Komunikácia je základným kameňom každého zdravého vzťahu, a to platí obzvlášť pri vzťahoch s deťmi. Efektívna komunikácia s deťmi a dospievajúcimi nielenže uľahčuje zdieľanie potrieb a povinností, ale aj buduje vzájomný rešpekt, dôveru a porozumenie. Tento článok poskytuje praktické rady a stratégie, ktoré vám pomôžu zlepšiť komunikáciu s vašimi deťmi.
Základné Princípy Efektívnej Komunikácie s Deťmi
Pri komunikácii s deťmi je dôležité mať na pamäti niekoľko kľúčových zásad, ktoré zefektívnia zdieľanie vašich potrieb a povinností voči nim:
- Oslovenie menom: Používanie mena dieťaťa vytvára osobný kontakt a dáva mu pocit dôležitosti.
- Príjemný alebo vecný tón hlasu: Tón hlasu má veľký vplyv na to, ako dieťa vníma vašu správu. Príjemný alebo vecný tón pomáha predchádzať nedorozumeniam a konfliktom.
- Zdvorilosť: Používanie slovíčka "prosím" a iných zdvorilostných fráz učí dieťa rešpektu a slušnosti.
- Úsmev: Úsmev je jednoduchý, ale účinný spôsob, ako vyjadriť priateľskosť a otvorenosť.
- Očný kontakt: Udržiavanie očného kontaktu signalizuje, že dieťaťu venujete pozornosť a že vás zaujíma, čo hovorí.
- Jasné formulovanie požiadaviek: Deti potrebujú jasné a zrozumiteľné pokyny, aby vedeli, čo sa od nich očakáva.
- Hovorenie o zmysluplnosti požiadaviek: Vysvetľovanie, prečo je niečo dôležité, pomáha deťom pochopiť hodnotu toho, čo vyžadujete.
- Vhodné načasovanie požiadaviek: Uistite sa, že dieťa má dostatočný časový priestor na splnenie požiadavky.
- Stanovenie termínu: Jasné stanovenie termínu, kedy má byť povinnosť alebo požiadavka splnená, pomáha deťom učiť sa zodpovednosti.
- Rešpekt v komunikácii: Hovorte priamo a stručne, vyhýbajte sa sarkazmu alebo ponižovaniu.
- Splniteľné požiadavky: Dbajte na to, aby boli požiadavky splniteľné vzhľadom na vek a schopnosti dieťaťa.
- Primerané informácie: Podávajte deťom primerané informácie, ktoré sú pre ne zrozumiteľné a relevantné.
- Zameriavanie sa na problém: Zameriavajte sa na riešenie problému, nie na obviňovanie dieťaťa.
- Používanie humoru: Humor môže pomôcť uvoľniť napätie a zlepšiť atmosféru pri komunikácii.
Šesť Efektívnych Komunikačných Schopností Podľa Rešpektujúcej Výchovy
Podľa autorov rešpektujúcej výchovy (Kopřiva, Nováčková, Nevolová & Kopřivová, 2012) existuje šesť efektívnych komunikačných schopností, ktoré nám pomáhajú lepšie komunikovať so svojimi deťmi:
1. Popis, Konštatovanie
Namiesto posudzovania druhého hovorte o tom, čo vnímate. Zameriavajte sa na to, čo sa stalo, a nie na to, kto to urobil. Používajte priateľský alebo vecný tón hlasu a oslovujte dieťa menom.
- Príklad: Namiesto "Tebe to obliekanie ale trvá," povedzte "Vidím, že si skoro oblečená."
- Príklad: Namiesto "Zasa si nezavrela dvere," povedzte "Eva, dvere zostali otvorené."
Používajte slovíčka "vidím", "počujem", "cítim" a pýtajte sa otázky, ktorými žiadate informáciu alebo spoluprácu. K popisu pridávajte otázku "Čo ty na to? Čo navrhuješ? Čo si o tom myslíš ty? Čo by ti pomohlo?", ktorou dávate najavo ochotu spolupracovať.
Prečítajte si tiež: Ako oznámiť tehotenstvo zamestnávateľovi?
- Príklad: "Vidím, že sa s tým autíčkom chcete hrať obaja. Napadá vás, ako by ste to vyriešili?"
- Príklad: "Vidím, že ti prišla upomienka z knižnice. Čo s tým?"
Popis používajte najmä pri prebiehajúcich činnostiach, aby sa dieťa mohlo na vec pozrieť z iného uhlu pohľadu a videlo tak súvislosti. Popisovať môžeme problémy aj úspechy.
