Vývin dieťaťa je zložitý proces, ktorý podlieha určitým zákonitostiam a štádiám súvisiacim s dozrievaním nervovej sústavy. Rodičia často sledujú svoje deti a porovnávajú ich s rovesníkmi, čo môže viesť k obavám o prípadnom zaostávaní vo vývine. Kedy je teda vhodné vyhľadať detského psychológa?
Pochybnosti o Normálnom Vývine
Otázka, či sa dieťa vyvíja normálne, trápi mnohých rodičov. Je dôležité si uvedomiť, že vývin psychických a motorických funkcií u dieťaťa má svoje štádiá a súvisí s dozrievaním nervovej sústavy. Príkladom môže byť chôdza, kde priemerne 50% detí urobí prvé kroky v 13. mesiaci, ale norma sa pohybuje od 9 do 18 mesiacov.
Rodičia sú zvyčajne prví, ktorí vyslovia podozrenie na možné zaostávanie vývinu, pretože svoje dieťa pozorujú denne a porovnávajú ho s vrstovníkmi. Ak podozrenie pretrváva a spôsobuje bezsenné noci, je čas vyhľadať radu odborníka.
Kedy Je Potrebná Návšteva Psychológa?
návšteva psychológa s dieťaťom sa dnes už nepovažuje za hanbu, práve naopak, ide o dôležitý krok k riešeniu istých problémov, s ktorými si rodičia nevedia sami poradiť. Na psychológa by sa mali s dôverou obrátiť vtedy, keď majú pochybnosti či vývin ich dieťaťa prebieha primerane, alebo zápolia s ťažkosťami dieťaťa pri učení doma a škole, častým dôvodom býva jeho správanie, ako vzdorovitosť, úzkostlivosť, problémy pri nadväzovaní sociálnych vzťahov medzi rovesníkmi, alebo pri zvládaní rôznych výchovných aspektov.
Detského psychológa treba navštíviť predovšetkým vtedy, keď u dieťaťa zistíte oneskorenie vo vývine motoriky, reči alebo nácviku čistoty, pri problémoch s učením či pozornosťou (ADHD), v správaní (neprimeraný hnev, poruchy príjmu potravy, nočné pomočovanie), pri výraznom zhoršení prospechu v škole, v období smútku, plačlivosti alebo depresie. Za odborníkom treba nevyhnutne ísť aj keď sa dieťa začne izolovať od kolektívu, stiahne sa do seba, ak sa stane obeťou, svedkom či páchateľom šikanovania, pri znížení záujmu o obľúbené aktivity, nadmernom agresívnom správaní (kopanie, hryzenie…), náhlej zmene chuti do jedla, nespavosti, resp. nadmernej spavosti, záškoláctve a útekoch z domu, náhlych zmenách nálad, keď sa často sťažuje na bolesti hlavy, brucha apod., a pritom lekár ochorenie vylúčil. Zvlášť treba dieťa vrátane dospievajúceho zveriť do rúk psychológa pri prejavení znakov požívania alkoholu, drog a iných psychoaktívnych látok, pri problémoch s vyrovnávaní sa so životnými zmenami, napr. rozvode rodičov, pri úmrtí v rodine a strate blízkej osoby a napokon, pri sexuálnom, fyzickom či emocionálnom zneužití a ich traumatických udalostiach.
Prečítajte si tiež: Dojčenie a výživa
Optimálny vek na prvé vyšetrenie u detí, kde sa očakáva rizikový vývin, je už v ranom veku.
Ako Prebieha Vyšetrenie u Detského Psychológa?
Ambulancia pre najmenšie deti by mala byť zariadená civilne, aby dieťa nechápalo rozdiel medzi lekárom a psychológom. Rodičom sa odporúča, aby deťom do 5 rokov nehovorili, že idú k pani doktorke psychologičke, ale len na návštevu k tete, kde sa budú hrať. Psychologické vyšetrenie je manipulácia s presne predpísanými hračkami na základe štandardných inštrukcií.
Úvod vyšetrenia tvorí rozhovor s rodičmi, kde sa zisťujú okolnosti tehotenstva a pôrodu, ktoré by mohli mať vplyv na vývin dieťaťa. Psychológ vypočíta vek dieťaťa s presnosťou na 1 týždeň, pričom u predčasne narodených detí sa do 12 mesiacov od narodenia odráta od fyzického veku počet týždňov, o ktoré sa narodili skôr (tzv. korigovaný vek).
