Zamestnanec verzus živnostník na materskej dovolenke: Kompletný sprievodca

Materská dovolenka je obdobie, kedy sa matka môže venovať starostlivosti o svoje dieťa. Počas tohto obdobia má matka nárok na materské, čo je dávka nemocenského poistenia. Avšak, mnoho matiek hľadá možnosti, ako si počas materskej dovolenky privyrobiť. Jednou z možností je práca na dohodu. Tento článok sa zameriava na podmienky poberania materskej dávky a s tým súvisiace aspekty. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre zamestnancov, zamestnávateľov a živnostníkov.

Materské: Dávka nemocenského poistenia

Materská dovolenka síce znamená dočasné prerušenie bežného pracovného režimu, ale nemusí znamenať úplné vylúčenie z pracovného života. Materské je dávka nemocenského poistenia, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa ženám počas tehotenstva alebo pri starostlivosti o narodené dieťa. Upravuje ju zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, konkrétne v § 48 a ďalších ustanoveniach.

Na materské má nárok tehotná poistenkyňa, poistenkyňa starajúca sa o dieťa alebo iný poistenec, ktorý sa o dieťa osobne stará. Štandardná dĺžka materskej dovolenky je 34 týždňov od vzniku nároku. Matke vzniká nárok na materské, ak bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená najmenej 270 dní. Dávka materské je vyplácaná na základe aktuálnej pracovnej zmluvy, resp. aktívnej živnosti, z čoho logicky vyplýva, že z jednej pracovnej zmluvy nemožno poberať zároveň mzdu aj materské. Do úvahy teda prichádza uzatvoriť pracovnú zmluvu alebo dohodu u pôvodného zamestnávateľa na inej pracovnej pozícií alebo uzatvoriť pracovnú zmluvu alebo dohodu u iného zamestnávateľa. Čo sa týka podnikania počas materskej dovolenky, matka môže založiť živnosť, resp. v nej pokračovať a slobodne podnikať aj počas poberania dávky materské.

Kto má nárok na materské v roku 2025?

Na nemocenskú dávku materské má nárok:

  • matka dieťaťa,
  • iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa.

Kto môže byť iným poistencom:

Prečítajte si tiež: Zmeny v stravnom

  • otec dieťaťa,
  • manžel matky dieťaťa, ktorá sa nemôže o dieťa starať pre nepriaznivý zdravotný stav,
  • manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela,
  • iná fyzická osoba, ktorá sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Vyššie spomínaným osobám vznikne nárok na materské v prípade, že daná osoba je v postavení zamestnanca, povinne nemocensky poistenej SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenej osobe a zároveň spĺňa nasledovné podmienky:

  • v deň nástupu na materské má aktívne nemocenské poistenie (t.j. aktívny pracovný pomer, SZČO platí povinné poistné odvody do Sociálnej poisťovne) alebo je v ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia,
  • za obdobie dvoch rokov dozadu má osoba nemocenské poistenie po dobu minimálne 270 kalendárnych dní, pričom do tohto obdobia sa započítava doba aktuálneho nemocenského poistenia a tiež doba akéhokoľvek ukončeného nemocenského poistenia v rozhodujúcom období,
  • za posledných 5 rokov nemá nedoplatky v Sociálnej poisťovni, ktorú sú viac ako 5 eur (táto podmienka sa vzťahuje len na SZČO a dobrovoľne nemocensky poistené osoby).

Spomenuli sme, že osoba, ktorá nemá aktívne nemocenské poistnie, ale je v ochrannej lehote, má nárok na materské. Ochranná lehota v prípade nároku na materské plynie v nasledovnom odbobí:

  • sedem dní po skončení nemocenského poistenia (ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, tak ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie),
  • osem mesiacov po skončení nemocenského poistenia u tehotnej ženy, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období 42 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu,
  • osem mesiacov od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát stanoveným lekárom, ak tehotnej žene prvý deň 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu spadá do obdobia 180 dní odo dňa zániku nemocenského poistenia (vysvetlenie: žena stratí zamestnanie a následne otehotnie v období 180 dní od straty tohto zamestnania, plynie jej ochranná lehota osem mesiacov od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu).

