Príchod dieťaťa je jednou z najvýznamnejších udalostí v živote a prináša so sebou radosť, ale aj nové výzvy. Psychická príprava na túto životnú zmenu je rovnako dôležitá ako fyzická. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, ako sa psychicky pripraviť na dieťa, od budovania odolnosti až po zvládanie stresu a úzkosti.
Zvládanie stresu a úzkosti
Mária Tóthová Šimčáková radí vytriasť zo seba stres malými telesnými cvičeniami, uvedomovať si svoje myšlienky, hoci na to v dnešnom svete nie je veľmi čas ani priestor alebo nebyť na seba taký prísny.
Dovoľte si doslova vytriasť zo seba napätie a stres
Postavte sa a vytraste si ruky, akoby ste zo seba striasli stres. Alebo sa poriadne ponaťahujte, urobte si malý nenápadný strečing. Je fajn doplniť to hlbokým nádychom a pomalým výdychom. Prečo ten nádych? Pretože aktivujete vo svojom tele nervový systém (parasympatikus), ktorý hovorí o uvoľnení a upokojení.
Cielené spomaľte seba a venujte sa vnútornému hlasu
Vnútorný hlas či vnútorný kritik je veľmi veľký nahlodávač nášho pokoja a rozmýšľania. Prvým krokom k tomu je, uvedomiť si to. V dnešnej dobe máme toto veľa na riešenie, a tak nemáme čas reflektovať svoje pocity, myšlienky, ale aj správanie. Preto je dôležité cielene si vytvoriť priestor (časový aj myšlienkový) k tomu, aby sme sa zamysleli, upokojili, dali si odstup. Doplňte si to o myšlienkový konštrukt, ktorý vás má posilniť, potešiť, upokojiť (podľa situácie). Skúste to a efekt sa dostaví.
Buďte k sebe láskavý a doprajte si dobré chvíle
Znamená to uvedomenie si svojich blízkych, ktorých máte teraz denne okolo seba, svojich emócií, hlavne toho, čo môžete urobiť pre svoje (aj aj iných ľudí) pozitívne emócie, ako sú radosť, pomoc, pochopenie, vzájomná láska. Nastavte si tiež pravidlá a určite si hranice či schopnosť povedať nie. Koncentrovanie sa na spoločné momenty v živote a ich hlbšie prežívanie nám pomáha budovať v sebe odolnosť a lepšie mentálne zdravie. A to má za následok aj naše lepšie fyzické zdravie, čo teraz výrazne potrebujeme.
Prečítajte si tiež: Psychicky chorí rodičia a ich deti
Skúste myslieť optimisticky
Vedieť vnímať svet okolo seba optimisticky, aj napriek problémom, je výzva. V dnešnej dobe určite. No nevzdávajte sa. Nebojujte s negatívnym, nechajte to „odznieť“. Ak treba, prijmite aj negatívne emócie, nevytláčajte ich. Patria k životu. Sústreďte sa na pozitívne, optimistické momenty, situácie dňa, týždňa, života. Byť optimistom neznamená, že ste naivný. Naopak ste veľmi reálny. Vidíte veci okolo seba tak, ako sú. No máte nádej, odvahu a ste psychicky odolný. Zaujímajte sa o každého v domácnosti, komunikujte s nimi, smejte sa s nimi. Záujem sa vám tisíckrát vráti. Deti vám „dobijú baterky“ presne vtedy, keď to budete potrebovať. Nezabúdajte na všetko to, čo vám prinesie radosť, hoci to musíte prispôsobiť terajším podmienkach domáceho života. Či už je to dobrá káva, maľovanie, čítanie kníh, pokec s priateľmi cez mobil či chat alebo čokoľvek, z čoho naberáte silu. Komunikujte s inými rodičmi, vymeňte si dobre rady aj si posťažujte.
Budovanie psychickej odolnosti u detí
Psychická odolnosť je kľúčová pre úspešné zvládanie životných výziev. Rodičia zohrávajú zásadnú úlohu pri budovaní tejto odolnosti u svojich detí.
