Výchova ročného dieťaťa je náročná, ale zároveň krásna etapa. Deti v tomto veku prechádzajú významnými vývojovými zmenami, učia sa nové zručnosti a objavujú svet okolo seba. Je dôležité, aby rodičia boli trpezliví, láskaví a poskytovali deťom podporu, ktorú potrebujú. Tento článok ponúka praktické rady a stratégie, ako zvládnuť výchovu ročného dieťaťa s dôrazom na porozumenie jeho emóciám, stanovovanie hraníc a podporu jeho samostatnosti.
Porozumenie emóciám dieťaťa
Každé dieťa sa občas hnevá, je nespokojné alebo frustrované. Hnev je prirodzená emócia, ktorú zažívajú deti aj dospelí. Dôležité je naučiť dieťa, ako túto emóciu spracovať a reagovať na ňu. Dieťa sa nerodí so schopnosťou zvládať hnev, musí sa to naučiť. Rodičia by mali dieťaťu pomôcť porozumieť jeho pocitom a naučiť ho, ako ich spracovať. Tento proces sa nazýva "emočný koučing".
Mnohí rodičia deťom ukazujú, že hnev je niečo zlé, za čo by mali byť potrestaní. Týmto spôsobom ich učia hnev potláčať alebo sa zaň hanbiť. Je dôležité, aby sa rodičia zamysleli nad tým, ako oni sami reagujú na hnev svojho dieťaťa. Dieťa sa učí zvládať hnev predovšetkým na základe toho, čo vidí, ako sa rodič správa, keď je nahnevaný.
Ako reagovať na hnev dieťaťa
Keď dieťa začne prejavovať hnev, rodič by sa mal snažiť zachovať pokoj a neustúpiť zo svojich požiadaviek. Zároveň by mal empaticky počúvať a prijať pocity dieťaťa. Slová ako „si zlý“ alebo „reveš ako malé decko“ nie sú vhodné. Namiesto toho použite slová ako „chápem, že ťa to nahnevalo“, „viem, že si z toho smutný“ alebo „vidím, že sa ti to nepáči“. Dieťa tak pochopí, že chápete jeho hnev, čo zvýši pravdepodobnosť, že bude s vami spolupracovať. Vnímanie jeho pocitov neznamená, že mu ustupujete.
Stanovovanie hraníc a dôslednosť
Je dôležité, aby rodičia stanovovali hranice a dôsledne trvali na ich dodržiavaní. Deti sa tak učia niesť zodpovednosť za svoje správanie a chápať dôsledky svojich rozhodnutí. Napríklad, dieťa si môže pozrieť televíziu, až keď bude mať upratanú izbu. Týmto spôsobom sa učí zodpovednosti - ono sa rozhoduje a nesie dôsledky, pozitívne alebo negatívne.
Prečítajte si tiež: Rodičovský sprievodca: Emócie detí
Sú deti, ktoré nemajú radi náhle zmeny, rozhodnutia a príkazy, s ktorými sa v danom momente ťažko vyrovnávajú. Rodičia by mali byť trpezliví a pomôcť dieťaťu naučiť sa ovládať svoje negatívne emócie. Celý život sa dieťa bude stretávať s tým, že niečo nie je tak, ako by si predstavovalo. Je úlohou rodiča pripraviť ho na to, aby dokázalo svoje negatívne emócie ovládať.
Ako efektívne stanovovať hranice
- Ne riešte konflikt s dieťaťom v návale hnevu. Dajte mu priestor, nech sa ukľudní. Odíďte z miestnosti a skúste ho nechať chvíľu samé, prípadne ho niekde postavte alebo posaďte (nie dieťa, ktoré je mladšie ako 2 roky). Zároveň získate čas, aby ste sa aj vy ukľudnili a premysleli si, ako budete ďalej riešiť konflikt s dieťaťom.
