Úvod
Novela Kolíska od Alfonza Bednára, ktorá je súčasťou zbierky Hodiny a minúty, patrí medzi najvýznamnejšie diela tohto autora. Autor v nej odkrýva psychológiu, pocity, výčitky svedomia a spomienky postáv v kontexte dramatických udalostí druhej svetovej vojny a povojnového obdobia. Bednár v novele Kolíska približuje strach, utrpenie a hrôzy, ktorým muselo čeliť civilné obyvateľstvo počas druhej svetovej vojny. Autorovým zámerom však nebolo zachytiť dramatické situácie, ale sústreďuje sa na psychológiu ľudí - ich myslenie, duševný stav, správanie, pocity, výčitky svedomia a spomienky.
Alfonz Bednár: Život a tvorba
Alfonz Bednár sa narodil 19. októbra 1914 v Rožňovej Neporadzi (dnes Neporadza). Bol slovenský prozaik, scenárista a prekladateľ, ktorý použil novátorské tvorivé postupy pri zobrazovaní spoločenskej situácie po druhej svetovej vojne. Vniesol svetlo aj do literárneho spracovania Slovenského národného povstania. Po maturite študoval na Filozofickej fakulte v Prahe a v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor v Liptovskom Mikuláši a v Bardejove. Po roku 1945 pracoval na Povereníctve informácií v Bratislave, bol lektorom vydavateľstva Pravda a redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Už počas vojny publikoval v odbornej tlači niekoľko článkov o vyučovaní slovenského jazyka. Do literatúry vstúpil po roku 1945 ako prekladateľ. Venoval sa prekladaniu americkej a anglickej prózy. V tom čase vydal aj knihy veršov pre deti. Už prvým románom sa Bednár predstavil ako umelecky zrelý epický prozaik. Bol autorom, ktorý sa dokázal vnútorne vzoprieť hotovým schémam poplatným ideológii päťdesiatych rokov. Šiel svojou vlastnou tvorivou cestou. Bednár pri tvorbe románov vychádzal z presvedčenia, že človeka rozlične determinuje minulosť (Slovenské národné povstanie), a aj v povojnovej dobe ovplyvňuje jeho rozhodovanie a konanie. Umelecky silným spôsobom zobrazoval pudové stránky v človeku - aj v takom, ktorý počas povstania stál na „správnej“ strane dejín. Vtedajšia kritika označovala jeho diela za „netriedne“ a „abstraktne humanistické“. Bednár moderným epickým spôsobom opisoval slovenskú dedinu v jej polstoročnom vývoji. Jeho úsilie však bolo brzdené cenzúrou, preto kompletné spracovanie problematiky dediny mohlo vyjsť až po páde komunistického režimu. Zomrel 9. novembra 1989 v Bratislave.
Medzi jeho významné diela patria:
- Sklený vrch
- Hodiny a minúty
- Susedia
- Kolíska
- Rozostavaný dom
- Zrub s kameňa
- Cudzí
Téma a idea novely
Novela Kolíska sa zaoberá okupáciou Slovenska nemeckými vojakmi a jej dopadom na obyvateľov dediny Lieskov. Kriticky zachytáva priebeh súdnych procesov v 50. rokoch, na ktorých ľudia museli svedčiť tak, ako to súd očakával. Zobrazuje život ľudí v prítomnosti, ktorá je ovplyvnená minulosťou. Autor kriticky poukazuje na priebeh súdnych procesov zo začiatku 50-tych rokov a obdobie združstevňovania.
Dejová línia a kompozícia
Dej sa rozvíja retrospektívne - cez spomienky hlavných postáv. Novela sa vyznačuje majstrovskou kompozíciou. Striedajú sa v nej rôzne časové roviny. Dej novely sa začína v roku 1952. Zita Černeková počúva v rádiu priamy prenos zo súdneho procesu s Jozefom Majerským, ktorý je obvinený z rozvracania družstva, sabotáže a zrady. Na súde svedčí aj Zitin manžel Mišo Černek. Zita si začína spomínať na rok 1945. Lieskov, dedinu, v ktorej žila, obsadili Nemci. Kontrolovali ju, pálili domy, ženy, deti, ľudia sa navzájom udávali… Nemci hľadali ukrytých partizánov. Jedného večera k nej nečakane prišiel Majerský, ktorý ju prosil, aby ho ukryla. Ušiel od svojej partizánskej skupiny, pretože trpel vážnou chorobou očí a už to nemohol vydržať. Nevedel, že Zita je Černekova žena. Mal veľké výčitky svedomia z toho, čo jej urobil v minulosti a z toho, že teraz ohrozuje svojou prítomnosťou ju aj jej dieťa. Zita ho ukryla v izbe a v kuchyni mu začala chystať večeru. Pritom kolísala v drevenej kolíske svojho chorého syna.