Vzorové správanie rodičov
Napodobňovanie rodičov je v budovaní psychickej odolnosti kľúčové. Dieťa vidí, ako sa mama či otec správajú počas záťaže. Keď sa potom dostanú do podobnej situácie, majú tendenciu napodobniť rodičovský vzor. Každodenné situácie sú cenným zdrojom vzorového správania sa a dieťa by v nich malo byť prítomné. Rodičia často na potomka nevedomky prenášajú svoje obavy, a tak mu bránia lepšie sa vyrovnať s náročnými momentmi. Dieťa veľmi citlivo vníma nielen správanie sa a slová rodiča, ale tiež nevyjadrené obavy, neverbálne signály, výraz tváre. Potomkovi najviac pomôžete zbaviť sa strachu tak, že sa sami popasujete s vlastnou úzkosťou. Ak sa dieťa napríklad obáva odberu krvi, návštevy zubára alebo náročných skúšok v škole, zásadné je, ako sa k situácii postavia rodičia.
Posilňovanie vedomia schopností
Rodičia by ďalej mali v deťoch posilňovať vedomie, že sú schopné nároky a skúšky života zvládnuť. Na to mnoho súčasných rodičov zabúda a radšej sa sústreďuje na ochranu potomka pred najrôznejšími, často len domnelými nebezpečenstvami. Dôležité je posúvať hranice detí a pestovať v nich samostatnosť a schopnosť sám sa rozhodovať. Ak sú už vo veku, že to zvládnu, pošlite ich do obchodu, niečo niekam vybaviť, môžu sa tiež postarať o mladších súrodencov. Ak uspejú, získajú neoceniteľné vedomie, že vlastným konaním dokážu pozitívne ovplyvňovať skutočnosť.
Práca s neúspechom
Dostalo dieťa v škole svoju prvú štvorku? Výborne! Nemusíte mu k nej práve gratulovať, ale je to veľmi dobrá príležitosť sadnúť si spolu a prebrať, prečo má v živote význam aj to, čo sa nepodarí. Že to dieťa niekam posunie a pomôže mu to získať nadhľad a vyrovnaný prístup. Porážka je matkou úspechu, hovorí čínske príslovie. S neúspechom sa deti budú vo svojom živote stretávať pravdepodobne častejšie ako s úspechom. Čím skôr sa naučia, ako s ním zdravo vyrovnať, tým lepšie pre ne. Dieťa môže zažívať i neúspechy a je to preň podstatné pri príprave na realitu.
Prečítajte si tiež: Psychické zranenia u detí
Pocity úspechu
Na druhej strane by ale deti samozrejme mali zažívať aj pocity úspechu, či už v škole, krúžkoch alebo pri nadväzovaní priateľstiev. Ak máte pocit, že dieťaťu sa práve v niektorej oblasti nedarí, premýšľajte spolu s ním, ako sa k úspechu dopracovať. Dieťa však potrebuje nielen zažiť úspech a neúspech, ale tiež vašu správnu reakciu na ne. Asi najlepšia rada znie, abyste ani jedno nepreceňovali. Pochváľte dieťa aj vyjadrite nespokojnosť, ale s hodnotením narábajte skôr opatrne. Na vašom postoji jeho sebahodnotenie závisieť nemá. S úspechom i neúspechom by sa postupne malo naučiť „pracovať“ samo. Nie je dobré, ak konanie dieťaťa vedie snaha vás potešiť alebo naopak nenahnevať.
Príprava na nástup do škôlky
Pripraviť sa na nástup do škôlky môže byť pre deti ale aj rodičov stresujúcim obdobím. Ide o veľmi dôležitý krok, príprava by sa preto nemala podceniť.
Rozprávanie a čítanie o škôlke
Príprava na samotný nástup do MŠ začína už doma, rodičia by sa mali s deťmi o materskej škole veľa rozprávať, čítať rôzne knihy a príbehy z prostredia MŠ, chodiť sa okolo škôlky prechádzať a podobne. Všetky tieto veci by sa mali niesť v pozitívnom duchu, nakoľko rodič chce u dieťaťa vzbudiť zvedavosť a záujem, nie strach a odpor. Môžu sa zamerať na kamarátov z ihriska, ktorí tiež budú navštevovať rovnakú MŠ.
