Materstvo je jednou z najnáročnejších, ale zároveň najkrajších a najnaplňujúcejších ciest životom. Každá matka sa bežne stretáva s výzvami, ktoré sú niekedy naozaj ťažké. Únava a frustrácia sú úplne normálnou súčasťou materstva. Je dôležité si tieto emócie uvedomiť a priznať si ich existenciu bez pocitu hanby. Je v poriadku priznať si, že sa niekedy cítite vyčerpaná alebo neistá. Emócie sú bežnou súčasťou života, najmä v náročných situáciách. Je dôležité ich akceptovať, ale aj chápať, že ich prežívanie neznamená slabosť.
Prijmite Realitu Materstva a Buďte K Sebe Láskavá
Je dôležité prehodnotiť svoje očakávania a predstavy o materstve. Nie všetko sa musí podariť na sto percent, a to je úplne v poriadku. Buďte k sebe láskavá a odpúšťajte si, keď niečo nejde podľa plánu. Oslavujte malé, každodenné úspechy, ako keď sa na vás dieťa usmeje, alebo keď si nájdete chvíľku pre seba.
Nezanedbávajte Starostlivosť o Seba
Byť matkou je náročná úloha, preto je kľúčové nezanedbávať samú seba. Nájdite si čas na aktivity, ktoré vám robia radosť, ako je čítanie knihy, prechádzka, meditácia alebo horúci kúpeľ. Tieto aktivity môžu výrazne zlepšiť vašu náladu.
Techniky na Zmiernenie Stresu
Skúste sa na chvíľu zastaviť a sústrediť sa na svoj dych. Táto jednoduchá technika vám môže pomôcť upokojiť myseľ a zmierniť stres. Pravidelné praktizovanie relaxačných techník má veľký pozitívny vplyv na vašu náladu a duševné zdravie.
Podpora od Blízkych
Zdieľanie starostí a radostí s ľuďmi, ako je partner, priateľky alebo iné matky, je nesmierne nápomocné. Nemusíte všetko zvládať sama. Podpora od blízkych vám môže dodať sebavedomie a nový pohľad na situáciu.
Prečítajte si tiež: Rodičovský sprievodca: Emócie detí
Odborná Pomoc
Ak máte pocit, že sami nezvládate svoje emócie, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc, ako je psychológ alebo terapeut. Vyhľadanie odbornej pomoci nie je prejavom slabosti, ale naopak, odvahou a múdrosťou.
Ako Zvládať Vlastné Emócie
Naučiť sa zvládať svoje emócie je náročné, ale s určitou praxou a vedomým úsilím je to možné.
Uvedomenie si Hnevu
Prvým krokom je uvedomiť si, že prežívate hnev. Zistite, čo presne vás rozrušilo, či už je to konkrétna situácia alebo niečo iné. Snažte sa vyhýbať hnev-vytvárajúcim situáciám, ak je to možné.
Vyjadrite Svoje Pocity
Namiesto toho, aby ste reagovali impulzívne, dajte si chvíľku na premyslenie a vyjadrite svoje pocity nahlas. Povedzte, že ste nahnevaná/vytočená/nervózna a potrebujete chvíľku na ukľudnenie. Premyslite si, čo chcete povedať alebo urobiť, aby ste reagovali s rozvahou.
Fyzická Aktivita
Pravidelná fyzická aktivita vám môže pomôcť uvoľniť napätie a znížiť stres. Cvičenie znižuje hladinu stresových hormónov, ako je napríklad kortizol, a pomáha vám vyrovnávať sa s každodennými výzvami.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre budúce mamičky: Cvičenia na pôrod
Odpustenie a Sebaláska
Odpustenie je kľúčové pre duševné zdravie. Sebaľútosť prehlbuje negatívne emócie. Buďte k sebe láskavá, aj keď ste nahnevaná. Skúste sa poučiť z danej situácie a premyslieť si, ako ju budete v budúcnosti riešiť a zvládať inak. Prehodnoťte svoje očakávania alebo upravte niektoré svoje rutiny. Písanie denníka môže mať terapeutický účinok. Zaznamenávajte si svoje pocity a ako ste na ne reagovali, a čo by ste chceli zmeniť. Hľadajte možné riešenia na ich zvládanie.