2. Informácia, Zdieľanie
Informácia predstavuje správu o tom, prečo, ako, či kedy sa niečo odohráva alebo robí, čo sa očakáva, aké sú dôsledky určitých činností alebo správania sa. Informácia má byť pravdivá, nehodnotí a neohrozuje. Núti nás premýšľať, zvažovať rôzne možnosti, porovnávať pozitíva a negatíva, rozhodovať sa. Informácia rozvíja zodpovednosť, naopak rady a pokyny rozvíjajú najmä poslušnosť.
- Príklad: Namiesto "Klamať sa nemá," povedzte "Máme hovoriť pravdu."
Aj k informácii môžeme dodať otázku typu "Čo s tým urobíme?"
Kategórie informácií:
- Informácia o súčasnej situácii: "Anička, za 15 minút je večera. Do tej doby je potrebné uložiť hračky."
- O zvykoch a dohovorených pravidlách: "Na výstave hovoríme polohlasom."
- O tom, čo pomáha v určitej situácii: "Keď niekomu ublížime a chceme sa s ním zasa zmieriť, pomôže, keď sa ospravedlníme."
- O dôsledkoch: "Vlhký kabát do skrine nepatrí. Môžu od neho navlhnúť ďalšie veci."
- O postupoch: "Mokrý dáždnik nechávame otvorený v predsieni alebo ho dáme do umývadla."
3. Vyjadrenie Vlastných Potrieb a Očakávaní
Vyjadrujeme sa pozitívne, nie čo nechceme. Podávame informáciu, čo potrebujeme, chceme, alebo očakávame my sami.
- Príklad: "Priala by som si, aby sme sa mohli porozprávať v pokoji."
- Príklad: "Potrebujem, aby kuchynská linka bola uprataná, budem variť večeru."
- Príklad: "Som dosť unavená. Pomohlo by mi, keby som si na pol hodinu mohla odpočinúť. Potom sa vám budem rada venovať."
4. Možnosť Voľby
Keď dávame druhým na výber, považujeme druhú osobu za kompetentnú, dávame jej možnosť rozhodnúť sa. Výber musí byť prijateľný pre obe strany a musíme to myslieť vážne. Výber nesmie byť manipuláciou.
Prečítajte si tiež: Ako riešiť, keď dieťa prestane hovoriť
- Príklad: "Pôjdeme v nedeľu plávať alebo do lesa? Máte iné nápady?"
Výber "čo", "kedy", "poradia", "ako" alebo "čím", "sám" alebo "v spolupráci", "koľko" môže dieťaťu pomôcť cítiť sa viac zapojené a zodpovedné.
5. Dve Slová
Niekedy pomôžu namiesto dlhých prednášok dve slová, ktoré šetria čas a nervy. Nesmiete zabudnúť na oslovenie.
- Príklad: "Marko, zuby!"
- Príklad: "Terezka, prezuvky!"
Niekedy je potrebné vyjadriť kategorický nesúhlas namiesto kriku a vyhrážok:
- Príklad: "Žiadne bitky!"
- Príklad: "Žiadne klamstvá!"
6. Priestor pre Spoluprácu a Aktivitu Detí
Otázkami dávame deťom aj priestor na dialóg a premýšľanie.
- Príklad: "Vonku prší. Ja viem, že sme hovorili, že pôjdeme von. Tak čo s tým?"
- Príklad: "Jani, pred domom zostal tvoj bicykel, už sa stmieva. Čo ty na to?"
Dajme dieťaťu svoj záujem, ale aj rešpekt.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Ako Reagovať na Pocity a Problémy Dieťaťa: Formulácia S.A.L.V.E.
Rodinná poradkyňa a terapeutka Aldortová (2014) hovorí o tzv. formulácii S.A.L.V.E, ktorá rodičom pomôže orientovať sa na dieťa, ktoré prežíva rôzne negatívne emócie, alebo sa pre rodičov v danej chvíli správa neprijateľným spôsobom:
- S (Separate): Oddeľte sa od správania dieťaťa a od jeho emócií pomocou tichého rozprávania samého so sebou.
- A (Attention): Venujte dieťaťu pozornosť.
- L (Listen): Počúvajte, čo dieťa hovorí a pozorujte, čo jeho činnosť naznačuje.
- V (Validate): Uznajte pocity dieťaťa a potreby, ktoré prejavuje.
- E (Empower): Povzbuďte dieťa. Prejavte dôveru v jeho schopnosti.