Adaptácia a odlúčenie
Ďalšia zásadná vec je adaptácia, ktorú má každá MŠ inú. Niektoré povoľujú rodičom vstup na pár hodín a postupné odlučovanie, iné preferujú odovzdanie dieťaťa a žiaden rodič v triede. Hovorte dieťaťu o tom, čo môže byť v škôlke, akých bude kamarátov, ako sa budú hrať a čo budú počas dňa robiť. Dieťa vďaka tomu získa obraz o tom, čo ho čaká a môže sa na to psychicky pripraviť. Rozprávajte o pozitívnych veciach - noví kamaráti, nové hračky, nové vedomosti a zážitky. Ak je to možné, navštívte škôlku ešte pred tým, ako tam začne dieťa chodiť. Odlúčenie môže byť ťažké tak pre vás, ako pre vaše dieťa. Skúste preto trénovať ešte pred škôlkou. V tomto vám pomôžu aj krátke odlúčenia. Vydrží vaše dieťa samé so starými rodičmi? Pôjde na prechádzku s tetou?
Sociálne zručnosti a režim
Deti sú spoločenské, radi vyhľadávajú spoločnosť iných, hlavne svojich rovesníkov. Je preto dobré, aby dieťa vedelo, že aj v MŠ sa nachádzajú jeho kamaráti a deti, s ktorými sa môže hrať, s ktorými ho čakajú nové zážitky a dobrodružstvá. Ak poznáte iné deti, ktoré pôjdu do tej istej škôlky, stretnite sa s nimi a umožnite im tak nadviazať priateľstvo ešte pred škôlkou. V škôlke je potrebné, aby deti zvládali základné zručnosti samostatne. Je preto vhodné, ak pred nástupom do škôlky necháte svoje dieťa objavovať a skúšať nové veci. Každá MŠ ma istý režim dňa a pravidlá. Porozprávajte sa o nich s vašim dieťaťom a skúste nový režim pár mesiacov pred nástupom nacvičiť. Pobyt vonku, hygienické návyky, pravidelné stravovanie či spánok. Psychlogička zároveň dodáva, že alfou a omegou dobrej adaptácie je nepretržitá návšteva prevádzky MŠ.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca: Daňový bonus a ZŤP
Podpora a pochopenie
V MŠ pracujú kvalifikovaní ľudia, ktorí vedia ako dieťa ukľudniť či zaujať. V tomto prípade sa bremeno presúva skôr na rodičov, ktorí častokrát plačú pri odchode alebo rozmýšľajú nad tým, že sa pre dieťa do triedy vrátia. URČITE NEODPORÚČAM. Tak ako dospelý potrebuje čas na zmenu, tak ju potrebuje aj dieťa. Môžeme mu byť nápomocný tým, že v procese adaptácie mu doprajeme čas, pochopenie, čas na oddych, čas na ventiláciu, budeme sa snažiť chápať jeho city ALE nepreukážeme obavy či strach z toho, či to zvládne. Každé jedno dieťa, ktoré nastúpilo do MŠ to vždy zvládlo či už s menšou alebo väčšou pomocou.
Stres počas prázdnin
Môže javiť ako paradox, ale niektoré deti nemusia zažívať stres len v škole, ale aj počas prázdnin. Počas prázdnin deti často menia prostredie, lebo chodia do letných táborov, na návštevy k príbuzným alebo s rodičmi na dovolenku. A tento zhon môže na niektoré deti pôsobiť rovnako stresujúco ako život počas školského roka.
Dodržiavanie zvykov
Prázdniny ponúkajú veľké množstvo príležitostí na to, aby ste robili s deťmi iné veci ako počas školského roka. Samozrejme, ideálne je využiť čo najviac možností. V súvislosti so zmenou programu je však potrebné si uvedomiť, že deti prežívajú pohodlie prostredníctvom rutiny a dodržiavania určitých každodenných rituálov. Takže, pokiaľ je to možné, dodržiavajte rovnaké časy spánku, jedla a spania.
Informovanie o programe
Je dobré, keď dieťa vie, aký program ho čaká na ďalší deň. Môže sa tak lepšie psychicky pripraviť. Starším deťom môžete napísať stručný zoznam činností a aktivít, mladším deťom môžete urobiť zoznam vo forme obrázkov. Alebo každý večer deťom presne povedať, čo sa bude robiť na ďalší deň.
