Materská škola predstavuje pre dieťa a jeho rodinu významný krok. Dieťa opúšťa známe prostredie rodiny a vstupuje do nového, inštitucionalizovaného prostredia. Tento prechod, spravidla okolo tretieho roku života, je spojený s adaptáciou na nové sociálne podmienky. Adaptácia v materskej škole je proces prispôsobenia sa dieťaťa novému prostrediu, novým ľuďom a novým pravidlám. Tento proces je individuálny a u každého dieťaťa prebieha odlišne. Niektoré deti sa adaptujú rýchlo a bez problémov, iné potrebujú viac času a podpory.
Dôležitosť adaptácie v materskej škole
Úspešná adaptácia v materskej škole je dôležitá pre ďalší vývin dieťaťa. Ak dieťa zvládne adaptáciu dobre, bude sa v materskej škole cítiť bezpečne a komfortne, čo mu umožní plne sa rozvíjať. Naopak, ak má dieťa s adaptáciou problémy, môže to mať negatívny vplyv na jeho emocionálny, sociálny a kognitívny vývin.
Faktory ovplyvňujúce adaptáciu
Adaptáciu dieťaťa v materskej škole ovplyvňuje viacero faktorov, ktoré možno rozdeliť do troch hlavných kategórií:
- Osobnosť dieťaťa: Každé dieťa je iné a má iné temperamentové vlastnosti. Niektoré deti sú otvorené a spoločenské, iné sú plaché a uzavreté. Taktiež, osobnosť dieťaťa má vplyv na to, ako bude reagovať na nové prostredie a na odlúčenie od rodičov.
- Rodinné prostredie: Rodina je prvým miestom, kde dieťa získava prvé skúsenosti a vytvára si prvé vzťahy. Rodinné prostredie ovplyvňuje to, ako sa dieťa bude správať v materskej škole a ako bude reagovať na nové situácie. Dôležitá je vzájomná spolupráca rodiny a učiteľov v materskej škole. Rodičia by nemali dieťa strašiť materskou školou.
- Prostredie materskej školy: Prostredie materskej školy by malo byť bezpečné, podnetné a priateľské. Učitelia by mali byť trpezliví, empatickí a mali by dieťaťu poskytnúť dostatok podpory.
Hodnotenie adaptácie
Hodnotenie adaptácie dieťaťa v materskej škole je dôležité pre identifikáciu detí, ktoré potrebujú individuálnu podporu. Hodnotenie by malo byť komplexné a malo by zohľadňovať všetky aspekty adaptácie dieťaťa. Vstupná diagnostika 2 - 3 ročných detí v materskej škole je dôležitá.
Metódy hodnotenia
Na hodnotenie adaptácie dieťaťa v materskej škole možno použiť rôzne metódy, ako napríklad:
Prečítajte si tiež: Ako zvládnuť nástup do škôlky
- Pozorovanie: Učitelia pozorujú dieťa v rôznych situáciách a zaznamenávajú jeho správanie.
- Rozhovory: Učitelia sa rozprávajú s dieťaťom, rodičmi a ďalšími odborníkmi, aby získali informácie o jeho adaptácii.
- Dotazníky: Rodičia a učitelia vypĺňajú dotazníky, ktoré sa zameriavajú na rôzne aspekty adaptácie dieťaťa.
- Hry a aktivity: Učitelia organizujú hry a aktivity, ktoré im umožňujú pozorovať dieťa a zistiť, ako sa správa v skupine.
Oblasti hodnotenia
Hodnotenie adaptácie dieťaťa v materskej škole by sa malo zamerať na nasledovné oblasti:
- Emocionálna adaptácia: Ako dieťa reaguje na odlúčenie od rodičov, či je smutné, úzkostné alebo nahnevané.
- Sociálna adaptácia: Ako sa dieťa správa v skupine detí, či sa zapája do hier a aktivít, či nadväzuje kontakty s inými deťmi.
- Kognitívna adaptácia: Ako sa dieťa zapája do edukačných aktivít, či prejavuje záujem o učenie, či sa sústredí na úlohy.
- Adaptačné správanie: Ako dieťa reaguje na zmenu režimu, či dodržiava pravidlá, či sa prispôsobuje novým situáciám.
Podpora adaptácie
Ak sa zistí, že dieťa má s adaptáciou problémy, je dôležité mu poskytnúť individuálnu podporu. Podpora by mala byť zameraná na konkrétne potreby dieťaťa a mala by zahŕňať:
- Postupnú adaptáciu: Dieťa by malo postupne tráviť v materskej škole čoraz viac času.
