Zamestnanec a nárok na diéta pre dieťa do 15 rokov: Komplexný prehľad

Daňový bonus, stravovanie a ďalšie práva zamestnancov s deťmi do 15 rokov.

Úvod

Tento článok sa zameriava na práva a povinnosti zamestnancov, ktorí sa starajú o deti do 15 rokov, so zameraním na daňový bonus, stravovanie a ďalšie benefity vyplývajúce zo Zákonníka práce. Poskytuje komplexný prehľad o tom, na čo majú zamestnanci nárok a ako tieto práva uplatňovať.

Daňový bonus na dieťa: Kto má nárok a ako ho uplatniť

Daňový bonus je štátny nástroj, ktorý priamo ovplyvňuje čistý príjem zamestnancov alebo daňovú povinnosť podnikateľov, ktorí majú vlastné deti alebo sa o ne starajú. Upravený je v §33 zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. a novelou zákona o dani z príjmov účinnou od 1. januára 2025 sa podmienky jeho uplatnenia a výška zmenili.

Kto si môže uplatniť daňový bonus?

Daňový bonus na dieťa si uplatňuje rodič alebo osoba, ktorá má zverené dieťa do starostlivosti. Nárok má zamestnanec, resp. osoba s príjmami podľa § 5 zákona o dani z príjmov (tzv. závislá činnosť) a aj podnikateľ - fyzická osoba, resp. SZČO, ktorá dosahuje príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Daňový bonus na dieťa (deti) si uplatňuje vždy iba jeden z rodičov.

Je možné postupovať aj tak, že pomernú časť daňového bonusu po časť roka si uplatní jeden z rodičov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť roka druhý z rodičov. Ak nárok na daňový bonus spĺňajú obidvaja z rodičov, na jeho uplatnení sa dohodnú.

Prečítajte si tiež: Zmeny v stravnom

Kedy vzniká a zaniká nárok na daňový bonus?

Nárok na daňový bonus vzniká mesiacom, v ktorom sa dieťa narodí a zanikne dosiahnutím veku 18 rokov dieťaťa (25 rokov dieťaťa, pokiaľ ide o daňový bonus za rok 2024), pokiaľ sa sústavne pripravuje na povolanie denným štúdiom na strednej alebo vysokej škole.

Príklad z praxe

Manželia sú rozvedení, ale žijú naďalej v spoločnej domácnosti. Dieťa bolo súdom zverené matke. Otec platí na dieťa výživné. Matka je nezamestnaná a nemôže si uplatniť daňový bonus na dieťa, preto o uplatnenie daňového bonusu požiada u svojho zamestnávateľa otec. Dieťa je zverené do starostlivosti matky, ale vo vzťahu k otcovi sa nič nemení, stále ide o jeho vlastné dieťa, ktoré s ním žije v spoločnej domácnosti. Ak sa rodičia dohodli na takomto uplatnení daňového bonusu, zamestnávateľ prizná otcovi daňový bonus na základe dokladu o tejto vzájomnej dohode medzi rodičmi dieťaťa.

Ako si uplatniť daňový bonus?

Ak si chce zamestnanec uplatniť daňový bonus u zamestnávateľa naraz za celý rok, má povinnosť do 15. februára požiadať o ročné zúčtovanie dane a dodať podklady na uplatnenie daňového bonusu, ak tak neurobil počas roka. Zamestnávateľ má povinnosť vyhotoviť ročné zúčtovanie dane do 31. marca. Pokiaľ zamestnanec o ročné zúčtovanie dane do daného termínu nepožiadal, podá daňové priznanie fyzickej osoby typ A, v ktorom si uplatní daňový bonus na dieťa. V prípade, že daňová povinnosť bude nižšia než daňový bonus na dieťa, o vyplatenie daňového bonusu požiada daňový úrad priamo v daňovom priznaní, a to buď vyplatením na účet, ktorý uvedie do daňového priznania, alebo na svoju adresu.