Výška materskej dávky v roku 2025

Aj v roku 2025 platí, že živnostníčka (SZČO), ktorá splní zákonné podmienky, má nárok na materské vo výške 75 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ) za každý kalendárny deň.

DVZ pre zistenie výšky materského sa vypočíta: súčet vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období / počet kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia

Ak si živnostníčka platila len minimálne poistné, jej DVZ bude vychádzať z minimálneho vymeriavacieho základu. Ak si však dobrovoľne určila vyšší základ alebo jej vymeriavací základ vzrástol na základe daňového priznania, bude materské vyššie.

Prečítajte si tiež: Materská/rodičovská dovolenka a zrušenie firmy

Rozhodujúce obdobie pri výpočte

Rozhodujúce obdobie závisí od toho, kedy vzniklo nemocenské poistenie, z ktorého sa materské žiada:

  • ak bolo poistenie aktívne počas celého predchádzajúceho kalendárneho roka, rozhodujúcim obdobím je celý rok 2024 (pri nástupe na materské v roku 2025),
  • ak vzniklo neskôr, rozhodujúce obdobie je od vzniku poistenia do konca mesiaca pred nástupom na materské.

Kedy sa uplatňuje pravdepodobný DVZ?

Pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ) sa používa v prípadoch, keď živnostníčka v rozhodujúcom období nemala vymeriavací základ - napríklad ak bola na rodičovskej dovolenke, neprerušene neplatila poistné, alebo poistenie trvalo príliš krátko. V takom prípade sa výška PDVZ odvodzuje z vymeriavacieho základu, ktorý by sa uplatnil v mesiaci nástupu na materské.

Ako získať maximálne materské v roku 2025

V roku 2025 je maximálny denný vymeriavací základ (DVZ) stanovený na 91,9676 eur. Z toho vyplýva, že maximálna denná dávka materského predstavuje 68,9757 eur, čo je 75 % z DVZ.

  • Maximálne mesačné materské:
    • pri 30-dňovom mesiaci: 2 069,27 eur,
    • pri 31-dňovom mesiaci: 2 135,30 eur.

Na to, aby živnostníčka v roku 2025 získala maximálnu výšku materského, musí mať v rozhodujúcom období (zvyčajne rok 2024) vymeriavací základ vo výške minimálne 2 796 eur mesačne.

Tento limit zodpovedá dvojnásobku priemernej mzdy za kalendárny rok 2023, ktorá bola 1 398 eur. Práve z tejto priemernej mzdy sa odvíja strop vymeriavacieho základu pre výpočet materskej dávky v roku 2025.

Prečítajte si tiež: Diéta bez lepku a laktózy: Skúsenosti zo školstva

Ak si živnostníčka v rozhodujúcom období platila poistné na nemocenské poistenie z tejto maximálnej sumy, vznikne jej nárok na plné materské.

Ak si platila poistné z nižšej sumy, výška materského bude nižšia - úmerne k vymeriavaciemu základu.

Dá sa výška materského ovplyvniť? Áno, živnostníčka má možnosť:

  • dobrovoľne si zvýšiť vymeriavací základ (napríklad úpravou údajov v daňovom priznaní, ak nie je viazaná minimom),
  • aktívne si nastaviť vyššiu výšku preddavkového poistného, z ktorého sa bude počítať DVZ,
  • zvýšiť si poistné ešte pred rozhodujúcim obdobím, teda ideálne v kalendárnom roku, ktorý predchádza nástupu na materské.

Materské pre otca

Aj keď sa o materskej často hovorí najmä v súvislosti s matkami, čoraz viac žien sa rozhoduje, že po skončení vlastnej materskej nastúpia späť do práce a starostlivosť o dieťa prevezme otec, pričom poberá materské. Podmienky na priznanie materského sú u otca rovnaké ako u matky, rozdiel je len v dĺžke poberania dávky.

Ako dlho môže otec poberať materské?

  • 28 týždňov pri štandardnom nároku,
  • 31 týždňov, ak ide o osamelého otca,
  • 37 týždňov, ak sa stará o dve alebo viac detí naraz.

Kedy si môže otec požiadať o materské?

