Život slobodnej matky prináša mnoho výziev, najmä finančných. Slovenská legislatíva pamätá na túto situáciu a poskytuje slobodným matkám možnosť žiadať o príspevok na výživu od otca dieťaťa. Tento článok sa zameriava na výživné pre ženu na materskej dovolenke, poskytuje ucelený pohľad na túto problematiku, vrátane právnych aspektov, nárokov a postupov.
Právny rámec výživného pre slobodné matky
Všetky druhy vyživovacích povinností v rámci rodinných vzťahov upravuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov. Ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, vyživovaciu povinnosť detí k rodičom, vyživovaciu povinnosť medzi ostatnými príbuznými, vyživovaciu povinnosť medzi manželmi ako aj o príspevok na výživu rozvedeného manžela a príspevok na výživu a úhradu nákladov nevydatej matke.
Vyživovacia povinnosť otca voči matke dieťaťa
Zákon o rodine v tomto prípade nehovorí o výživnom medzi druhom a družkou, resp. medzi nezosobášenými partnermi, ale o príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke.
Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom (§ 74 ods. 1 zákona o rodine).
Príspevok na výživu matky
V prípade príspevku na výživu nevydatej matky ide o mesačne sa opakujúcu dávku výživného, ktorou je otec dieťaťa povinný prispievať nevydatej matke najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu na jej výživu (§ 74 Zákona o rodine). Vyživovacia povinnosť je teda časovo obmedzená na dva roky, pričom jej začiatok možno určiť najskôr dňom, kedy nevydatej matke klesli po prvýkrát príjmy v dôsledku tehotenstva. Najneskôr však táto vyživovacia povinnosť vznikne dňom pôrodu.
Prečítajte si tiež: Výživné na dieťa: Ako postupovať?
Podmienkou priznania tohto príspevku je skutočnosť, že v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo na strane nevydatej matky k zníženiu príjmov. Výška príspevku je daná primeranosťou, čo značí, že výživné by malo vyrovnávať zníženú životnú úroveň matky v čase tehotenstva a po pôrode s jej životnou úrovňou pred tehotenstvom. Na rozdiel od výživného na dieťa tak účelom nie je vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa, ale s pôvodnou životnou úrovňou samotnej matky. Súd zisťuje konkrétne náklady a potreby matky a zákonné hľadiská pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného, potencionalitu príjmov, súlad s dobrými mravmi).
Podmienkou priznania tohto príspevku je skutočnosť, že v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo na strane nevydatej matky k zníženiu príjmov. Výška príspevku je daná primeranosťou, čo značí, že výživné by malo vyrovnávať zníženú životnú úroveň matky v čase tehotenstva a po pôrode s jej životnou úrovňou pred tehotenstvom.
Netreba zabúdať, že výška príspevku nemá pokryť celú stratu príjmu matky, napr. ak matka dosahovala príjem 1.500,- EUR a rodičovský príspevok je iba vo výške necelých 400, EUR, neznamená to, že otec jej má doplácať mesačne sumu 1.100,- EUR. Nevydatá matka ani nemá právo podieľať sa na životnej úrovni otca, ako to je pri výživnom na deti (ustanovenie § 62 ods. 2 zákona o rodine) ani nemá nárok na to, aby jej životná úroveň bola približne rovnaká ako otcova (ustanovenie § 71 ods. 1 zákona o rodine).
Prekážkou pre priznanie nároku nie je ani skutočnosť, že matka je schopná sa samostatne živiť (na rozdiel od výživného pre dieťa, kedy by výživné zaniklo). Pri určovaní primeranej výšky príspevku na výživu súd musí prihliadať na odôvodnené potreby matky, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. Primeranosť príspevku je závislá na konkrétnych potrebách matky. Súd by mal prihliadať na príjmy matky z pracovného pomeru, výšku materskej, ktorá jej bude poskytovaná ako aj na výšku rodičovského príspevku. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov otca súd prihliada na jeho vzdelanie, vek, zdravotný stav, prax či dopyt na trhu práce. Treba však dodať, že výška príspevku nemá pokryť celú stratu príjmu matky.
Krajský súd v Bratislave vo veci 20CoP/138/2018 uviedol, že otec má možnosti aj schopnosti dosahovať vyšší príjem, ako deklaruje v konaní pred súdom prvej inštancie, a preto aj súd prvej inštancie správne vychádzal z princípu potencionality príjmu otca. Z uvedeného potencionálneho príjmu otca je možné s poukazom na § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyvodiť, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať dostatočný príjem na plnenie si svojej povinnosti voči navrhovateľke vyplývajúcej mu z ustanovenia § 74 ods.