Potrebné prílohy k daňovému priznaniu

Prílohou daňového priznania je Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti na zdaňovacie obdobie rok 2020 od zamestnávateľa/zamestnávateľov, rodný list dieťaťa (prípadne rozhodnutie súdu o osvojení dieťaťa, rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti alebo sobášny list a rodný list dieťaťa, ak ide o dieťa druhého z manželov) a ak sa dieťa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, tak aj potvrdenie o návšteve školy alebo potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa (potvrdenie o návšteve školy alebo potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa nie je potrebné predkladať v prípade, ak dieťa študuje na škole na Slovensku).

Výpočet výšky daňového bonusu

Pri spracovaní ročného zúčtovanie zamestnancov, ale aj pri podaní daňového priznania fyzickej osoby k dani z príjmov, či už typu A, ak daňové priznanie podáva zamestnanec alebo typu B, ak daňové priznanie podáva SZČO, je potrebné správne vypočítať výšku daňového bonusu, ktorý sa mení podľa veku dieťaťa. Výška daňového bonusu pre dieťa, ktoré dovŕši hranicu 15 rokov (resp. 18 rokov v prípade daňového bonusu za rok 2024), sa v uvedenej sume uplatní naposledy v tom mesiaci, v ktorom dieťa dovŕši príslušný vek.

Prečítajte si tiež: Materská/rodičovská dovolenka a zrušenie firmy

Obmedzenia a limity

Nárok na daňový bonus však možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 zákona o dani z príjmov (príjmy zo závislej činnosti) alebo do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. Vzhľadom na percentuálny limit základu dane (čiastkového základu dane) si nie každý daňovník bude môcť uplatniť daňový bonus v plnej výške.

Daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov alebo § 6 ods. Nárok na daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, alebo ich úhrnu. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a daňovník uplatňujúci si nárok na daňový bonus nemá dostatočný základ dane z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods.

Daňový bonus si môže uplatniť daňovník, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR za rok 2025 tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí. Ak je základ dane z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn (ďalej len "aktívne príjmy") alebo navýšený základ dane v súvislosti so započítaním základu dane z aktívnych príjmov druhej oprávnenej osoby vyšší ako 25 740 eur (ide o 1,5-násobok 12-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom si uplatňuje nárok na daňový bonus, t. j.

Za rok 2025 už neplatí, že ak suma daňového bonusu v ročnom zúčtovaní alebo v daňovom priznaní bola nižšia ako suma už priznaného a vyplateného daňového bonusu zamestnávateľom počas roka, zamestnanec nestratil nárok na už zamestnávateľom priznaný a vyplatený daňový bonus, ak bol vyplatený v súlade so zákonom.

Príklady výpočtov daňového bonusu

Príklad č. 1: Zamestnankyňa si uplatňuje daňový bonus na dve deti do 15 rokov na mesačnej báze u zamestnávateľa. Za mesiac január 2025 dosiahla základ dane 1 000 eur. Nárok na daňový bonus - 36 % z 1 000 eur, max.

Prečítajte si tiež: Sprievodca materskou dovolenkou pre zamestnancov a živnostníkov

Príklad č. 2: Zamestnanec pracujúci na dohodu o pracovnej činnosti si uplatňuje daňový bonus na jedno dieťa do 15 rokov na mesačnej báze u zamestnávateľa. Za mesiac október 2025 dosiahol základ dane 330 eur. Nárok na daňový bonus - 29 % z 330 eur, max.

Príklad č. 3: Zamestnankyňa má tri deti vo veku 10, 12 (navštevujúce základnú školu) a 19 rokov (študujúce na strednej škole). Zamestnankyňa si uplatňuje daňový bonus na deti u zamestnávateľa na mesačnej báze. Pri výpočte sumy daňového bonusu sa do počtu detí započítavajú vyživované deti, na ktoré si daňovník uplatňuje nárok na daňový bonus. Vzhľadom na to, že na vyživované dieťa, ktoré dosiahlo 18 rokov, daňovník nemá nárok na uplatnenie daňového bonusu, do počtu detí sa nezapočítava a zamestnávateľ pri výpočte sumy použije percento príslušné k počtu detí - 2, tzn.

Príklad č. 4: Zamestnankyňa za rok 2025 dosiahla vymedzený základ dane z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP vo výške 27 500 eur. Má jedno dieťa do 15 rokov. Z titulu základu dane prevyšujúceho sumu 25 740 eur sa bude suma daňového bonusu znižovať o 1/10 rozdielu medzi ročným základom dane zamestnankyne, t. j. 27 500 eur a sumou 25 740 eur .