Prestávky a emocionálna podpora
Niektorí rodičia majú tendenciu plánovať každú minútu dňa počas prázdnin. Toto však nie je najšťastnejšie riešenie. Dieťa potrebuje tiež pauzy a zostávať aj samo so sebou. Psychológovia upozorňujú rodičov, že len 15 až 30 minútová prestávka môže deťom pomôcť získať novú energiu a znížiť pravdepodobnosť emocionálnych problémov alebo problémov so správaním neskôr. Vyhraďte preto počas dňa aj prestávky, keď môžu leňošiť, pospať si alebo len tak byť samy so sebou. Ak si všimnete, že úzkosť vášho dieťaťa počas dňa narastá, nechajte ho urobiť si prestávku. Dajte svojmu dieťaťu najavo, že môže za vami prísť vždy, ak sa potrebuje s nejakými pocitmi vysporiadať. Ak nechce o probléme priamo rozprávať, môže ho napríklad napísať alebo nakresliť. Povedzte mu, nech kreslí alebo píše o všetkom, čo mu spôsobuje nielen smútok, hnev alebo rozrušenie, ale i radosť a nadšenie. Ak svojmu dieťaťu umožníte vyjadriť svoje pocity, dávate mu šancu ich uvoľniť a priamo aj pomenovať.
Fyzická aktivita a redukcia stresu
Cvičenie spôsobuje, že mozog uvoľňuje endorfíny, chemické látky pre dobrý pocit tela, ktoré môžu znížiť stres. Snažte sa teda zabezpečiť, aby vaše deti mali počas dňa veľa fyzickej aktivity. Môže to byť prechádzka, hranie sa v záhrade či v lese, tanec, plávanie a podobne. Nezabúdajte na cvičenie aj keď s deťmi cestujete. Ak sa očakáva, že vaše dieťa bude v aute dlhšie ako dve hodiny, odborníci navrhujú začleniť výdatnú dávku fyzickej aktivity v určitých intervaloch počas dňa. Napríklad pred odchodom môžu skákať na trampolíne, počas prestávok využívajte detské ihriská, ktoré sú často na odpočívadlách alebo na čerpacích staniciach. Robte spolu s nimi rôzne fyzické aktivity.
Kontrola aktivít a rodičovský stres
Hlavným spôsobom, ako skrotiť niektoré šialenstvá alebo stres spojený s prázdninami, je vynechať niektoré aktivity. Nemusíte sa zúčastniť každého stretnutia, aktivity, podujatia a vy a vaše deti nemusíte vidieť všetko, čo sa napríklad organizuje v hoteli. Animačné programy sú v súčasnosti naozaj bohaté, ale mnohé z nich sa opakujú. Ak je dieťa nervózne alebo nepokojné, nemusíte s ním každý deň niekam chodiť. Ak potrebujete napríklad niečo dôležité vybaviť, poproste niekoho, nech vám dieťa postráži. Rodičia potrebujú počas prázdnin prestávky rovnako ako deti, a tak si vyhraďte nejaký čas, hoci len pár minút, aby ste urobili niečo upokojujúce alebo príjemné aj pre seba.
Výchova mentálne silnej osobnosti
Psychická sila je v dnešnom svete mimoriadne dôležitá. Bez nej neexistuje úspech, ale len problémy, úzkosti, depresie. Samozrejme, nehovoríme o sebectve či drzosti. Tie sú prejavom mentálnej slabosti, nie sily. Ako vychovať mentálne silnú osobnosť?
Pravidlá pre výchovu duševne silných jedincov
Zoberme si príklad od rodičov, ktorí už vychovali duševne silných jedincov. Viete, aké pravidlá dodržiavajú?
Nerobia z detí obete
Mnohí rodičia deti prehnane ľutujú, keď sa im niečo nepodarí a v snahe pomôcť urobia niečo za ne. Je dôležité deti naučiť, že neúspech alebo odmietnutie sú bežnou súčasťou života. Sú na to, aby sme sa z nich učili, nabrali skúsenosti a aby nás doviedli k úspechu.
Neobviňujú ich
Koľko rodičov si vzdychne, že keby nemali dieťa, nemali by toľko problémov alebo že deti stola veľa peňazí a podobne. Viete, ako sa pri takomto obvinení cíti samotné dieťa? Ak sa ono cíti vinné z niečoho, ukážte mu, že aj vy prežívate niekedy pocity viny, že vina nie je neúnosná a ako s ňou pracovať. Je normálne cítiť vinu za niečo, ale neučte ho, že vina je neúnosná.
