Alfonz Bednár, stredoškolský profesor jazykov, obohatil slovenskú literatúru svojím dielom Kolíska. Vďaka svojej profesii mal prístup ku kvalitnej zahraničnej literatúre, čo sa odrazilo aj v jeho tvorbe. Okrem literatúry sa venoval aj filmu, napríklad Slnko v sieti. Táto novela, Kolíska, je pozoruhodná svojím retrospektívnym kompozičným postupom, ktorý nás prenesie do obdobia procesov v 50. rokoch a SNP.
Kompozícia a retrospektíva
Bednár majstrovsky využíva retrospektívny kompozičný postup. Príbeh začína a končí v prítomnosti, pričom jadro diela tvorí minulosť. Autor ide ešte hlbšie a v jadre diela nachádzame minulosť v minulosti, teda retrospektívu v retrospektíve. Tento postup umožňuje čitateľovi hlbšie preniknúť do psychiky postáv a pochopiť ich motivácie v kontexte doby.
Dej v zovretí doby
Dej novely je situovaný do dvoch významných období slovenských dejín. Prvým sú 50. roky, poznačené politickými procesmi. Zita ich vníma prostredníctvom rozhlasového prenosu zo súdneho procesu. Druhým obdobím je SNP, konkrétne dedina Lieskové. Okrem toho sa dej dotýka aj 30. rokov, kedy Zita žila s Majerským v Radotíne. Na toto obdobie si spomína v jadre diela. Dielo poukazuje na polarizovaný svet, v ktorom sa ocitli obyčajní ľudia.
Polarizovaný svet a zlo
Bednár v Kolíske vykresľuje polarizovaný svet, v ktorom sa stretáva dobro a zlo v rôznych podobách. V diele môžeme nájsť tri podoby zla:
- Individuálne zlo: reprezentované postavou Majerského. Ten sa voči Zite zachoval nemorálne, oklamal ju, bol ženatý a mal dieťa, keď so Zitou čakal dieťa, ktoré Zita potratila. Na konci sa však Majerský obetuje, keď strieľa na nemeckých vojakov.
- Nemeckí vojaci: symbolizujú vojnové zlo, násilie a bezcitnosť.
- Komunizmus: predstavuje systémové zlo, ktoré sa prejavuje v čistkách, procesoch, sledovaní a policajnej brutalite.
Postavy a ich osudy
Postavy v Kolíske sú komplexné a ich osudy sú ovplyvnené dobou, v ktorej žijú.
Prečítajte si tiež: Alfonz Bednár: Kolíska
- Zita Černeková (rodená Furková): Pekná, mladá a chudobná žena, manželka Miša Černeka, s ktorým má syna. Zita prežíva vnútorný konflikt, keďže jej manžel svedčí proti Majerskému.
- Mišo Černeka: Starostlivý manžel, ktorý miluje Zitu, ale zároveň je pomstychtivý a tvrdý vodca partizánskej skupiny. Jeho zmenená výpoveď na súde je dôsledkom strachu o seba, Zitu a syna.
- Jozef Majerský: Nespravodlivý, lakomý a vypočítavý muž. V minulosti Zitu oklamal a zatajil jej, že je ženatý. Jeho majetok sa stáva tŕňom v oku komunistického režimu.
Symbolika kolísky
Kolíska v diele predstavuje silný symbol domova, detstva a nevinnosti. Pre nemeckých vojakov, ktorí sa ocitli v mlyne, zvuk kolísky evokuje spomienky na pokojné časy pred vojnou. Na druhej strane, v Zitinej situácii predstavuje kolíska aj ohrozenie, pretože Nemci ju podozrievajú z pomoci partizánom.
Strach a nedôvera
Dej novely je stavaný na obdobie, kedy nikto nevedel, komu môže veriť. Zita má strach aj zo svojho muža Miša, ktorý krivo svedčil. Narušilo to jej dôveru v neho. Ľudí klamal štát a ľudia sa klamali medzi sebou. Uvedomuje si, že mohol klamať aj súd.
Po súdnom procese prejdú okolo Zitinho domu 3 autá - vládne, ŠTB. Svedčí to o tom, že Mišo skutočne musel zmeniť svoju výpoveď a aj napriek tomu, že poslúchol a zmenil ju, bol stále podozrivý. Zita vyčíta Mišovi jeho zmenenú výpoveď, ale on sa bráni. „To ony! Ony to chceli!“ Presviedča Zitu, že aj keby svedčila ona, nemohla by vypovedať pravdu, ale to čo požadovali ony. „Podpíš to!“
Mišove výpovede sú nedokončené, zajakáva sa, koktá, pretože má veľký strach nie len o seba, ale aj o Zitu a syna.