Príklad č. 5: Zamestnankyňa v septembri 2025 dosiahla základ dane vo výške 2 400 eur. Má jedno dieťa vo veku 10 rokov, na ktoré si uplatňuje daňový bonus na mesačnej báze. Maximálna suma daňového bonusu na dieťa do 15 rokov je 100 eur mesačne. Zamestnankyňa dosiahla mesačný základ dane prevyšujúci sumu 2 145 eur, to znamená, že suma daňového bonusu sa zníži o 1/10 rozdielu medzi dosiahnutým základom dane, t. j. 2 400 eur a sumou 2 145 eur.

Príklad č. 6: Zamestnanec si uplatňuje daňový bonus na dve deti vo veku 4 a 17 rokov. Zamestnanec v mesiaci marec 2025 dosiahol základ dane 2 550 eur. Maximálna suma daňového bonusu na dieťa do 15 rokov je 100 eur mesačne a na dieťa od 15 do 18 rokov je 50 eur. Zamestnanec dosiahol základ dane prevyšujúci sumu 2 145 eur, to znamená, že suma daňového bonusu sa zníži o 1/10 rozdielu medzi dosiahnutým základom dane, t. j. 2 550 eur a sumou 2 145 eur.

Príklad č. 7: Zamestnanec si v roku 2025 uplatňuje daňový bonus na dve deti do 15 rokov na mesačnej báze u svojho zamestnávateľa. V novembri 2025 mu bola vyplatená vianočná odmena a vykázal základ dane vo výške 3 500 eur, kedy mu za tento mesiac nevznikol nárok na uplatnenie daňového bonusu z titulu vysokého príjmu. Základ dane za celý rok 2025 dosiahol vo výške 25 500 eur. Zamestnávateľ prihliadol počas roka na daňový bonus na deti vo výške 2 200 eur. Po skončení roka požiada zamestnanec o vykonanie ročného zúčtovania. Maximálna suma daňového bonusu na dve deti do 15 rokov za rok 2025 je vo výške 2 400 eur. Za zdaňovacie obdobie roku 2025 daňovník nedosiahol základ dane prevyšujúci sumu 25 740 eur, preto mu zamestnávateľ v ročnom zúčtovaní douplatňuje nárok do výšky 2 400 eur (36 % z 25 500 = 9 180, max.

Príklad č. 8: Zamestnanec si v roku 2025 uplatňoval mesačne daňový bonus na jedno dieťa do 15 rokov, t. j. 1 200 eur za rok 2025 (12 mesiacov x 100 eur). V prípade, že za rok 2025 dosiahol základ dane v sume 26 350 eur, zníži sa mu nárok na daňový bonus? Zamestnancovi vznikne pri ročnom zúčtovaní dane zamestnávateľom nárok na daňový bonus na dieťa v sume 1 139 eur (výpočet: 1 200 eur - 0,1 * (26 350 - 25 740 eur). Nakoľko zamestnancovi pri vykonaní ročného zúčtovania dane vyšiel nižší nárok na daňový bonus (vplyvom výšky dosiahnutého vymedzeného základu dane) ako suma daňového bonusu, na ktorú prihliadol zamestnávateľ počas roka, zamestnanec je povinný vzniknutý rozdiel v sume 61 eur vrátiť.

Dôležité upozornenie pre zamestnávateľov

Zamestnávatelia musia pozorne sledovať všetky zmeny zákonov, aby ich vedeli správne uplatniť pri výpočte miezd svojich zamestnancov. Veľkou pomocou je účtovný systém, ktorý tieto zmeny aplikuje v správnom čase. Jedným z takýchto účtovných systémov s modulom mzdovej agendy je systém Money S3 alebo Money S4, ktoré po zadaní údajov do mzdovej agendy zamestnanca prepočítavajú nárok na daňový bonus a jeho výšku podľa dokumentov poskytnutých zamestnancom.

Stravovanie zamestnancov: Povinnosti zamestnávateľa a daňové aspekty

Zákonník práce v § 152 ustanovuje povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie zamestnancom. Táto povinnosť sa týka každého zamestnávateľa bez ohľadu na to, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu.