Nerobia z detí stred vesmíru
Ak vychovávate deti tak, že sa okolo nich točí celý svet vrátane vás, budú vždy očakávať, že to tak bude. Aj v dospelosti budú čakať, aby sa im ostatní prispôsobili a samy sa zvyčajne ďaleko nedostanú…
Nechránia ich pred negatívnymi skúsenosťami
Na to, aby dieťa psychicky vyzrelo a vedelo samostatne fungovať sú negatívne skúsenosti nevyhnutné. Nie je dobré deti držať v ochrannej bubline, pretože tak ho naučíte, že všetko zlé sa mu vyhýba a že to niekto iný zvládne namiesto neho. Ukážte deťom spôsob ako zvládať strach, obavy, smútok a vytvoríte z nich samostatných odvážnych ľudí.
Nedovolia, aby deti mali nad nimi moc
Dnešné deti neraz ovládajú svojich rodičov. Diktujú, čo bude rodina jesť na večeru, ako strávia dovolenku, vy sa musíte prispôsobiť ich túžbam, predstavám, koníčkom. Ak zaobchádzate s dieťaťom ako s dospelým alebo rovnocenným, v realite ich to oberá o duševnú silu. Dožičte im zapojenie sa do aktivít, ktoré nechcú, ale jednoducho sú potrebné, naučte ich, že musia počúvať a neraz riešiť aj to, čo sa im nepáči. Dovoľte im robiť niektoré rozhodnutia, ale tak, aby sa zachovala rodinná hierarchia.
Neočakávajú dokonalosť
Môžete očakávať, že vaše deti budú zdravé alebo šikovné, ale nikdy neočakávajte, že budú dokonalé, Dovoľte im robiť chyby, učte ich byť zodpovednými za svoje činy, dajte im povinnosti, ktoré sú primerané ich veku.
Vedú ich k regulovaniu emócií
Ak dieťa, keď je smutné vždy idete rozveseliť, či keď je rozrušené, upokojujete ho nenaučí sa samo zvládať emócie. Preberáte zodpovednosť za jeho emócie, čo sa neskôr obráti proti nemu. Deti potrebujú naučiť sa emocionálnym zručnostiam a ovládať svoje vlastné pocity - bez závislosti od okolia.
Neopravujú deťom chyby
Opravujete deťom chyby v domácich úlohách, neustále im pripomínate, aby si urobili svoje povinnosti, kontrolujete či zjedli desiatu? Nechajte deti niekedy urobiť chybu, aby prišli na to, čo nasleduje. Musia vedieť, že keď sa naučia na svojich chybách stavať budú múdrejší a silnejší.
Nezamieňajú disciplínu s trestom
Mať pri výchove detí jasné pravidlá je dôležité - to je disciplína. Disciplína však neznamená fyzické či psychické tresty. Trest naučí deti báť sa problémov, vyhýbať sa im, nie ich riešiť. Všetky deti majú schopnosť vybudovať si duševnú silu a rovnováhu. Zodpovednosťou rodiča je naučiť ich, ako na to. Jedna z najdôležitejších úloh rodiča je pripraviť svoje dieťa na reálny svet. Naučiť ho, ako byť mentálne silné je nutnosťou k vypestovaniu odolnosti voči strastiam života.
Tvrdá láska vs. duševná sila
Hoci máme sklon svoje deti chrániť po celý život, je potrebné aby sa naučili čeliť problémom samé. Musia zistiť, ako riešiť neľahké situácie bez pomoci rodiča. Táto vlastnosť im pomôže v dosiahnutí cieľov a k plnému využitiu potenciálu.
Čo (ne)znamená tvrdá láska
Zoceliť deti znamená pre mnohých upevnenie ich charakteru sprísnením výchovy. Predstavujeme si, že mentálne silné dieťa neplače, neukazuje pred druhými smútok a všeobecne neprejavuje pocity na verejnosti vôbec. Rodičia zoceľujú deti tým, že neprejavujú príliš veľa náklonnosti a lásky zo strachu, aby dieťa nerozmaznali. Prísne trestajú ich chyby a tlačia ich do situácií bez ohľadu na to, či je dieťa mentálne pripravené ich zvládnuť. Reagujú bezcitne na jeho nezdary a negatívne pocity, ktoré kvôli nim prežíva. Jednoducho povedané, mnoho rodičov si myslí, že milujúce a láskyplné zachádzanie spolu s podporou dieťa nezocelí, ale naopak urobí ho slabochom. V takomto chovaní však chýba láska a zostáva len tá tvrdosť.
