Predoperačné vyšetrenia v tehotenstve: Komplexný sprievodca pre budúce mamičky

Počas tehotenstva je starostlivé sledovanie budúcej mamičky a vyvíjajúceho sa plodu kľúčové pre zabezpečenie zdravého priebehu tehotenstva. Pravidelné prehliadky zohrávajú dôležitú úlohu pri identifikácii a minimalizácii potenciálnych rizík. Tento článok poskytuje komplexný prehľad predoperačných vyšetrení počas tehotenstva, ich významu a načasovanie.

Komplexný prenatálny skríning: Kľúč k včasnej detekcii

Komplexný prenatálny skríning sa v súčasnosti považuje za najefektívnejšiu a najbezpečnejšiu skríningovú stratégiu. Ide o súbor vyšetrení, ktorých cieľom je odhaliť prípadné postihnutie plodu.

Pre výpočet rizika sa sledujú nasledujúce faktory:

  • Vek matky
  • Biochemické parametre (PAPP-A, thCG, AFP, uE3)
  • NT (Nuchal Translucency, t. j. šijové prejasnenie) - veľmi presný a citlivý ultrazvukový marker pre výpočet rizika Downovho syndrómu u plodu

Plod a placenta produkujú rôzne látky, ktoré sa v rámci skríningu merajú v materskom sére. Medzi najčastejšie vyšetrované patria:

  • PAPP-A (špecifický tehotenský proteín A): Jeho nízka hladina počas 1. a na začiatku 2. trimestra môže poukazovať na riziko Downovho syndrómu u plodu. Gynekológ vykoná odber krvi na PAPP-A v období medzi 10. - 13. týždňom veku plodu.
  • AFP (alfafetoproteín): Je dôležitý ukazovateľ genetických alebo anatomických vývojových chýb plodu. Odber druhej vzorky krvi na AFP a uE3 sa vykonáva v období medzi 14. - 15. týždňom.
  • Vyšetrenie sonomorfológie a NT (šijové prejasnenie): Vykonáva sa v období medzi 11. - 13. týždňom, optimálne v 12. týždni.

Interpretácia výsledkov skríningu

Je dôležité zdôrazniť, že pozitívny výsledok skríningu na riziko Downovho syndrómu automaticky neznamená, že plod je postihnutý. Takýto výsledok je len dôvodom na podrobné konzultovanie, prípadne na nové posúdenie správnosti použitých údajov a na ponuku špecializovaných diagnostických vyšetrení. Ak sa tehotná žena po genetickom vyšetrení a konzultácii rozhodne pre invazívny odber vzorky, napríklad pre amniocentézu (odber plodovej vody), musí byť oboznámená aj o samotnom riziku tohto invazívneho zákroku. Pozitívny výsledok skríningu na Downov syndróm je možné získať z neznámych dôvodov aj pri úplne zdravom plode.

Prečítajte si tiež: Prenatálna starostlivosť – sprievodca

Naopak, negatívny výsledok nezaručuje, že plod nemá vývojovú chybu, pretože ani ultrazvukovým vyšetrením nie je možné zistiť všetky morfologické chyby plodu. Dokonca ani vyšetrením krvi matky sa nedá vždy identifikovať plod s Downovým syndrómom, či inou chromozómovou anomáliou. Ani najnovšie a najefektívnejšie skríningové stratégie nevedia zachytiť tento syndróm na 100 %. Existuje aj množstvo iných vývojových chýb a ochorení plodu, ktoré sa v súčasnosti nedajú zachytiť dostupnými vyšetreniami.

Pri určitom percente tehotenstiev ani prenatálny skríning nezistí vývojovú chybu plodu a preto sa nepodniknú ďalšie vyšetrenia. Z tohto dôvodu je dôležité absolvovať čo najkvalitnejší prenatálny skríning a kvalitné ultrazvukové vyšetrenie plodu v 2. trimestri.

Pre prenatálny skríning platí, že čím väčší počet markerov sa u tehotných žien vyšetruje, tým je skríning bezpečnejší, presnejší a efektívnejší. Vypočítava sa individualizované riziko, čo je pravdepodobnosť, že plod môže mať vývojovú alebo chromozómovú vrodenú chybu. Týka sa to približne jedného z 200 plodov.