"Kľúč k Otvorenému Srdcu" alebo "Pozvanie k Rozhovoru"
Psychológ Gordon (2012) hovorí o tzv. „kľúči k otvorenému srdcu“ alebo „pozvaní k rozhovoru“, ktorý dodáva ľuďom odvahu, aby pokračovali v tom, čo chcú povedať. Použitie tejto metódy vyžaduje, aby rodičia svoje vlastné myšlienky a pocity držali mimo komunikačného procesu.
- Príklady: "Aha.", "Mhm.", "Vážne?", "To chcem rozhodne počuť.", "Zaujíma ma, ako to vidíš ty.", "Poď, porozprávame sa o tom.", "Mám pocit, že je to pre teba dôležité."
Dôležité je nielen otvoriť srdce dieťaťu, ale nechať tieto dvere aj naďalej otvorené pasívnym počúvaním (tichom) alebo ešte účinnejším aktívnym počúvaním. Pri aktívnom počúvaní sa teda príjemca (rodič) snaží pochopiť, čo odosielateľ (dieťa) cíti, alebo čo jeho zdieľanie znamená. Svoje porozumenie rodič preformuluje do vlastných slov, čím vyšle spätnú väzbu dieťaťu, či správne porozumel jeho slovám či pocitom.
Príklad:
- Dieťa: "Dávid mi zobral autíčko."
- Rodič: "Asi sa cítiš hrozne. Nepáči sa ti, keď ti ho berie."
Príklad:
- Dieťa: "Od tej doby, čo Tomáš odišiel na prázdniny, sa nemám s kým hrať. Neviem, čo tu mám robiť."
- Rodič: "Chýba ti niekto ako Tomáš, s kým by si sa mohol hrať. Premýšľaš, čím by si sa mohol zabaviť."
"JA Zdieľanie" alebo Ja Výrok
Gordon (2012) tiež hovorí, ako dieťa efektívne konfrontovať, keď sa správa neprijateľným spôsobom, ktorý narúša právo rodiča uspokojovať svoje vlastné potreby alebo sa stavia do cesty pokojného prežívania života. Ide o tzv. „JA zdieľanie“ alebo Ja výrok namiesto „Ty zdieľanie“ (v ktorom sa hodnotí správanie dieťaťa, čo patrí medzi neefektívne spôsoby komunikácie).
JA zdieľanie obsahuje tri časti:
- Popis neprijateľného správania: Rodič jednoducho popíše nevhodné správanie dieťaťa bez jeho hodnotenia alebo posudzovania.
- Popis pocitu rodiča: Rodič vyjadrí svoje pocity v dôsledku správania dieťaťa.
- Popis, ako konkrétne sa správanie dieťaťa rodiča dotýka: Rodič vysvetlí, ako správanie dieťaťa ovplyvňuje jeho život.
- Príklad: "Prišla si o hodinu neskôr a nezavolala si mi, aby si mi to povedala. Mala som o teba strach. Stále som musela myslieť na to, kde si a nemohla som sa sústrediť na svoju prácu." (Namiesto: "To bolo od teba bezohľadné, že si nezavolala.")
Ďalšie Tipy pre Efektívnu Komunikáciu s Deťmi
Okrem vyššie uvedených stratégií existuje mnoho ďalších spôsobov, ako zlepšiť komunikáciu s deťmi:
- Venujte deťom svoju sústredenú pozornosť: V dnešnom svete plnom rozptýlení je dôležité vedome sa snažiť venovať deťom plnú pozornosť.
- Dostaňte sa na ich úroveň a snažte sa o zrakový kontakt: Fyzické priblíženie sa k dieťaťu a udržiavanie očného kontaktu vytvára pocit spojenia a záujmu.
- Čo najčastejšie vyslovujte krstné meno dieťaťa: Používanie mena dieťaťa posilňuje osobný kontakt a dáva mu pocit dôležitosti.
- Po vypočutí informácie použite reflexiu: Aktívne počúvanie a spätná reflexia toho, čo vám deti hovoria, im dáva najavo, že im rozumiete.
- Snažte sa byť empatickí a súcitní: Empatia je schopnosť vidieť perspektívu toho druhého a vcítiť sa do jeho kože.
- Buďte dôslední: Deti sa cítia bezpečnejšie, keď vedia, čo môžu očakávať.
- Nepoužívajte vulgarizmy: Slovné vyhrážanie sa a používanie hrubých slov narúša dôveru vo vzťahu.
- Buďte spravodliví: So všetkými deťmi by sa malo zaobchádzať rovnako.