- Individuálny prístup: Učitelia by mali k dieťaťu pristupovať individuálne a zohľadňovať jeho potreby.
- Posilňovanie pozitívnych vzťahov: Učitelia by mali pomáhať dieťaťu nadväzovať pozitívne vzťahy s inými deťmi a s dospelými.
- Komunikáciu s rodičmi: Učitelia by mali pravidelne komunikovať s rodičmi a informovať ich o priebehu adaptácie dieťaťa.
- Spoluprácu s odborníkmi: V prípade závažných problémov s adaptáciou je potrebné spolupracovať s odborníkmi, ako sú psychológovia a špeciálni pedagógovia.
Tipy pre rodičov
- Pripravte dieťa na materskú školu: Rozprávajte sa s dieťaťom o materskej škole, ukážte mu obrázky, prečítajte mu knižky o materskej škole.
- Navštívte materskú školu: Pred nástupom do materskej školy si ju s dieťaťom navštívte, aby sa s ňou zoznámilo.
- Buďte pozitívni: Hovorte o materskej škole pozitívne a ukážte dieťaťu, že sa na ňu tešíte.
- Dôverujte učiteľom: Dôverujte učiteľom a nechajte ich, aby sa o dieťa postarali.
- Buďte trpezliví: Adaptácia môže trvať dlhšie, buďte trpezliví a podporujte dieťa.
Tipy pre učiteľov
- Vytvorte príjemné prostredie: Vytvorte v materskej škole príjemné a bezpečné prostredie, kde sa dieťa bude cítiť dobre.
- Buďte trpezliví a empatickí: Buďte trpezliví a empatickí voči deťom, ktoré majú s adaptáciou problémy.
- Poskytnite individuálnu podporu: Poskytnite deťom individuálnu podporu a zohľadňujte ich potreby.
- Komunikujte s rodičmi: Pravidelne komunikujte s rodičmi a informujte ich o priebehu adaptácie dieťaťa.
- Spolupracujte s odborníkmi: V prípade potreby spolupracujte s odborníkmi, ako sú psychológovia a špeciálni pedagógovia.
Adaptácia detí s odlišným materinským jazykom
Špecifickou skupinou detí, ktoré môžu mať s adaptáciou v materskej škole problémy, sú deti s odlišným materinským jazykom. Zmena kultúrneho prostredia je veľmi často sprevádzaná tzv. kultúrnym šokom. Ten vzniká ako reakcia na stratu istôt, ktoré žiak doteraz mal. Na zmenu kultúrneho prostredia reaguje každý žiak individuálne. Niekto môže byť tichý, zakríknutý. Neobvyklou reakciou nie je ani uzatváranie sa do seba, odmietanie komunikácie, agresivita, úteky do spánku či choroby. Pre žiaka je situácia o to horšia, že k presťahovaniu nedochádza z jeho vlastného rozhodnutia. Súčasne je potrebné si uvedomiť, že žiak, ktorý dobre nerozumie, môže byť citlivejší na rôzne negatívne reakcie učiteľa a prikladať im väčšiu váhu ako jeho spolužiaci. V takýchto prípadoch je dôležité venovať deťom zvýšenú pozornosť a poskytnúť im adekvátnu podporu.
Odborný postup
Zapojenie žiaka neovládajúceho vyučovací jazyk školy do výchovno-vzdelávacieho procesu je veľmi dôležité. Ide najmä o prácu s lexikálnou zásobou, komunikáciu na vyučovacej hodine, ale aj samostatnú prácu rozvíjajúcu žiakove zručnosti a spôsobilosti v danej téme. Po nástupe do školy je preto potrebné dať žiakovi určitý čas, aby sa adaptoval na nové prostredie a podmienky. Odborný postup sa všeobecne zameriava na prácu s deťmi s odlišným materinským jazykom - deťmi cudzincov. Cieľom odborného postupu je upriamiť pozornosť pedagogických a odborných zamestnancov škôl a zariadení poradenstva a prevencie na vytvorenie podmienok na prijatie žiaka s odlišným materinským jazykom. Venuje sa krokom pred prijatím žiaka na školu, hodnoteniu, kurzom slovenského jazyka a podrobným možnostiam pomoci na podporných úrovniach 1.-4. stupňa, teda od triedneho učiteľa, ŠPT po diagnostiku v centrách poradenstva a prevencie.
