Tehotenstvo a materstvo predstavujú pre ženu krásne životné obdobie, ktoré však so sebou prináša aj otázky týkajúce sa jej podnikateľskej činnosti. Mnohé živnostníčky sa pýtajú, či sú povinné počas materskej alebo rodičovskej dovolenky svoju živnosť ukončiť alebo pozastaviť. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach, nárokoch a odvodoch pre živnostníčky počas tohto obdobia. Uvedené informácie sa týkajú akéhokoľvek oprávnenia na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, avšak v článku sa používa len pojem "živnosť".
Povinnosti živnostníčky počas materskej/rodičovskej dovolenky
Živnostníčka nie je povinná počas materskej alebo rodičovskej dovolenky svoju živnosť ukončiť ani pozastaviť. Môže v podnikaní pokračovať bez obmedzení.
Zdravotné a sociálne poistenie živnostníčky
Zdravotné poistenie
Zdravotné poistenie živnostníčky vzniká odo dňa vzniku živnosti. Ak je evidovaná len z titulu SZČO, platí preddavok na poistné minimálne z minimálneho vymeriavacieho základu. Počas poberania materskej dávky je živnostníčka poistencom štátu, čo znamená, že:
- Nie je povinná platiť zdravotné odvody ako SZČO.
- Nevzťahuje sa na ňu minimálny vymeriavací základ.
- Výška zdravotných odvodov za daný rok sa jej vypočíta podľa reálneho základu z daňového priznania, čo môže znamenať ďalšiu úsporu, najmä ak počas roka aktívne nepodnikala.
Sociálne poistenie
Sociálne poistenie SZČO nevzniká hneď odo dňa vzniku živnosti, ale až keď dosiahnutý príjem z podnikateľskej činnosti prekročí zákonom stanovenú hranicu príjmov. Táto zákonná hranica príjmu je nastavená ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. Príjmom sa rozumie tzv. „obrat“, teda príjem bez odpočítania výdavkov.
Ak sa daňové priznanie podá v riadnej lehote (do 31. marca), vzniká povinné sociálne poistenie SZČO od 1. júla. Ak sa daňové priznanie podá v predĺženej lehote (do 30. apríla/31. mája/30. júna), vzniká povinné sociálne poistenie SZČO od 1. októbra.
Prečítajte si tiež: Zamestnanie popri materskej: Zoznam potrebných dokumentov
Počas poberania materskej dávky nie je SZČO povinná platiť poistné do Sociálnej poisťovne, resp. len alikvotnú časť za dni mimo poberania dávky.
Nárok na materské
Materské je druh nemocenskej dávky, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa. Nárok na túto dávku vzniká žene z dôvodu tehotenstva a následnej starostlivosti o dieťa, prípadne aj inej poistenej osobe, ktorá prevezme dieťa do starostlivosti až do jeho 3 rokov veku.
Podmienky nároku na materské
Na nemocenskú dávku materské má nárok:
- Matka dieťaťa.
- Iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa (otec dieťaťa, manžel matky dieťaťa, manželka otca dieťaťa, iná fyzická osoba, ktorá sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu).
Vyššie spomínaným osobám vznikne nárok na materské v prípade, že daná osoba je v postavení zamestnanca, povinne nemocensky poistenej SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenej osobe a zároveň spĺňa nasledovné podmienky:
- V deň nástupu na materské má aktívne nemocenské poistenie (t. j. aktívny pracovný pomer, SZČO platí povinné poistné odvody do Sociálnej poisťovne) alebo je v ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia.
- Za obdobie dvoch rokov dozadu má osoba nemocenské poistenie po dobu minimálne 270 kalendárnych dní, pričom do tohto obdobia sa započítava doba aktuálneho nemocenského poistenia a tiež doba akéhokoľvek ukončeného nemocenského poistenia v rozhodujúcom období.
- Za posledných 5 rokov nemá nedoplatky v Sociálnej poisťovni, ktoré sú viac ako 5 eur (táto podmienka sa vzťahuje len na SZČO a dobrovoľne nemocensky poistené osoby).
Ochranná lehota
Ochranná lehota v prípade nároku na materské plynie v nasledovnom období:
Prečítajte si tiež: Možnosti práce počas materskej dovolenky
- Sedem dní po skončení nemocenského poistenia (ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, tak ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie).
- Osem mesiacov po skončení nemocenského poistenia u tehotnej ženy, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období 42 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu.