Vyšetrenie môže prebiehať pomocou Gesellovej vývinovej škály, ktorá sleduje:
- Motorickú oblasť
- Adaptívnu oblasť
- Sociálnu oblasť
- Rečovú oblasť
- Osobnostnú oblasť
Ak dieťa nezvláda niektoré z ukazovateľov pre daný vek, pokračuje sa na nižšej vekovej úrovni, kým nesplní všetky položky v teste. Takto je možné zistiť stupeň zaostávania. Ak dieťa na úrovni svojho veku zvládlo všetko, pokračuje sa na vyššej vekovej úrovni, kým už dieťa nesplní žiadnu požiadavku. Takto je možné zistiť tzv. akcelerovaný vývin.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa a príspevok
Praktický Výstup z Vyšetrenia
Vývin dieťaťa môže prebiehať rovnomerne, ale aj nerovnomerne. Ak je napríklad dieťa hypotonické a vo veku 9 mesiacov ešte nesedí a nič nerozpráva, ale sociálne správanie, adaptívne správanie a porozumenie reči sú v norme, neznamená to, že má psychomotorickú retardáciu. Keďže sa škála prejavov dieťaťa dá zmapovať s presnosťou na 1 týždeň, vieme povedať, čo vo vývine zákonite bude nasledovať.
Podľa toho sa dá vypracovať buď stimulačný program pre deti, ktoré v niečom zaostávajú, alebo naopak „rozvíjajúci“ program pre deti s normálnym alebo akcelerovaným vývinom, aby sa doma nenudili pri činnostiach, ktoré už dávno zvládli. Potvrdiť alebo vyvrátiť podozrenie na zaostávanie vo vývine a umožniť dieťaťu optimálny vývin s rešpektovaním jeho osobitostí . Ak poznáme vývinový či mentálny vek dieťaťa, dokážeme rodičom cielene poradiť, ako zvládnuť problémy, ktoré sa zrazu vynoria a často paralyzujú celú rodinu. Dokážeme posúdiť, či sú v norme a jednoducho patria k veku alebo je to niečo, s čím sa treba cielene zaoberať.
Školská Zrelosť a Návšteva Psychológa
Pomerne častým dôvodom návštevy psychológa býva vyšetrenie školskej zrelosti dieťaťa pred nástupom do prvého ročníka základnej školy. Podnetom pre rodičov je napr. podozrenie na poruchu pozornosti a hyperaktivita, sťažená adaptácia na cudzie prostredie a neznámych šudí, výrazné citové naviazanie na matku, nesamostatnosť či hravosť. No nech už je príčina akákoľvek, pomocou psychologického vyšetrenia sa rodičia dozvedia objektívne zhodnotenie daností dieťaťa, na základe ktorých ho môžu pripraviť na vstup do školy. Môže sa tiež stať, že na absolvovaní takéhoto vyšetrenia majú záujem i súkromné, špeciálne či jazykové základné školy.
Vyšetrenie školskej zrelosti dieťaťa prebieha v civilne zariadenej ambulancii, vždy v dopoludňajších, teda v čase školského vyučovania a s každým dieťaťom individuálne, bez prítomnosti rodičov. Psychológ tak okrem iného zistí schopnosť dieťaťa ostať pracovať s cudzou osobou, čiže ide o tzv. citovú zrelosť. Na kompletné vyšetrenie sú potrebné dva dni. V prvý deň sa psychológ od niektorého z rodičov oboznámi s anamnézou, napr. údajmi okolo pôrodu, raným vývinom dieťaťa, prekonaných závažných ochoreniach, úrazoch atď.
Prostredníctvom asi 60 minútového testu zameraného na všeobecné rozumové schopnosti zisťuje, ktoré úlohy sú pre dieťa zaujímavé (hádanky, dopĺňanie nedokončených obrázkov, skladačky), mentálny vek, IQ, pamäťové schopnosti, napr. či má lepšiu zrakovú alebo sluchovú pamäť, logické myslenie, zrakovo motorickú koordináciu, pozornosť, praktický úsudok, reakciu na časový stres a neúspech, osobné tempo atď.