- Keď sa dieťa aspoň čiastočne ukľudní, objímte ho, sadnite si k nemu a skúste sa vrátiť k tomu, čo ho nahnevalo. Jednajte s ním pokojne, bez kriku a ponižovania. Môžete ho nechať, nech vám samo vysvetlí, čo ho nahnevalo a ako by ono chcelo situáciu vyriešiť.
- Vy určujete hranice a dôsledne, s láskou, trvajte na ich dodržiavaní. Deti sa tak učia niesť zodpovednosť za svoje správanie - ono sa rozhoduje a nesie dôsledky - pozitívne alebo negatívne.
Podpora samostatnosti
Okolo jedného roka sa u detí začína prejavovať vzdor, ktorý súvisí s uvedomovaním si seba samého a snahou presadiť svoje požiadavky a priania. Je to dôležité vývinové obdobie, kedy sa dieťa snaží odlíšiť sa od ostatných a budovať svoju identitu. Rodičia by mali túto snahu podporovať a umožniť dieťaťu rozhodovať sa tam, kde je to možné.
Ako podporovať samostatnosť dieťaťa
- Umožnite dieťaťu sa rozhodovať všade tam, kde je to možné. Dajte mu možnosť vybrať si medzi dvoma možnosťami, napríklad aký jogurt chce na večeru alebo či si chce umyť zuby pred alebo po čítaní rozprávky.
- Pýtajte sa namiesto príkazov. Keď dieťa počúvne príkaz, jeho frontálny mozog ostáva nečinný. Keď dieťa naopak necháte premýšľať za pomoci otázok, umožníte mu zmobilizovať jeho frontálnu časť mozgu.
- Povedzte „Stop“ namiesto „Nie“ a namiesto varovania popíšte problém. Slovo „STOP“ je pre dieťa jasnejšie a menej vyčítavé. Detský mozog ešte nevie správne chápať negácie.
- Buďte hraví! Hravosť je veľmi efektívny nástroj, ktorý vedie dieťa ku spolupráci. Skúste sa obliecť do jeho vecí, vydávajte smiešne zvuky alebo premeňte činnosť na hru.
- Popíšte, čo vidíte alebo povedzte to slovom. Keď sa obmedzíte na opis toho, čo vidíte, vyhýbate sa kritike dieťaťa a zameriavate sa iba na to, čo je potrebné.
Predchádzanie vzdoru
Najvhodnejšie je vzdorovitému správaniu predchádzať. Uvedomiť si, v akej situácii, za akých okolností sa zvykne objaviť. V takomto prípade je vhodné odpútať pozornosť dieťaťa od danej veci a ponúknuť inú tému, aktivitu. Rodičia „trucovitých“ detí majú odskúšané rôzne postupy, ktoré u nich zväčša zaberajú. V niektorých prípadoch pomáha nevšímať si vrieskajúce dieťa, nereagovať, odísť do inej miestnosti a počkať, kým sa upokojí. Potom treba pokračovať v komunikácii akoby nič, bez výčitiek, poúčania, ironizovania a posmievania sa.
Vývinové míľniky v piatom roku
Blížime sa ku koncu predškolského veku. Dieťa za chvíľu nastupuje do základnej školy a stane sa z neho žiak. Vývin 5-ročného dieťaťa je však aj tak ešte plný emocionálnych zmien, extrémov a výkyvov. 5-ročné dieťa prejavuje vyššiu mieru sebakontrolu ako deti v predchádzajúcom období. Rovnako je schopné sústrediť sa dlhšiu dobu a samostatne sa hrať a pracovať. Stále sa však učí poznávať a ovládať svoje emócie. Už dokáže mierne riadiť svoje pocity a ich vyjadrovanie je kontrolovanejšie, ako to bolo v predchádzajúcom období. Najťažšie dokáže ovládať hnev, frustráciu a žiarlivosť. Rovnako má problémy ich rozpoznať a pomenovať. Preto je dôležité, aby rodičia pomohli dieťaťu a pomenovávali jeho pocity, spoločne so sprievodnými javmi - kričíš, pretože si nahnevaný, smeješ sa - si šťastný ap. Stále potrebuje veľa lásky a pozornosti od svojich rodičov, aj keď potrebuje byť aj samostatné. Spoločne s rozvíjajúcim sa chápaním okolitého sveta narastajú aj jeho obavy - konkrétne zamerané alebo aj nešpecifické, ale aj obavy z trestu, fyzického ublíženia, zlyhania či hrozieb.
