Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že deti sú prirodzene veselé a bezstarostné, aj u nich sa môžu vyskytnúť duševné problémy. Smútok, strach a neistota sú bežné emócie, ktoré môžu mať vážnejšie príčiny. Čo však robiť, ak dieťa náhle prestane hovoriť? Tento článok sa zaoberá psychologickými príčinami tohto javu a ponúka rady a tipy, ako sa s touto náročnou situáciou vyrovnať.
Príznaky Stresu u Detí
Pediatričky upozorňujú, že prejavy stresu u detí sú rôzne, ale majú spoločné znaky. Rodičia by mali byť opatrní, ak sa vyskytnú tieto príznaky:
- Dieťa prestane napredovať vo vývoji a stráca aj zručnosti, ktoré už malo.
- Častejšie plače a ťažšie sa upokojí.
- Je predráždené a má nepokojný spánok.
- Objaví sa novovzniknuté pomočovanie alebo ťažkosti s jedlom.
- Objavia sa záchvaty hnevu alebo iné nezvyčajné zmeny v správaní.
- Zvýšená úzkostnosť alebo častá prítomnosť témy smrti alebo choroby v hrách dieťaťa.
- Zmienky o smrti, nešťastí, smútku a beznádeji v komunikácii dieťaťa.
U detí v školskom veku je varujúce, ak sa objavia zmeny v psychickom prežívaní, ako sú náhle zmeny nálady, podráždenosť, pocity zlosti alebo beznádeje, výraznejšie konflikty s rodičmi alebo súrodencami. Rovnako je dôležité všímať si zmeny v správaní, ako je nezáujem o komunikáciu s blízkymi či kamarátmi a ľahostajnosť k tomu, čo dieťa kedysi bavilo. Ďalšími príznakmi sú poruchy spánku, problémy s pamäťou a sústredením, zhoršený prospech v škole, odmietanie potravy alebo jej nadmerný príjem a sebapoškodzovanie.
Kedy Vyhľadať Odbornú Pomoc
Ak sa u dieťaťa objavia vyššie uvedené príznaky, je dôležité kontaktovať primárneho pediatra, ktorý poradí a vyhodnotí potrebu odbornej psychologickej pomoci. V prípadoch, ak sa v komunikácii dieťaťa objavujú zmienky o smrti, je potrebné postarať sa o bezpečnosť v domácnosti a kontaktovať lekára čo najskôr.
Detská psychologička Mgr. Lýdia Adamcová upozorňuje, že rodičia by mali vedieť vycítiť, kedy sú atypické prejavy a ťažkosti dieťaťa iba prechodný jav a kedy si vyžadujú odbornú starostlivosť. Situáciu by sme mali brať vážne, ak sú psychické ťažkosti dieťaťa neprimerané veku, ak prejavy trvajú dlhšie obdobie, nereagujú na liečbu, ak niektorí z rodičov mal v detstve podobné ťažkosti, alebo ak sa pridružujú aj iné ťažkosti.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Najčastejšie Rizikové Prejavy u Detí
Detská psychologička Mgr. Lýdia Adamcová uvádza najčastejšie symptómy problémov v psychike u dieťaťa:
- Nočné desy a nadmerný plač dieťaťa už v kojeneckom veku, ktoré sa neskôr môžu zmeniť v pomočovanie, strach z tmy, ktorý ho núti spávať s rodičmi.
- Problémy s kakaním (čiže dieťa nekaká niekoľko dní).
- Kašeľ, astma, alergie, ktoré majú hlboké psychické súvislosti.
- Oneskorenie v motorickom vývine, prípadne dieťa preskočí fázu lezenia, čo má spravidla dopad na sústredenie a učenie dieťaťa v staršom veku.
- Vzdorovité správanie.
- Problémy s jedením, so zvracaním, bolesťami bruška, ktoré v puberte môžu prejsť do anorexie alebo bulímie.
- Zlozvyky detí - obhrýzanie nechtov alebo tiky, grimasy, rôzne atypické pohyby, ktoré signalizujú vnútorné napätie spojené s dlhodobejším chronickým stresom.
