Alfonz Bednár patrí k významným slovenským autorom, ktorého tvorba sa dotýka dôležitých historických a spoločenských tém. Jeho diela sú charakteristické novátorskými postupmi, prenikavou psychologickou kresbou postáv a sociálnou podmienenosťou ľudských osudov. V prvej vývojovej fáze (1945 - 1948) ešte doznievali staršie tendencie z medzivojnového obdobia, predovšetkým lyrizačné tendencie.
Filmová Tvorba Alfonza Bednára
Alfonz Bednár je známy aj svojou filmovou tvorbou. Je autorom filmových scenárov k filmom ako Slnko v sieti, Moje kone vrané a Ráno pod mesiacom.
Sklený Vrch: Román o Individualite a Tajomstve
Román Sklený vrch, ktorý Bednár napísal v roku 1954, predstavuje odvážny čin, pretože v tom čase sa písalo predovšetkým o kolektívnom osude ľudí, nie o individuálnych príbehoch. Román je zahalený rúškom tajomstva a zobrazuje niekoľko časových rovín (1944, 1947, 1951-52). Využíva retrospektívnu formu rozprávania a kombinuje historickú rovinu (povstanie) s psychologickou.
Forma a Postavy
Celý román je napísaný formou denníkových záznamov hlavnej hrdinky, Emy Klaasovej. Okrem nej sú dôležitými postavami Milan Kališ, Zoltán Balla a Ing. Jozef Solan. Príbeh sa sústreďuje na ženu a jej citové vzťahy k trom mužom. Ema je vydatá za Solana, no vo svojom denníku odhaľuje zložitosť svojho rodinného prostredia, minulosti a vzťahu k manželovi. Manžela má veľmi rada, ale nevie nič o jej minulosti.
Tichá Dolina ako Symbol Minulosti
Významné miesto v Eminom živote zohráva Tichá dolina, ktorá sa rozprestiera pod Skleným vrchom. Jej túžbou je prísť sem so svojím manželom, keď sa dokončí stavba priehrady. Tu mu chce porozprávať o svojej minulosti, ktorú zatiaľ ukrýva vo svojom denníku. V Tichej doline sa zoznámila s Milanom Kališom, na tento vzťah má prekrásne spomienky. Obaja sa tu skrývali pred fašistami a Milan v nej upevňoval vieru v novú lepšiu budúcnosť. Milan sa pridal k partizánom a Ema sa tu ďalej skrývala. Milan je pochovaný v Tichej doline (umučili ho Nemci).
Prečítajte si tiež: Alfonz Bednár: Kolíska
Povojnový Život a Ľúbostné Rozhodnutia
Po vojne, v roku 1947, žila Ema v Bratislave a nadviazala známosť so Zoltánom, ktorý sa stal jej snúbencom. Zoltán presvedčil Emu, že ich budúcnosť bude krajšia a istejšia, keď odídu do Ameriky. Ema však pred odchodom chcela ísť do Tichej doliny. Pohádali sa a panovačný Zoltán Emu opustil. Ema sa po čase vydala za Solana (1951-52), ktorý ju očaril svojou úprimnosťou a priamosťou. Práve v Tichej doline mu chcela prezradiť svoje životné tajomstvá, ale najmä to, že ho má veľmi rada a že jej na ňom záleží. Ich cesta sa ale neuskutočnila.
Odhalenie Tajomstva po Smrti
Manžel po jej smrti nachádza denník a cez jej spomienky, dojmy a pocity spoznáva minulosť, spoznáva, aká bola. Pomenovanie diela možno chápať symbolicky. Sklený vrch môže predstavovať túžbu, ideál a cesta k vysnívanému ideálu nemusí byť ľahká.
Námestie svätej Alžbety: Obžaloba Fašizmu
Na pozadí atmosféry strachu, ktorý šíril fašizmus v malom slovenskom mestečku počas Slovenského štátu, zobrazil lásku dvoch mladých ľudí v románe Námestie svätej Alžbety. Ide o príbeh židovského dievčaťa Evy Weimanovej a Igora Hamara. Román je obžalobou krutosti a neľudskosti fašizmu, ktorý sa postavil proti láske dvoch mladých ľudí.
Láska v Čase Nenávisti
Igor a Eva sa majú radi, bývajú blízko seba na Námestí sv. Alžbety - periféria Nitry. Pri jednom stretnutí bola Eva celá nesvoja. Do mesta prišli Nemci - vydali rozkaz, že všetci Židia budú musieť nosiť žltú hviezdu. Igora to rozčúlilo - „iba kone sa značkujú, nie ľudia“ (hviezdu roztrhal). Eva tuší, že nosenie hviezdy je len malý kúsok toho, čo Židov čaká v budúcnosti. Igor si chce vziať Evu za ženu. Je potrebné ju pokrstiť - kňaz je ochotný toto spraviť, ale len za 10 000 korún.
