Stolica dojčaťa je častým ukazovateľom jeho zdravia a pohody. Pre rodičov je preto dôležité vedieť, čo je v norme a kedy je potrebné vyhľadať lekársku pomoc. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na stolicu 7-mesačného dieťaťa, s dôrazom na dojčené deti, a ponúka praktické rady a odporúčania.
Konzistencia a frekvencia stolice
Konzistencia stolice výlučne dojčeného bábätka môže byť rôzna: riedka, hustá alebo kašovitá. Ak je bábätko výlučne dojčené, stolica by nemala byť formovaná. Tzv. „praženicová“ stolica nie je nutne konečným cieľom dojčenia. Dôležité je sledovať celkové správanie bábätka. Frekvencia stolice je veľmi individuálna. U novorodenca sa prvej stolice po narodení dočkáte približne po 36 hodinách. Hovorí sa jej smolka. Ak je bábätko dojčené materským mliekom, kakať môže po každom jedle a štandardom sú aj približne 3 stolice za deň. Pokojne sa môže stať, že nekaká aj 7 či 10 dní alebo kaká 5-krát za deň a nie je to žiadny problém. Ak sa u dieťaťa neprejavujú ťažkosti, nie je dôvod na paniku. Bábätko kŕmené umelým mliekom by malo kakať priemerne 2-krát za deň. Postupne sa frekvencia vyprázdňovania u bábätka stabilizuje okolo 4. až 6. mesiaca. Bežné sú priemerne dve stolice za deň. U detí od štyroch rokov jedenkrát za deň.
Farba stolice
Farba stolice nie je až taká dôležitá, ak je bábätko spokojné a dostatočne priberá. Zelená stolica môže byť pre dojčené bábätko normálna, aj dlhodobo, a to aj keď je riedka/hustá, tmavozelená alebo hlienovitá. Dokrmovať dieťatko umelým mliekom len na základe „zelenej“ stolice nie je podložené žiadnymi vedeckými dôkazmi. Je úplne v poriadku, ak má dobre pijúce, dobre priberajúce a vo všeobecnosti spokojné dieťa zelenú stolicu. Ak má stolica novorodenca čiernu farbu a pastovú až lepkavú konzistenciu, ide o smolku. Obsahuje vody, hlienu a kožných buniek, ktoré dieťa prehltlo v maternici. Po niekoľkých dňoch (2 až 4 dni). je znak že dieťa trávi mlieko. Ak sa farba stolice zmení na zelenú či žltú, je nutné navštíviť lekára. Zdravá stolica dieťaťa je žltej, zelenej, hnedej, oranžovej, farby s malými hrudkami pripomínajúcimi horčicu, alebo arašidového masla.
Hlien v stolici
Hlien v stolici výlučne dojčeného dieťaťa, ktoré dobre priberá a nemá iný problém, môže byť normálny. Nie je to niečo, čo treba riešiť a hlieny si netreba všímať.