- Osem mesiacov od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát stanoveným lekárom, ak tehotnej žene prvý deň 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu spadá do obdobia 180 dní odo dňa zániku nemocenského poistenia.
Výška materskej dávky
Živnostníčka (SZČO), ktorá splní zákonné podmienky, má nárok na materské vo výške 75 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ) za každý kalendárny deň.
DVZ pre zistenie výšky materského sa vypočíta ako: súčet vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období / počet kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia.
Ak si živnostníčka platila len minimálne poistné, jej DVZ bude vychádzať z minimálneho vymeriavacieho základu. Ak si však dobrovoľne určila vyšší základ alebo jej vymeriavací základ vzrástol na základe daňového priznania, bude materské vyššie.
Rozhodujúce obdobie pri výpočte
Rozhodujúce obdobie závisí od toho, kedy vzniklo nemocenské poistenie, z ktorého sa materské žiada:
- Ak bolo poistenie aktívne počas celého predchádzajúceho kalendárneho roka, rozhodujúcim obdobím je celý predchádzajúci rok (pri nástupe na materské v nasledujúcom roku).
- Ak vzniklo neskôr, rozhodujúce obdobie je od vzniku poistenia do konca mesiaca pred nástupom na materské.
Pravdepodobný DVZ
Pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ) sa používa v prípadoch, keď živnostníčka v rozhodujúcom období nemala vymeriavací základ - napríklad ak bola na rodičovskej dovolenke, neprerušene neplatila poistné, alebo poistenie trvalo príliš krátko. V takom prípade sa výška PDVZ odvodzuje z vymeriavacieho základu, ktorý by sa uplatnil v mesiaci nástupu na materské.
Prečítajte si tiež: Materská dovolenka: Kariéra & Pohoda
Ako získať maximálne materské
Na to, aby živnostníčka získala maximálnu výšku materského, musí mať v rozhodujúcom období (zvyčajne rok) vymeriavací základ vo výške minimálne určitej sumy mesačne. Tento limit zodpovedá dvojnásobku priemernej mzdy za kalendárny rok.
Živnostníčka má možnosť ovplyvniť výšku materského:
- Dobrovoľne si zvýšiť vymeriavací základ (napríklad úpravou údajov v daňovom priznaní, ak nie je viazaná minimom).
- Aktívne si nastaviť vyššiu výšku preddavkového poistného, z ktorého sa bude počítať DVZ.
- Zvýšiť si poistné ešte pred rozhodujúcim obdobím, teda ideálne v kalendárnom roku, ktorý predchádza nástupu na materské.
Materské pre otca
Podmienky na priznanie materského sú u otca rovnaké ako u matky, rozdiel je len v dĺžke poberania dávky:
- 28 týždňov pri štandardnom nároku.
- 31 týždňov, ak ide o osamelého otca.
- 37 týždňov, ak sa stará o dve alebo viac detí naraz.
Otec môže začať poberať materské až od momentu, keď matke dieťaťa zanikne nárok na jej materské. Rodičia môžu súbežne poberať materské, ale každý na iné dieťa. Bez ohľadu na to, ani jeden z rodičov v tom čase nesmie poberať rodičovský príspevok.
Príklady výpočtu materského
Príklad pre otca - zamestnanca
Pán Ján žiada o materské od určitého dátumu. Pracuje na trvalý pracovný pomer od určitého dátumu, takže rozhodujúcim obdobím pre výpočet materského je kalendárny rok. V danom roku mal Ján hrubý príjem vo výške určitej sumy. Počas roka bol určitý počet dní práceneschopný (PN), tieto dni sa z rozhodujúceho obdobia vylučujú.
- Súčet vymeriavacích základov (hrubých miezd): suma
- Počet dní rozhodujúceho obdobia: 365 - počet dní PN = suma
- Denný vymeriavací základ (DVZ): suma / suma = suma
- Výpočet materského:
- Denná dávka materského (75 % z DVZ): suma × 0,75 = suma
- 30-dňový mesiac: 30 × suma = suma
- 31-dňový mesiac: 31 × suma = suma
Príklad pre otca - SZČO
Pán Jozef je SZČO od roku. Na základe daňového priznania za rok mu od určitého dátumu vzniklo povinné nemocenské poistenie v Sociálnej poisťovni. Od júla do decembra si platil poistné z mesačného vymeriavacieho základu suma (čo je minimálny VZ platný od 1. 1. pre SZČO). Ak Jozef požiada o materské od určitého dátumu, ku tomuto dátumu už splní podmienku minimálne 270 dní trvania nemocenského poistenia.