Tragický Koniec Lásky
V noci zarinčalo na jednom zlatníckom výklade sklo. Náramok sa zlomil a Igor uvidel miesto zlata obyčajnú bielu sadru. Zháňa peniaze ďalej, ale keď ich zoženie, už je neskoro. Rozhodli sa pre útek na Horniaky. Útek zmarili Nemci. Deň pred ich útekom robili Nemci v meste záťah. Po jednom si vyberali obete z domov, kde žili Židia - odvážajú aj Evu. Najprv ich zhromažďujú v škole, potom ich vedú do vlaku so zadrôtovanými oknami. Cestou Nemci zastrelili malého chlapčeka. Eva a zopár chlapov sa rozhodli odniesť telo mŕtveho chlapčeka - ozvala sa streľba a všetkých ich zastrelili. Igor mal pocit, že zomrel a nevšíma si, že život ide ďalej.
Prečítajte si tiež: Kolíska – dielo o neslobode od A. Bednára
Kolíska: Novela o Okupácii a Svedomí
Kolíska je novela, ktorá sa zaoberá tematikou okupácie Slovenska nemeckými vojakmi a dopadom vojny a okupácie na obyvateľov dediny Lieskov. Kriticky zachytáva priebeh súdnych procesov v 50. rokoch.
Dej a Obsah
Dej novely sa odohráva v dedine Lieskov, ktorú obsadili Nemci. Zita počúva večerný prenos zo súdneho procesu s Jozefom Majerským, ktorý je obvinený z rozvracania družstva, sabotáže a zrady. Na súde svedčí aj Zitin muž Mišo Černek. Zita si začína spomínať na rok 1945. Nemci hľadali ukrytých partizánov. Jedného večera k nej nečakane prišiel Majerský, ktorý ju prosil, aby ho ukryla. Ušiel od svojej partizánskej skupiny, pretože trpel vážnou chorobou očí a už to nemohol vydržať.
Zita a Majerský
Nevedel, že Zita je Černekova žena. Mal veľké výčitky svedomia z toho, čo jej urobil v minulosti a z toho, že teraz ohrozuje svojou prítomnosťou ju aj jej dieťa. Zita ho ukryla v izbe, v ktorej nikto nebýval a v kuchyni mu začala chystať večeru. Pritom kolísala v drevenej kolíske svojho chorého syna. Odrazu sa do Zitinej malej kuchynky vrútili Nemci.
Zvuk Kolísky
Zvuk kolísky pripomínal veliteľovi zvuk motora. Preľakol sa, že vnútri posielajú pomocou dynama a vysielačky správy partizánom. Zita musela kolísať dieťa, pretože zvuk ošúchaných podnôh kolísky veliteľovi pripomínal jeho domov, dedinu a mlyn, v ktorom vyrastal. Zita sa veľmi bála, že nájdu v izbe Majerského. Nemci začali byť po čase veľmi dotieraví, smiali sa Zite, urážali ju a ponižovali.
Majerského Útek a Súdny Proces
Majerský sa bál, že ho u Zity nájdu. Bál sa, že jej kvôli nemu ublížia a tak utiekol von oknom. Vojaci naďalej trápili Zitu, dokonca si vypýtali hrniec, do ktorého sa chceli vymočiť a poliať tým Zitinho chlapca. Zita sa preľakla a vbehla do izby, volajúc Majerského o pomoc. Ten však už ušiel. Zrazu začuli streľbu a všetci okrem nej a chlapca vybehli von. O chvíľu sa už Nemci vrátili s ranenými a jedným mŕtvym do kuchyne, vzápätí doniesli aj raneného Majerského, to on na nich strieľal z potoka. Zita sedí v kuchyni, počúva v rádiu prenos zo súdu. Majerského odsúdili na dvanásť rokov väzenia. Zita sa veľmi hnevá na svojho muža, pretože svedčil proti Majerskému.
Prečítajte si tiež: Kolíska: Psychologická sonda do vojny
Bednárova Tvorba v Kontexte Literárneho Vývoja
Alfonz Bednár vstúpil na literárnu scénu v období, keď sa spoločenská situácia menila a svet smeroval k vojnám. Vo svetovej literatúre sa nachádzajú samozrejme tiež diela s tematikou druhej svetovej vojny. Ide napr. o román J. Hellera, ktorý pre svoj román Hlava XXII. Literatúra tohto obdobia sa inšpirovala filozofiou F. Nietzscheho a psychoanalýzou S. Freuda. Bednárova tvorba sa vyznačuje prelínaním literárnych a neliterárnych žánrov.
Tvorba Alfonza Bednára a Reflexia Vojny v Literatúre
Diela Alfonza Bednára sú dôležitým príspevkom k slovenskej literatúre, najmä v oblasti reflexie druhej svetovej vojny a jej dopadov na spoločnosť a jednotlivca. Jeho novátorské postupy a psychologická hĺbka postáv ho radia k najvýznamnejším slovenským prozaikom.