Ako Pomôcť Dieťaťu Zvládať Hnev
Hnev je bežnou emóciou, s ktorou sa stretávame všetci, vrátane detí. Každé dieťa sa ocitne v situácii, keď sa hnevá, niečo sa mu nepáči, s niečím nie je spokojné. Je to súčasť bežného života a každý má na hnev právo. Otázkou je, ako dokáže dieťa túto emóciu spracovať, ako dokáže v takejto situácii reagovať. S touto schopnosťou sa dieťa nerodí, túto schopnosť sa musí naučiť.
Emočný Koučing
„Emočný koučing“ je proces, pri ktorom sa dieťa učí, ako vlastným pocitom porozumieť a ako ich spracovať. Mnohí rodičia deťom ukazujú, že hnev je niečo, čo sa nepatrí, čo je hodné trestu. Dieťa tak učíme hnev potláčať alebo sa zaň hanbiť. V prvom rade by som rodičovi odporučila zamyslieť sa nad tým, ako on sám reaguje na hnev svojho dieťaťa.
Príklad Rodiča
Dieťa sa učí zvládať hnev od rodiča, nie na základe toho, čo mu rodič rozpráva, ale predovšetkým na základe toho, čo vidí, ako sa rodič správa, keď je nahnevaný. Ak rodič udrie svoje dieťa, nerobí to preto, že mu chce skutočne ublížiť, ale preto, že neovládne svoje emócie. Bitka je jeden z príkladov správania, ktoré niektorí rodičia robia a zároveň si želajú, aby to ich deti nerobili. Prečo dieťa nemôže ublížiť svojmu kamarátovi, ale rodič môže ublížiť svojmu dieťaťu?
Empatia a Pochopenie
Keď sa dieťa ocitne v situácii, keď mu niečo nedovolíme, keď od neho vyžadujeme niečo, čo sa mu nepáči a začne ho ovládať hnev, rodič sa snaží túto vlnu negatívnych emócii zastaviť. Buď ustúpi zo svojich požiadaviek a vyhovie dieťaťu, čím mu vlastne ukazuje - hnevaj sa, zlosti a dosiahneš čo chceš. Alebo mu nariadi zákaz plaču alebo akéhokoľvek iného prejavu hnevu. Riešením je neustúpiť, ale zároveň empaticky počúvať a prijať pocity dieťaťa. Vety ako „si zlý“ alebo „reveš ako malé decko“ nie sú najšťastnejšie, miesto toho skôr použite slová ako „chápem, že ťa to nahnevalo“, „viem, že si z toho smutný“ alebo „vidím, že sa ti to nepáči“. Dieťa tak vidí, že chápete jeho hnev a zvýšite tak pravdepodobnosť, že bude s vami spolupracovať. Vnímate jeho pocity, jeho hnev, nesúhlas, čo ale neznamená, že mu ustupujete.
Prečítajte si tiež: Zvládanie výchovy ročného dieťaťa
Priestor na Ukľudnenie
Nie je dobré riešiť konflikt s dieťaťom v návale hnevu. Dajte mu priestor, nech sa ukľudní. Odíďte z miestnosti a skúste ho nechať chvíľu samé, prípadne ho niekde postavte alebo posaďte (nie dieťa, ktoré je mladšie ako 2 roky). Zároveň získate čas, aby ste sa aj vy ukľudnili a premysleli si, ako budete ďalej riešiť konflikt s dieťaťom.
Rozhovor po Ukľudnení
Keď sa dieťa aspoň čiastočne ukľudní, objímte ho, sadnite si k nemu a skúste sa vrátiť k tomu, čo ho nahnevalo. Jednajte s ním pokojne, bez kriku a ponižovania, môžete ho nechať, nech vám samo vysvetlí, čo ho nahnevalo, ako by ono chcelo situáciu vyriešiť.
Stanovenie Hraníc
Vy určujete hranice a dôsledne, s láskou, trvajte na ich dodržiavaní. Napríklad, „môžeš si pozrieť TV, keď budeš mať upratanú izbu“. Deti tak učíme niesť zodpovednosť za svoje správanie - ono sa rozhoduje a nesie dôsledky - pozitívne alebo negatívne.
Príprava na Zmeny
Sú deti, ktoré nemajú radi náhle zmeny, rozhodnutia a príkazy, s ktorými sa v danom momente ťažko vyrovnávajú. Celý život sa vaše dieťa bude stretávať s tým, že niečo nie je tak, ako by si predstavovalo. Je úlohou rodiča pripraviť ho na to, aby dokázalo svoje negatívne emócie ovládať.