Faktory ovplyvňujúce riziko vrodených vývojových porúch

Riziká vzniku vrodených vývojových porúch stúpajú s vekom matky, ale dôležité sú aj iné faktory ako napr.:

  • Ochorenia matky
  • Genetická predispozícia
  • Fajčenie
  • Alkoholizmus
  • Narkománia
  • Veľmi zlá životospráva
  • Rôzne druhy žiarenia
  • Životné prostredie

V prípade hraničných výsledkov integrovaného skríningu alebo výsledkov hodných pozornosti, sa zapíšu poznámky pre gynekológa. Gynekológ prekonzultuje správu s tehotnou ženou a rieši ďalší postup starostlivosti.

Prečítajte si tiež: Tehotenstvo a práca

Práva a povinnosti: Informovaný súhlas a autonómia

Lekár má povinnosť budúcu mamičku o možnosti skríningu informovať a čo najlepšie ho aj zabezpečiť. Účasť na skríningu je dobrovoľná. Vyšetrenia sa vykonajú len po konzultácii s lekárom a po dokumentovanom a informovanom súhlase tehotnej ženy. Budúca mamička má plnú autonómiu a sama sa dobrovoľne rozhodne, či príjme alebo odmietne všetky alebo len niektoré ponúkané vyšetrenia a postupy.

Tehotenský kalendár: Prehľad vyšetrení počas tehotenstva

Počas tehotenstva vás čakajú rôzne rutinné vyšetrenia, na mnohé sa mamičky tešia, pretože prvýkrát vidia bábätko. Preventívna starostlivosť o tehotné je podstatne rozsiahlejšia ako bežná gynekologická prevencia. Kým zdravé ženy v bežnom cykle chodia ku gynekológovi raz ročne, budúce mamičky čakajú vyšetrenia oveľa častejšie, najskôr raz za mesiac, pred pôrodom sa frekvencia zvýši a napokon idú po pôrode na kontrolu až po šestonedelí, teda po 6- až 8-mich týždňoch.

Zhrnutie vyšetrení v skratke:

  • Medzi 8. a 12. týždňom (tt): Prvé vstupné vyšetrenie, potvrdenie tehotenstva, založenie tehotenskej knižky, vstupné vyšetrenia a krvné testy.
  • Medzi 11. a 14. tt: Prvý veľký prenatálny skríning, určenie dňa pôrodu, zistenie pohlavia dieťatka, kontrola a meranie plodu, spresnenie viacpočetného tehotenstva, posudzovanie prípadných vrodených, vývojových chýb.
  • Medzi 12. a 16. tt (neskôr medzi 24. a 32. tt): 3D/4D ultrazvuk (voliteľné).
  • Medzi 15. a 20. tt: Amniocentéza, vyšetrenie na abnormality plodu vrátane Downovho syndrómu.
  • Okolo 16. tt: Tripple test, genetické vyšetrenie na prípadné vrodené vývojové chyby plodu.
  • Medzi 18. a 22. tt: Druhý veľký ultrazvuk.
  • Medzi 24. a 28. tt: Test na gestačnú cukrovku, tzv. oGTT - orálny glukózovo-tolerančný test (patrí k štandardným skríningovým vyšetreniam) - v prípade zvýšeného rizika vám ho však robili už v I. trimestri.
  • Medzi 30. a 32. tt: Tretí veľký prenatálny skríning.
  • Dvakrát počas tehotenstva: Preventívne vyšetrenie u zubára.

Detailný pohľad na jednotlivé vyšetrenia

Prvé vyšetrenie a tehotenská knižka

Prvé vyšetrenie tehotnej je nutné urobiť najneskôr od 8. do 12. týždňa tehotenstva, teda v treťom mesiaci. Vstupné vyšetrenie je o potvrdení tehotenstva vaginálnou sondou - na UTZ tak môžete vidieť gestačný vak, žĺtkový vak a malú bodku, ktorá predstavuje zárodok vášho bábätka - a môžete tiež začuť akciu srdca plodu (bije rýchlosťou 130 - 150 úderov za minútu) už od 6. tt.

Vďaka tomuto vyšetreniu sa tiež určí veľkosť maternice, ktorá dosahuje po okraj lonovej kosti. Na rad príde aj mikroskopické vyšetrenie krčku maternice v pošvových zrkadlách s odberom onkologickej cytológie. „Ďalej zaznamenáme počiatočnú hmotnosť budúcej mamičky, vyšetríme krvný tlak a moč na bielkovinu, hnis a cukor. Moč pošleme aj na kultivačné vyšetrenie," opísal postup lekár.