Prečítajte si tiež: Kolíska – dielo o neslobode od A. Bednára
Odrazu sa do Zitinej kuchynky vrútili Nemci. Zvuk kolísky pripomínal veliteľovi zvuk motora. Preľakol sa, že vnútri posielajú pomocou dynama a vysielačky správy partizánom. Zita musela kolísať dieťa, pretože zvuk ošúchaných podnôh kolísky veliteľovi pripomínal jeho domov, dedinu a mlyn, v ktorom vyrastal. Zita sa veľmi bála, že nájdu v izbe Majerského. Nemci začali byť po čase veľmi dotieraví, smiali sa Zite, urážali ju a ponižovali. Majerský sa bál, že ho u Zity nájdu. Bál sa, že jej kvôli nemu ublížia a tak utiekol von oknom. Vojaci naďalej trápili Zitu, dokonca si vypýtali hrniec, do ktorého sa chceli vymočiť a poliať tým Zitinho chlapca. Zita sa preľakla a vbehla do izby, volajúc Majerského o pomoc. Ten však už ušiel. Zrazu začuli streľbu a všetci okrem nej a chlapca vybehli von. O chvíľu sa už Nemci vrátili s ranenými a jedným mŕtvym do kuchyne, vzápätí doniesli aj raneného Majerského, to on na nich strieľal z potoka. Zita sedí v kuchyni a počúva v rádiu prenos zo súdu. Majerského odsúdili na dvanásť rokov väzenia. Zita sa veľmi hnevá na svojho muža, pretože svedčil proti Majerskému. Zdá sa jej, že Mišo sa chcel iba pomstiť, pretože Zita si ho z núdze zobrala a z núdze s ním žije. Jej príbeh sa odohráva počas SNP. Kulisu celého deja novely tvorí dunivý zvuk kolísky. Autor pracuje s časovými líniami, ich striedaním obsiahol veľmi široký záber. V spomienkach postáv sa dostávame do časov 1. ČSR, kedy Zita so svojou matkou odchádzajú za prácou na velkostatok v Radotíne, kde sa stretne s Majerským. V spomienkach nám priblíži aj obdobie SNP - príchod Nemcov, ich kruté praktiky, vypaľovanie a ničenie dedín, ktorých obyvatelia pomáhali partizánom. Priblíži situáciu partizánskej skupiny skrývajúcej sa v bunkri ukrytom v horách. Novela nám priblíži súdnické praktiky v päťdesiatych rokoch minulého storočia.
Postavy novely
- Zita Černeková (Furková za slobodna): Hlavná postava novely. Jej otec zomrel, staršie sestry boli vydaté, ostala jej len matka - Furková, s ktorou sa zamestnali na veľkostatku v Radotíne, kde varili robotníkom. Šafárom v Radotíne bol Majerský. Len čo ho Zita prvý raz videla, hneď sa jej zapáčil. Začali sa vídať, no po troch týždňoch sa dozvedela, že Majerský má ženu a dve deti. Matka jej zakázala, aby pokračovala ďalej v tomto vzťahu. Zita oznámila Majerskému, že je v druhom stave. Majerský našiel Jána Ragalu a šikovne ho prostredníctvom stávky naviedol, aby začal chodiť za Zitou. Začala chodiť s Ragalom, mysliac si, že zabudne na Majerského, no nevedela naňho prestať myslieť. Potom, ako ju aj s matkou Majerský vyhnal, sa Zita vydala za Ragalu, no manželstvo nefungovalo. Jano bol násilník, bíjal ju, kričal na ňu a takmer hneď po svadbe sa rozišli. Spolu s matkou opäť odišla do Čiech za prácou, kde sa vydala za starého mládenca Černeka. Černek si ju potom doviedol do chalupy v Lieskove. Do tej chalupy, do ktorej v jeden večer vbehol Majerský. Vo svojej kuchyni musí čeliť krutému nemeckému správaniu. Smejú sa jej, urážajú ju, nútia ju rýchlo kolísať malé dieťa. Správanie Nemcov je čoraz horšie, až sa to nedá vydržať. Skočí do dverí, zvolá na Majerského, no izba je prázdna. Zita uvažuje nad mužovým svedectvom. Nevie, či mu má veriť, či sa Majerskému nepomstil.
