Oplodnenie vajíčka je komplexný proces, ktorý je predmetom rozsiahleho vedeckého výskumu. Hoci sa tradične spája so spojením spermie a vajíčka, veda neustále posúva hranice poznania a odhaľuje nové možnosti v oblasti reprodukcie. Tento článok sa zameriava na vedecké aspekty oplodnenia vajíčka, kvalitu spermií, faktory ovplyvňujúce plodnosť a alternatívne metódy asistovanej reprodukcie.
Kvalita spermií a jej vplyv na plodnosť
Ejakulát obsahuje spermie, mužské pohlavné bunky, a tekutinu produkovanú semennými vačkami, prostatou a Cowperovými žľazami. Pre plodnosť je dôležitá nielen prítomnosť spermií, ale aj ich kvalita. Hodnotí sa podľa koncentrácie (koľko ich je v 1 ml ejakulátu), pohyblivosti (schopnosť dostať sa k vajíčku) a tvaru (morfológie). Kvalitu spermií nie je možné posúdiť voľným okom.
Faktory ovplyvňujúce kvalitu spermií
Na kvalitu spermií má podstatný vplyv životný štýl. Fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu, stres, nedostatok spánku alebo obezita môžu výrazne znížiť ich počet a pohyblivosť. Rovnako tak dlhodobé vystavovanie semenníkov vyššej teplote - napríklad časté saunovanie, nosenie tesného prádla alebo práca s notebookom v lone - môže negatívne ovplyvniť tvorbu spermií. Rovnako rad doplnkov na podporu “mužnosti” (teda rastu svalov, sexuálnej výkonnosti alebo libida) môže mať veľmi negatívny vplyv na spermatogenéziu a hodnoty spermiogramu.
Zlepšenie kvality spermií
Kvalita spermií sa dá prirodzene zlepšiť zmenou životosprávy. Z potravín sa odporúčajú napr. ryby, orechy, celozrnné obilniny, strukoviny, špenát, brokolica, vajcia a ovocie s vysokým obsahom vitamínu C.
Riešenia pre mužov s problémami s plodnosťou
Neplodnosť neznamená, že nikdy nebudete otcom. V Repromede vždy volíme individuálny prístup podľa výsledkov vyšetrenia. Ak sa spermie nepodaria získať z ejakulátu, pristupujeme k chirurgickému odberu priamo zo semenníkov metódou TESE. A ak ani touto cestou spermie nezískame, ponúkame možnosť využiť IVF liečbu s použitím darovaných spermii.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o IVF
Vývoj pohľadu na mužskú plodnosť
V roku 1992 svet obletela alarmujúca správa, že muži prichádzajú o svoje spermie. Je to inak. Muži na tom sú s počtom spermií a s plodnosťou rovnako, ako to bolo pred tridsiatimi alebo štyridsiatimi rokmi. Tím dánskych odborníkov vedených Elisabeth Carlsenovou vydal v roku 1992 štúdiu, ktorá uvádzala, že počas posledných päťdesiatich rokov došlo k veľkému poklesu kvality ejakulátu. Dokonca bolo vypočítané, že ak bude počet spermií naďalej klesať týmto tempom, muži sa do konca storočia stanú úplne neplodnými. Následné štúdie ukázali, že dánski vedci pracovali so zlou metodikou. Práca mala veľa nedostatkov a medzier a nemohla sledovať dlhodobý vývoj v tomto smere. Vedci nemali potrebné dáta ani zodpovedajúcu technickú vybavenosť,,“ popisuje Prof. MUDr.
Prvú zmenu v pohľade na mužskú plodnosť priniesla štúdia zverejnená v roku 1995. Táto práca spracovávala dáta z rokov 1969 -1990 a zaoberala sa koncentráciou spermií. „Štúdiu vykonal Olsen a výsledky ukázali, že navzdory prognóze Carlsenovej, ejakulát vykazuje vo vzorkách stále rovnaký počet spermií, a nie ich pokles, ako bolo predpovedané Carlsenovou,“ doplňuje MUDr. V roku 2012, teda po 20 rokoch od prvej štúdie, prichádza vedecký kolektív s účasťou Carlsenovej s novou vedeckou prácou, v ktorej ukazujú, že u dánskych mužov počet spermií v ich ejakuláte za danú dobu nielen že neklesol, ale dokonca mierne narástol. „Výsledky pracovísk, ktoré sa vyšetrením spermiogramu vážne zaoberajú, svedčia o tom, že sa počet spermií neznižuje ani u našich mužov,“ doplňuje prof.