Špecifické potreby
Deti s odlišným materinským jazykom majú špecifické potreby, ktoré je potrebné zohľadniť pri adaptácii v materskej škole. Medzi tieto potreby patrí:
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania u detí
- Podpora v učení sa slovenského jazyka: Je dôležité, aby dieťa malo možnosť učiť sa slovenský jazyk a rozvíjať svoju slovnú zásobu.
- Respektovanie kultúrnych rozdielov: Je dôležité, aby sa rešpektovali kultúrne rozdiely a aby sa dieťa cítilo v materskej škole akceptované.
- Podpora v komunikácii: Je dôležité, aby dieťa malo možnosť komunikovať s učiteľmi a s inými deťmi, aj keď nevie dobre po slovensky.
Intervenčný tím
Utečenci sú vystavení mnohým traumatickým zážitkom spojeným s vojnou a útekom. Je vhodné, aby už pri nástupe žiaka do školy realizoval vstupný rozhovor s dieťaťom a jeho zákonným zástupcom aj odborný zamestnanec školy. Ak škola nemá odborných zamestnancov a na základe vstupného rozhovoru sa javí, že dieťa prežíva akútnu traumu, škola môže požiadať o návštevu intervenčného tímu, zloženého zo zamestnancov zariadení poradenstva a prevencie (psychológov, špeciálnych pedagógov, sociálnych pedagógov). Intervenčné tímy pôsobia pod gesciou Regionálnych úradov školskej správy (RÚŠS), škola môže o ich asistenciu požiadať u kontaktných osôb na RÚŠS.
Príprava na školu v materskej škole
V predškolskom období sa formujú predpoklady dieťaťa pre ďalšie vzdelávanie v základnej škole. Cieľom predkladaného príspevku je teoreticky priblížiť predškolskú prípravu budúcich školákov s akcentom na význam učebno-poznávacej činnosti. Po absolvovaní predprimárneho vzdelávania rodičia predpokladajú, že dieťa je vybavené poznatkami, zručnosťami a návykmi potrebnými pre úspešný vstup do 1. ročníka základnej školy. Práca v najstaršej vekovej skupine zahŕňa tiež diagnostickú činnosť učiteľky zameranú na odhalenie signálov adaptačných ťažkostí budúcich školákov. Preventívne činnosti, formovanie potrebných zručností, nadobúdanie vedomostí je súčasťou predškolskej prípravy.
Rozvoj osobnosti
Príprava v materskej škole je charakteristická komplexným prístupom a všestranným pôsobením edukačného prostredia na rozvoj osobnosti dieťaťa. Podmienky, prostriedky a edukačné situácie v predškolskom vzdelávaní zodpovedajú osobitostiam detí predškolského veku smerujúc k ich systematickému zdokonaľovaniu a dosiahnutiu školskej spôsobilosti. Cieľavedomá príprava na prácu v 1. ročníku základnej školy je dlhodobá, prítomná počas celého trvania predprimárneho vzdelávania. Jej intenzita a konkrétnosť je vyššia v práci s najstaršou skupinou detí, budúcich školákov.
Učebno-poznávacia činnosť
Učiteľka v materskej škole podnecuje činnosti detí v súlade s ich potrebami, záujmami a emóciami. Deti v najstaršej vekovej skupine disponujú súborom poznatkov a skúseností, ktoré dokážu aplikovať a rozvíjať v učebno-poznávacích činnostiach. V danom kontexte sú tiež zastúpené hodnotiace motívy (získanie spätnej väzby k uskutočnenej činnosti), sociálne motívy (význam učenia sa do budúcnosti, vzdelávanie ako predpoklad profesie), motívy dosiahnutia úspechu (pocit úspechu, túžby byť najlepším) a vonkajšie motívy (súčasti školskej výučby-známka, pochvala). Pred vstupom do 1. ročníka základnej školy je prítomná motivácia k učeniu a vzdelávaniu, čo v širšom kontexte predstavuje motiváciu k školskej dochádzke.