Tvrdosť nie je duševná sila
Správať sa ako „tvrďák“ nie je to isté ako byť duševne silný. Dieťa (a všeobecne každý človek), ktoré neskrýva pocity a reaguje láskavo, považuje väčšina z nás za slabošského a krehkého jedinca. Z toho dôvodu sa snažia mnohí vychovať dieťa k opačnému pólu - aby necítilo, neprejavilo emócie a všetko zvládlo s ľadovým kľudom. Avšak je potrebné myslieť na to, že takéto správanie je extrém, hraničiaci s duševnou poruchou (schizoidná porucha osobnosti). Človek môže byť citlivým a zároveň mentálne silným jedincom; je treba mu dať len ten správny základ.
Charakteristika mentálne silného dieťaťa
Mentálne silné dieťa sa vyznačuje húževnatosťou. Nevzdáva sa, má silnú vôľu prekonať prekážky a nepodriadi sa nepriazni osudu. Zároveň je schopné láskavého chovania a empatie, k iným ako aj k sebe. Byť mentálne silnou osobou znamená byť silným vo vnútri, nie nepríjemným a tvrdým navonok. Psychicky silný človek sa nenechá položiť nepriaznivými situáciami a negatívnymi ľuďmi.
Bez podporujúcej rodičovskej základne nejde vybudovať mentálne silné dieťa
Budovať psychickú odolnosť je rovnaké ako spevňovať svaly. Taktiež nedvíhate sto kíl hneď prvý deň v posilňovni; idete postupne, krôčik po krôčiku. Ak by vám niekto nadával alebo vysmieval sa, že nedvihnete takú záťaž ihneď, ťažko by vám to pomohlo tých sto kíl zvládnuť. Rovnako je to aj s deťmi a podporou ich mentálnej sily. Musí sa budovať postupne a s ohľadom na to, čo zvládnu.
1. Psychická vyrovnanosť začína stabilným domovom
Istota a láska - dva piliere, bez ktorých nemožno vychovať psychicky zdravú osobnosť. Všetky problémy, ktoré si so sebou dospelí odnášajú z detstva, pramenia z neistého domova a nelásky rodičov. Je tomu tak z toho dôvodu, pretože domov predstavuje pre deti celý ich svet. Podľa toho, akým spôsobom fungujú v rodine a ako sa tam cítia, sa bude odvíjať ich pohľad na svet a fungovanie v ňom. Pokiaľ je domov synonymom strachu a neistoty, dieťa sa bude obávať celého sveta. Láskavá starostlivosť a podpora rodiča pomáha deťom v psychickej vyrovnanosti. Spoľahlivý rodič, ktorý vybuduje stabilný domov, pomôže dieťaťu cítiť duševnú istotu, ktorá je základom pre budúce zvládanie životných nepríjemností.
2. Domácnosť je ich malý svet; dbajte, aby si plnili povinnosti
Vzhľadom na ich vek a schopnosti podporujte deti v tom, aby zvládali povinnosti okolo domu. Učte ich zvládať ťažšie veci (napríklad varenie), ale nekritizujte výsledok. Z chýb sa treba poučiť, nie trestať ich za ne.
3. Učte ich rozumieť emóciám, nepotláčajte ich
Mnoho výskumov preukázalo, že potlačenie emócie nevedie k jej vymiznutiu, ale k psychosomatickým poruchám. Potlačením emócie sa ju nenaučíme zvládať, práve naopak; necháme sa ovládať hnevom, nevraživosťou a smútkom, pretože sme sa nenaučili, ako ich spracovať. Povoľte deťom cítiť. Pomáhajte im chápať, čo cítia, pomenujte emócie - pomôže im to vyznať sa v pocitoch, čím sa naučia rýchlejšie a lepšie s nimi pracovať. Namiesto popretia a bagatelizovania pocitov (Veď to nič nie je, čo plačeš?!) reagujte empatiou. Dbajte na to, aby vedeli, že ich pocity chápete, viete ako sa cítia a cíti ich každý človek.