Nové poznatky o procese oplodnenia
Došlo taktiež k zmene názoru na proces preniknutia spermie do vajíčka. V minulosti se uvádzalo, že počas procesu prenikania do vajíčka, spermia stráca svoj bičík. Tieto teórie vychádzali z predpokladu, že bičík je pre spermiu v momente spojenia sa s vajíčkom nadbytočný. Aj v tomto prípade je ale všetko inak. „Už v roku 1996 bola zverejnená štúdia, ktorá uvádza, že takmer u všetkých živočíšnych druhov pri procese oplodnenia vstupuje do vajíčka celá spermia. Človek je samozrejme súčasťou spomenutej väčšiny živočíšnych druhov. Spermia nedáva embryu len genetickú informáciu, ale aj schopnosť bunkového delenia, ktorá sa prenáša pomocou bunkovej štruktúry zvanej centriol, ktorá sa nachádza v krčku spermie.
Faktory ovplyvňujúce ženskú plodnosť
Odborníci upozorňujú, že neplodnosť sa týka stále väčšieho počtu párov. Veľký, dokonca Svetová zdravotnícka organizácia označila neplodnosť za populačné ochorenie. Čo býva najčastejšími príčinami, že pár nemôže počať dieťa? Keď poviem, že robím výskum v súvislosti s neplodnosťou, tak sa ma ľudia často pýtajú, kto je „na vine“. Na to odpovedám, že je to vždy problém, ktorý rieši pár ako celok. Čo sa týka čísiel, tak približne v 40 % sa nájde problém na strane ženy, v 40 % na strane muža a približne v 20 % nevieme súčasnými klinickými metódami zistiť jednoznačnú príčinu problému.
Nie som odborníčka z odboru reprodukčnej medicíny, ale myslím, že nárast neplodnosti je spôsobený jednak zhoršením reprodukčných ukazovateľov, ale hlavne demografickými zmenami ako odkladanie tehotenstva na vyšší vek a, samozrejme, aj životným štýlom. Americké kolégium pôrodníkov a gynekológov vydalo vyhlásenie, v ktorom upozorňuje na to, že k poklesu plodnosti u ženy prichádza približne v 32 rokoch a po 37. roku života sa pokles rapídne zrýchľuje. Pred takými päťdesiatimi rokmi bolo štandardom, že už 20-ročná žena mala dieťa. Dnes sa ten štandard posunul na 30 až 35 rokov. Ale po 35. roku života u ženy klesá kvalita vajíčok. Pokles kvality vajíčok znamená, že pri ich dozrievaní dochádza k vážnym zmenám genetickej informácie. Ich výsledkom je, že vo vajíčku nie je správny počet chromozómov. Ak vajíčko nemá správny počet chromozómov, nemôže z neho vzniknúť zdravé tehotenstvo. Je známe, že so stúpajúcim vekom ženy stúpa riziko Downovho syndrómu u dieťaťa. No to je len jedna z množstva podobných genetických zmien vajíčka. Keď sa niekedy objaví správa, že 50-ročná žena porodila, tak to s najvyššou pravdepodobnosťou bolo buď z darovaných vajíčok, alebo z tých, ktoré si žena dala zmraziť v skoršom veku.
Prečítajte si tiež: Otehotnenie a ovulácia: Dôležité informácie
Pri dôvodoch neplodnosti spomínate nadváhu alebo životný štýl. Stres, fajčenie, obezita, užívanie návykových látok či nedostatok pohybu, to všetko zle vplýva na plodnosť, pretože to v tele spúšťa patologické procesy. Samozrejme, nie sú to jediné faktory, ktoré spôsobujú problémy s otehotnením, mnoho z nich stále nepoznáme.