Krv v stolici
Ak sa v stolici objaví krv, väčšinou ide o stopové množstvá, ktoré zvyknú poukazovať na znížený alebo nedostatočný príjem materského mlieka. Takúto situáciu často pozorujú rodičia bábätiek okolo 4. - 6. mesiaca. Prvým krokom pri malých množstvách krvi v stolici je vždy zlepšenie dojčenia, zvýšenie príjmu materského mlieka a stláčanie prsníka na to, aby bábätko začalo piť väčšie množstvá mlieka. Zároveň je potrebné odstrániť dôvody, pre ktoré sa príjem materského mlieka zo strany bábätka mohol znížiť. Pri objavení sa krvi v stolici je ako prvé potrebné pozorovať dojčenie a vyhodnotiť pitie bábätka z prsníka.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Často sa pri krvi v stolici uvažuje o alergii na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) v súvislosti s tým, že matka prijíma mlieko alebo mliečne výrobky. Toto je pomerne málo pravdepodobné a tieto úvahy zvyknú viesť k nevhodným intervenciám, ktoré ohrozujú dojčenie. Matky často prejdú rozličnými vylučovacími diétami, z ktorých každá zaberie na pár dní, a potom sa krv v stolici objaví znovu. Napríklad matky vylúčia všetko mlieko a mliečne výrobky, niekoľko dní dieťa nemá krv v stolici, ale potom sa zase objaví, a následne sa uvažuje o alergii na nejakú inú potravinu, ktorú matka práve zjedla. Tým, že sa krv v stolici väčšinou neobjavuje každodenne, tak tento proces býva pomerne nespoľahlivý, zdĺhavý a vedie k nedôvere k dojčeniu ako aj tomu, že matky niekedy už nejedia takmer nič. V zúfalstve sa potom táto situácia rieši návrhom na podávanie špeciálneho umelého mlieka, hoci jeho podávanie nemá oporu vo vedeckých poznatkoch ani štúdiách. Ako vysvetlenie sa poskytuje to, že údajne by toto špeciálne umelé mlieko malo pomôcť zahojiť črevá bábätka. V materskom mlieku však pri nejedení kravského mlieka a výrobkov z neho nie je bielkovina kravského mlieka, takže ak by naozaj išlo o alergiu na bielkovinu kravského mlieka, tak by výdatné dojčenie bolo úplne v poriadku a pomáhalo by črevám a tráviacemu traktu bábätka oveľa viac. Ide však o to, že bábätko by potrebovalo prijímať väčšie (a teda dostatočné množstvá materského mlieka). Vtedy by sa zlepšil aj obraz stolice, a teda aj krv v stolici.
Predné a zadné mlieko
Mnohí ľudia si práve pre nezmyselné rozdeľovanie mlieka na „predné“ a „zadné“ myslia, že „predné“ mlieko je menej kvalitné alebo že treba, aby bábätko bolo na prsníku čo najdlhšie, aby sa „dostalo k zadnému mlieku“. Omnoho dôležitejšie než sústrediť sa na „zadné“ mlieko, je sústrediť sa na to, aby bábätko na prsníku pilo, pretože to, že bábätko je na prsníku prisaté ešte nemusí znamenať, že pije, a ak nepije, tak nielenže nepije „zadné“ mlieko, ale nepije vôbec žiadne mlieko. Naopak, aj „predné“ mlieko obsahuje to, čo k svojmu rastu potrebuje, ak je bábätko dostatočne dojčené. Už len preto, že sa vôbec nedá paušálne povedať, ktoré mlieko je „zadné“. Keď dojčíte napríklad z pravého prsníka, bábätko zaspí a zobudí sa o 10 minút a vy ho znovu priložíte na pravý prsník, aké mlieko bude bábätko piť: „predné“ či „zadné“? Každé mlieko obsahuje aj tuk, aj ostatné látky, ktoré bábätko potrebuje. Všetko mlieko, ktoré bábätko pije, je dôležité a vzácne, a ak dostatočne priberá, tak to netreba riešiť. Jedno je ale isté, „zadné“ mlieko (nech už tento termín znamená čokoľvek) netečie o nič ťažšie ako „predné“ mlieko. Bábätko sa nemusí o nič viac namáhať, aby pilo „predné“ či „zadné“ mlieko. Celé je to o toku mlieka. Bábätká pijú, ak je tok mlieka dostatočný, a zaspávajú alebo sú nespokojné, ak je pomalý.