Detské Vzdorovanie a Neposlušnosť
Detské vzdorovanie a neposlušnosť sú prirodzenou súčasťou vývoja, najmä okolo druhého roku života, keď sa deti snažia formovať svoju identitu.
Fáza Samostatnosti
Niektorí túto fázu nazývajú vzdor, niektorí označujú deti ako neposlušné, či nevychované a ja to nazývam fázou samostatnosti. Začína sa už vo veku 2 rokov. Mnohí rodičia zaznamenávajú začiatky tejto fázy už po prvom roku dieťaťa. Všímajú si, že ich deti mávajú návaly hnevu a zlosti kvôli drobnostiam. Všetko to súvisí s vývojom mozgu.
Pomoc s Reguláciou Emócií
Dieťa do veku 4 rokov nie je vo väčšine situácií ešte schopné regulovať svoj mozog vlastnými silami. A to z dôvodu, že prefrontálna kôra, ktorá nám pomáha ovládať seba a agresívne impulzy, dlhšie sa sústrediť na jednu vec, plánovať budúcnosť, rozhodovať sa morálne a empaticky, ešte nie je zrelá. V tomto veku dieťa potrebuje pomoc z vonku (od nás rodičov). My rodičia by sme mali do 4 rokov pomôcť dieťaťu zvládať emócie, ktoré nemá pod kontrolou. Spôsoby, akými mu pomôžeme zvládať jeho emócie, si časom môže zvnútorniť a stanú sa jeho metódami, ktoré v budúcnosti využije. Našu výchovnú snahu môžeme ako rodičia pozorovať približne v 5 rokoch dieťaťa.
Potreba Odlišovať Sa
Skutočná potreba tohto obdobia nie je odporovať, ale odlišovať sa. Detský hnev a odmietanie je snaha dieťaťa o samostatnosť. Práve v týchto rokoch si dieťa buduje svoju identitu, spoznáva sa a vyvíja na základe reakcií, ktoré dostane od okolia na svoje správanie. Toto obdobie je živnou pôdou pre naučenie sa spoločensky prijateľných reakcií na impulzy hnevu. Tým, že sa dieťa často hnevá, my ako rodičia sa snažíme spoločensky prijateľne zvládať jeho hnev. Je to reakcia, ktorú chceme dieťa naučiť, aby si vedelo v budúcnosti samé pomôcť. Čím častejšie dieťa zažíva tú istú reakciu na svoj hnev, tým silnejšie spoje v mozgu sa vytvoria. Čo znamená, že spôsob, akým reagujeme na dieťa počas hnevu, sa mu stane jeho vlastným spôsobom ako svoj hnev bude zvládať.
Metódy a Techniky, ktoré Vedú k Spolupráci
Možnosť Voľby
Umožnite dieťaťu sa rozhodovať všade tam, kde je to možné. Viem, že na večeru bude jogurt. Dám mu možnosť rozhodnúť aký: „Chceš na večeru jahodový alebo čučoriedkový jogurt.“ Chcem aby si umylo zuby: „Chceš si umyť zuby pred čítaním rozprávky alebo po.“ Ideme von. „Chceš ísť na odrážadle, alebo peši?“ Čím menšie dieťa, tým dajte menší výber. Dvojročným deťom poskytnite výber z 2 možností. Trojročným výber z 3 možností. Nedávajte dieťaťu na výber niečo, čo nechcete. Ak si môže dieťa samé pripraviť veci do škôlky, nenechávajte v skrini oblečenie, ktoré nie je v dané ročné obdobie preňho vhodné.
Pýtajte sa
Pýtajte sa namiesto príkazov. Keď dieťa počúvne príkaz, jeho frontálny mozog ostáva nečinný. Keď dieťa naopak necháte premýšľať za pomoci otázok, umožníte mu zmobilizovať jeho frontálnu časť mozgu. Viem, že vonku prší a chcem, aby si dieťa vzalo gumáky. Opýtam sa ho: „Je vonku sucho, alebo mokro?“ Dieťa odpovie: „Mokro.“ Pokračujem v otázke: „A keď je mokro, čo si obujem?“ Dieťa: „Gumáky.“
Povedzte „Stop“ namiesto „Nie“
Slovo STOP je pre dieťa viac jasné. Zároveň, keď hovoríme slovo „NIE“, zväčša sa pri tomto slove mračíme a hovoríme ho vyčítavým tónom. Pri slove „STOP“ máme oči viac otvorené a tón hlasu i napriek tomu, že je rozkazovací, nie je vyčítavý. Detský mozog ešte nevie správne chápať negácie a tak často chápe vetu: „Nebehaj.“ Ako „Bež.“ Dôležité je za zákazom povedať, čo dieťa má urobiť a nie čo nemôže urobiť. Deti je jednoduchšie presmerovať ako zastaviť ich v zámeroch.