Charakteristika 5-ročného dieťaťa
- Sociálne a emocionálne zručnosti: Dieťa je spoločenské, priateľské a rado robí radosť kamarátom. Preukazuje viac nezávislosti a súhlasí s pravidlami. Dokáže vyjadriť svoje pocity, ale občas potrebuje pomoc pri ich identifikácii.
- Reč a komunikácia: Dieťa vyslovuje slová čisto, hovorí v rozvitých vetách a používa gramatické pravidlá. Má bohatú slovnú zásobu a vie počkať, až príde naň rad.
- Myslenie: Rozsah pozornosti dieťaťa sa zvyšuje a vie sa zamerať na určitú tému aj na dlhšiu dobu. Chápe jednoduché pojmy, pozná ročné obdobia a učí sa počítať.
- Pohyb a jemná motorika: Dieťa má koordinované pohyby a dokáže dobre udržať rovnováhu. Zvládne jazdu na bicykli bez oporných koliesok, skákať cez švihadlo a korčuľovať sa.
Výchova v predpuberte (9-12 rokov)
Naša najstaršia už oslávila svoje deviate narodeniny a pomaly v jej správaní badáme určité zmeny. Na jednej strane je to stále naše bábätko, ktoré má potrebu nám dokazovať svoju bezhraničnú lásku, na strane druhej čoraz častejšie (a niekedy s veľkým hnevom) prejavuje svoje zásadné názory a postoje, ktoré sa výrazne líšia od tých našich. Táto akoby bipolarita je úplne prirodzenou prípravou na pubertu a dospievanie, a ako vždy je dobré byť pripravený a snažiť sa pochopiť, odkiaľ toto správanie pramení.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre budúce mamičky: Cvičenia na pôrod
Charakteristiky obdobia 9 až 12 rokov
- Objavovanie vlastnej autonómie: Túžba po samostatnosti, tak veľmi podobná obdobiu 3 až 6 rokov, tentokrát však zameraná nie na fyzickú stránku, ale psychickú.
- Hnev ako príprava na odlúčenie: Dieťa sa už podvedome pripravuje na to, že čoskoro sa od rodičov osamostatní.
- Už nie “my” ako ja a rodičia, ale “my” ako ja a moji kamaráti: Dieťa má silnú potrebu byť členom nejakej partie, zapadnúť.
- Túžba po pochopení sveta, kultúry, v ktorej žije: Milión otázok o fungovaní vecí, vzťahov, prírody, na ktoré hľadá odpoveď.
- Logické uvažovanie, chápanie príčiny a dôsledku: Dieťa je v tomto období „vedcom v plienkach”.
- Potreba o všetkom diskutovať a vyjednávať: Každé jedno pravidlo sa stáva predmetom siahodlhej diskusie.
Ako dieťaťu v tomto období pomôcť?
- K väčšej autonómii mu pomôžeme napríklad tým, že bude chodiť samé do školy, ak to ešte nerobí, a ak je to samozrejme možné.
- Súčasťou samostatnosti v tomto veku je aj finančná nezávislosť. Dieťaťu treba umožniť spravovať si vlastný rozpočet čo sa týka kapesného a kreditu na telefón.
- Tak ako u malých detí, aj tu musíme my dospelí ísť príkladom. Dieťa stále zrkadlí to, čo vidí u rodičov.