Dojčenie z oboch prsníkov
Nemá zmysel vytvárať pravidlá o tom, či dojčiť z jedného prsníka alebo či pri ďalšom dojčení začínať z rovnakého prsníka alebo ponúknuť druhý. Takéto pravidlá nie sú pre dojčenie dobré. Dôležité je sledovať pitie bábätka na prsníku a ak pije, pije aj so stláčaním a prsník „dopije“ (či už ani so stláčaním nepije), potom mu je dobré ponúknuť druhý prsník - a je jedno, či sa to udeje už počas jedného dojčenia alebo až pri druhom dojčení, alebo či pri dojčení viackrát prsníky vystriedate. Dôležité je pitie bábätka, striedanie prsníkov je až dôsledkom toho, ako pitie vyzerá. Ak bábätko po „dopití“ jedného prsníka už o druhý nejaví záujem a je spokojné, tak mu ho netreba vnucovať. Ak chce, pokojne môže piť aj z druhého. Ak mu pri ďalšom dojčení ponúknete prvý prsník a ono bude piť, tak je to v poriadku - a kedykoľvek prejaví záujem o druhý, tak je dobré mu umožniť piť aj z druhého.
Intolerancia laktózy
Intolerancia laktózy je enzymatická porucha, pri ktorej nepostačuje alebo chýba enzým laktáza, ktorý štiepi mliečny cukor - laktózu na jednoduchšie cukry. Laktózová intolerancia sa stala populárnou nesprávnou diagnózou pre „bolesti bruška“ alebo pre stolicu, ktorá je zelená, s hlienmi, či prímesou krvi. Samotná „bolesť bruška“ či vodnaté, strieľajúce stolice nie sú dôvodom na diagnózu laktózovej intolerancie, špeciálne nie v situácii, keď ide o dlhotrvajúci problém. A navyše pri laktózovej intolerancii by úplne stačilo, aby sme bábätku dávali chýbajúci enzým (laktáza sa dá bežne kúpiť) a problém by sa vyriešil. Ale celá vec je komplikovanejšia, pretože pri dojčenom dieťati nemá zmysel uvažovať o primárnej laktózovej intolerancii a ak by išlo o sekundárnu laktózovú intoleranciu (napríklad po hnačkách dieťaťa), tak v takýchto situáciách stačí počkať, ďalej dojčiť a laktáza opäť začne plniť svoju funkciu. S laktózovou intoleranciou sa často zamieňa jedna príčina bolesti bruška, ktorá je oveľa pravdepodobnejšia: alergia na bielkovinu kravského mlieka. Ale aj keby bábätko malo alergiu na bielkovinu kravského mlieka, tak riešením nie je skončiť s dojčením. Naopak. Riešením je pokračovať v dojčení a keby to bolo skutočne indikované (a napríklad hlien v stolici na toto nie je indikáciou), tak môže matka zo svojho jedálnička dôsledne vylúčiť potraviny obsahujúce kravské mlieko a ďalej dojčiť. Ale na toto by musel byť dobrý dôvod a takýto krok treba podniknúť len v minime prípadov a len ak je to skutočne potrebné. Dôsledné vynechanie kravského mlieka zo stravy matky môže niekedy pomôcť pri tom, ak bábätko reaguje na cudzorodú bielkovinu, nepomôže to však pri laktózovej intolerancii. Obsah laktózy v materskom mlieku nie je možné ovplyvniť. Ak teda matka vynecháva kravské mlieko a mliečne výrobky zo svojej stravy, nezmení to obsah laktózy v jej materskom mlieku. Niekedy sa odporúčajú pri laktózovej intolerancii dieťaťu podávať probiotiká. Ak niekto vysloví „diagnózu“ laktózovej intolerancie, bolo by v prvom rade dobré skontrolovať dojčenie ako také a podniknúť kroky na to, aby bábätko pilo mlieko na prsníku a vypilo všetko mlieko, ktoré je k dispozícii, a to prostredníctvom dobrého prisatia a stláčania prsníka. Úprava dojčenia môže byť v takýchto prípadoch veľmi užitočná. Je mimoriadne nepravdepodobné, aby dieťa mladšie ako 3 roky, ktoré doposiaľ je dojčené, malo laktózovú intoleranciu. Sekundárna laktózová intolerancia môže nastať z niekoľkých dôvodov, pričom najčastejším je prekonanie napríklad hnačkového ochorenia. Následne (sekundárne) má dieťatko dočasne zníženú schopnosť tráviť laktózu a táto schopnosť sa postupne zlepšuje a dieťa v priebehu niekoľkých dní laktózovú intoleranciu prestane mať. Je vždy len prechodná a rozhodne nie je dôvodom na to, aby bábätko nebolo dojčené.