Kedy vzniká nárok na stravovanie?

Zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom vo všetkých zmenách zabezpečiť stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti. Každý zamestnanec v pracovnom pomere, ktorý na svojom pravidelnom pracovisku v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny bez ohľadu na to, či pracuje v rovnomerne alebo nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase a nepretržitej prevádzke, má nárok na stravovanie.

Nárok na stravovanie nemá zamestnanec, ktorého pracovná zmena netrvala viac ako 4 hodiny. Pracovná zmena podľa § 90 Zákonníka práce je časť ustanoveného týždenného pracovného času, ktorý je zamestnanec povinný na základe vopred určeného rozvrhu pracovných zmien odpracovať v rámci 24 hodín po sebe nasledujúcich a prestávka v práci, pričom začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov. Nárok na stravovanie nie je podmienený nárokom na prestávku v práci.

Príklady z praxe

• Príklad 1: Zamestnanec pracoval na svojom pra­covisku od 7,30 hod. do 12,30 hod., kedy ho zamestnávateľ vyslal na pracovnú cestu. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi stravovanie, lebo odpracoval viac ako štyri hodiny.
• Príklad 2: Zamestnanec má uzatvorený pracovný pomer s kratším pracovným časom. Denne odpracuje 4 hodiny.
• Príklad 3: Zamestnanec má týždenný pracovný čas 20 hodín rozvrhnutý na 3 dni v týždni, a to v pondelok a v stredu 8 hodín a v piatok 4 hodiny. Nárok na stravovanie mu vznikne v pondelok a v stredu.
• Príklad 4: Zamestnanci pracujú v 12-hodi­no­vých pracovných zmenách. Zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť im jedno hlavné jedlo. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie teplé hlavné jedlo.
• Príklad 5: Zamestnávateľ v oblasti stavebníctva zamestnáva zamestnancov, ktorí pracujú v rôznych miestach na území republiky. Zamestnanci majú v pracovnej zmluve dohodnuté miesto pravidelného pracoviska miesto trvalého bydliska. Zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť týmto zamestnancom stravovanie v zmysle Zákonníka práce, zamestnancom patrí stravné za každý deň pracovnej cesty v závislosti od dĺžky trvania pracovnej cesty.
• Príklad 6: Zamestnanec pracuje denne od 7,00 hod. do 12,00 hod. Keďže jeho pracovná zmena nie je dlhšia ako 6 hodín, zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť mu prestávku v práci na odpočinok a jedenie. Nárok na poskytnutie stravovania mu však vzniká, lebo jeho pracovná zmena je dlhšia ako 4 hodiny.
• Príklad 7: Domácky zamestnanec v zmysle § 52 Zákonníka práce, ktorého výkon práce je klasickým pracovným pomerom, s tým rozdielom, že prácu nevykonáva na pracovisku u zamestnávateľa, ale napr. doma, má nárok na stravovanie.
• Príklad 8: Zamestnanec, prekladateľ, má v pracovnej zmluve so zamestnávateľom dohodnutý druh práce: preklady odborných textov, miesto výkonu práce: miesto trvalého bydliska a pracovný čas: 30 hodín týždenne.
• Príklad 9: Zamestnanec má u toho istého zamestnávateľa uzatvorený riadny pracovný pomer s výkonom práce denne od 6,00 hod. do 14,00 hod. a zároveň druhý pracovný pomer na práce iného druhu s výkonom práce v stredu od 15,00 hod. do 19,30 hod.
• Príklad 10: Zamestnanec má so zamestnávateľom uzatvorený pracovný pomer a súčasne s ďalším zamestnávateľom má uzatvorený pracovný pomer na kratší pracovný čas. Zamestnancovi vzniká nárok na zabezpečenie stravovania za odpracovaný čas, resp. pracovnú zmenu.
• Príklad 11: Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi pri nástupe do zamestnania dňa 1. 1. 2010 stravovacie poukážky na mesiac január v počte 19 ks na každý pracovný deň. V dňoch 25. 1. až 27. 1. 2010 bol zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu a mal nárok na stravné v zmysle zákona o cestovných náhradách. V zmysle § 152 ods. 6 Zákonníka práce mu zamestnávateľ neposkytne stravovanie.
• Príklad 12: Zamestnanec nepracoval z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečiť mu stravovanie. Zamestnávateľ prerokoval so zástupcami zamestnancov úpravu podmienok, za ktorých môže poskytovať stravovanie aj počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnancov.
• Príklad 13: Zamestnanec odpracoval 8-hodinovú pracovnú zmenu a pokračuje v práci nadčas. V rámci práce nadčas odpracoval ešte 5 hodín. Keďže práca nadčas je vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom pracujúcim v nadčase, a to ani v prípade, že práca nadčas trvala viac ako 4 hodiny.
• Príklad 14: Konateľ nemá so spoločnosťou uzatvorený pracovný pomer. Spoločnosť mu poskytuje stravovanie. V prípade, že u zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia alebo zamestnanecká rada, môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancom dohodnúť rozšírenie okruhu osôb, ktorým bude poskytovať stravovanie, aj o konateľa spoločnosti.