Prečítajte si tiež: Ako na materskú dovolenku: Praktické rady a tipy
Na druhý deň sa robia testy zameraná na zistenie zrelosti na výučbu čítania, písania a matematiky. Na základe výsledkov testov psychológ rodičom poradí s výberom školy i mimoškolskej činnosti pre ich dieťa.
Hyperaktivita u Detí
Na hyperaktivitu detí sa rodičia ponosujú pomerne často. Niekedy nie je ľahké rozlíšiť, či ide o skutočný problém, alebo je táto nálepka len ospravedlnením neposedného dieťaťa. ADHD (Attention Deficit Hyperactive Disorder) je skratka, ktorá znamená poruchu pozornosti s hyperaktivitou - existuje totiž aj porucha pozornosti bez hyperaktivity. „Poznávacím znamením hyperaktívneho dieťaťa je, že sa nedokáže sústrediť na jednu činnosť alebo podnet primeraný čas zodpovedajúci veku. Má potrebu byť neustále v pohybe. Dieťa s poruchou pozornosti prakticky nedokáže ticho sedieť bez toho, aby aspoň ťukalo prstom alebo kopalo nohou. "Správanie týchto detí je príliš impulzívne, neprimerane veku,“ vysvetľuje detská psychologička Eliška Kostelníková.
Hyperaktívne deti sú už ako bábätká precitlivené, málo spia. Mozog hyperaktívneho dieťaťa funguje inak. Nedokáže rozoznať dôležitosť podnetov okolo seba a preto reaguje na všetky rovnako.
Ak máte dieťa s prejavmi hyperaktivity, psychológa navštívte ešte v predškolskom veku. Nástup do školy bude totiž pravdepodobne ťažší oriešok, ktorý sa vám s pomocou odborníka podarí ľahšie rozlúsknuť. Navyše budete mať istotu, čo spôsobuje zvláštnosti v správaní vášho dieťaťa. A hoci sa ADHD nedá len tak „vyliečiť“, je možné ju korigovať. Časť detí z poruchy dokonca vyrastie. Mozog dozreje a začne fungovať štandardne.
Obdobie Vzdoru u Detí
Okolo 3. roku života dieťa prechádza obdobím vzdoru. Dieťa na všetko odpovedá nie a zásadne robí všetko opačne ako chce rodič. Rodič musí byť trpezlivý a skúšať nové metódy. Dôležité je presne určiť hranice, aby dieťa pochopilo, čo si môže dovoliť a čo už nie, a tieto hranice dodržiavať.
bitkou nič nevyriešiš ☹ u nás skôr pomáhala ignorácia,keď začali robiť krik tvárila som sa že nepočujem a neodpovedala som im,nechala som ich trochu vyzúriť-potom pritúlila a vysvetľovala a vysvetľovala a vysvetľovala…nebolo to jednoduché ale keď videli,že neustúpim pochopili 😉 moj maly ma 3 a pol a presli sme si tym tiez….este to sice pretrvava ale uz sa to da korigovat 🙂 nam pomohlo ignorovat a zase len ignorovat….. ked som vysvetlovala maly sa robil ze ma nepocuva a ked dostal reval este viac…..takze ked to spravi doma ide bez slova do izby a ked vonku tak ho bud zavrieme do auta(samozrejme sme pred autom) alebo mu poviem ze ho nepocuvam a to mu vadi 😀 ….takze skus ignorovat….niekedy je to na nervy a hanba ako svet ale mne to pomohlo 😉 facky rozhodne takémuto malému dieťaťu nepatria 😨 je to ponižujúce viac ako to bolí ☹ Nie som za bitie, ale ak už, tak možno po rúčke - ak spravila rúčka niečo extra zlé, na čo bola x-krát upozornená, po zadku a pod. 😝
Dôležité je chápať obdobie vzdoru ako nevyhnutnú časť vývoja detí, kedy si uvedomujú svoju osobnosť a chcú si presadiť svoju vôľu. Ako problém to vnímame my rodičia, ale je potrebné, aby sme sa my nastavili tak, že záchvat vzdorovitosti nie je nič zlé, za čo by sme mali dieťa trestať, práve naopak mu musíme pomôcť. až okolo 4 rokov si dieťa uvedomuje nejaké sociálne správanie, čo je správne, čo sa od neho očakáva. ale ak je dieťa neustále kritizované, trestané za svoje "prehrešky" potom obdobie vzdoru prerastá na boj s rodičmi, kto z koho. musíme dať dieťaťu pocit, že ho máme radi, také aké je a veeeľa chváliť, aby cítilo, že sme na jeho strane.