Krv sa tehotnej berie hneď na niekoľko laboratórnych vyšetrení - HIV, syfilis, žltačku typu B, chlamýdie, vyšetrenie krvného obrazu, protilátky na toxoplazmózu a rubeolu, vyšetrenie krvnej skupiny a pri negatívnom Rh faktore aj na Rh protilátky.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o tehotnú gupku

Všetky výsledky sa zaznamenajú do tehotenskej knižky - vrátane predchádzajúcich tehotenstiev, prípadných potratov či tehotenských komplikácií, prekonaných ochoreniach, operáciách, genetických ochoreniach a celkovom zdravotnom stave ženy. Spýtajú sa vás, či fajčíte, pijete alkohol, beriete nejaké lieky.

Predpokladaný termín (ešte sa neskôr bude korigovať), kedy dieťatko príde na svet, sa vypočíta podľa dátumu poslednej menštruácie - prvého dňa, alebo dátumu počatia. Prvorodičkám, resp. ženám, u ktorých ide o prvé tehotenstvo, je dôležité zmerať panvu pelvimetrom, pričom sa zhodnotí priestrannosť pôrodných ciest.

Nenahraditeľnú úlohu v prvom trimestri má ultrazvuk. Ukáže napríklad aj uloženie plodu vo vnútri maternice, čím lekár môže vylúčiť životu nebezpečné mimomaternicové tehotenstvo.

Kedy rýchlo kontaktovať lekára či lekárku?

V tejto dobe je dôležité kontrolovať akékoľvek netradičné príznaky, ktoré môžu indikovať problém, ale nutne nemusia. Je dobré kontaktovať lekára či lekárku alebo rovno zabehnite na pohotovosť, ak:

  • Ste si všimli zvláštne sfarbený výtok, zmenila sa jeho konzistencia, cítite svrbenie
  • Máte horúčku, prípadne zimnicu
  • Páli vás pri močení
  • Cítite bolesti v krížoch alebo silné bolesti v podbrušku
  • Zakúšate veľké nevoľnosti spoločne so zvracaním a neudržíte v sebe žiadne tekutiny
  • Akokoľvek vaginálne krvácate a cítite silné kŕče
  • Uniká plodová voda alebo cítite tlak na konečník
  • Pociťujete silné a náhle bolesti hlavy, máte rozmazané videnie alebo zmeny vo videní, opuchnú vám končatiny alebo tvár a nameriate si vysoký krvný tlak
  • Ste dýchavičná a cítite bolesti na hrudníku
  • Pociťujete závrate či točenie hlavy

Prvý veľký ultrazvuk - prenatálny skríning

Prvý veľký prenatálny skríning ženy čaká zvyčajne medzi 11. - 14. tt. Lekár či lekárka z neho zisťujú kľúčové údaje nielen ohľadne napr. viacpočetného tehotenstva, ale aj zdravia bábätka, vývojových chýb, ale pomerne presne sa datuje dĺžka tehotnosti - na základe veľkosti bábätka od temena/hlavičky po kostrč/zadoček (CRL - crown-rump length) - či upravuje a spresňuje termín pôrodu. V prvom rade uvidíte svoje dieťatko, zrejme z profilu, ako sa pohybuje, kopká, vystiera končatiny. Bude poriadne aktívne. Uvidíte rozpoznateľný profil s jasne viditeľným nosíkom a bradou - bude prosto vyzerať, ako by ste očakávali. Začujete tlkot srdiečka, dozviete sa, či je s ním všetko v poriadku a jeho rast a vývoj je v norme. Zistí sa aj pozícia placenty. Tento skríning trvá od 15 do 30 minút.

Do pravdepodobnosti 50% sa posudzujú vrodené, vývojové chyby, ktorými by bábätko mohlo trpieť, napr. cez nuchálnu translucenciu sa určuje pravdepodobnosť Downovho syndrómu (šijové prejasnenie, nahromadenie tekutiny na šiji), ne/prítomnosť nosovej kostičky a ďalšie markery na srdiečku, ktoré by mohli napovedať o možnostiach chromozomálnych chýb.