- Lenivosť, v pozadí ktorej ale býva aj depresia.
Reakcie Rodičov na Problémy Detí
Detská psychologička sa vo svojej praxi stretáva s odlišnými postojmi rodičov v prípade zdravotných alebo psychických problémov detí. U zdravotných ochorení sa rodičia snažia riešiť problém u lekára a podporujú liečbu, naopak u psychických problémov skôr nedôverujú, obviňujú deti aj okolie a odmietajú terapiu.
Vždy Začínajme od Seba
Ak má dieťa niektorý z vyššie uvedených symptómov, netreba čakať, ale poradiť sa s odborníkom, hľadať príčinu problému a riešiť ju. Často by sme však mali začať práve od seba. Rodičia najčastejšie vnímajú problémy dieťaťa iba v danej časovej realite a obviňujú škôlku, školu, kamarátov, ktorí ho šikanujú, alebo druhého rodiča, ak sú rozvedení. Tieto situácie ale nemôžu spôsobiť ochorenie, môžu byť spúšťačom niečoho, čo je uložené hlbšie, ale nie sú príčinou. Často sa stáva, že si jeden z rodičov uvedomí, že tiež mal v detstve podobné ťažkosti.
Problémy s Deťmi a Vyčerpaná Mama
Život s náročným dieťaťom môže byť pre matku nesmierne vyčerpávajúci a stresujúci. Neustály plač, vzdor a emocionálne výbuchy dokážu narušiť rodinnú harmóniu a negatívne ovplyvniť psychickú pohodu matky.
Príčiny Náročného Správania u Detí
Existuje mnoho faktorov, ktoré môžu prispievať k náročnému správaniu u detí. Je dôležité identifikovať potenciálne príčiny, aby bolo možné zvoliť najvhodnejší prístup a stratégiu.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Zdravotné Dôvody
- Alergie a intolerancie: Niektoré potraviny môžu u detí vyvolávať podráždenosť, hyperaktivitu alebo iné nežiaduce reakcie.
- Problémy so spánkom: Nedostatok spánku môže viesť k zvýšenej podráždenosti a problémom s koncentráciou.
- ADHD (Porucha pozornosti s hyperaktivitou): Deti s ADHD majú ťažkosti s pozornosťou, impulzivitou a hyperaktivitou, čo sa môže prejavovať náročným správaním.
- Autizmus a Aspergerov syndróm: Tieto poruchy ovplyvňujú sociálnu interakciu, komunikáciu a správanie, čo môže viesť k náročným situáciám.
Psychologické Faktory
- Úzkosť a stres: Deti, ktoré prežívajú úzkosť alebo stres, môžu reagovať podráždene, plačlivo alebo vzdorovito.
- Problémy s reguláciou emócií: Niektoré deti majú ťažkosti s rozpoznávaním a zvládaním svojich emócií, čo vedie k emocionálnym výbuchom.
- Potreba pozornosti: Deti sa niekedy správajú náročne, aby získali pozornosť rodičov.
- Traumatické zážitky: Zážitky ako rozvod rodičov, strata blízkej osoby alebo šikanovanie môžu mať negatívny vplyv na správanie dieťaťa.
Výchovné Faktory
- Nedostatok hraníc a pravidiel: Deti potrebujú jasné hranice a pravidlá, aby sa cítili bezpečne a vedeli, čo sa od nich očakáva.
- Nekonzistentná výchova: Ak rodičia nie sú konzistentní v tom, ako reagujú na správanie dieťaťa, môže to viesť k zmätku a neistote.
- Prílišná prísnosť alebo povoľnosť: Príliš prísna výchova môže viesť k vzdoru a agresivite, zatiaľ čo príliš povoľná výchova môže viesť k rozmaznanosti a nedostatku sebadisciplíny.
- Krik a fyzické tresty: Tieto metódy výchovy sú neúčinné a môžu mať negatívny vplyv na psychický vývoj dieťaťa.
