Dojčenie je prirodzený a optimálny spôsob výživy pre novorodencov a dojčatá. Poskytuje im nielen všetky potrebné živiny, ale aj dôležité protilátky a imunitné bunky, ktoré ich chránia pred infekciami a alergiami. Mnohé organizácie a odborníci na celom svete dojčenie aktívne podporujú a odporúčajú. Prečo je dojčenie také dôležité a kto ho odporúča?
Svetový týždeň dojčenia a iniciatívy na podporu dojčenia
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA) sa v spolupráci so Svetovou alianciou pre dojčenie (WABA) zapája do celosvetovej kampane zameranej na podporu prirodzeného dojčenia. Svetový týždeň dojčenia, ktorý WABA organizuje od roku 1992, je kampaň zameraná na zvýšenie povedomia o výhodách dojčenia a na podporu dojčiacich matiek. Tohtoročná téma kampane WABA je "Closing the Gap - podpora dojčenia pre všetkých". Aj EFCNI v spolupráci s SK SaPA už po desiatykrát aktívne podporuje a zúčastňuje sa na Svetovom týždni dojčenia vlastnou kampaňou.
Výhody materského mlieka pre dieťa
Materské mlieko je ideálnou voľbou pre novorodencov narodených v termíne aj pre predčasne narodené deti. Obsahuje množstvo zložiek, ktoré majú pre novorodencov prospech v mnohých oblastiach:
- Optimálna výživa: Materské mlieko má ideálny pomer živín, zdravých tukov, vitamínov a minerálov, ktoré podporujú vývoj mozgu, čriev a nervového systému.
- Posilnenie imunitného systému: Materské mlieko obsahuje látky, ktoré pomáhajú posilňovať imunitný systém a znižujú riziko vzniku cukrovky 1. a 2. typu. Poskytuje prevenciu infekcií gastrointestinálneho traktu, respiračných infekcií, podporuje rast a dozrievanie čriev.
- Lepšie výsledky v testoch inteligencie a školskej dochádzke: Podľa vedeckých štúdií deti a mladiství, ktorí boli dojčení, majú preukázané omnoho lepšie výsledky v testoch inteligencie a pravidelnejšej školskej dochádzke. Dokonca existuje priama väzba medzi dojčením a vyššími príjmami, teda aj kvalitnejším životom v dospelosti.
- Prevencia nadváhy a obezity: Deti a mladiství, ktorí boli dojčení, majú menšiu pravdepodobnosť, že budú trpieť nadváhou alebo obezitou (WHO, 2014).
- Ochrana pred alergiami: Materské mlieko znižuje riziko alergií.
- Lepší celkový zdravotný stav a nižšia chorobnosť: Dojčené deti majú štatisticky významne lepší celkový zdravotný stav a nižšiu chorobnosť.
- Zníženie rizika obezity, vysokého krvného tlaku a cukrovky prvého typu: Dojčenie tiež znižuje riziko obezity v neskoršom veku, vysokého krvného tlaku aj cukrovky prvého typu.
Výhody dojčenia pre matku
Dojčenie má aj mnoho výhod pre dojčiacu ženu:
- Rýchlejšie zotavenie po pôrode: Hormón oxytocín, ktorý sa vyplavuje pri dojčení, pomáha maternici vrátiť sa do pôvodnej veľkosti.
- Strata kalórií: Dojčenie pomáha spáliť približne 500 kalórií denne.
- Zníženie rizika ochorení: Dojčenie dlhšie ako šesť mesiacov znižuje celoživotné riziko vzniku srdcových chorôb, cukrovky 2. typu, rakoviny vaječníkov a rakoviny endometria.
- Prirodzená metóda na oddialenie ďalšieho tehotenstva: Dojčenie môže slúžiť ako prirodzená metóda na oddialenie ďalšieho tehotenstva.
- Pohodlie a dostupnosť: Materské mlieko je vždy k dispozícii, má optimálnu teplotu a nič nestojí.
- Emocionálne puto: Dojčenie posilňuje emocionálne puto medzi matkou a dieťaťom.
Kto odporúča dojčenie?