Otec môže začať poberať materské až od momentu, keď matke dieťaťa zanikne nárok na jej materské. To znamená, že matka už dávku nepoberá - buď jej skončila, alebo sa jej dobrovoľne vzdala.

Platí však aj výnimka: rodičia môžu súbežne poberať materské, ale každý na iné dieťa, napríklad matka na mladšie, otec na staršie.

Bez ohľadu na to, ani jeden z rodičov v tom čase nesmie poberať rodičovský príspevok. Ak ho matka poberá, musí jeho výplatu najprv pozastaviť, aby mohol otec získať nárok na materské.

Príklad: Otec zamestnanec

Pán Ján žiada o materské od 2. apríla 2025. Pracuje na trvalý pracovný pomer od 1. januára 2022, takže rozhodujúcim obdobím pre výpočet materského je kalendárny rok 2024. V roku 2024 mal Ján hrubý príjem vo výške 21 000 eur. Počas roka bol 25 dní práceneschopný (PN), tieto dni sa z rozhodujúceho obdobia vylučujú.

  • Súčet vymeriavacích základov (hrubých miezd): 21 000 eur
  • Počet dní rozhodujúceho obdobia: 365 - 25 = 340 dní
  • Denný vymeriavací základ (DVZ): 21 000 / 340 = 61,7647 eur

Výpočet materského:

  • Denná dávka materského (75 % z DVZ): 61,7647 × 0,75 = 46,3235 eur
  • 30-dňový mesiac: 30 × 46,3235 = 1 389,71 eur
  • 31-dňový mesiac: 31 × 46,3235 = 1 436,03 eur

Ján tak počas poberania materského dostane mesačne približne 1 390 až 1 436 eur, v závislosti od dĺžky mesiaca.

Príklad: Otec SZČO

Pán Jozef je SZČO od roku 2021. Na základe daňového priznania za rok 2023 mu od 1. júla 2024 vzniklo povinné nemocenské poistenie v Sociálnej poisťovni. Od júla do decembra 2024 si platil poistné z mesačného vymeriavacieho základu 652 eur (čo je minimálny VZ platný od 1. 1. 2024 pre SZČO). Ak Jozef požiada o materské od 2. apríla 2025, ku tomuto dátumu už splní podmienku minimálne 270 dní trvania nemocenského poistenia.

Rozhodujúcim obdobím pre výpočet materského je preto rok 2024, konkrétne obdobie od 1. júla do 31. decembra 2024, teda 6 mesiacov.

  • Súčet vymeriavacích základov: 6 × 652 = 3 912 eur
  • Počet dní plateného poistenia v roku 2024: 184 dní
  • Denný vymeriavací základ (DVZ): 3 912 / 184 = 21,2609 eur

Výška materského:

  • Denná dávka (75 % z DVZ): 21,2609 × 0,75 = 15,9457 eur
  • 30-dňový mesiac: 30 × 15,9457 = 478,37 eur
  • 31-dňový mesiac: 31 × 15,9457 = 494,32 eur

Aké odvody platí SZČO počas poberania materskej dávky v roku 2025

Počas poberania materskej dávky nie je SZČO povinná platiť poistné do Sociálnej poisťovne. Uveďme si to na príklade pána Jozefa, ktorý nastúpil na materské 2. apríla 2025. Na materskej bude 28 týždňov, teda do 13. októbra 2025. Počas tohto obdobia sa mu zásadne mení výška odvodov, pretože počas poberania materského nemusí SZČO platiť poistné do Sociálnej poisťovne, resp. len alikvotnú časť za dni mimo poberania dávky.

Jozef si platí minimálne povinné odvody z vymeriavacieho základu 652,00 eur mesačne.