Formy zabezpečenia stravovania

Zamestnávateľ je v právomoci rozhodnúť, akým spôsobom stravovanie zabezpečí. V zmysle § 152 ods. 2 Zákonníka práce môže stravovanie zabezpečiť:

• vo vlastnom stravovacom zariadení,
• v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa,
• prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby, t. j. zamestnávateľ môže uzatvoriť zmluvy so sprostredkovateľskými spoločnosťami ako napr. Accor services Slovakia, s. r. o., Doxx - stravné lístky, s. r. o., Le cheque dejeuner, s. r. o., Sodexho paas SR, s. r. o., Vaša stravovacia s. r. o.

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie

Okrem povinnosti zamestnávateľa poskytovať zamestnancom stravovanie, je zamestnávateľ povinný na stravovanie aj prispievať. V zmysle § 152 ods. 3 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný prispievať na stravovanie:

• v sume najmenej 55 % ceny jedla,
• najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a aktuálneho opatrenia MPSVaR SR o sumách stravného, t. j. minimálne 55 % ceny jedla, ale maximálne 55 % stravného v prvom časovom pásme.

Určenie maximálnej výšky príspevku zamestnávateľa vo výške 55 % zo sumy stravného v prvom časovom pásme platí aj v prípade, ak cena poskytovaného jedla je nižšia ako táto suma.

Zamestnávateľ môže okrem toho poskytovať príspevok podľa osobitného predpisu, ktorým je § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Vo všeobecnosti platí, že príspevok zo sociálneho fondu je možné poskytnúť iba zamestnancom, zo mzdy ktorých sa sociálny fond tvorí.

Výnimočné prípady a finančný príspevok

Zamestnávateľ môže svoju povinnosť zabezpečenia stravovania vo výnimočných prípadoch splniť aj poskytnutím finančného príspevku v zmysle § 152 ods. 5 Zákonníka práce. Ide o prípady, kedy stravovanie neumožňujú podmienky výkonu práce, ako napr. zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie, napr. z dôvodu práce v teréne, alebo ak zamestnanec predložil zamestnávateľovi lekárske potvrdenie o závažnom ochorení tráviaceho traktu, ktoré vyžaduje dodržiavanie prísnej špeciálnej diéty.

Stravovacie poukážky

Pri zabezpečení stravovania prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby formou stravovacích poukážok, hodnota stravovacej poukážky v zmysle § 152 ods. 4 Zákonníka práce musí byť najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín.

Kombinácia foriem stravovania

Zamestnávateľ môže jednotlivé formy zabezpečenia stravovania aj kombinovať, napr. zabezpečí stravovanie u iného zamestnávateľa v blízkosti svojej predajne, ktorý však prevádzkuje stravovacie zariadenie len v pracovné dni.

Stravovanie zamestnancov z pohľadu zákona o dani z príjmov

Zamestnávateľ, právnická aj fyzická osoba účtujúca v sústave podvojného alebo jednoduchého účtovníctva, musí pri poskytovaní stravovania svojim zamestnancom postupovať okrem Zákonníka práce aj v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Povinný príspevok zamestnávateľa v súlade so Zákonníkom práce je v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 4 zákona o dani z príjmov uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa.