Metódy asistovanej reprodukcie
Ak má pár dlhší čas problém otehotnieť, zvyčajne navštívi centrum reprodukčnej medicíny, kde im poradia čo ďalej. Najkomplikovanejšou, ale aj najúčinnejšou metódou liečby je momentálne in vitro fertilizácia (IVF), respektíve umelé oplodnenie. Znamená to odobratie vajíčok z tela ženy a ich následné oplodnenie v laboratóriu. Pri klasickom IVF sa k získaným vajíčkam len pridajú spermie partnera a samotné oplodnenie vajíčok prebieha rovnako ako vo vajcovode ženy. Pri IVF spojenom s ICSI, ktoré sa využíva pri ťažších typoch neplodnosti, sa priamo do vnútra vajíčka vpraví jedna spermia. Nie každé oplodnené vajíčko sa následne aj vyvíja a delí, ale ak je delenie embrya správne, o niekoľko dní je ho možné vrátiť do maternice. V súčasnosti sa úspešnosť jedného takéhoto prenosu celosvetovo pohybuje na úrovni 33 až 35 %. Jeden cyklus umelého oplodnenia znamená jednu hormonálnu stimuláciu vaječníkov v dĺžke priemerne 8 až 10 dní, na konci ktorej sa získavajú chirurgickou cestou vajíčka z vaječníkov.
Výber spermií a kultivácia oplodnených vajíčok
Výber spermií na oplodnenie a samotné oplodnenie v laboratóriu je závislé od kvality pohlavných buniek oboch partnerov. Oplodnené vajíčka sa v laboratórnych podmienkach kultivujú niekoľko dní a tie, ktoré sú tvarovo vhodné, je možné preniesť do maternice. Z jedného cyklu tak môže mať pacientka niekoľko, ale aj žiadne embryo vhodné na prenos do maternice. Len približne tretina prenosov embrya do maternice je úspešná. Je to pre nich veľká psychická, ekonomická aj časová záťaž. Musí byť veľmi frustrujúce čakať na výsledok transferu, a ak je neúspešný, rozhodovať sa čo ďalej. Treba však povedať, že aj keď sa nám to môže zdať málo, stále je to vyššie percento ako reálna šanca na spontánne otehotnenie. Túto úspešnosť je možné ešte navýšiť napríklad genetickým vyšetrením embrya.
Výskum v oblasti reprodukcie a plodnosti
Veľa vedeckých skupín sa samostatne venuje množstvu faktorov, ktoré ovplyvňujú oplodnenie. Napríklad kvalite spermií, úprave životného štýlu neplodného páru a tak ďalej. Výdobytky techník asistovanej reprodukcie sú, samozrejme, obrovské a otvárajú nám mnoho možností, no zdá sa, že sme narazili na svoj mantinel. Nejde tam však len o hranicu poznania, ale aj o jednoduchú biologickú bariéru. Môžeme zvýšiť úspešnosť transferu embrya, ale sme len veľmi málo schopní hýbať úspešnosťou IVF cyklu. Cieľom týchto našich vedeckých výskumov je selekcia správneho embrya, ktoré má šancu, aby z neho bolo zdravé dieťa, a sledovanie vnímavosti maternice ženy. Tým sa vieme vyhnúť transferom, ktoré sú neúspešné, čo je pre pár veľmi frustrujúce.
Patent pre výber embryí s lepším predpokladom na prenos do maternice
Na začiatku treba povedať, že na Slovensku je zakázaný akýkoľvek vedecký výskum s embryami. Takže pracujeme iba s odpadovým materiálom. Vajíčko oplodnené spermiou sa totiž musí päť dní kultivovať. Odohráva sa to v maličkých miskách, kde si oplodnené vajíčko „berie“ z kultivačných médií výživu, kým z neho vznikne takzvaná blastocysta, ktorá sa môže preniesť do maternice. Práve nekódujúce RNA molekuly boli v minulosti zatracované a nazývané ako odpadové „junk“ molekuly. Vládlo totiž presvedčenie, že nemajú žiadnu funkciu. No postupom času sa zistilo, že môžu ovplyvniť nielen procesy spojené s plodnosťou, ale aj mnohé ďalšie procesy v organizme. Áno, embryo do nej vypúšťa informáciu vo forme nukleových kyselín. My sme tieto informácie začali spracovávať pomocou sekvenačnej analýzy, umelej inteligencie a nástrojov strojového učenia. Pri spracovaní dát sme narazili na svoje mantinely v bioinformatickom spracovaní dát. Našťastie sme natrafili na zanieteného bioinformatika, ktorý nám s tým pomohol, a tak vznikol model, ktorý identifikoval skupinu molekúl. Tie nám môžu dať informáciu o biologickej „kondícií“ embrya. Biomarker je akýkoľvek ukazovateľ, ktorý vieme analyzovať. Pri patologickom procese alebo pri odpovedi na liečbu, by mal byť ľahko identifikovateľný a merateľný.