  • Apríl 2025 (na materské nastupuje 2. 4.)
    • Za apríl platí poistné len za 1 deň, teda za 1. apríl:
      • Denný vymeriavací základ: 652,00 / 30 = 21,73 eur
      • Alikvotný vymeriavací základ za apríl: 21,73 × 1 = 21,73 eur
      • Výpočet poistného za 1 deň v apríli:
        • nemocenské poistenie (4,4 %): 0,956 eur
        • starobné poistenie (18 %): 3,91 eur
        • invalidné poistenie (6 %): 1,30 eur
        • rezervný fond (4,75 %): 1,03 eur
        • Spolu: 7,20 eur
      • Úspora oproti plnej platbe (217,18 eur): 209,98 eur
  • Máj až september 2025
    • Počas týchto piatich mesiacov Jozef poberá materské, takže neplatí žiadne odvody do Sociálnej poisťovne.
      • Mesačná úspora: 217,18 eur
      • Celkovo za 5 mesiacov: 1 085,90 eur
  • Október 2025 (materské končí 13. 10.)
    • Odvody platí až od 14. októbra, teda za 18 dní:
      • Denný vymeriavací základ: 652 / 31 = 21,03 eur
      • Vymeriavací základ za október: 21,03 × 18 = 378,54 eur
      • Výpočet poistného za 18 dní:
        • nemocenské poistenie (4,4 %): 16,66 eur
        • starobné poistenie (18 %): 68,14 eur
        • invalidné poistenie (6 %): 22,71 eur
        • rezervný fond (4,75 %): 17,99 eur
        • Spolu: 125,50 eur
      • Úspora oproti plnej platbe: 91,68 eur

Celková úspora na odvodoch do Sociálnej poisťovne počas materskej v roku 2025 = 1 387,56 eur.

A čo zdravotné poistenie?

Počas poberania materského je Jozef poistencom štátu, takže:

  • nie je povinný platiť zdravotné odvody ako SZČO,
  • nevzťahuje sa naňho minimálny vymeriavací základ,
  • výška zdravotných odvodov za rok 2025 sa mu vypočíta podľa reálneho základu z daňového priznania, a to môže znamenať ďalšiu úsporu, najmä ak počas roka aktívne nepodnikal.

Práca popri materskej dovolenke

Záujem pracovať popri poberaní materského je medzi živnostníčkami stále vysoký, najmä ak výška materskej dávky nedosahuje maximum. Práca popri materskej je povolená, no platia určité pravidlá, ktoré závisia od typu poistenia a formy príjmu.

Zamestnankyne vs. SZČO

Ak žena poberá materské zo zamestnania, nesmie mať v tom istom pracovnom pomere príjem z aktívnej činnosti, inak by stratila nárok na materské. Výnimkou je, ak so zamestnávateľom uzavrie novú pracovnú zmluvu alebo dohodu o inom druhu práce, ktorá sa vzťahuje na inú pracovnú náplň.

Pre živnostníčky však platia oveľa výhodnejšie pravidlá:

  • nemusí svoju živnosť rušiť ani pozastavovať,
  • môže mať neobmedzený príjem z podnikania,
  • materské sa tým nijako nezníži,
  • dĺžka poberania materskej dávky sa neskracuje.

Tento prístup umožňuje ženám zachovať kontinuitu v podnikaní, nezdržiavať sa byrokraciou a neprichádzať o klientky či zákazky.

Práca na dohodu počas materskej

Počas poberania materského nemôžete vykonávať tú istú prácu u rovnakého zamestnávateľa, z ktorej sa vám počíta materské. Môžete ale u neho vykonávať prácu na inom pracovnom úseku, alebo môžete pracovať pre iného zamestnávateľa, a to tak na skrátený alebo na plný pracovný úväzok. Avšak pozor, musí byť splnená podmienka riadnej starostlivosti o dieťa na dennej báze. Preto je vhodnejšie napríklad uzatvoriť dohodu o pracovnej činnosti, alebo dohodu o vykonaní práce a pracovať najmä z domu.

Počas poberania materskej môžete tiež naďalej podnikať ako SZČO. Aj v tomto prípade je však potrebné, aby ste boli poistená minimálne 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, inak nárok na materské nemáte.