Zápcha u bábätiek
Zápcha u bábätiek - dojčiat či batoliat patrí k pomerne častým problémom. Podobne ako u dospelých sa zápcha prejavuje zastavením alebo radikálnym znížením frekvencie vyprázdňovania. Aj u detí tento stav vyvoláva pocit výrazného diskomfortu. Bolesti bruška, strata chuti do jedla, plačlivosť či horší spánok. To všetko môže mať na svedomí zápcha u bábätka. Dôvodov, prečo sa bábätko nemôže vykakať je naozaj veľké množstvo. V prípade dojčiat či batoliat často ani nie je možné samotnú príčinu odhaliť, no vo viac ako 90 % prípadov sa vyskytuje práve funkčná zápcha. Táto forma zníženej frekvencie vyprázdňovania je zvyčajne zapríčinená životosprávou, stravovacími návykmi, nedostatočným príjmom tekutín či zmenami v jedálničku. Len obyčajný prechod z materského mlieka na umelé mlieko môže vyvolať zápchu, pretože tráviace procesy v žalúdku sa musia prispôsobiť tráveniu umelej mliečnej formuly, čo môže nejakú dobu trvať. Na druhej strane však výskyt zápchy nemožno podceniť. Zvlášť, ak sa tento stav opakuje. Môže ísť o chorobnú zápchu, resp. chronickú. Táto forma zápchy má organickú príčinu. Je vhodné vyšetrenie u lekára. Za organickú príčinu zápchy u bábätka možno považovať alergie (lepok, laktóza, konkrétna potravina) alebo ochorenia, ako cystická fibróza, ochorenie štítnej žľazy, Hirschsprungova choroba. Je potrebné si uvedomiť, že tráviaci systém u bábätka je citlivý a postupne sa vyvíja. Zlepšujú sa aj procesy vyprázdňovania. Niekedy za zápchou u detí stoja aj psychologické príčiny. Môže ísť o stresové situácie, pocit strachu, negatívny zážitok. U menších detí môže tiež zápchu spôsobiť strach z vyprázdňovania. Symptómy zápchy u bábätka sa väčšinou spájajú s ich nespokojnosťou a podráždením. Tým, že žalúdok nepracuje správne a dieťatku sa nedarí vyprázdniť, objavujú sa príznaky, ktoré môžu jasne poukazovať na problém so stolicou. Ak bábätko nekaká dlhšie ako 3 dni, odporúča sa sledovať jeho správanie, príjem potravy a jeho reakcie. Najdôležitejšie je týmto stavom predchádzať. To znamená, že najlepším liekom na zápchu je prevencia. Z hľadiska funkčnej hnačky u bábätiek je to primárne úprava jedálnička a pravidelnosť stravy. Pri dojčení, ale aj neskoršom zaraďovaní príkrmov je ideálne si všímať, ktoré potraviny bábätku môžu škodiť.
Prečítajte si tiež: Tipy na stravovanie 7-mesačného dieťaťa
Čo robiť pri zápche?