- Prijímajte deti také, aké sú: Každý sa chce cítiť akceptovaný, aj so svojimi odlišnosťami.
- Modelujte otvorenú a citlivú komunikáciu: Deti sa učia pozorovaním, preto je dôležité, ako komunikujete s partnerom a ostatnými ľuďmi.
- Počúvajte: Vždy si nájdite čas vypočuť, čo má vaše dieťa na srdci.
- Pýtajte sa: Prejavte skutočný záujem o to, čo dieťa hovorí.
- Obmedzte vypočúvanie a kritiku: Nenarušte konverzáciu nevyžiadanými radami, trestom, riešením problému, rovnako ako konverzačným výsluchom a kritickým postojom.
- Všímajte si „dobré“ správanie: Správanie, ktoré posilníme pozornosťou, pretrvá.
- Nezahriaknite ich snahu o konverzáciu: Ak nemáte čas na deti dnes, oni ho na vás nebudú mať v dospelosti.
- Nezabúdajte na seba: Potrebujú hlavne šťastných a spokojných rodičov.
- Zapojte aktivity: Spoločné varenie či prechádza po lese obmedzuje očný kontakt, ktorý je mnohým z nás nepríjemný.
- Čas, ktorý venujete len im: Uistite sa, že budete robiť to, z čoho máte vy aj dieťa radosť.
Ako Primerane Reagovať na Nie Vždy Príjemné Situácie
Každý rodič to pozná. Niekedy nastanú situácie kedy nevieme správne reagovať. Nevieme si zachovať chladnú hlavu, alebo možno len neviem ako správne reagovať.
- Hnev: Keď sa dieťa hnevá je veľmi dôležité pokúsiť sa o empatické správanie. Práve empatická odpoveď môže pomôcť.
- Predstavte si, ako by ste chceli, aby s vami komunikovali: Musíme sa vcítiť do pocitov, ako by sme my chceli aby s nami komunikovali.
- Pochvala: Uvedomte si, že nie vždy to je správne.
- Zodpovednosť: Doprajte im pocit, že sú dôležité.
- Chúlostivé témy: Nebáť sa rozhovoru o tom, čo čaká napríklad dievčatá pri prvej menštruácií, či ochrane pred pohlavným chorobami prípadne neželaným tehotenstvom.
Stratégie, ktoré Stimulujú Reč Dieťaťa
Veľmi dôležitú úlohu v procese osvojovania si reči zohráva spôsob komunikácie dospelého s dieťaťom. Je dôležité uvedomiť si, že medzi úrovňou jazykových schopností dieťaťa a dospelého je veľký rozdiel. Aby dieťa dokázalo profitovať z našej reči, je potrebné, aby sme našu reč zjednodušili, prispôsobili.
- Byť na jednej fyzickej úrovni: Skloniť sa k dieťaťu počas komunikácie s ním.
- Pripojte sa k dieťaťu: Komunikovať o tom, čo nás nebaví, čo je mimo nášho záujmu v danej chvíli, je naozaj otravné a nemotivujúce i pre nás i pre dieťa.
- Uvedomenie si toho, kde sa reč môjho dieťaťa nachádza: Základom toho, čo hovoríme, by mali byť také vety, ktoré sú o jedno slovo dlhšie ako tie, ktoré používa aktuálne naše dieťa.
- Rodič je vzor, ktorému sa dieťa pripodobňuje: Komentovať a pomenovávať bežné aktivity počas dňa približne tými istými slovami, frázami.
- (NE)čakanie: Po krátkej vete počkám.
- Modelovanie odpovede: Na chvíľku vtedy akoby ozvučujeme myšlienky dieťaťa.
- Použitie lákavej intonácie, smiešnych zvukov, pútavého hlasu: Ak dieťaťu povieme presne, čo má povedať môže to mať opačný efekt a dieťatko sa cítiť pod tlakom.
- Používanie otázok: Príliš veľa otázok môže spôsobiť, že sa dieťa opäť cíti pod tlakom.
- Vytváranie priestoru na komunikáciu: Nesnažme sa hneď všetko vyriešiť, zastavme sa.
Nerešpektovanie Hraníc a Efektívna Komunikácia
Často sa stáva, že naše hranice formulujeme deťom veľmi nejasne, a tým pádom neúčinne. Dohovárame, prosíme, manipulujeme, hovoríme s nimi v trpnom rode atď. Často sa potom k deťom vôbec nedostane informácia, ktorú sa k nim snažíme dostať. Výsledkom je, že deti hranice nerešpektujú.