Prečítajte si tiež: Ako funguje vyživovacia povinnosť na plnoleté dieťa?
Príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom
Popri príspevku na výživu má nevydatá matka nárok aj na úhradu niektorých nákladov, ktoré musela vynaložiť v dôsledku tehotenstva a pôrodu. Matka musí v konaní preukázať, že nákup konkrétnych liekov, vitamínov či oblečenia súvisel práve s tehotenstvom alebo pôrodom. Nemožno priznať ani akýkoľvek výdavok matky, ktorý jej vznikne počas tehotenstva, pretože podstatná je práve príčinná súvislosť medzi vynaloženým výdavkom a tehotenstvom, resp. Súd v konaní prihliada iba na účelné a odôvodnené výdavky matky, ktoré musí preukázať (výpisom z účtu, bločkami, faktúrami a pod.).
Tento príspevok sa vzťahuje najmä na náklady matky na zakúpenie tehotenského oblečenia, vitamíny, na cestovné do zdravotníckeho zariadenia, na doplatky za lieky. Nárok na tento príspevok vzniká nevydatej matke vtedy, keď je vzniknú akékoľvek náklady, ktoré súvisia s tehotenstvom a pôrodom, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodí živé.
Nemožno sem však zahrnúť náklady na výbavu pre dieťa, kočiar, postieľku alebo iné veci pre dieťa, pretože tieto výdavky by malo pokrývať výživné pre dieťa. Nároku na výživné pre dieťa by sa nevydatá matka mala domáhať osobitným návrhom, prípadne ho uplatniť ako osobitný nárok v jednom návrhu.
Premlčacia doba
Právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.
Určenie otcovstva
Ak otcovstvo dieťaťa nebolo určené, súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka (§ 74 ods. 2 Zákona o rodine).
Prečítajte si tiež: Nárok na výživné po dosiahnutí dospelosti
Súd sa bude v konaní zaoberať nárokmi tehotnej ženy, nie otázkou určenia otcovstva. Nebude zisťovať, či označený muž je alebo nie je otcom dieťaťa, ale či je jeho otcovstvo pravdepodobné (či s matkou dieťaťa súložil v dobe rozhodujúcej pre narodenie dieťaťa). Ak by došlo počas konania k určeniu otcovstva, matka dieťaťa si môže uplatniť na súde nároky podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine.
Ako podať návrh na určenie výživného?
V prípade, ak sa tehotná žena s otcom dieťaťa nedohodne, je dôvodné obrátiť sa na súd. Súd Vám príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom prizná len na návrh! A môžete ho podať len v čase Vášho tehotenstva, teda v čase, kedy máte naňho nárok.
Nevydatá matka sa môže domáhať príspevku na úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom až do troch rokov odo dňa pôrodu, potom sa jej nárok premlčí. Návrh sa podáva na okresný súd, v obvode ktorého má matka bydlisko, podľa ustanovenia § 154 Civilného mimosporového poriadku. Konanie sa začne vždy len na návrh matky, teda súd nikdy nezačne konanie z vlastnej iniciatívy, ako to je napr.
Dohoda s otcom dieťaťa
Dohoda je vždy tým najlepším riešením. Odporúčame Vám však si takúto dohodu spísať písomne a následne ju zaslať súdu na schválenie, aby bola exekučným titulom a v prípade neplnenia si dohodnutého finančného príspevku.
Náležitosti návrhu
Návrh je potrebné podať na miestne príslušný súd, ktorým je súd v mieste bydliska tehotnej ženy.
Matka musí v návrhu označiť účastníkov konania, ktorými sú matka a otec dieťaťa, za ktorého nie je vydatá. V návrhu je ďalej potrebné opísať skutkové okolnosti, najmä to, či a kde matka pracovala, aký bol jej príjem, aký je jej príjem počas materskej alebo rodičovskej dovolenky, aké sú jej výdavky. Ak je matke známe, uvedie tiež, kde pracuje otec a aký je jeho príjem, prípadne majetkové pomery, možnosti a schopnosti.
Všetky skutočnosti musí matka preukázať (pracovná zmluva, výplatné pásky, potvrdenie zo Sociálnej poisťovne, z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny atď.), prípadne navrhnúť súdu, aby zabezpečil určitý dôkaz súd (napr. Napokon matka uvedie, ako žiada súd, aby vo veci rozhodol, t. j.
Čo musíte v Návrhu uviesť?
- svoje osobné údaje
- osobné údaje otca
- osobné údaje maloletého dieťaťa, ak sa už narodilo
- Váš príjem a majetkové pomery (zdokladujte!)