Ďalej sa zisťuje pohlavie bábätka - no negarantuje sa. Podmienkou je, že bábätko „dobre“ leží, teda na chrbátiku a pozerá smerom nahor.

Testy na genetické ochorenia: Amniocentéza, trisomy, tripple testy

Na tehotnú čaká hneď viacero takýchto testov. Medzi 10. a 13. týždňom jej vezmú krv na tehotenský plazmatický proteín (PAPP-A) a u rizikových pacientok sa prísnejšie sleduje ultrazvukovo šijové prejasnenie. Tieto parametre sa vyhodnocujú spolu s ostatnými testami v II. trimestri.

Začiatkom 16. týždňa žena podstupuje biochemický vyhľadávací test Downovho syndrómu a rázštepov neurálnej trubice. Vykonáva sa odber krvi na sérový alfa-fetoproteín, sérový choriový gonadotropín. Riziko výskytu choroby potom hodnotí genetik pričom prihliada na týždeň tehotenstva, hmotnosť a veľkú váhu má vek tehotnej ženy. Výsledky môžu ukázať niektoré znížené či zvýšené hodnoty, netreba sa však hneď zľaknúť.

Po 35-roku života ženy, zvyčajne medzi 15. a 22. tt gynekológovia a gynekologičky ponúkajú ženám možnosť vykonať amniocentézu - a to v nemocnici. Poslať vás k nemu môžu aj vtedy, ak napr. existuje podozrenie na vývojové odchýlky, alebo máte v rodine históriu genetických porúch, alebo vám zistili odchýlky pri krvných prenatálnych skríningových vyšetreniach.

Ide o párminútový zákrok pod ultrazvukom, pri ktorom sa cez plodový obal a brušnú dutinu tenkou, dlhou ihlou odoberá vzorka plodovej vody. Z tej sa následne zisťuje, či má plod správny počet chromozómov a zisťujú sa chromozómové abnormality ako napr. Downov syndróm - výsledky by ste mali mať do 2 - 3 týždňov.

Na jeho detekciu sa používa aj ďalší test, konkr. trisomy test, ktorý sa zase vykonáva medzi 11. - 22. tt ako prenatálny skríning vrodených vývojových chýb u plodu - z krvi matky. Udáva sa, že je presný na viac než 99 % a výsledok by vám mali doručiť do 5 pracovných dní.

Tento test sa ale používa aj na zisťovanie ďalších možných chromozómových odchýlok plodu ako trizómia chromozómov č.18 (Edwardsov syndróm), č.13 (Patauov syndróm) a spomínaný č.21 (Downov syndróm) - ide totiž o najčastejšie chromozómové poruchy plodu prejavujúce sa mnohopočetnými chybami a mentálnym postihnutím.

Okrem trisomy testu existuje ešte ďalší test, ktorý si môžete zvoliť - tripple test, ktorý sa vykonáva medzi 16. a 20. tt. Je potrebné sa naň objednať a tiež ide o genetické vyšetrenie na vrodené vývojové chyby plodu.

Každá mamička si môže vybrať, čo z toho chce absolvovať, alebo sa môže predtým poradiť so svojou gynekologičkou či gynekológom, ktorí podľa vašej zdravotnej karty budú najlepšie vedieť, aké riziká hrozia a preto ktoré testy budú pre vás najvhodnejšie, aby sa vylúčili a boli ste si istá.

Druhý veľký ultrazvuk

Niekedy medzi 18. - 22. tt sa vykonáva ďalší, druhý veľký ultrazvuk, na ktorý sa musíte objednať. Okrem polohy plodu či uloženia placenty, pupočnej šnúry, množstva plodovej vody a pohlavia sa opäť kontroluje aj možný výskyt vývojových porúch.

K najčastejším chybám, ktoré sa cez tento UTZ sledujú, patrí podozrenie na Downov syndróm - teoreticky sú vidno neprítomnosť nosovej kostičky, alebo je príliš malá, zhrubnutie šije, teda nahromadenie tekutiny na záhlaví, tzv. minormarkery (veľkosť obličkových panvičiek, vrodené srdcové chyby, oddialený veľký prst na nožičke).