Ako sa Vyrovnať s Náročným Dieťaťom
Zvládanie náročného dieťaťa si vyžaduje trpezlivosť, pochopenie a konzistentný prístup. Tu je niekoľko tipov, ktoré vám môžu pomôcť:
- Identifikujte príčiny správania: Snažte sa zistiť, čo spúšťa náročné správanie u vášho dieťaťa. Sú to konkrétne situácie, osoby alebo časové obdobia? Akonáhle identifikujete spúšťače, môžete sa pokúsiť im predchádzať alebo na ne lepšie reagovať.
- Stanovte jasné hranice a pravidlá: Deti potrebujú vedieť, čo sa od nich očakáva.
- Používajte pozitívne posilňovanie: Namiesto trestu za zlé správanie sa zamerajte na odmeňovanie dobrého správania. Chváľte a oceňujte svoje dieťa, keď sa správa dobre.
- Naučte dieťa zvládať emócie: Pomôžte svojmu dieťaťu rozpoznávať a zvládať svoje emócie. Učte ho, ako sa upokojiť, keď je nahnevané alebo frustrované.
- Komunikujte so svojím dieťaťom: Počúvajte, čo vám vaše dieťa hovorí, a snažte sa mu porozumieť. Dajte mu najavo, že ho milujete a podporujete, bez ohľadu na jeho správanie.
- Hľadajte pomoc: Ak máte ťažkosti so zvládaním náročného správania svojho dieťaťa, neváhajte vyhľadať pomoc odborníka. Psychológ, psychiater alebo terapeut vám môžu poskytnúť cenné rady a podporu.
Krik vo Výchove: Áno alebo Nie?
Krik je efektívny len dočasne. Ak rodič kričí, dieťa pociťuje voči nemu strach. Čím častejšie sa bude kričať, tým rýchlejšie sa dieťa prestane v domove cítiť bezpečne. Hnev a krik nespája, ale rodiča a dieťa rozdeľuje. Krikom si síce krátkodobo vybudujete autoritu, ale strácate dôveru svojho dieťaťa.
Čo Robiť, Keď Stratím s Dieťaťom Trpezlivosť?
Krikom a hnevom sa rozumné a zrozumiteľné pravidlá nedajú nastaviť. Úplne postačí, ak sa budete správať a vravieť veci, aké chcete vidieť a počuť od vášho potomka.
Na záver pár rád, ako sa vysporiadať s pretečeným pohárom trpezlivosti:
- Než vybuchnete, skúste zhlboka dýchať. Lepšie napočítať do desať, ako potom ľutovať povedané slová a činy.
- Občasný krik si nevyčítajte. Dieťaťu vysvetlite, čo sa stalo a prečo ste kričali.
- Nehanbite sa ospravedlniť. Dieťa je osoba, nie menejcenná bytosť.
Autistické Deti a Aspergerov Syndróm
V poslednom čase pribúda na Slovensku počet detí, ktoré majú Aspergerov syndróm. Dieťa, ktoré ním trpí, má zväčša neporušený intelekt, niekedy ho má aj vyšší ako priemerný. Na rozdiel od iných sa však toto dieťa čudne správa.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Oveľa vážnejší je autizmus, ktorý predstavuje jednu podskupinu pervazívnych porúch. Autistické deti sa naozaj dosť uťahujú do vlastného sveta, za akúsi železnú oponu. Výchova takého dieťaťa je veľmi náročná a rozhoduje každý deň.
Skúsenosti Rodičov s Autistickými Deťmi
Tu sú skúsenosti rodičov s výchovou autistických detí, ktoré môžu byť inšpiratívne a poučné:
- Marek: Rád sa hral s vlastným tieňom, nevedel sa umyť, pretože bol schopný hodiny pozorovať, ako voda tečie z kohútika.
- Kristián: Na prechádzke, i keď na to nemal dôvod, sa začal napríklad z ničoho nič nahlas smiať.
- Adam: Bol pokojný, uzavretý a nevedel sa hrať s ostatnými deťmi.