Rozhodujúcim obdobím pre výpočet materského je preto rok, konkrétne obdobie od 1. júla do 31. decembra, teda 6 mesiacov.
- Súčet vymeriavacích základov: 6 × suma = suma
- Počet dní plateného poistenia v roku: 184 dní
- Denný vymeriavací základ (DVZ): suma / 184 = suma
- Výška materského:
- Denná dávka (75 % z DVZ): suma × 0,75 = suma
- 30-dňový mesiac: 30 × suma = suma
- 31-dňový mesiac: 31 × suma = suma
Odvody SZČO počas poberania materskej dávky
Počas poberania materskej dávky nie je SZČO povinná platiť poistné do Sociálnej poisťovne.
Práca popri materskej
Práca popri materskej je povolená, no platia určité pravidlá, ktoré závisia od typu poistenia a formy príjmu.
Zamestnankyne vs. SZČO
Ak žena poberá materské zo zamestnania, nesmie mať v tom istom pracovnom pomere príjem z aktívnej činnosti, inak by stratila nárok na materské. Výnimkou je, ak so zamestnávateľom uzavrie novú pracovnú zmluvu alebo dohodu o inom druhu práce, ktorá sa vzťahuje na inú pracovnú náplň.
Pre živnostníčky však platia oveľa výhodnejšie pravidlá:
- Nemusí svoju živnosť rušiť ani pozastavovať.
- Môže mať neobmedzený príjem z podnikania.
- Materské sa tým nijako nezníži.
- Dĺžka poberania materskej dávky sa neskracuje.
Rodičovský príspevok
Po skončení poberania materského môže živnostníčka začať poberať aj rodičovský príspevok z úradu práce. Nie je to zásluhová, ale štátna sociálna dávka, ktorá má rodičovi pomôcť pri zabezpečení riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku alebo do šiestich rokov veku, ak je dieťa dlhodobo choré.
Ľudia, ktorí boli aj na materskej dovolenke, dostávajú vyšší rodičovský príspevok mesačne. Ak živnostníčka pred pôrodom neplatila odvody, tiež má nárok na príspevok, ale v nižšej sume.
Tak, ako pri materskom, aj pri rodičovskom príspevku platí, že živnostníčka nemusí prerušiť ani zrušiť živnosť.
Rozdiel oproti materskej dávke je v tom, že živnostníčka pri poberaní rodičovského príspevku musí platiť sociálne poistenie. Inak povedané, po materskej musí začať platiť odvody vo výške, ktorú jej naposledy predpísala Sociálna poisťovňa. Živnostníčka nemusí platiť zdravotné odvody, pretože aj počas poberania rodičovského príspevku za ňu tieto odvody platí štát.
Živnosť popri zamestnaní
Ak máte popri štúdiu či práci voľný čas, ktorý dokážete “speňažiť”, máte možnosť založiť si tzv. živnosť popri. Z pohľadu platenia odvodov predstavuje zvýhodnenú formu živnosti, ktorá sa vám za určitých okolností môže vyplatiť.
Pri zakladaní živnosti popri zamestnaní platia rovnaké pravidlá ako pre tzv. plných živnostníkov. Ak by ste však plánovali mať predmet podnikania totožný s vašim zamestnávateľom, potrebovali by ste od neho písomný súhlas.
Príjmy zo živnosti podliehajú dani z príjmu aj v prípade, že ju už platíte zo svojho zamestnania. Keďže živnostníci sú povinní komunikovať s daňovým úradom len elektronicky, musíte sa zaregistrovať na portáli Finančnej správy a odoslať tam daňové priznanie najneskôr 31. marca v nasledujúcom roku, v ktorom ste si živnosť založili (alebo môžete požiadať o odklad).
Všetci obyvatelia Slovenskej republiky musia byť povinne zdravotne poistení. Ak však máte živnosť popri zamestnaní, štúdiu, dôchodku či rodičovskej dovolenke, povinnosť platiť preddavky sa na vás nevzťahuje, keďže už zdravotne poistení ste.
Pre všetkých živnostníkov platí, že odvody do Sociálnej poisťovne počas prvého roka podnikania neplatia, keďže za predchádzajúci rok nemali príjem, na základe ktorého by sa im vypočítala výška mesačného preddavku. Niektorí živnostníci však vôbec nemusia platiť sociálne odvody, ak v zdaňovacom období ich príjmy nepresiahnu zákonom stanovenú hranicu.