Úvod
Novela Kolíska od Alfonza Bednára, vydaná v roku 1956, je silným a dojímavým dielom, ktoré čitateľa prenesie do obdobia druhej svetovej vojny a povojnových rokov v Československu. Autor v nej majstrovsky strieda časové línie a sústreďuje sa na psychológiu postáv, ich vnútorné prežívanie, strach, utrpenie, výčitky svedomia a spomienky. Bednár sa ako jeden z prvých slovenských prozaikov odvážil narušiť čiernobiely obraz hrdinov SNP, ktorý bol v tom čase preferovaný socialistickým realizmom.
Alfonz Bednár: Život a tvorba
Alfonz Bednár (1914 - 1989) sa narodil v Neporadzi v okrese Trenčín. Po maturite na gymnáziu v Nitre študoval jazyky na univerzitách v Prahe a Bratislave. Pracoval ako stredoškolský profesor, redaktor a dramaturg. Bednár bol nielen prozaik, ale aj scenárista a prekladateľ. Vo svojej tvorbe uplatňoval novátorské postupy a zaoberal sa spoločenskou situáciou po druhej svetovej vojne. Zobrazoval aj udalosti Slovenského národného povstania.
Bednár sa vo svojich dielach často vracal k téme SNP, pričom sa snažil zobraziť ju komplexne a bez idealizácie. Zaujímal sa o to, ako vojna ovplyvňuje ľudské osudy a aké stopy zanecháva v psychike jednotlivcov. Bol autorom, ktorý sa dokázal vzoprieť hotovým schémam a ísť svojou vlastnou tvorivou cestou.
Kolíska: Literárny druh, žáner a téma
- Literárny druh: epika
- Literárny žáner: novela
- Téma: Okupácia Slovenska nemeckými vojakmi, dopad vojny a okupácie na obyvateľov dediny Lieskov, kritický pohľad na súdne procesy v 50. rokoch.
Kompozícia a dejová línia
Autor v novele Kolíska predviedol svoje kompozičné majstrovstvo. Dielo je postavené na striedaní časových línií, čo umožňuje autorovi obsiahnuť veľmi široký záber. Dej sa rozvíja retrospektívne, cez spomienky hlavných postáv.
Prítomnosť: Dej sa začína v roku 1952. Zita Černeková počúva v rádiu prenos zo súdu s Jozefom Majerským, ktorý je obvinený z rozvracania družstva, sabotáže a zrady. Na súde svedčí aj Zitin manžel, Mišo Černek. Táto situácia vyvoláva v Zite spomienky na minulosť.
Prečítajte si tiež: Kolíska – dielo o neslobode od A. Bednára
Minulosť:
- Obdobie 1. ČSR: Zita so svojou matkou odchádzajú za prácou na veľkostatok v Radotíne. Tam sa stretáva s Majerským, s ktorým začne mať vzťah. Neskôr ju Majerský aj s matkou vyženie. Zita sa vydá za Ragalu, ale manželstvo sa rýchlo rozpadne. Neskôr sa vydá za Černeka, ktorý sa v horách stretne s Majerským.
- Obdobie Slovenského národného povstania: Autor približuje situácie zo života partizánskej skupiny, ktorej veliteľom bol Černek. Skrývajú sa v bunkri v horách.
Postavy a ich charakteristika
- Zita Černeková (Furková): Hlavná postava novely. Mladá, pekná a chudobná žena, ktorá prežíva ťažké životné skúsenosti. Pracovala na veľkostatku v Radotíne, kde sa zaplietla s Majerským. Počas vojny sa ocitá v zložitej situácii, keď musí ukrývať Majerského pred Nemcami. Počúva večerný prenos zo súdneho procesu s Jozefom Majerským. Zita si začína spomínať na rok 1945. Lieskov, dedinu, v ktorej žila, obsadili Nemci.
- Jozef Majerský: Štíhly, vysoký muž, ktorý pracuje ako šafár na veľkostatku v Radotíne. Vypočítavý a sebecký človek, ktorý myslí len na seba. K Zite a jej matke sa zachoval veľmi nepekne. Neskôr sa stáva partizánom, ale zradí svoju skupinu. Na konci sa však asi kvôli vlastnému svedomiu obetuje, keď strieľa na nemeckých vojakov.
- Mišo Černek: Veliteľ partizánskej skupiny a Zitin manžel. Starostlivý a milujúci muž, ale aj pomstychtivý a tvrdý vodca. V novele svedčí proti Majerskému. Zobral si Zitu za ženu a doviedol ju do chalupy v Lieskove.
- Ján Ragala: Robotník, ktorý sa ožení so Zitou. Násilník, ktorý ju bije a kričí na ňu. Pridal sa k zlodejskej skupine, ktorá okrádala ľudí.
- Nemci: V novele sú zobrazení ako krutí a nemilosrdní vojaci, ktorí terorizujú civilné obyvateľstvo. V kontraste s ich krutosťou je však aj sentimentálnosť, keď si pri pohľade na kolísku veliteľ Obmann spomína na detské časy.
Symbolika kolísky
Zvuk kolísky sa v diele viackrát spomína a má symbolický význam. Kolíska je kulisou deja a symbolizuje domov, rodinu a detstvo. Pre nemeckého veliteľa Obmanna zvuk kolísky evokuje spomienky na jeho detstvo a domov, čo je v kontraste s jeho krutým správaním.
Jazyk a štýl
Bednár vo svojom diele používa bohatý jazyk a strieda rôzne štýly. V texte sa objavujú hovorové výrazy, slang, ale aj francúzske a nemecké výrazy. Autor využíva dialógy a vnútorné monológy postáv, čím preniká do ich psychiky a umožňuje čitateľovi lepšie pochopiť ich motivácie a prežívanie.
Kolíska v kontexte slovenskej literatúry
Novela Kolíska patrí k významným dielam slovenskej literatúry, ktoré sa zaoberajú témou druhej svetovej vojny a povojnového obdobia. Bednár sa v nej odvážil kriticky zobraziť udalosti a postavy, čím narušil dobové konvencie a prispel k obohateniu slovenskej prózy.
Tri podoby zla
V diele môžeme nájsť tri podoby zla:
- Individuálne zlo: V podobe Majerského, ktorý oklamal Zitu a spôsobil jej utrpenie.
- Zlo páchané Nemcami: Vojaci SS, ktorí terorizujú civilné obyvateľstvo a páchajú zverstvá.
- Zlo komunizmu: Čistky, súdne procesy, sledovanie a polícia.
Prečítajte si tiež: Kolíska: Psychologická sonda do vojny
Prečítajte si tiež: Alfonz Bednár a jeho Kolíska