- Zvýšenie prísunu tekutín (napr. aj feniklový čaj)
- Zaradiť do jedálnička potraviny bohaté na vlákninu (ovocné šťavy - jablko, slivka, hruška)
- Zmena umelého mlieka (pozn. v prípade, že používané umelé mlieko dieťa zapeká - ideálne je siahnuť po umelom mlieku s obsahom probiotík)
- Pomoc pri vyprázdňovaní za pomoci rektálnej rúrky
- Glycerínové čapíky
- Jemná masáž bruška za pomoci detského olejčeka
- Teplý kúpeľ alebo priloženie teplej plienky na bruško
- Hojdavý pohyb alebo cvičenie s dieťatkom
Bábätko sa nevie vykakať
To, že bábätko sa nevie vykakať, je pomerne častým problémom, možno častejšie popisovaný u chlapcov. Táto situácia môže mať viacero príčin a je dobré poznať rôzne súvislosti. To, že dieťa nekaká, ešte neznamená, že má zápchu. Každé dieťatko je iné, aj čo sa týka frekvencie stolice. Obvykle platí, že čím menšie dieťa, tým častejšia je stolica. Výlučne dojčené deti môže vo veku okolo 3 - 6 týždňov aj prestať kakať s dennou frekvenciou. Teda dieťa nekaká, ale zároveň nemá problém s bruškom a aj po viac dňoch, kedy nekakalo, sa následne vyprázdni bez problémov. Sú deti, ktoré takto kakajú obdeň, raz za 3 - 4 dni, prípadne raz za týždeň - dva. Dieťa, ktoré trpí zápchou, bude mať malé, suché bobčeky a bude sa veľmi namáhať, kým ich vytlačí von. Zároveň ho bude bolieť bruško, pretože stolica neodchádza z tela von. Rodičia častokrát píšu, či povedia, že ich dieťa sa „pučí“. Toto nemusí súvisieť s „problémom s kakaním“, môže ísť aj o niečo, čo súvisí s dojčením (vždy stojí za to skontrolovať dojčenie a pitie dieťaťa). Môže to byť aj signál, že dieťa sa chce vyprázdniť. Potom môže byť nápomocné, ak ho rozbalíme a podržíme napríklad nad umývadlom a ono sa vyprázdni. Dojčené deti zápchou trpia len zriedka, pretože materské mlieko sa ľahko stráviteľné. Problém veľmi často nastáva, ak sa mieša materské mlieko a umelé. Tráviaci systém dieťatka si musí zvyknúť na iný typ stravy, čo môže trvať aj niekoľko dní po zavedení umelého mlieka. Umelé mlieko úplne inak osídľuje tráviaci trakt, iným typom baktérií. Zápchu tiež môže spôsobiť zmena typu umelého mlieka. Ak je teda vaše dieťa na nejaké UM zvyknuté, odporúča sa ho nemeniť.
Ako pomôcť bábätku kakať?
- Masírujte niekoľkokrát denne bruško v smere hodinových ručičiek.
- Urobte bábätku teplý kúpeľ, potom mu natrite bruško špeciálnym krémom, ktorý by mu mal uľaviť od bolesti. Teplý kúpeľ môže podporiť pohyby čriev.
- Použite nahrievací vankúšik s čerešňovými kôstkami. Tie dobre držia teplo a poskytujú príjemnú masáž.
- Kŕmte dieťatko na viackrát - plynatosť vzniká často aj vďaka tomu, že dieťa môže hltavo papať a dostane tak do seba veľa vzduchu.
- Ak dieťa výlučne (alebo aj) dojčíte, skúste vylúčiť zo svojho jedálnička ryžu, varenú mrkvu, banány a čokoládu.
Kedy vyhľadať lekára?
Aj keď je mnoho zmien v stolici bábätka normálnych, existujú situácie, kedy je potrebné vyhľadať lekársku pomoc:
- Ak bábätko nie je spokojné a nepriberá dostatočne.
- Ak sú v stolici prímesi krvi alebo stolica veľmi zapácha.
- Ak má dieťa hnačku (stolica sa zvykne roztiecť ako voda, je vodnatá bez prítomnosti hrudiek a častokrát preteká cez plienku).
- Ak dieťa plače, je nevrlé a nepokojné, odmieta prsník.
- Ak má dieťa tvrdú stolicu a pri vyprázdňovaní sa veľmi namáha.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Separačná úzkosť