Motív majetku a kolektivizácie
Hlavným dôvodom potreby Majerského dostať do väzenia nebola ani tak účasť v partizánskej skupine, ako jeho majetok. Vlastnil veľké množstvo majetku. Keď nastalo obdobie združstevňovania, Majerský odmietal vstúpiť. Komunisti sa rozhodli, že Majerského donútia vstúpiť do družstva neustálim zvyšovaním dávok. Majerský však nemal problém a vždy bol schopný dať koľko chceli a stále mal dosť. Pokiaľ by nevstúpil do družstva, ľudia by si postupne uvedomili, že súkromné hospodárenie je výhodnejšie ako kolektívne a to komunisti nemohli pripustiť.
Prečítajte si tiež: Kolíska: Psychologická sonda do vojny
Rádio ako zdroj informácií
V diele má dôležitú úlohu rádio, ktoré v tej dobe predstavovalo jeden z mála spôsobov, ako získať informácie. Povolené boli len isté kanály, ktoré mohli ľudia počúvať. Inak len na čierno. Keby proces bolo vidieť na živo z televízie, nedali by sa schovať toľké prešmiky, ako keď poslucháč len počúva.
Jazyk a štýl
Bednár používa v diele rôznorodý jazyk, ktorý odráža dobu a prostredie, v ktorom sa dej odohráva. V texte sa objavujú francúzske a nemecké výrazy, slang a hovorový jazyk. Autor využíva jednoduchý štýl, ktorý je prístupný širokému okruhu čitateľov. V pásme autora sa strieda rozprávací a opisný slohový postup, zatiaľ čo v pásme postáv dominujú dialógy a vnútorné monológy, ktoré umožňujú preniknúť do psychiky postáv.
Obsah novely (stručný prehľad)
Zita počúva večerný prenos zo súdneho procesu s Jozefom Majerským, ktorý je obvinený z rozvracania družstva, sabotáže a zrady. Na súde svedčí aj Zitin muž Mišo. Zita si začína spomínať na rok 1945. Lieskov, dedina, v ktorej žila, obsadili Nemci. Kontrolovali ju, zabíjali, vypaľovali, udávali. Nemci hľadali ukrytých partizánov. Jedného večera k nej nečakane prišiel Majerský, ktorý ju prosil, aby ho ukryla. Ušiel od svojej partizánskej skupiny, pretože trpel vážnou chorobou očí a už to nemohol vydržať. Nevedel, že Zita je Černekova žena. Mal veľké výčitky svedomia z toho, čo jej kedysi urobil i z toho, že teraz ju ohrozuje svojou prítomnosťou i jej syna. Zita ho ukryla v izbe, v ktorej nikto nebýval a v kuchyni začala chystať večeru. Pritom kolísala v drevenej kolíske svojho syna. Odrazu do Zitinej malej kuchynky vpálili Nemci, ktorým zvuk kolísky pripomínal zvuk motora, cez ktorý sa mohli pomocou dynama a vysielačky posielať správy partizánom. Keď zistili, že to je iba kolíska, tak zostali v kuchyni. Zita musela kolísať dieťa, pretože to vojakom pripomínalo zvuky domova, dedinu i mlyn, kde žili. Zita sa veľmi bála, že v izbe nájdu Majerského. Nemci začali byť po čase dotieravý. Dokonca si jeden z vojakov vypýtal hrniec, aby sa do neho vymočil a polil tým Zitino dieťa. Zita sa veľmi preľakla a vtrhla do izby, kde začala kričať na Majerského, aby jej pomohol. Ten tam však nebol. Utiekol cez okno, schoval v potoku sa a spustil paľbu. Vojaci vybehli von a onedlho sa vrátili s raneným a jedným mŕtvym do kuchyne a vzápätí doniesli aj raneného Majerského. Zita sedí v kuchyni a počúva prenos zo súdu v rádiu. Majerského odsúdili na 12 rokov väzenia. Zita sa veľmi hnevá na svojho muža, pretože svedčil proti Majerskému. Zdá sa jej, že Mišo sa chcel iba pomstiť, pretože Zita si ho z núdze zobrala a z núdze s ním žije.
Záver
Kolíska od Alfonza Bednára je silné a pôsobivé dielo, ktoré zobrazuje zlo v rôznych podobách a jeho dopad na životy obyčajných ľudí. Retrospektívny kompozičný postup, komplexné postavy a symbolika kolísky prispievajú k hlbokému a trvalému dojmu, ktorý v čitateľovi zanecháva. Dielo je cenným príspevkom do slovenskej literatúry a zároveň mementom pred totalitnými režimami a ich praktikami. Novela ponúka pohľad na spoločenskú situáciu počas 2. svetovej vojny na Slovensku v dedine Lieskov. Dej odráža každodenný život bez nároku na výnimočnosť, vyrozpráva iba jednu udalosť, vybočením z dejovej línie sa dosahuje väčší kontrast v téme.
Ďalšie postavy
- Jano Ragala: Pracoval u Majerského, oženil sa so Zitou, ale bil ju, pridal sa k zlodejskej bande, zomrel pri prestrelke.
- Nemci: Zapaľovali domy a chalupy, vraždili mužov, ženy aj deti, zabávali sa na trápení Zity a jej chorého syna.
Prečítajte si tiež: Alfonz Bednár a jeho Kolíska