Prečítajte si tiež: Depresia a problémy s otehotnením
Využitie umelej inteligencie pri výskume embryí
Už dnes sa v centrách asistovanej reprodukcie bežne používajú inkubátory, ktoré v určitých časových intervaloch robia fotografiu každého jedného embrya. Náš výskum sa takisto týkal umelej inteligencie, ale z iného uhla. Vyhodnocovali sme molekuly, ktoré embryo uvoľňovalo do svojho kultivačného média.
Štatistiky a trendy v oblasti neplodnosti
„Problém s počatím momentálne rieši približne každý siedmy pár, týka sa to teda viac ako 48 až 50 miliónov ľudí celosvetovo,“ hovorí odborníčka. Cesta od toho, keď na niečo prídete, vyviniete, inovujete, overíte a patentujete, až k páru, ktorý prechádza IVF cyklom, je dlhá. Patentové riešenie, ktoré bolo odpredané univerzitami, v súčasnosti už rozvíja investor, ktorý ho môže využiť v praxi. Zostávame pri výskume charakterizácií embryí s najvyšším implantačným potenciálom. Nie vždy sú to totiž tie s najlepšou biologickou kondíciou. Prečo to tak je, bude predmetom nasledujúceho bádania.
Faktory ovplyvňujúce úspešnosť IVF
Tri piliere úspešného IVF sú kvalitné vajíčko, kvalitná spermia a laboratórne postupy, ktoré vedia určiť embryo s najvyšším implantačným potenciálom. Embryo má najväčšie šance uhniezdiť sa pri implantácii vo vnímavej výstelke, sliznici maternice. V čase, keď sa blastocysta prenáša do maternice, je tam veľa premenných. Načasovanie tohto transferu, čiže „implantačné okno“ musí byt správne a musí nastať sled biochemických interakcií medzi blastocystou a výstelkou maternice. To, že sa bunky embrya v maternici implantujú, znamená, že budúca placenta a plodové obaly musia vrásť do buniek sliznice maternice. Hormonálne protokoly na prípravu vnímavej maternice sú štandardne známe a používané v klinickej praxi. Problémom sú však špecifické pacientky, u ktorých odpoveď maternice na hormonálnu liečbu nie je štandardná. U týchto pacientiek potom početné vedecké skupiny vo svete pátrajú po možnostiach ovplyvnenia sliznice tak, aby bola voči embryu vnímavejšia.
Etické aspekty výskumu embryí a metódy IVF
Akýkoľvek výskum, ktorý sa dotýka embryí, aj samotná metóda IVF je pre časť spoločnosti stále eticky problematická. Podľa mňa je akákoľvek snaha doviesť neplodný pár do štádia úspešného oplodnenia v poriadku. Čiže akékoľvek legislatívne okliešťovanie IVF alebo odrádzanie ľudí od toho, aby ho podstúpili, podľa mňa nie je namieste. Samozrejme, ak sa s embryami pracuje v rámci štandardného diagnostického alebo terapeutického protokolu a nezneužije sa to, ako napríklad v Číne (vedec He Jiankui tam v roku 2018 potajme upravil trom embryám genóm - pozn. red.).
Trendy v asistovanej reprodukcii
Ak sa nemýlim, tak na Slovensku je 11 reprodukčných centier. V Čechách je ich 28, čiže trh je tam o polovicu väčší. Najviac IVF cyklov sa realizuje v štátoch, ktoré túto liečbu podporujú zákonmi a kde je aj finančne dostupná. To sú štáty ako Izrael, Nemecko či Švédsko. Celkovo trend vyhľadávania centier asistovanej reprodukcie a dopyt po ich službách narastá a bude každoročne stúpať. Prvé „IVF dieťa“ Louise Joy Brown sa narodilo v roku 1978 a odvtedy prišlo na svet pomocou metód asistovanej reprodukcie viac ako 10 miliónov detí. Vo výskume plodnosti sa každým rokom posúvame, ale zároveň sa zvyšuje aj počet párov, ktorým sa dieťa počať nedarí. Trendy sú také, že každé väčšie centrum asistovanej reprodukcie už má svoje vlastné genetické laboratórium a snaží sa predimplantačnú diagnostiku robiť vo svojej réžii. Postupne bude možno diagnostické laboratórium v každom centre asistovanej reprodukcie. Takisto si myslím, že laboratóriá začnú vo väčšej miere spolupracovať s výskumníkmi.