Dojčenie odporúčajú mnohé organizácie a odborníci na celom svete:
- Svetová zdravotnícka organizácia (WHO): WHO odporúča začať s dojčením už v priebehu prvej hodiny života dieťaťa, výlučné dojčenie v priebehu prvých 6 mesiacov bez prídavkov tekutín a pokračovať v dojčení do dvoch rokov a dlhšie, až do prirodzeného odstavenia.
- UNICEF: UNICEF podporuje odporúčania WHO a aktívne sa podieľa na podpore dojčenia.
- Americká akadémia pediatrie (AAP): AAP odporúča 6 mesiacov výlučného dojčenia.
- Európsky úrad pre bezpečnosť potravín: Odporúča prvé 4 až 6 mesiacov výlučného dojčenia.
- Laktačné poradkyne MAMILA, o.z.: Poskytujú kurzy prípravy na dojčenie a poradenstvo pre dojčiace matky.
- Pracoviská Univerzitnej nemocnice: Aktívne podporujú dojčenie a umožňujú kontakt s bábätkom priamo s kožou rodičky (tzv. skin-to-skin) a 24-hodinový pobyt matky spolu s dieťaťom na oddelení rooming-in.
Problémy s dojčením a podpora pre matky
Je evidentné, že ženy, ktoré sú odhodlané dojčiť, potrebujú aj podporu okolia, pretože dojčenie so sebou prináša mnoho problémov, ktoré ženy od dojčenia odrádzajú. V prvom mesiaci po pôrode dojčí takmer 85 % žien, no s odstupom času sa počet dojčených detí prudko znižuje. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií napríklad v roku 2009 dojčilo po 6 mesiacoch od pôrodu už len 45,4 % matiek. Počet dojčených detí mierne stúpa, avšak stále je to nízky počet - iba 55% dojčených detí pol roka od pôrodu v rámci Slovenska v roku 2018.
Medzi najčastejšie problémy patria:
- Bolestivé bradavky: Správna technika dojčenia je kľúčová pre prevenciu bolestivých bradaviek.
- Nahromadenie mlieka v prsných žľazách: Pravidelné dojčenie alebo odsávanie mlieka pomáha predchádzať nahromadeniu mlieka.
- Upchaté mliekovody: Teplé obklady a masáž prsníkov môžu pomôcť uvoľniť upchaté mliekovody.
- Infekcie: V prípade infekcie je potrebné vyhľadať lekársku pomoc.
- Nedostatok informácií a podpory: Matky potrebujú adekvátne informácie a podporu od rodiny, odborníkov a celej spoločnosti.
Ak sa počas dojčenia vyskytnú problémy a stres alebo obavy začnú negatívne vplývať na duševné zdravie matky, prechod na umelú výživu dieťaťa môže byť najlepším riešením.
Dojčenie predčasne narodených detí
Predčasne narodení (a hospitalizovaní) novorodenci majú z dojčenia ešte väčší úžitok ako ich donosení rovesníci. Napriek tomu je menej pravdepodobné, že budú dojčené. Existuje mnoho rôznych dôvodov pre túto medzeru. V prvých týždňoch sú predčasne narodené deti často fyzicky neschopné dojčiť. Napríklad nemusia byť schopní koordinovať sanie a prehĺtanie, môžu byť príliš slabí alebo ich tráviaci systém môže byť stále nezrelý. Ďalšou potenciálnou prekážkou pre matky predčasne narodených detí môže byť nedostatok adekvátnych informácií a podpory. Často nevedia, ako zabezpečiť materské mlieko pre svoje deti. Cieľom kampaní na podporu dojčenia je preto zvýšiť povedomie o osobitnej situácii, v ktorej sa nachádzajú matky predčasne narodených a hospitalizovaných novorodencov, pokiaľ ide o dojčenie.
"Imunologické okno" - mýtus alebo realita?