Buďte Hraví
Ak sa dieťa nechce obliekať, skúste sa obliecť do jeho vecí vy. Vydávajte smiešne zvuky a tvárte sa pritom neohrabane. Ale ak máte súrodencov, skúste tomu mladšiemu obliecť veci staršieho a naopak. Skúste dať čiapku na nohu a topánky na ruky… hravosťou dovediete dieťa ku spolupráci. Malé deti zbožňujú, keď sa ich rodičia zmenia na neschopných, neohrabaných alebo zábudlivých, keďže my dospelý sme vždy v pozícií moci a autority. Pripadá im to smiešne, keď predstierame, že netušíme, čo robíme a z nich sa stanú odborníci alebo zručnejší a rýchlejší ľudia.
Popíšte, čo Vidíte alebo Povedzte to Slovom
Keď sme nahnevaní, vieme veľa a kvetnato hovoriť a často našimi slovami uraziť. Keď sa však obmedzíme na opis toho, čo vidíme, vyhýbame sa kritike dieťaťa a zameriavame sa iba na to, čo je potrebné. Ak dieťa niečo vyleje, namiesto kritiky a sarkazmu, skúste situáciu popísať. „Na podlahe je mlieko, Julka.“ Chcete, aby sa dieťa obulo. No ono sedí a obzerá sa po chodbe. Namiesto dlhého monológu o tom, ako ste mu už niekoľkokrát povedali, že sa má obuť, skúste povedať jedno slovo. „Topánky.“ Môžete pridať i oslovenie. „Julka, topánky.“ Myslite na to, aby to slovo bolo podstatné meno a nie sloveso. Inak by sa z toho stal ďalší príkaz.
Techniky pre Deti na Zvládanie Hnevu
Dračie Dýchanie
Hnev môžeme prirovnať k ohňu, ktorý sa hromadí v našom tele. Dračie dýchanie je zábavný a zároveň upokojujúci spôsob, ako deti naučiť správne dýchať.
Fúkanie Bublín
Jemné fúkanie bublín im pomôže pochopiť, že príliš prudké vydychovanie spôsobí prasknutie bubliny, zatiaľ čo pomalé a kontrolované fúkanie vytvorí krásne bubliny.
Rozpoznávanie Príznakov Hnevu
Je dôležité, aby sa deti naučili rozpoznať príznaky hnevu ešte predtým, než sa vymkne kontrole. Môžete s nimi hovoriť o tom, čo cítia, keď začnú byť nahnevané. Príznaky môžu zahŕňať zrýchlený tep, napätie svalov, zvieranie pästí či bolesti žalúdka.
Slovná Zásoba pre Emócie
Deti často prežívajú hnev, pretože nevedia, ako vyjadriť svoje pocity. Naučte ich slovnú zásobu pre rôzne emócie, ako napríklad „frustrovaný“, „nahnevaný“ alebo „sklamaný“.
Pozitívna Spätná Väzba
Je dôležité chváliť deti za ich snahu ovládať svoj hnev. Pozitívna spätná väzba im dodáva dôveru, že sú schopné zvládnuť svoje emócie.
Čo Robiť, Keď Dieťa Dostane Záchvat Hnevu
Záchvaty hnevu, ktoré sa u detí objavujú okolo roku a pol a môžu trvať až do nástupu do školy, sú normálnym vývojovým stupňom. My rodičia im nezabránime, je ale na nás, ako často ich budeme spoločne zažívať, ako budú silné a ako ich budeme riešiť. Je dôležité si uvedomiť, že ide o vývojové obdobie, ktoré je úplne prirodzené. Týmto obdobím prechádza vo väčšej či menšej intenzite každé dieťa. Malé dieťa nedokáže reagovať na niektoré situácie inak ako prejavom frustrácie. Zároveň sa snaží vybudovať si svoju identitu a vydobyť postavenie v rodine a to je pre krehkú detskú psychiku naozaj veľká úloha.