- Jozef Majerský: Štíhly, vysoký, chudej tváre, urastený a v páse tenký. K Zite a jej matke sa zachoval veľmi nepekne, okrádal robotníkov na strave, s každým novým týždňom im dával menšie a menšie porcie a obvinil z toho nevinnú Zitu a jej matku. Nájde Jana Ragalu, staví sa s ním, že si nedokáže získať Zitu. Je vypočítavý a sebecký. Myslí len na seba, na ostatných neberie ohľad. Ukrývajúc sa v Zitinej posteli, naňho dolieha jeho minulosť, rozmýšľa nad hanebnými činmi, ktoré vykonal.
- Mišo Černek: Veliteľ partizánskej skupiny, Zitin manžel. Zobral si Zitu za ženu a doviedol ju do chalupy v Lieskove. Nikoho z partizánov nechcel pustiť do Lieskova, pretože tam mal ženu a chlapca. Bál sa o nich, keby vedel o niekom, kto sa chce vydať do Lieskova, nedbal by ho odstreliť. Sediac v kuchyni, vysvetľoval Zite svoje svedectvo. Hovoril jej o súdnických praktikách, tvrdil, že v rozhlase neodvysielali celú reč.
- Ján Ragala: So zámerom vyhrať stávku s Majerským sa začne stýkať so Zitou. Mal ju veľmi rád, aj napriek tomu, že sa mu mládenci smiali a hovorili mu, že sa ešte stále stretáva s Majerským. V štyridsiatom roku na veľkostatku pri Kolíne si zobral Zitu za ženu, no nebolo to šťastné manželstvo. Rozišli sa krátko po svadbe, Jano ju zvykol biť a kričať na ňu. Pridal sa k zlodejskej skupine, ktorá okrádala ľudí.
- Nemci: Sú zobrazení klasicky - krutí, nemilosrdní (Zita je pred nimi polovyzlečená, no nedovolia jej obliecť sa. Nútia ju rýchlo kolísať jej dieťa, hoci je choré a práve zaspalo. Vypálili sedemnásť chalúp - prečo sedemnásť? Lebo bolo sedemnásteho. Keby bolo osemnásteho, vypálili by ich osemnásť. Vyháňali ľudí z chalúp do ohňa, do ktorého nahádzali aj deti. K Zite sú hrubí, neslušní, majú oplzlé a nemravné reči. Jej syna chcú pokrstiť podľa nich „svätenou vodou“ - močom.), no v kontraste s ich krutosťou je sentimentálnosť (pri pohľade na kolísku veliteľ Obmann spomína na detské časy, ako sa hrával za mlynom s kamarátmi a so starším bratom. Biely otcov mlyn, ktorý kúpili, keď mal Obmann tri roky.
Symbolika kolísky
V diele je viackrát spomenutý zvuk kolísky - kolíska je kulisou deja. Zvuk kolísky, ktorý sa neustále opakuje, symbolizuje nielen prítomnosť dieťaťa, ale aj spomienky a minulosť, ktoré prenasledujú postavy.
Jazyk a štýl
Autor používa jednoduchý štýl, hovorový jazyk, slang, francúzske a nemecké výrazy. V diele sa strieda pásmo autora (rozprávací a opisný slohový postup) a pásmo postáv (dialógy, vnútorné monológy, uvažovania). Autor sa ako prvý prozaik v slovenskej literatúre snaží zrušiť čiernobiely obraz povstaleckých hrdinov, ktorý bol typický pre normy socialistického realizmu.
Tri podoby zla v diele
- Individuálne zlo v podobe Majerského: Čakal so Zitou dieťa, ktoré potratila. Oklamal ju - bol ženatý a mal dieťa. Na konci sa však asi kvôli vlastnému svedomiu obetuje, keď strieľa na nemeckých vojakov.
- Nemci - vojaci SS
- Komunizmus: Čistky, procesy, nepriatelia, sledovanie, polícia,…
Prečítajte si tiež: Alfonz Bednár: Kolíska
Prečítajte si tiež: Alfonz Bednár a jeho Kolíska