Nenásilná komunikácia sa zaoberá dvomi aspektami našej komunikácie:
- Naším postojom
- Našimi slovami
Komunikácia s Deťmi v Strese
Podľa Jany Rebeky Trepačovej nám komunikáciu komplikuje, keď sa ľudia dostávajú do stresu. V strese sa aktivujú obranné mechanizmy, ktorých cieľom je záťažovú situáciu, do ktorej sme sa dostali, prežiť. Obranné mechanizmy sa prejavujú a sú viditeľné v správaní človeka.
Jana Rebeka Trepačová hovorí o efektívnom spôsobe, ako sa môžeme vyjadrovať v niektorých situáciách, či pri problematickom kontakte, podľa modelu Virginie Satirovej. Predstavuje možnosti validizácie, čo je spôsob ako podporiť hodnotu dieťaťa/človeka, povzbudiť ho, že jeho hodnota nezávisí od výkonu - od toho, čo dokáže, ale súvisí s tým, že SME ľudské bytosti. Podporovaním hodnoty dieťaťa/človeka posilňujeme jeho sebaúctu, čo je najväčším zdrojom efektívneho zvládania stresu.
Zásady Virginie Satirovej pre Efektívnu Komunikáciu
- Satirová pomáhala ľuďom získavať pocit nádeje, že majú schopnosti zlepšiť si život.
- Satirová explicitne vyjadrovala ľuďom svoju podporu a ocenenia za ich úsilie, odvahu atď. Ocenenia smerovala k ich JA, nielen k ich správaniu (pozn. autorky: nielen za to, čo robíš, ale aký si). Môžeme oceniť aj pozitívne úmysly i akúkoľvek snahu a posun u dieťaťa (pozn. „Vidím, že napr. „Ďakujem vám obom za vaše úsilie, ktoré ste vložili do prípravy na olympiádu“. (pozn. autorky: oceňujeme snahu, nielen výsledok, napr.
- Satirová podporovala svoju sebaúctu tým, že umožnila ľuďom poznať, že to, čo prežívali bolo normálne, prirodzené a humánne. Neznamená to, že ak sa deti správajú zle, považujeme to za normálne, alebo že definujeme, čo je a nie je „normálne“. „Prirodzené a ľudské je to, že si napr. „Všetky deti po zrade kamaráta prežívajú sklamanie. Poznatky z neurovedy nám odkrývajú skutočnosť, že človek sa učí práve svojou skúsenosťou, na svojich chybách. Chyby nám poskytujú informácie pre nové učenie a rast.
- Satirová vyzdvihovala jedinečnosť a miesto pre každého človeka. Dávať dieťaťu priestor vyjadriť svoj názor je veľmi potrebné.
- Reflektovaním, zrkadlením pocitov alebo názorov ľudí Virginia Satirová umožňovala zažiť, že sú vypočutí a iní im rozumejú. „Vidím, že si smutná/nahnevaná.
- Satirová pracovala na podpore akceptovania.
- Satirová pozývala ľudí, aby objasnili svoje pocity, významy a/alebo potreby, aby im ona sama alebo iní mohli lepšie rozumieť. Pomáha to hľadať, čo je schované za vysloveným posolstvom, zachytávať informáciu, ktorá je „medzi riadkami“, pomenovať a prekladať ju, aby bola zrozumiteľná.
- „Čo si tým mal na mysli?
- Prerámcovanie ako obrat niečoho, o čom sa uvažovalo negatívne, do niečoho pozitívneho, aby ľudia mohli cítiť svoju hodnotu, aby sa cítili uznanými. Ľudia v strese sú veľmi zasiahnutí negativizmom, preto môže pomôcť, keď im ukážeme pozitívnu stránku veci, ktorú sami nevidia. „Hovoríte, že syn/žiak je hyperaktívny. Otcovi, ktorý sa sťažoval na správanie svojho adolescentného syna: „Čo prežívate, keď vás syn učí byť mužom, stáť na vlastných nohách, byť trpezlivejší?
- Ľudia majú zdroje zvládania, ale často je ich prístup k nim blokovaný (napr. stresom). Satirová načúvala dôkazom o zdrojoch a potom ich potvrdzovala. Verila, že za každým správaním, hoci aj negatívnym, je skrytý pozitívny úmysel. „Všimla som si, že vy dvaja ste si vybrali vlastný spôsob, ako veci spolu zdieľať. Máme nádej, že príklady validizácií vám pomôžu podporovať vašich žiakov a ich rodičov v stresových situáciách a pomôžu zefektívniť komunikáciu s nimi. Držíme vám palce!