Zachovanie Pokoju
Aj keď je to v tej chvíli ťažké, je potrebné zostať v pokoji. Je veľmi ľahké nechať sa nazlostenosťou dieťaťa vytočiť a začať kričať tiež, ale verte, že to nemá zmysel. Dieťa sa skôr vydesí a začne plakať strachom a vy nedocielite ničoho. Musíte si prestať jeho zlosť brať osobne, pretože nie je namierený špecificky proti vám. Dieťa je v tej chvíli frustrované a podlieha vlastným silným emóciám, s ktorými sa nedokáže vysporiadať.
Objatie
Naša rada: objímte ho. Keď dieťa chytí zlosť, samo vlastne nevie, čo sa s ním deje, zmietajú ním emócie, ktoré nevie tak celkom identifikovať a potrebuje s nimi pomôcť. Skúste mu v tej chvíli ponúknuť náruč, pohladenie a trebárs ho zababušte do jeho obľúbenej deky, podajte mu plyšovú hračku a zaspievajte uspávanku.
Ponúknutie Kompromisu
Iným riešením situácie môže byť nechať dieťa vyzlostiť sa osamote. Razte heslo, že keď nie je divákov, nie je ani hercov, a proste „zmiznite“ z miestnosti. Nesnažte sa despoticky trvať na tom, aby dieťa urobilo teraz hneď to, čo po ňom chcete. Ponúknite kompromis v podobe pár minútiek hrania navyše s prísľubom, že po uplynutí tejto doby dieťa urobí to, čo po ňom chcete.
Čo Nerobiť
Nepotláčajte Hnev
Hnev nemožno zadržiavať. Musí ísť von. Veľa rodičov však na hnev detí reaguje neprimeraným až deštrukčným spôsobom. Majú predstavu, že hnev by mali zo správania svojich detí bezpodmienečne odstrániť. A to je chyba. Rodičia by sa mali snažiť, aby sa dieťa naučilo hnev ventilovať a vyhlo pasívno-agresívnemu správaniu.
Nekritizujte
Nekomentujte osobnosť dieťaťa, iba jeho správanie. Každé dieťa je iné - jedno je skvelé v matematike, ale doma nechce umývať riad, radšej kalkuluje a robí výpočty, čo s vreckovým. Iné je športovo zdatné, pomáha doma, ale nedokončí ani jednu domácu úlohu. Nič z toho neznamená, že je dieťa lenivé, neposlušné, nezodpovedné či zlé. Za zlé môžete označiť jedine jeho správanie - pretože to sa dá zmeniť. Ak označíte dieťa zlým, môže tomu uveriť a rezignovať na zmenu. Okrem toho na kritizovanie sú deti obzvlášť citlivé - kritika ich zráža k zemi, ničí motiváciu, necítia sa dosť dobré a teda hodnotné, prestanú si veriť, pretože si to berú k srdcu.
Ako Rozpoznať Pasívno-Agresívne Správanie
Je to správanie, s ktorým sa môžeme stretnúť u detí, ktoré sa nenaučia zrelým spôsobom včas zvládať hnev. Je nepriamym vyjadrovaním hnevu, ktorý je nasmerovaný voči autorite. Dieťa vedome koná presne naopak, ako si autorita želá. Dieťa napr. začne mať zlé známky napriek tomu, že je veľmi chytré, začne sa biť, napriek tomu, že je povahou plaché a pod. Cieľom takéhoto správania dieťaťa je nahnevať predstaviteľa autority. Môže to byť rodič, učiteľ, tréner a pod.
Ako Si Poradiť s Hnevom
Dieťa má iba dve možnosti, ako môže svoj hnev vyjadrovať. Môže to robiť verbálne alebo správaním. Rodič má zväčša problém vidieť oba prejavy hnevu u svojho dieťaťa a snaží sa ich nešťastne potláčať. Problém však spočíva v tom, že hnev nemožno zazátkovať. Hnev musí nejakým spôsobom vyjsť z človeka von. A keď sa akokoľvek pozriete na “nevhodné“ reakcie na hnev, verbálne prejavy budú vždy tie lepšie a ľahšie budete dieťa následne viesť k zrelému správaniu.