- Príjem a majetkové pomery otca
- Opíšte Vaše výdavky, ktoré ste vynaložili v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom.
- rodný list dieťaťa,
- potvrdenie o príjme (resp.
- doklady preukazujúce náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom
- ďalšie relevantné dokumenty.
Matka je v konaní oslobodená od platenia súdneho poplatku podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. f) zákona č. 71/1992 Zb.
Vzor návrhu na určenie výživného pre slobodnú matku a maloleté dieťa
Okresný súd## [Adresa súdu]
Navrhovateľka: [Meno a priezvisko matky], [Adresa bydliska], [Dátum narodenia], [Rodné číslo]
Odporca: [Meno a priezvisko otca], [Adresa bydliska], [Dátum narodenia], [Rodné číslo]
Mal. dieťa: [Meno a priezvisko dieťaťa], [Dátum narodenia], [Rodné číslo]
Návrh na určenie výživného pre slobodnú matku a maloleté dieťa## I.
Zo stykov, ktoré som udržiavala s odporcom, sa mi [Dátum narodenia] narodila dcéra Adriana Holúbková. Otcovstvo k maloletej bolo určené [Dátum určenia otcovstva]. Začiatkom [Mesiac] 1995 som skončila strednú zdravotnú školu a hneď po jej skončení sa mi narodila mal. Adriana, takže som ani nemohla nastúpiť do pracovného pomeru. V súčasnej dobe som na materskej dovolenke a poberám dávky v materstve.
II.
Odporca okrem výživného na dieťa v sume 700 Sk mesačne nechce mi ničím prispievať na úhradu mojej výživy a na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a zľahnutím. Moje príjmy mi pritom nestačia pokryť výdavky spojené s primeranou výživou. Moje náklady spojené s tehotenstvom spočívali v zakúpení ošatenia a zdravotných topánok, ako aj zaobstarávaní obohatenej stravy o vitamíny a živiny.
III.
Odporca pracuje v miestnom poľnohospodárskom družstve v Kučíne ako traktorista s mesačným zárobkom 6000 Sk.
IV.
Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby súd vydal tento r o z s u d o k:
Odporca je povinný prispievať navrhovateľke na výživu od 1. 7. 1995 do 1. 7.
V.
Príslušným na konanie je súd, v obvode ktorého má odporca bydlisko (§ 84 a nasl. Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom (§ 74 ods. 1 zákona o rodine).
V Pavlovciach [Dátum]
[Podpis matky]
Prílohy:
- Rodný list dieťaťa
- Potvrdenie o príjme matky
- Doklady preukazujúce náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom
- Ďalšie relevantné dokumenty
Dôležité aspekty a rady
- Neznalosť zákona neospravedlňuje: Aj keď sa s otcom dieťaťa dohodnete ústne, je dôležité mať dohodu písomne a schválenú súdom.
- Premlčacia doba: Nezabudnite, že právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.
- Príjem matky: Ak chcete mať nárok na príspevok, musíte preukázať, že Vám skutočne klesol príjem v porovnaní s príjmom v čase pred otehotnením. Slúži na vyrovnanie zníženej životnej úrovni matky v čase jej tehotenstva a po pôrode s jej životnou úrovňou pred tehotenstvom.
- Súdne konanie: Súd v konaní zisťuje náklady a potreby matky a zákonné hľadiská pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného, potencionalitu príjmov, súlad s dobrými mravmi).
- Náhradné výživné: Ak si povinná osoba (rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu, môže byť poskytnuté náhradné výživné. Náhradným výživným sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby). Podmienkou je, že oprávnená osoba má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, ak sa jej poskytuje doplnková ochrana podľa zákona o azyle a zdržiava sa na území Slovenskej republiky; to neplatí ak sa oprávnená osoba zdržiava v cudzine z dôvodu štúdia v cudzine. Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytne vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Povinnosti súvisiace s náhradným výživným
Oprávnená osoba, ktorej sa poskytuje náhradné výživné, je povinná informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností. Takýmito skutočnosťami sú napr. na výzvu úradu preukázať skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie, a to v lehote určenej úradom. Pokiaľ súdny exekútor vymôže pohľadávku na výživnom, je povinný v zmysle § 59 ods. 4 exekučného poriadku túto sumu oznámiť úradu. Pokiaľ Centrum vymôže pohľadávku na výživnom, je povinné podľa § 15 ods. 4 písm. Centrum je povinné podľa § 15 ods. 4 písm. c) bod 1 zákona o náhradnom výživnom oznámiť úradu ukončenie vymáhania výživného z cudziny.