Kedy Je Vhodné Dať Dieťa do Škôlky?
Z hľadiska vývinovej psychológie je medzi batoľaťom a dieťaťom predškolského veku výrazný rozdiel. Batoľa (do 3 rokov veku života) môže byť umiestnené v jasliach. Toto zariadenie je však „zariadením pre dospelých“ a deti by si ho samé nikdy nevymysleli. Kdežto materská škola - škôlka - je „zariadenie pre deti“ a deti by si ho vymysleli, aj keby v dnešnej podobe neexistovali. Proste ich potrebujú. Predškolské dieťa prekračuje hranice svojho najbližšieho rodinného kruhu a potrebuje si začať utvárať vzťah k druhým deťom, k svojim vrstovníkom. Obyčajne sa odporúča vek 3 rokov, nakoľko v tomto období končí aj rodičovský príspevok a rodičovská dovolenka. Podľa môjho názoru je v 3 rokoch ešte skoro, v 4 rokoch je to možné a v 5 rokoch je to pre dieťa nevyhnutné.
Ak má dieťa tendencie spolupracovať, chce vyzerať ako iní, chce robiť, čo robia iní a hlavne - vie rozprávať, môžeme povedať, že je zrelé na pobyt v škôlke.
Ak si dieťa nevie zvyknúť na škôlku, je nutné sa zaujímať o to, akými činnosťami sa behom dňa zamestnávalo. Treba pomôcť aj dieťaťu, aj učiteľkám pri hľadaní aktivít, ktoré vaše dieťa obľubuje a ktoré ho upútajú. Je dobré nevzdať škôlku po prvých neúspechoch. Je to predsa len príliš veľa zmien a požiadaviek na malého človiečika. Doprajte mu čas, aby ich dokázal zvládnuť. A plač je len jeho obrannou reakciou, ktorou okrem iného v tejto chvíli vám chce povedať, že vás má rád.
Škôlku považujem za vynikajúci doplnok a obohatenie rodinnej výchovy. Dieťa má šancu užiť si úžasných vecí, ktoré sú doma horšie dostupné, naučí sa mnohým zručnostiam, ktoré my - rodiča len s ťažkosťami by sme ich dokázali naučiť.
Duševné Problémy u Detí
Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.
Príznaky duševných porúch:
- Častý plač bez jasného dôvodu
- Neustále smútok
- Strata záujmu o obľúbené aktivity
- Izolácia
- Problémy s učením
- Poruchy príjmu potravy
- Úzkosti
- Depresie
Ak sa vo vašej rodine vyskytuje duševná porucha, je možné, že ňou bude trpieť aj dieťa. Úlohu zohráva nielen genetická predispozícia, ale tiež prostredie v akom dieťa vyrastá, a správanie rodičov, ktoré môže byť poznačené psychickou poruchou.
Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia.
Príprava Dieťaťa na Návštevu Psychológa
Rodičia často zanedbávajú a podceňujú prípravu detí na psychologickú konzultáciu a vyšetrenie. A keď sa už rozhodnú navštíviť d dieťaťom psychológa, tak ho na to dostatočne nepripravia, väčšinou mu nič nepovedia a v tom „lepšom“ prípade mu len oznámia, že sú objednaní k doktorovi. Pritom je známe, že u detí už slovo „doktor“ vyvoláva pocit strachu, neistoty až stresu, a to potom znemožňuje psychológovi nadviazať s dieťaťom rozhovorv priateľskej atmosfére a priviesť ho k požadovanej spolupráci. Preto musí rodič svoje dieťa, primerane k jeho rozumovým schopnostiam, informovať o všetkom podstatnom v jeho budúceho terapeutického vzťahu so psychológom, ktorého nesmie prezentovať ako „strašiaka“, ale skôr ako „dobrého uja či tetu“, ktorý(á) sa chce s dieťaťom len porozprávať.