Pri zavádzaní príkrmov sa matky výlučne dojčených detí často dozvedajú nesprávnu informáciu, že by svoje dieťa mali začať prikrmovať omnoho skôr, ako dieťa samo prejaví záujem o tuhú stravu. Jedným z častých argumentov je predstava „imunologického okna“, ako obdobia medzi 4. a 6. Ide o stratégiu firiem vyrábajúcich umelé mlieko a komerčné príkrmy a kombináciu nepochopených odporúčaní európskej spoločnosti ESPHGAN z roku 2009, o nepochopenie role dojčenia a rozdielu medzi dojčenými a nedojčenými deťmi a o dezinterpretáciu dvoch štúdií, ktorých autori mali úplne iný zámer. Nehovoriac o tom, že ESPHGAN v roku 2017 vydal nové odporúčania, ktoré však už mediálnu pozornosť nedostali. Pri myšlienke imunologického okna nejde o nič, čo by bolo preskúmané alebo dokázané, a nezakladá sa na dostatočných vedeckých dôkazoch. Žiadna zo svetových organizácií zaoberajúcich sa verejným zdravím či dojčením svoje odporúčania ohľadne dĺžky výlučného dojčenia nijako nezmenila: Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) naďalej odporúča 6 mesiacov výlučného dojčenia bez zavádzania jedla pred týmto vekom, bez myšlienky "imunologického okna". To isté Americká akadémia pediatrie (AAP), ktorá uvádza 6 mesiacov výlučného dojčenia.
Pre zavádzanie príkrmov je ideálne, aby boli zavádzané po 6 mesiaci, a to v čase, keď je dieťatko ešte dojčené a naďalej pokračuje v dojčení. Oveľa dôležitejšie ako presný čas je pripravenosť bábätka na jedlo. Materské mlieko má v sebe faktory, ktoré vystielajú sliznicu čreva a tým chránia tráviaci trakt počas zavádzania jedla. Ale keďže o dojčení sa často uvažuje, len ako o niečom, čo sa deje prvých šesť mesiacov života dieťaťa, tak sa aj s jedlom začalo ponáhľať. Dojčené deti majú čas. Obzvlášť výlučne dojčené deti, ktorých dojčenie pokračuje mnoho mesiacov či rokov po tom, čo dosiahnu vek 6 mesiacov.
Dojčenie robí presne to, čo sa snažia propagátori "imunologického okna" dosiahnuť - teda vďaka matkinej strave sa dojčené dieťa pripravuje na jedenie toho, čo počas dojčenia konzumuje matka a čo bude v rámci rodinnej stravy konzumovať aj ono.
Situácia je iná pri nedojčených deťoch či deťoch, ktoré sú dojčené len čiastočne - pri nich má zmysel čo najskôr po 4. mesiaci začať odstraňovať pitie umelého mlieka a začať ho nahrádzať jedlom, ideálne ešte počas čiastočného dojčenia. V prípade umelého mlieka je začať podávať čerstvé normálne jedlo po 4. mesiaci lepšie ako podávať sušené kravské mlieko s umelými vitamínmi (čo je definícia umelého mlieka) - jedlo sa má v takomto prípade zavádzať tak, aby po 6.
Kedy má teda výlučne dojčené dobre priberajúce dieťa začať s príkrmami? Vtedy, keď prejaví o jedlo záujem a keď sa skombinujú a začnú prejavovať jeho znaky pripravenosti na jedlo - schopnosť dať si ruku do úst, sledovanie toho, ako jedia dospelí, snaha zobrať si niečo z taniera. Keď si dieťa zoberie niečo z taniera dospelého počas jedenia a dá si to do úst, je pripravené na jedenie. A samotný jeho vek nie je rozhodujúci. Je to niekedy približne okolo 6. mesiaca, je to rozličné pre rozličné deti a aj vtedy ide primárne o ochutnávanie, zoznamovanie sa s jedlom, hranie sa s jedlom, skúšanie nových chutí a konzistencií. A to bez nútenia a snahy, aby dieťa zjedlo určité vopred stanovené množstvo jedla. Ak dieťatko má znaky pripravenosti na jedenie jedla v 5 mesiacoch a 2 týždňoch, tak môže jedlo dostať v tomto veku, ak je to v 6 mesiacoch a 2 týždňoch, tak má jedlo dostať vtedy. Je to podobné ako s tým, kedy dieťa začne chodiť. Je to približne okolo 1 roka, ale rozpätie je pomerne široké a žiadne dieťa nie je dobré nútiť do chodenia skôr alebo neskôr, ako je pripravené. Normálne zdravé dieťa dosiahne míľniky ako jedenie rodinnej stravy či chodenie v čase, ktorý je jemu vlastný.