Ďalej je to podozrenie na Edwardsov syndróm (trizómia 18) - tzv. strawberry skull, teda hlavička v tvare jahody a pšeciálne držanie prštekov na rukách - druhý cez tretí a piaty cez štvrtý. Ak vidia lekári a lekárky tzv. open hand (otvorenú rúčku), trizómiu osemnásteho chromozómu vedia vylúčiť.

Sleduje sa tiež vývoj centrálneho nervového systému a odchýlky v tvare a veľkosti mozgu, mozočku, rozšírenie mozgových komôr, vrodené chyby chrbta a chrbtice, ďalej vývojové vrodené chyby gastrointestinálneho systému ako vstupovanie pupočníka do bruška atď.

Ak niečo nie je v poriadku, existuje podozrenie na vrodené chyby, lekár či lekárka vás pošlú k ďalšiemu špecialistovi či špecialistke, ktoré diagnózu sonograficky buď potvrdia alebo vylúčia.

Glukózový tolerančný test a gestačná cukrovka

Orálny glukózovo-tolerančný test oGTT patrí k štandardným skríningovým vyšetreniam. „oGTT je zameraný na odhalenie poruchy metabolizmu cukrov a to buď gestačného diabetes mellitus (GDM) alebo poruchy glukózovej tolerancie (PGT). Realizuje sa medzi 24.-28. gestačným týždňom, no v prípade zvýšeného rizika vzniku tehotenskej cukrovky je možné ho realizovať už v I. trimestri. Individuálne riziko zhodnocuje obvodný gynekológ či gynekologička na základe anamnestických údajov o pacientke,“ vysvetlila pre Najmama.sk gynekologička, pôrodníčka a lekárka IVF MUDr. Viera Belušáková.

„oGTT sa realizuje podaním 75 g glukózy (zakúpená v lekárni) v 250 ml čistej vody nalačno. Pred vyšetrením je potrebné dodržať niekoľko režimových opatrení: test sa robí nalačno (t.j. aspoň 8 hod. lačnenia), vyšetrovaná smie piť čistú vodu (pred aj počas testu), 3 dni pred testom má mať bežné stravovacie návyky, deň pred testom je potrebné vylúčiť zvýšenú fyzickú námahu. Lieky s anti-inzulínovým efektom (kortikoidy, tyroxín, progesterón…) je potrebné užiť až po skončení testu. Počas celého testu je potrebné ostať v kľude, vyhýbať sa fyzickej námahe. Krv sa odoberá 3x zo žily (nie kapilárna z prsta) nalačno, hodinu po vypití glukózy a dve hodiny po vypití glukózy,“ popísala lekárka. Ak by ste si napr. po negatívnej predchádzajúcej skúsenosti nepriala vypiť štandardný roztok glukózy, sú podľa lekárky dostupné aj komerčne vyrábané prípravky s rovnakým obsahom glukózy s ovocnou príchuťou za prijateľnú cenu. V krajnom prípade, napr. ak žena zvracia počas testu, sa test neopakuje, ale žena skonzumuje takzvané štandardné raňajky s obsahom aspoň 50 g sacharidov (napríklad biele pečivo, ovocný džús alebo kolu).„Odbery sa urobia rovnako, pričom výsledky takto modifikovaného testu sú limitované, s rizikom nezachytenia poruchy glukózovej tolerancie - počínajúcej formy GDM (ale je lepšie urobiť tento náhradný test než žiaden),“ povedala.

Tretí veľký ultrazvuk

Napokon medzi 30. a 32. tt vás čaká tretí veľký prenatálny skríning. Už vidno, že plod zaujíma predpôrodnú polohu, ale nie je to stopercentne dané, že takto vydrží do času pôrodu, len je už menšia šanca zmeny. Cez sondu sa opäť skontroluj poloha a postavenie plodu, meria sa veľkosť dieťatka, teda priemer a obvod hlavičky, obvod bruška a veľkosť stehnovej kostičky. Odhadne sa hmotnosť a na základe toho vedia lekári a lekárky, či rastie dobre a má dostatočné množstvo výživy a kyslíka. Dôležité je tiež skontrolovať, či je placenta v maternici na správnom mieste a nerobí pôrodnú prekážku. Tiež sa robí dopplerovské zobrazenie ciev, zisťuje sa prietok krvi cez pupočnú šnúru, ktorá výživu potvrdí.

tags: #z #predoperacnych #vysledkov #oznamili #tehotna