Veda na Slovensku a medzinárodná spolupráca
Keď som tam bola, tak som naozaj uvažovala, či sa na Slovensko vrátim. No mnohé, aj osobné faktory k tomu smerovali. Som však presvedčená, že dobrá a kvalitná veda sa dá robiť aj u nás na Slovensku. Len by sa nemala robiť lokálnym spôsobom. Ak sa človek snaží, vie si vytvoriť sieť s partnermi zo zahraničia a ukázať im, že aj my máme čo ponúknuť. Keď sme podávali veľký medzinárodný projekt, tak sme sa nebáli ukázať časť hypotéz a prvotné výsledky partnerom, aby sme ich tým oslovili. Vo vede je niekedy aj taká paranoja, že „čo ak im pošlem naše hypotézy, oni sa tým inšpirujú a celé to prevezmú“. Keď toto hodíme za hlavu a povieme si, že nie všetko je o mne a výskume uskutočňovanom na národnej úrovni, tak podľa mňa dokážeme oveľa viac.
Hoaxy a dezinformácie o plodnosti
Počas pandémie covidu bol jedným z najznámejších hoax, že očkovanie spôsobí neplodnosť. Dodnes som nezaregistrovala žiadnu štúdiu, ktorá by na dátach ukázala, že očkovanie ovplyvňuje plodnosť. Či už pozitívnym, alebo negatívnym smerom. Ja sa snažím takéto hoaxy vnímať čo najmenej. Keď za mnou niekto príde s otázkou „A toto si videla?!“, tak sa vždy pýtam na to, aké sú k tomu dáta a odkiaľ pochádzajú. Formovať si názory je v súčasnosti hlavne pre mladú generáciu veľmi ťažké. Obrovský nárast informácií z množstva zdrojov vytvára priestor pre povrchnosť, nezostáva čas na pýtanie sa, hľadanie súvislostí a uvedomenie si dôsledkov. Preto je dôležité kritické myslenie, ochota hľadať dôvody a túžba byť informovaný na základe dobrých zdrojových informácií. Aj svojich študentov na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach učím, že to, čo je na internete, nemôžu automaticky považovať za fakt, preberať to za vlastné názory a tak ďalej.
Sanatórium Helios: Inovácie v asistovanej reprodukcii
Vďaka exkluzívnej licenčnej zmluve s austrálskou klinikou Genea, ktorá je nie len najúspešnejšou IVF klinikou na svete, ale aj svetovým lídrom vo výskume a vývoji metód a techník asistovanej reprodukcie, sme v Sanatóriu Helios o krok vpred oproti ostatným centrám na Slovensku. Genea každoročne investuje obrovské prostriedky a úsilie do výskumu a vývoja. Fakty hovoria za všetko. Viac ako 600 kliník na celom svete, vrátane Slovenska, kultivuje embryá v inkubátoroch a médiách vyvinutých klinikou Genea. Genea bola prvou klinikou na svete, ktorá úspešne zaviedla preimplantačnú genetickú diagnostiku (PGD) na 5-denných embryách. Teraz je najúspešnejšou PGD klinikou na svete. Embryológovia robiaci PGT (preimplantačné genetické testovanie) v Sanatóriu Helios boli vyškolení odborníkmi priamo v austrálskom Sydney.
Diagnostické metódy v Sanatóriu Helios
K základným vyšetreniam už dávno nepatrí iba spermiogram a hormonálny profil. V Sanatóriu Helios robíme u partnera komplexné vyšetrenie kvality spermií, vrátane testu integrity DNA a testu autoprotilátok proti spermiám. U partnerky potom imunologické vyšetrenia. Ponúkame tiež služby klinického genetika. V indikovaných prípadoch je u partnerov vykonané genetické vyšetrenie z periférnej krvi - karyotyp alebo ďalšie genetické vyšetrenia.