Keď je dieťa výlučne dojčené, je dosiahnutie míľnika približne 6 mesiacov výlučného dojčenia dôležité, pretože existuje množstvo štúdií, ktoré podporujú to, že výlučné dojčenie do 6 mesiacov je ochranou pre mnohé aspekty zdravia dieťaťa. Na zdravie dieťaťa sa treba pozerať komplexne - ochrana pred alergiami je len jeden aspekt zdravia dieťaťa, výlučné dojčenie do 6 mesiacov je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie dôležité pre ochranu pred množstvom ochorení a výlučné dojčenie do 6 mesiacov neohrozuje ochranu bábätka pred alergiami. Nemožno na tento jediný aspekt zužovať všetko, čo sa okolo dojčenia a jedla deje.
Neexistuje dôkaz, ktorý by ukazoval na to, že by výlučne dojčené deti do 6 mesiacov boli na tom z hľadiska alergií horšie, ako keby sa im príkrmy dávali skôr. Najväčším problémov štúdií, ktoré sa použili na vytvorenie myšlienky "imunologického okna" je, že nezahŕňajú dostatočné údaje o tom, či deti dostali umelé mlieko v prvých dňoch po pôrode, či boli skutočne 6 mesiacov výlučne dojčené (a "plné dojčenie" či "čiastočné dojčenie" v zmysle "takmer vždy dojčené, niekedy s trochou umelého mlieka" nie je to isté ako "výlučné dojčenie").
Ľudia si často neuvedomujú, prečo je dobré a vhodné začať nahrádzať umelé mlieko po 4. mesiaci jedlom - umelé mlieko je totiž tiež "mnohozložková" sušená instantná potravina - umelé mlieko sa skladá z kravského mlieka, olejov a tukov zo živočíšnych a rastlinných zdrojov, a rozličných ďalších pridaných zložiek. Aj pri podávaní umelého mlieka môže mať bábätko alergickú reakciu napríklad na bielkovinu kravského mlieka, či anafylaktický šok. Dokonca bielkovina kravského mlieka je veľmi častý alergén. Takže deti, ktoré pijú umelé mlieko, už prijímajú mnoho zložiek z rozličných potravín, často už od narodenia. Dôvod, pre ktorý je vhodné po 4. mesiaci začať nahrádzať umelé mlieko čerstvým jedlom, je práve to, že dieťa má vďaka tomu možnosť začať jesť reálne jedlo, ktoré je čerstvé a nie sušené, ktoré obsahuje rozličné vitamín a minerály v prirodzenej podobe. Obličky aj tráviaca sústava v tomto veku sú na toto pripravené, nie je to pre ne o nič viac zaťažujúce ako podávanie umelej výživy. Práve naopak. K tomuto si môžete prečítať množstvo vedeckých zdrojov, napríklad Európsky výbor pre pediatrickú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu (ESPGHAN), kde sa v odborných usmerneniach z roku 2017 okrem iného uvádza, že "bábätká by mali dostávať jedlo rozličných chutí a štruktúry, vrátane horko chutiacich druhov zeleno sfarbenej zeleniny. Odporúča sa popri príkrmoch pokračovať v dojčení. … Alergénne potraviny by sa mali zavádzať, keď sa začne s príkrmami, hocikedy po 4 mesiacoch. Bábätká s vysokým rizikom alergie na arašídy (bábätká s ťažkým ekzémom, alergiou na vajíčka alebo oboje) by mali mať arašídy zavedené medzi 4. - 11. mesiacom po vyhodnotení situácie špecialistom. Lepok je možné zavádzať medzi 4. až 12. mesiacom… Ak chcete, môžete si prečítať napríklad vedeckú publikáciu WHO o jedle, ktorým by mali byť kŕmené nedojčené deti vo veku 6 - 24 mesiacov, v ktorej sa nikde nehovorí o zavádzaní jednozložkových príkrmov či o tom, že by existovali akékoľvek správne poradie pri zavádzaní príkrmov. Zároveň s tým WHO hovorí o tom, že deti po 6.