Vývin Reči u Detí
Detský psychológ PhDr. Štefan Matula upozorňuje na to, že vývoj reči môže byť podmienený dedične. S výchovou dieťaťa je potrebné začať už pred jeho narodením, aj s výukou reči. Logopedička PhDr. Daniela Lendvorská hovorí: „Reč je prirodzený proces učenia napodobňovaním. Je veľmi dôležité, aby dieťa bolo zdravé, len tak sa môže normálne rozvinúť i jeho reč. Rodičia by preto mali dbať na dodržiavaní prirodzených zásad komunikácie. Ešte pred narodením dieťaťa by sa s ním mali rozprávať, dotýkať sa bruška.“
Čo Ak Dieťa Nehovorí Ani v Troch Rokoch?
Ak dieťa dobre počuje a je v poriadku po telesnej aj duševnej stránke, ale ešte nerozpráva, nemusia sa rodičia znepokojovať. U niektorých chlapcov a dievčat môže tento stav trvať až do troch rokov. V prípade, že trojročné dieťa ešte nehovorí, musí ho prehliadnuť logopéd, foniater, neurológ.
Vývin Detskej Reči Podľa Vekudo
- Do 1. roku - dieťa rozumie jednoduché pokyny a začína opakovať krátke slová, ktoré počuje.
- Do 2. roku - tvorí jednoduché vety, čím ďalej, tým viac si rozširuje slovnú zásobu.
- Do 3. roku - dieťa hovorí vo vetách, začína si osvojovať ich gramatickú stavbu, pýta sa prečo, začína sa rozvíjať verbálna slovná pamäť.
- Do 4. roku - slovná zásoba sa zväčšuje, dieťa by už malo plynule rozprávať, chápať dej.
- Do 5. roku - dieťa chápe aj zložité deje, má už veľkú slovnú zásobu, gramaticky zvláda jednoduché súvetia a ťažšie kombinácie slov.
Reč v Druhom Roku Života
Schopnosť samostatne chodiť a manipulovať s predmetmi má veľký vplyv na rozvoj rozumových schopností dieťaťa. Medzi 1. a 2. rokom života sa výrazne zväčšuje jeho slovná zásoba názvov osôb, zvierat, vecí a činností a medzi 2. a 3. rokom má už vytvorený základný slovník. Toto obdobie je najdôležitejšie, vývoj reči totiž zrýchľuje vývoj myslenia.
Príčiny, Pre Ktoré Dieťa Nerozpráva
Jav, kedy dieťa nerozpráva vplyvom nejakej traumatickej záležitosti, sa objavuje v rôznych situáciách. Psychologička D. Lendvorská objasňuje: „Psychologické poruchy vytvárajú u dieťaťa odmeraný postoj k spoločnosti. Sú typické vtedy, keď rodič nepodnecuje dieťa, aby hovorilo. Stretávame sa s tým aj po dlhšom pobyte dieťaťa v nemocnici. V domácom prostredí je to dôsledkom toho, že sa rodič nevenuje dieťaťu tak, ako si zaslúži. Objavujú sa i prípady, že mnohí rodičia veľmi málo komunikujú so synom alebo dcérou až do prvého roku. Iný prípad sú tzv. spavé deti, ktorým sa hovoriť nechce. To však neznamená, že v budúcnosti nezačnú.
Čo Robiť, Ak Dieťa Zrazu Prestane Rozprávať?
Ak 4-ročné dieťa zrazu prestane rozprávať, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Rodičia by mali navštíviť detského psychológa a psychiatra, aby sa zistila príčina tohto stavu. Je možné, že ide o mutizmus, regresiu alebo inú psychickú traumu. Dôležité je zistiť, či je dieťa len neverbálne alebo vôbec nevydáva zvuky.
Rodičia by mali tiež sledovať, či dieťa rozumie, reaguje na slová a gestá, a či sa v jeho živote neudiala nejaká traumatická udalosť. Ignorovanie hmkania a povzbudzovanie dieťaťa, aby hovorilo, môže tiež pomôcť.