Metódy oplodnenia v Sanatóriu Helios
Keďže sú všetky diagnostické vyšetrenia na spermiách robené podľa štandardov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), výsledok spermiogramu nám umožňuje výber optimálnej metódy pre oplodnenie vajíčok. Ak spermiogram spĺňa kritériá pre normospermiu, dávame prednosť prirodzenejšej, tzv. klasickej metóde oplodnenia. V prípade patológií v spermiograme volíme oplodnenie metódou ICSI - pomocou mikromanipulátoru vpravíme jednu spermiu priamo do vajíčka. Ak objavíme zníženú integritu u DNA spermií, volíme metódu PICSI. Táto metóda je tiež ponúkaná v prípadoch, kedy zlyhá ICSI, alebo má pacientka v anamnéze prerušené tehotenstvo. Pokiaľ nie sú v ejakuláte nájdené žiadne spermie, je zvolená metóda TESE (mikrochirurgický odber testikulárneho tkaniva zo semenníka). V prípade zlyhania všetkých dostupných metód je možné použiť na oplodnenie vajíčok partnerky spermie od darcu alebo odobrané vajíčka zamraziť.
Transfer embryí a kryokonzervácia v Sanatóriu Helios
V snahe redukovať viacnásobné tehotenstvá a jeho riziká striktne transferujeme jedno kvalitné embryo. Je však potrebné vybrať čo najkvalitnejšie embryo, s predpokladanou dobrou životaschopnosťou - tá je spoľahlivejšie predvídaná pri dostatočne dlhej kultivácii (do 5.-6. dňa). To však dovoľuje iba zavedenie sekvenčných médií a vhodných kultivačných podmienok. Vďaka kvalitnej predĺženej kultivácii si potom môžeme dovoliť zavádzať len jedno embryo (tzv. single embryo transfer) a vyšetrovať embryá efektívnejšie pomocou metód PGT 5. a 6. deň kultivácie - v štádiu blastocysty). V Sanatóriu Helios využívame na mrazenie embryí metódy vitrifikácie už od roku 2007. Vďaka tomuto spôsobu mrazenia nedochádza k rozsiahlemu poškodeniu tkanív embrya pri tvorbe ľadových kryštálov, čo výrazne zvyšuje úspešnosť kryoembryotransferov. V Sanatóriu Helios sme v roku 2010 zaviedli novú metódu mrazenia embryí - tzv. Cryotop vitrifikáciu, označovanú tiež ako „ultra-rapid freezing“. Metóda Cryotop vitrifikácie nám úspešne umožňuje mraziť nie len embryá, ale aj vajíčka, čo bolo v minulosti veľmi komplikované. V Sanatóriu Helios striktne zavádzame iba 1 embryo a aj napriek tomu celková úspešnosť tehotenstiev po čerstvom transfere v priemere neklesla pod 50%. Perfektná kryokonzervácia embryí a vajíčok je pre vaše výsledky zásadná. Sme prvé centrum asistovanej reprodukcie, ktoré zaviedlo postupy vitrifikácie a tzv. freeze all cykly, kedy je namiesto čerstvého transferu preferovaný embryotransfer v prirodzenom cykle (KET). Za predpokladu, že rozdelíme 2 kvalitné embryá do 2 transferov, stúpa šanca na tehotenstvo na viac ako 75% už v jednom cykle. Na dosiahnutie tehotenstva teda väčšina pacientiek potrebuje menej ako 3 embryotransfery (=štatisticky 1 IVF cyklus, keďže v priemere získavame 3 kvalitné embryá v jednom IVF cykle). S využitím techník PGT rastie úspešnosť priemerne viac ako o 15%, šanca je teda 65% už pri zavedení jedného čerstvého embrya. S odberom buniek pre PGT z embryí v štádiu blastocysty (5. - 6. deň vývoja embrya) sme začali ako prví na Slovensku. Hlavná výhoda biopsie blastocýst spočíva v tom, že na rozdiel od biopsie trojdňových embryí, kedy je možné vyšetriť iba 1-2 bunky, získame biopsiou 5. (6.
