pomôcky.
Chirurgická liečba sa zameriava na svaly a šľachy- ich predĺženie alebo skrátenie. Dieťa však musí byť na operačný výkon dostatočne vyspelé a po operácii musí spolupracovať.
Deti s DMO vyžadujú zvyčajne spoluprácu nasledovných odborníkov: detský lekár, neurológ, rehabilitačný lekár, fyzioterapeut, psychológ, logopéd a sociálny pracovník.
Prognóza DMO
Prognóza závisí od typu DMO, od postihnutia končatín a samozrejme od rozsahu poškodenia mozgu.
Hypertonus u Novorodencov
Hypertonus je stav zvýšeného svalového napätia, ktorý sa môže vyskytnúť u novorodencov. Môže byť spôsobený rôznymi faktormi, vrátane asfyxie.
Príčiny Hypertonu
Hypertonus môže vzniknúť už počas gravidity. Psychika matky je kľúčová. Hypertonus bábätka vzniká často aj pri pôrode, napríklad v prípade, ak má bábätko nedostatok kyslíka (asfyxia). Môže ísť o poranenie centrálnej nervovej sústavy. Ten sa popisuje ako centrálny hypertonický syndróm. Pri donosených novorodencoch vzniká hlavne pri hypoxicko-ischemickej encefalopatii. Pri nedonosených novorodencoch ide mnohokrát o krvácanie do mozgu. Najčastejšie sa ale v praxi stretávame s príčinou zvýšeného svalového tonusu z dôsledku dysbalancie vnútorného prostredia. Môže ísť o novorodenecký abstinenčný príznak, alebo primárne gastrointestinálne problémy (gastroezofageálny reflux- GER, kojenecké koliky).
Príznaky Hypertonu
Napätie vychádza od krčnej chrbtice a šije, ramená sú pritiahnuté k ušiam. Zvyknú mať dlane v pästičkách, paže sú natiahnuté do strán, alebo prikrčené k hrudníku, nohy sú v extenzii a natiahnuté do dĺžky. Bábätko je celé v kŕči. Hlava ide často do záklonu a súčasne aj s telom ide do záklonu, luku (opistotonu). Hlava je často v predilekčnom postavení na jednu stranu a v mnohých prípadoch vzniká aj asymetria. Hrudník je v inspiračnom postavení (stále v nádychu), prítomné je rýchle, povrchové dýchanie. Dieťa je predráždené, hyperexcitabilné, vyruší ho každá zmena polohy. Je plačlivé, nekľudné, má rýchle a nekoordinované pohyby rukami a nohami. Často má problémy s kojením, zaspávaním, budí sa častejšie. Prítomné sú aj novorodenecké koliky, ktoré môžu tento stav ešte zhoršovať, ale aj naopak, koliky môžu byť dôvodom zvýšeného tonusu novorodenca.
Terapia Hypertonu
Terapia hypertonického syndrómu závisí od správnej diagnostiky a liečby príčiny vyvolávajúcej hypertonus. Najdôležitejšie je uvedomiť si, že prístup k takému novorodencovi musí byť individuálny. To, čo platí na jedného, nemusí platiť aj na druhého. Často využívané techniky sú polohovanie, handling, respiračná fyzioterapia, kontaktné dýchanie, Bobath koncept, kojenecké masáže, bazálna stimulácia, exteroreceptívna facilitácia a inhibícia podľa Hermachovej, techniky na uvoľnenie mäkkých tkanív. V niektorých prípadoch sa pristupuje aj k Vojtovej metóde, najčastejšie pri centrálnej tonusovej a koordinačnej poruche (CKP).