Práca na dohodu: Flexibilná forma zamestnania

Ponúka kratšie zmluvy, menšiu byrokraciu a šancu privyrobiť si popri štúdiu či penzii. Práca na dohodu patrí medzi obľúbené pracovnoprávne vzťahy na Slovensku. Vykonávajú sa mimo pracovného pomeru, a preto ich možno považovať za formu flexibilnej práce. Konkrétne podmienky práce na dohodu v rámci legislatívy upravuje Zákonník práce. Nastavené sú tak, aby nebola práca na dohodu u zamestnávateľov zneužívaná. Zákon totiž hovorí, že zamestnávateľ by mal prácu na dohodu využívať len výnimočne. V prípade, že ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom, uzatvára sa dohoda o vykonaní práce. Pri príležitostných činnostiach vymedzených druhom práce sa uzatvára dohoda o pracovnej činnosti či o brigádnickej práci študentov. Firmy by dohodami nemali nahrádzať trvalý pracovný pomer. Pracovať na dohodu môžu aj ľudia, ktorí sú zamestnaní inde alebo dokonca v tej istej firme. Dohodu je možné uzavrieť aj na pár dní či hodín, bez skúšobnej doby a s krátkou výpoveďou.

Práva a povinnosti dohodárov

Dohodár má nárok na rovnaké víkendové, nočné či sviatočné príplatky ako zamestnanec pracujúci na trvalý pomer, ale bez príplatku za nadčas. Pri dohode o vykonaní práce je možné odpracovať najviac 350 hodín u jedného zamestnávateľa ročne. Pri dohodách tiež platí, že sa nemôžu uzatvárať na činnosti chránené autorským zákonom. Dohodárom firma nemôže nariadiť pracovnú pohotovosť ani nadčasy. Mladí ľudia do 15 rokov veku alebo aj starší, ktorí ešte nedokončili povinnú školskú dochádzku, môžu robiť len ľahké práce. Pri dohodách platí minimálna mzda. V tomto roku nesmú dohodári zarábať menej ako 4,69 eura za hodinu. Dohodári majú nárok aj na príplatky za prácu. Tie sa vyplácajú, ak niekto pracuje v sobotu, nedeľu, cez noc a počas sviatku. Pri klasickej práci na základe dohody o pracovnej činnosti sa mzda vypláca najneskôr mesiac po skončení odpracovaného mesiaca. Ak niekto odpracuje celý jún, výplatu musí dostať najneskôr do konca júla.

Nevýhody práce na dohodu

Pri nepravidelnom príjme nemá dohodár nárok na nemocenské dávky ani podporu v nezamestnanosti. Dohodári nemajú nárok na platenú dovolenku, odstupné ani príplatok za nadčasovú prácu. Odpracovaný limit je 350 hodín ročne, 10 alebo 20 hodín týždenne. Pri dohode o vykonaní práce dostane zamestnanec odmenu až po odovzdaní výsledku práce.

Odvody pri práci na dohodu

Práca na dohodu má svoje špecifiká aj pri platení odvodov. Rozdiel v ich výbere je hlavne v tom, či ide o dohodu s pravidelnou alebo nepravidelnou odmenou. Dohodárom sa strhávajú odvody v rovnakej výške ako pri zamestnancoch. Pravidelný príjem je typický pre dohody o pracovnej činnosti. Na druhej strane nepravidelný príjem sa vypláca spravidla pri dohode o vykonaní práce.

Odvodová úľava pre študentov a dôchodcov

Ušetriť na odvodoch môžu študenti a dôchodcovia, ktorí si môžu uplatniť odvodovú úľavu vo výške 200 eur mesačne. V praxi to znamená, že ak študent alebo penzista zarobí z dohody menej ako 200 eur mesačne, neplatí z tejto sumy žiadne sociálne odvody. Odvody sa potom platia len zo sumy, ktorá presiahne stanovenú hranicu 200 eur. Túto výhodu si môžu uplatniť vždy len pri jednom zamestnávateľovi. Vďaka odvodovej úľave môžu na dohodu pracovať aj predčasní penzisti. Ak nezarobia viac ako 2 400 eur ročne, môžu poberať súčasne predčasnú penziu i plat. No akonáhle by zarobili viac, Sociálna poisťovňa im pozastaví vyplácanie predčasného dôchodku.

Výhody a nevýhody práce popri materskej dovolenke

Možnosť privyrobiť si počas materskej dovolenky má svoje výhody aj nevýhody.