Etické a morálne aspekty umelého oplodnenia
Všetko sa odvíja od toho, kedy sa začína ľudský život a kedy nadobúda svoju dôstojnosť. Ako teda definuje veda počiatok ľudského života? Doktorka Maureen Condice sa vo svojej práci zaoberá práve touto otázkou. Na základe rozlíšenia definícií buniek a organizmu a ich špecifických schopností v závere svojho bádania uvádza, že nezávisle na náboženskom či inom svetonázore, veda musí uznať, že splynutím spermie a vajíčka a následným delením vzniká nový organizmus - ľudská bytosť. K takémuto záveru môže, podľa Jána Pavla II., prísť každý človek na základe svojho vlastného poznávania. „Napriek mnohým ťažkostiam a neistotám každý človek, úprimne otvorený pravde a dobru, môže pomocou svetla rozumu a pod vplyvom tajomného pôsobenia milosti dospieť k tomu, že v prirodzenom zákone, vpísanom do srdca, spozná posvätnosť ľudského života od počatia až do jeho konca a získa presvedčenie, že každá ľudská bytosť má právo na to, aby sa absolútne rešpektovalo toto jej základné právo.“ (Evangelium vitae, čl. V momente oplodnenia teda vzniká nová ľudská bytosť - dieťa, ktoré by malo mať (prirodzene) rovnaké práva ako každá iná ľudská bytosť na svete.
Postoj Cirkvi k umelému oplodneniu
Pavol VI. vo svojej encyklike Humanae vitae ešte pred Jánom Pavlom II. zdôraznil, že každé dieťa má právo byť počaté prirodzeným spôsobom v láskyplnom manželskom vzťahu, keďže rodinu, ktorú tvoria otec, mama a deti, stále považujeme za najlepšie možné prostredie pre výchovu dieťaťa. Čo teda s deťmi, ktoré sú narodené mimo manželstva, zo znásilnenia či cez umelé oplodnenie? Kongregácia pre vieroučné otázky v inštrukcii Donum vitae píše jasne: „Každé dieťa, ktoré prichádza na svet, má byť prijaté ako živý dar Božej dobroty a má byť vychovávané s láskou.“ Zároveň však ďalej pokračuje: „Odovzdávanie ľudského života v súlade s dôstojnosťou osoby je možné iba vtedy, keď sa rešpektuje zväzok, ktorý existuje medzi významami manželského aktu, a keď sa rešpektuje jednota ľudskej bytosti. Pre svoj jedinečný a neopakovateľný pôvod sa má dieťa rešpektovať a uznávať ako rovnocenné v osobnej dôstojnosti s tými, čo mu dávajú život. Ľudská osoba má byť prijatá v znamení jednoty a lásky svojich rodičov.
Argumenty pre a proti umelému oplodneniu
My sme si predsa nevybrali, že budeme neplodní! Máme právo mať dieťa a medicína nám dokáže pomôcť, tak prečo nie? Určite ste už počuli tieto otázky či argumenty, ktoré nemožno brať na ľahkú váhu. Manželská neplodnosť je bolestivým úderom a Cirkev musí k týmto otázkam pristupovať citlivo, no otvorene. V prvom rade si však treba uvedomiť dve veci - Cirkev nebráni manželom mať deti a ani nikdy nebránila. Ba naopak, vždy zdôrazňovala - a i dnes, keď to nie je práve populárny názor, zdôrazňuje, že manželský akt má mať vždy plodivý a spojivý charakter. Plodivý v zmysle toho, že sa nebráni umelými metódami (prezervatív, antikoncepcia, vnútromaternicové teliesko) potenciálnemu počatiu života, a spojivý v zmysle úplný (muž vždy vyvrcholí v pošve ženy). Druhá otázka sa týka práva na dieťaťa. Všetci vieme, že existujú určité práva dieťaťa, ale právo na dieťa? Dieťa je Boží dar, nie právo. I vedci zaoberajúci sa reprodukciou môžu potvrdiť, že sa stáva, že hoci majú k dispozícii dokonalú spermiu a dokonalé vajíčko, k oplodneniu skrátka nedôjde, život sa nezačne. Hoci sa veda dokáže „hrať na Boha“ v otázka plodenia života, stále je to dotyk Stvoriteľa, ktorý určuje, či sa bunky začnú, alebo nezačnú deliť. Vedeli ste, že pri spojení spermie a vajíčka sa generuje akýsi svetelný záblesk? Vzniká nový život! … alebo IVF či FIVET (fertilization in vitro and embryo transfer) je pojem zaužívaný na označenie umelého oplodnenia.
#
tags: #oplodnenie #vajcia #bez #spermie