- Pomôžme mu pochopiť súvislosti medzi učivom a reálnym svetom.
- Ak je dieťa napriek našej nevôli neustále prilepené k tabletu či mobilu, môžeme skúsiť technológie využiť k podnieteniu jeho kreativity a zvedavosti.
- Vytrvať. Konflikty a rozdielne názory budú na dennom poriadku, no bolo by skôr čudné, keby neboli.
- Pri hľadaní voľnočasových aktivít hľadajme spôsoby, ako podporiť to, v čom je dieťa dobré, miesto toho, aby doháňalo to, čo mu nejde.
- Počúvať dieťa a nasledovať jeho záujmy miesto toho, aby sme pretláčali tie naše.
- Sústreďme sa na to dobré. Nehľadajme chyby.
- Domáce práce sú nevyhnutnosť. V tomto veku, ak ste nezačali skôr, nie je úplne najľahšie zavádzať pravidlá teraz, ale nie je to nemožné.
Ako zvládať detské záchvaty zlosti a hnevu?
Takmer každý rodič sa s fázou vzdoru musí v určitom okamihu vyrovnať, najmä počas batoľacích rokov. Malé deti stále rozvíjajú schopnosť regulovať svoje emócie a impulzy; musia sa naučiť, čo sa od nich očakáva. Každé dieťa je jedinečné. Čo funguje na jedno dieťa, nemusí fungovať na druhé.
Stratégie na zvládnutie vypätej situácie
- Zapojte dieťa čo najviac do chodu domácnosti: Deti radi spolupracujú. Vďaka pozitívnym prejavom za vykonanú prácu, ako pochvala, sa budú deti cítiť bezpečne, motivovane, a získavajú cenné sociálne zručnosti. Veľa ich chváľte ak sa správajú podľa pravidiel.
- Pomáhajte deťom rozvíjať sociálno-emocionálne schopnosti: A vyhýbajte sa situáciám, ktoré ich preťažujú. Podporujte deti v prejavoch trpezlivosti. Treba mať voči ich správaniu realistické očakávania.
- Pochopte, prečo sa deti správajú “vzdorovito”: U veľmi malých detí to, čo vyzerá ako vzdor, je zvyčajne niečo iné - vývojová neschopnosť ovládať impulzy, zvládať emócie, pamätať si pravidlá alebo predvídať, ako sa budú cítiť iní ľudia.
- Posilňujte sebaovládanie a prosociálne správanie hraním vhodných hier: Deti sa učia hrou. Podpora hier s rodičmi a súrodencami pomáha deťom naučiť sa vychádzať s ostatnými a zvládať aj negatívne emócie počas prehry.
- Nepodceňujte vplyv spánku: Nedostatočný spánok podporuje rozrušenie dieťaťa. Zhoršuje to schopnosť čítať mimiku, a to vedie k nedorozumeniu a konfliktom.
- Myslite na vlastné správanie a jeho vplyv: Nervózne deti majú zväčša nervóznych rodičov. Platí to aj opačne.
- Vytvorte podmienky, ktoré podporujú pozitívne súrodenecké vzťahy: Rovnako musíte podporovať pozitívne súrodenecké vzťahy.
- Naučte deti prehodnocovať svoje negatívne predpoklady: Deťom by sme mali ponúknuť pred vypuknutím vzdoru flexibilnejší, uvoľnenejší a optimistickejší postoj.
- Ukážte deťom, ako odbúrať svoje negatívne emócie: Tým, že im pripomeniete ľudí, ktorí ich v živote podporovali. Upriamte ich pozornosť na prejavy láskavosti napríklad starých rodičov.
- Používajte disciplinárne taktiky, ktoré vás naučia riešiť problémy: Tvrdé tresty ako bitka a nadávanie dieťaťu môžu deti viesť k tomu, že si postupne zhoršia problémy so správaním.
Prečítajte si tiež: Ako zvládnuť očkovanie