4. Opravujte správanie, nie pocity
Je dôležité, aby deti vedeli, že cítiť hnev je v poriadku. Rovnako nutné je však vedomie, že biť ostatných a rozbíjať veci v hneve, v poriadku nie je. Zamerajte svoju výchovu na učenie rozdielov medzi správaním a emóciou. Pocity sú v poriadku a prežíva ich každý z nás. Aké správanie v nás daný pocit vyvoláva, sa však dá spravovať a ovládať. Podstatou psychicky silného a odolného človeka je práve uvedomenie si, že dokážeme svoje pocity ovládať, nie sme ich otrokmi. Rovnako dôležité je vedieť, že reagovať v afekte dokáže spôsobiť problémy. Deti potrebujú vidieť dôsledky chovania, nie emócií.
5. Nechajte ich chybovať
Chyby robí každý z nás a deti by to mali vedieť. Strach z chýb nás dostal do nudného, stereotypného života, v ktorom sa bojíme skúšať niečo nové. Psychická odolnosť značí, že chyby očakávame, vieme, že ich budeme robiť ale zároveň si uvedomujeme ich nutnosť aby sme sa neustále posúvali. Podporujte deti, aby skúšali a chybovali. Nech sa chyba stane zdrojom vedomostí, nie trestu.
6. Nechráňte ich pred neúspechmi
Je pochopiteľné, že nechceme aby sa deti trápili. Chránime ich pred neúspechmi, priskakujeme a riešime všetko za ne. Ale ako sa majú naučiť zvládať neúspech, ak sa to nenaučili v detstve? Ochrana pred nepríjemnými vlastnosťami života neznamená, že s pätnástym/osemnástym rokom to automaticky budú vedieť. Deti sa to nenaučia ani v tridsiatke pokiaľ ich to nenaučíme my v detstve. Čím skôr si deti prejdú neúspešnými pokusmi, tým lepšie budú pripravené na život.
7. Povoľte im, nech zápasia a riešia vlastné problémy
Pre každého rodiča je prirodzené, že priskočí akonáhle jeho dieťa zápasí s problémom. Chrániť ich a pomáhať je rodičovská potreba, ktorá nevymizne ani v dospelosti dieťaťa. Avšak pozrime sa na to z iného hľadiska. Ak sa dieťa naučí, že všetko za neho riešia rodičia, v staršom veku nebude schopné čeliť im na vlastnú zodpovednosť. V dospelosti mu budú problémy bežného sveta spôsobovať úzkosť, pretože detstvo malo prakticky bez ťažkostí. Na reálny svet nie je pripravené. Nechajte deti, nech problém riešia samé. Buďte oporou a istotou, na ktoré sa môžu v prípade potreby obrátiť - ale vždy ich veďte k tomu, nech prídu samé na riešenie nepríjemností.
8. Učte ich čeliť dôsledkom ich rozhodnutí
Mnoho rodičov vedie svoje deti spôsobom, že im za nevhodné správanie vynadá, ale dôsledky porieši za nich. Deti nevidia priame dôsledky svojho konania a rozhodnutia, čím neprichádza k ponaučeniu. Aby sa človek poučil, musí stáť tvárou v tvár tomu, čo spôsobil. Dbajte na to aj u detí, „neupratujte“ čo si oni nadrobili. Veďte ich k tomu nech akceptujú dôsledky svojho správania; pomôžete im tým k budúcej schopnosti rozhodovať sa správne s ohľadom na dôsledok. Týmto učíte deti samostatnosti, vyriešia vzniknutý problém bez vás a navyše, ľavou zadnou budú čeliť ťažším situáciám.
9. Podporujte ich v skúšaní nových vecí
Viete, čo ľutujú ľudia na smrteľnej posteli? Že si neužili život viac, nestihli čo chceli, pretože sa obávali odsudzovania a neúspechu. Nerobte tú istú chybu a naučte deti už dnes, že skúšanie sa bez pádu nezaobíde, ale zároveň nás obohacuje a posúva ďalej. Vychádzať pravidelne z našej komfortnej zóny je pre väčšinu ľudí obrovský problém, ale práve tam začína život a dejú sa zázraky - a ležia tie najfantastickejšie príležitosti, s ktorými by sme nikdy neprišli do styku v našom bezpečnom prostredí. Preto podporte deti, aby skúšali i to, z čoho majú strach. Podstatou výstupu z komfortnej zóny nie je odstrániť strach, ale upevniť odvahu k jeho prekonávaniu.