Výhody

  • Zlepšenie rodinného rozpočtu: Práca popri materskej môže pomôcť zlepšiť rodinný rozpočet.
  • Udržanie profesijných zručností: Naviac si môžeš udržať svoje profesijné zručnosti a nepretrhnúť kontakt so svojim zamestnávateľom.

Nevýhody

  • Strata nároku na materské dávky: Ak matka pracuje u toho istého zamestnávateľa a vykonáva rovnakú prácu ako pred materskou, môže stratiť nárok na materské dávky.
  • Stres a únava: Skĺbenie práce a starostlivosti o dieťa môže byť v niektorých prípadoch náročné a stresujúce (napr. pri zdravotných problémoch dieťaťa).
  • Menej času s dieťaťom: Ak práca zaberá veľa času, skrátia sa chvíle, kedy môžeš stráviť kvalitný čas s dieťaťom a rodinou.

Administratívne aspekty

  • Zamestnanie na čiastočný/plný úväzok: Pri zamestnaní na čiastočný/plný úväzok sa zamestnávateľ stará o odvody a dane, ty nemusíš riešiť nič.
  • SZČO: Pri práci ako SZČO je potrebné si viesť účtovníctvo a podať daňové priznanie. Sociálne odvody neplatíš (ak si si ich však predtým platila dobrovoľne, tak môžeš v tom pokračovať aj ďalej) a zdravotné odvody platíš podľa príjmu.
  • Práca na dohodu: Pri práci na dohodu sa posudzuje, či prišlo k poklesu príjmu zodpovedajúcemu zníženiu úväzku.

Ideálne formy práce popri materskej

Ideálne formy práce popri materskej sú časovo flexibilné, nenáročné na fyzickú prítomnosť a umožňujúce prácu z domu. Prácou na skrátený úväzok získate stabilný príjem s možnosťou postupného návratu do práce, je to však náročnejšie na organizáciu času.

Ako si vybrať správnu prácu?

V prvom rade si treba uvedomiť koľko máš času. Máš čas len počas spánku dieťaťa? Alebo vieš pracovať aj keď ho máš pri sebe? Či ani jedno a máš čas až večer, keď je už všade kľud? Ak máš málo času, hľadaj takú prácu, ktorá nevyžaduje fixné hodiny. Pri hľadaní práce nevyužívaj iba portály, skupiny a fóra, ale skontaktuj aj bývalých kolegov a známych, či náhodou nevedia o flexibilnej práci, ktorú môžeš robiť aj z domu.

Práca z domu vs. dochádzanie

K výhodám práce z domu patrí časová flexibilita - pracuješ vtedy, keď máš čas (napr., keď dieťa spí), nemusíš nikam dochádzať a tak ušetríš čas, ktorý môžeš venovať dieťaťu alebo práci. Neplatíš za dopravu, obedy vonku alebo pracovné oblečenie. Máš možnosť pracovať naraz na viacerých projektoch a popri práci riešiť drobné pracovné povinnosti.

Nevýhodou práce z domu sú vyššie nároky na sebadisciplínu - pracovať popri starostlivosti o dieťa môže byť náročné (najmä ak napríklad ochorie) a taktiež môže byť náročnejšie oddeliť prácu od súkromia.

Ak sa rozhoduješ pre dochádzanie za prácou do kancelárie, má to zopár iných predností. Práca tak nezasahuje do súkromia a naopak, pravdepodobne sa budeš môcť uchádzať aj o vyšší plat či lepšie pracovné príležitosti. Dochádzanie ti však môže zabrať desiatky minút denne, ktoré či chceš, alebo nechceš, musíš stráviť na ceste. Máš aj menej flexibility, lebo ak dieťa ochorie, je ťažšie zladiť prácu v kancelárii a starostlivosť o dieťa doma.

Dôležitá podmienka: Starostlivosť o dieťa

Pozor však na to, že je potrebné, aby počas práce (kdekoľvek je vykonávaná) bola zachovaná počas materskej dovolenky podmienka starostlivosti o dieťa zo strany matky, čiže pracovné podmienky musia byť prispôsobené možnosti celodenne sa starať o dieťa.

tags: #zamestnanec #zivnostnik #na #materskej