Motivačné predpoklady
B. Kasáčová - M. Cabanová (2011) k indikátorom školskej pripravenosti, diagnostikovanej na začiatku školskej dochádzky, radia motivačné predpoklady ako súčasť socio-afektívnych predpokladov. Ich obsah súvisí so záujmom žiaka o učenie sa, školské činnosti, adekvátne prežívanie radosti a zodpovednosti, formovaním vôľových vlastností pre dosiahnutie školského úspechu. V pedagogickej praxi sú žiadúce aktivity, ktorú formujú predstavy budúcich žiakov o školskom vzdelávaní. V kontexte učebnej činnosti je potrebné poznať jej význam, aktivizovať pozornosť, vzbudiť a udržať záujem v celom jej trvaní. V závere predprimárneho vzdelávania by dieťa malo byť aj vnútorne motivované k činnosti, čo je predpokladom zvládnutia budúcich školských povinností vlastnou iniciatívnou činnosťou.
Prečítajte si tiež: Recenzie kočíkov pre dve deti
Učebné úlohy
Zámerná činnosť v materskej škole sleduje splnenie učebnej úlohy. Dieťa sa v súlade s individuálnymi osobitosťami snaží o čo najlepší výsledok. Spontánne alebo umelo navodená učebná situácia sa stáva základom učebnej úlohy v materskej škole. Učebné úlohy v predprimárnom vzdelávaní sú orientované na komplexný rozvoj osobnosti dieťaťa. Pred vstupom do 1.ročníka je dominantne posudzovaná kognitívna úroveň budúceho školáka.
Zručnosti pre úspech
Učiteľka by mala vytvárať rovnocenné možnosti na posilňovanie kognitívnych, sociálno-emocionálnych a psychomotorických zručností. Formovaný súbor spôsobilostí budúceho školáka sa stáva východiskom práce na začiatku školskej dochádzky, kedy naň učiteľka adekvátne obsahovo a činnostne nadviaže. Stimulácia a podnecovanie zo strany učiteľky je predpokladom pre získavanie nových poznatkov, zručností a skúseností. Budúci školák nadobúda schopnosť sebaregulácie v činnosti, čo smeruje k uplatňovaniu autoregulovaného učenia sa. Jednotlivé učebné úlohy by mali rozvíjať všetky stránky osobnosti dieťaťa, čo konkretizuje komplexnú prípravu na školské vzdelávanie.
Učebné činnosti
Súbor komponentov učebno-poznávacej činnosti tvoria tiež učebné činnosti, ktoré N. P. Sazonova (2010, In. Slezáková, T. ako postupy riešenia rôznych úloh, napr. Uskutočnenie učebných činností v materskej škole vyžaduje viaceré schopnosti budúceho školáka. Východiskom jednotlivých činností sú inštrukcie učiteľa, ktorým by dieťa malo rozumieť a napĺňať pre splnenie úlohy. V pedagogickej praxi sa očakáva ich primeranosť, konzistentnosť, kontrolovateľnosť, zrozumiteľnosť. Dieťa je schopné pracovať podľa daného vzoru, ktorý bude v závere porovnávaný s individuálnym výsledkom. Napriek určenému vzoru, budúci školák by mal byť vedený k samostatnosti v riešení rozmanitých úloh a využívaniu vlastnej tvorivosti.
Kontrola a hodnotenie
V procese zámerného učenia v predškolskom veku je zastúpená kontrola ako súčasť učebno-poznávacích činností. V jej závere je potrebné uskutočniť hodnotenie výsledku činností. V materskej škole ide o kontrolu, ktorá postupne smeruje k dosiahnutiu sebakontroly. Výsledok činností je porovnávaný so vzorom, uvádzaný do súvislostí a konkretizovaný ako vedomosť, zručnosť alebo návyk. Budúci školák si formuje schopnosť kontrolovať sa, overovať postup práce a ohodnotiť ju. Učiteľka v materskej škole by mala nabádať žiakov k súvisiacim vyjadreniam, ktoré postupne dokážu individuálne uskutočniť aj bez výzvy.
Spolupráca s rodinou
Začiatok školskej dochádzky sa vzťahuje nielen na osobnosť začínajúceho školáka, ale aj jeho rodinné prostredie. Zainteresované strany sledujú dosiahnutie spoločného cieľa - plynulý prechod do základnej školy a úspešnú adaptáciu. Príprava dieťaťa na vstup do základnej školy je realizovaná v rodine a v materskej škole. Spolupráca materskej školy s rodinou má pozitívny vplyv na dieťa - jeho celkový rozvoj v predprimárnom a rodinnom prostredí, rovnako aj na rodičov motivovaných k podpore učenia detí.
tags: #zhodnotili #adaptaciu #novoprijatych #deti #na #nove