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je možné uplatniť do daňových výdavkov len v prípade, že spĺňa podmienky definované v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, t. j. ide o výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka. Ak výšku výdavku limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu.

Ďalšie práva zamestnancov s deťmi do 15 rokov

Okrem daňového bonusu a stravovania majú zamestnanci, ktorí sa starajú o deti do 15 rokov, aj ďalšie práva vyplývajúce zo Zákonníka práce.

Zákaz nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času

Ak sa trvalo staráte o dieťa, ktoré je mladšie ako 15 rokov a zároveň vás možno považovať za osamelého zamestnanca, nemôže vám zamestnávateľ bez vášho súhlasu nerovnomerne rozvrhnúť pracovný čas.

Dlhšia základná výmera dovolenky

Trvalá starostlivosť o dieťa sa spája s navýšením základnej výmery dovolenky za kalendárny rok zo štyroch na päť týždňov, a to aj vtedy, ak ste ešte nedovŕšili 33 rokov. Ak nespĺňate podmienku trvalej starostlivosti o dieťa počas celého kalendárneho roka, budete mať nárok na navýšenie dovolenky nad rámec základnej štvortýždňovej výmery len v pomernom rozsahu.

Voľno na „OČR“ v prípade choroby dieťaťa

Zamestnávateľ musí ospravedlniť vašu neprítomnosť v práci v prípade osobného a celodenného ošetrovania chorého dieťaťa. Za dobu starostlivosti o dieťa vám náleží ošetrovné vyplácané Sociálnou poisťovňou.

Pracovné voľno na sprevádzanie dieťaťa na vyšetrenie

Ak s dieťaťom potrebujete ísť k lekárovi kvôli náhlemu ochoreniu či úrazu alebo ho musíte sprevádzať na plánované vyšetrenie, ošetrenie či liečenie, musí vám zamestnávateľ poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy. Nárok vám však patrí len vtedy, ak dieťa nesprevádza iný rodinný príslušník a môžete ho využiť len na nevyhnutne potrebný čas (najviac na 7 dní v kalendárnom roku). Zároveň musí platiť, že uvedené úkony nie je možné vykonať mimo pracovného času.

Voľno na sprevádzanie do zariadenia sociálnej starostlivosti/špeciálnej školy

Pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas vám náleží tiež v prípade, keď potrebujete dieťa so zdravotným postihnutím sprevádzať do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo do špeciálnej školy. Na voľno má nárok len jeden z rodinných príslušníkov a najviac sa poskytuje na 10 dní v kalendárnom roku.

Príspevok na rekreáciu (tábory pre deti)

Príspevok na rekreáciu môžete dobre využiť aj vtedy, keď neplánujete nijaké rodinné dovolenkové aktivity na Slovensku. Zamestnávateľ vám ho totiž môže vyplatiť aj na kompenzáciu výdavkov na organizované viacdenné aktivity alebo zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území SR (typicky detské tábory trvajúce aspoň 2 dni), ktorých sa zúčastní vaše dieťa navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov osemročného gymnázia.

Na príspevok máte právny nárok, ak má váš zamestnávateľ viac ako 49 zamestnancov a váš pracovný pomer trvá aspoň 24 mesiacov. Hradí sa v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v čiastke 275 eur ročne.

Príspevok na športovú činnosť dieťaťa

Príspevok na športovú činnosť dieťaťa až do 18 rokov jeho veku je od 1. 1. 2025 nárokovateľný, ak pracujete aspoň 24 mesiacov u zamestnávateľa zamestnávajúceho viac ako 49 zamestnancov. Podobne ako príspevok na rekreáciu, aj tento sa vypláca v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v čiastke 275 eur za rok v úhrne na všetky vaše deti. Príspevok možno použiť na kompenzáciu výdavkov na športovú činnosť dieťaťa v organizácii zapísanej v registri právnických osôb v športe. Uhradí sa len vtedy, ak príslušnosť dieťaťa k športovej organizácii trvá aspoň 6 mesiacov.

#

tags: #zamestnanec #dieta #do #15 #rokov