Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je komplexná téma, ktorá sa často spája s rozvodom a povinnosťou jedného z rodičov platiť výživné. Právna úprava tejto povinnosti je obsiahnutá v Zákone o rodine. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o tom, kedy si môže dospelé dieťa nárokovať na výživné, aké sú podmienky a faktory, ktoré súd berie do úvahy pri rozhodovaní o výške výživného.
Základné princípy vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zakotvená v § 62 a nasl. Zákona o rodine. Podľa tohto zákona je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. To znamená, že rodič je povinný vyživovať svoje dieťa aj po nadobudnutí plnoletosti, ak dieťa nie je schopné uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby.
Minimálna výška výživného
Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Schopnosť dieťaťa živiť sa samo
Kľúčovým faktorom pri posudzovaní vyživovacej povinnosti je schopnosť dieťaťa samého sa živiť. Zákon o rodine explicitne upravuje dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby.
Čo znamená "úplne a trvale"?
Pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem napr. zo študentskej brigády. Ak dieťa nie je schopné vlastným úsilím a prácou uhrádzať svoje odôvodnené náklady na život, potom rodičia musia stále plniť svoju vyživovaciu povinnosť.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti
V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, sa stáva schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov.
Štúdium ako dôvod trvania vyživovacej povinnosti
Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe.
Ďalšie štúdium a rekvalifikácie
Za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium. Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu, existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť.
Vek nie je rozhodujúci
Vyživovacia povinnosť nadobudnutím plnoletosti t.j. 18 rokov veku, či dokonca vek 26 rokov nezaniká. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie rodičovského príspevku, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
Zdravotné postihnutie
V praxi sa vyskytujú prípady, že aj ťažko zdravotne postihnuté deti študujú na vysokej školy, pokiaľ im to mentálne zdravie dovoľuje. Je však vysoko pravdepodobné, že po ukončení štúdia sa nebudú môcť realizovať v žiadnej profesii.
Prečítajte si tiež: Plodová voda a jej vplyv na dieťa
Faktory ovplyvňujúce výšku výživného
Pri určovaní výšky výživného súd prihliada na viacero faktorov, ktoré ovplyvňujú odôvodnenosť potrieb dieťaťa.
Potreby dieťaťa
Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy.
Schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na schopnosti a možnosti povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo nejakého majetkového prospechu. Ak to majetkové pomery povinného rodiča pripúšťajú, možno za odôvodnené potreby dieťaťa považovať i tvorbu úspor zabezpečujúcich najmä prípravu na budúce povolanie.
Príjem dieťaťa
V prípade ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačných charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.
Zmena a zrušenie vyživovacej povinnosti
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Základnou podmienkou je preto existencia nových okolnosti, ako tých, ktoré boli určujúce pri poslednej úprave výživného. Prihliada sa na všetky okolnosti, ktoré sú spôsobilé odôvodniť zmenu výživného, a to ako na strane povinného rodiča, tak i na strane oprávneného dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Zdravý štart s baklažánom
Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti
Ak je dieťa schopné sa samo o seba starať, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V prípade plnoletých detí platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas.
Náhradné výživné
V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím, má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa.
Zanedbanie povinnej výživy
Zanedbanie povinnej výživy zo strany rodiča voči deťom, pričom je úplne irelevantné, či ide o povinnosť voči maloletým alebo už plnoletým deťom, môže za istých okolností naplniť skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona.
Trestný čin zanedbania povinnej výživy
Kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Zákon teda predpokladá neplnenie si vyživovacej povinnosti najmenej trikrát v intervale dvoch rokov.