Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je rozsiahla téma, ktorá sa mení s vekom a životnými okolnosťami dieťaťa. Tento článok sa zameriava na výživné na dieťa po skončení strednej školy, podmienky jeho trvania, zániku a ďalšie dôležité aspekty.
Kto je považovaný za vyživované dieťa?
Za vyživované dieťa sa považuje:
- Vlastné dieťa
- Osvojené dieťa
- Dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu
- Dieťa druhého z manželov, ktoré sa považuje za nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov.
Dôležité je, že za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.
Daňový bonus a vyživované dieťa
Daňovník má nárok na daňový bonus v prípade, že dieťa žijúce s ním v domácnosti je vyživovaným (nezaopatreným) dieťaťom. Nárok trvá do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 18 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole [okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov]. Sústavnou prípravou na povolanie je aj opakovanie ročníka štúdia.
Ak daňovník spĺňa podmienky stanovené na uplatnenie nároku na daňový bonus na vyživované dieťa, ktoré sa pripravuje na povolanie štúdiom, má nárok na daňový bonus aj v prípade, že dieťa poberá príjem.
Prečítajte si tiež: Výživné na dieťa: Ako postupovať?
Obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, sa tiež považuje za sústavnú prípravu na povolanie štúdiom. Daňový bonus patrí rodičovi do konca školského roka, t. j. do 31. augusta bez ohľadu na to, či sa dieťa cez prázdniny eviduje na úrade práce, alebo sa zamestná, alebo začne dosahovať príjmy z podnikania.
Príklad zániku nároku na daňový bonus
Ak dieťaťu bol priznaný invalidný dôchodok, za nezaopatrené dieťa žijúce s ním v domácnosti ho nemožno považovať. Priznanie invalidného dôchodku je dôvodom zániku nároku výplaty daňového bonusu, lebo dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku.
Vyživovacia povinnosť po 18. roku veku dieťaťa
Zákon o rodine jasne hovorí, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pre zánik vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je rozhodujúce nadobudnutie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Dosiahnutie plnoletosti (18 rokov) je významná okolnosť, ktorá má zásadný vplyv na akúkoľvek fyzickú osobu. S plnoletosťou sa nadobúda aj plná spôsobilosť na právne úkony.
Platenie výživného po plnoletosti
Po dosiahnutí plnoletosti by malo byť výživné platené priamo dieťaťu a nie druhému rodičovi. Neexistuje zákonný dôvod na to, aby sa výživné naďalej zasielalo do rúk druhého rodiča. Na zmenu v platení výživného nie je potrebné meniť súdne rozhodnutie, ak existuje. Je však vhodné odkomunikovať zmenu v platení výživného aj s druhým rodičom.
Je vhodné, aby maloleté dieťa malo zriadený účet v banke, na ktorý by sa výživné posielalo bankovým prevodom. Z procesného hľadiska je to práve dieťa, ktoré sa ako oprávnený subjekt môže domáhať napr. zvýšenia výživného.
Prečítajte si tiež: Ako funguje vyživovacia povinnosť na plnoleté dieťa?
Súdne konanie o výživnom po dosiahnutí plnoletosti
Ak súd v konaní o výživné maloletého dieťaťa rozhoduje až po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa, je potrebné, aby plnoleté dieťa v konaní uviedlo, či aj na dobu po dosiahnutí plnoletosti nárok na výživné uplatňuje a v akej výške. Takisto rodič tohto dieťaťa, ktorého vyživovacia povinnosť má byť určená, sa k uvedenému nároku vyjadrí v rámci svojho návrhu. Za týchto predpokladov súd v konaní neobmedzí svoje rozhodnutie iba na čas maloletosti dieťaťa.
Na konanie o výživnom plnoletých detí sa vzťahujú všeobecné predpisy o súdnom konaní, na začatie ktorého sa vyžaduje návrh (§ 79 ods. 1 OSP). V prípade, ak došlo k začatiu konania o výživnom v čase pred plnoletosťou dieťaťa, po plnoletosti dieťa vystupuje v ďalšom konaní samostatne, bez zastúpenia zákonným zástupcom a konania sa dokončí bez súčinnosti kolízneho opatrovníka.
Kedy má plnoleté dieťa nárok na výživné?
Plnoleté dieťa má nárok na výživné, ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie, napríklad štúdiom na vysokej škole, a popri štúdiu nedokáže pracovať tak, aby si zabezpečilo všetky svoje životné potreby. Nie je však možné to zneužívať. Ak by sa popri štúdiu mohlo samo živiť, výživné mu nepatrí.
Výška výživného
Ak sa rodičia nedohodnú na výške výživného, môže o nej rozhodnúť súd. Výživné súdy spravidla určujú pri jednom dieťati vo výške cca 20 % z príjmov povinného rodiča bez ohľadu na výšku rodinných prídavkov. Ale tie percenta nie sú určené zákrokom. Súčasne platí, že dieťa má právo zdielať životnú úroveň svojho rodiča.
Styk s rodičom a vyživovacia povinnosť
Nakoľko je dieťa dospelé, rodič si od neho nevie vynútiť styk. Ani súd mu nemôže prikázať, aby sa s ním stýkalo. To však rodiča nezbavuje plniť si voči nemu vyživovaciu povinnosť, a to až do času, kým dieťa nenadobudne schopnosť samo sa živiť (ak študuje na VŠ, potom dosiahnutím II. stupňa). Ak sa nedohodnú, dieťa by to muselo dať na súd, také súdne konanie ale môže trvať aj niekoľko rokov.
Prečítajte si tiež: Nárok na výživné po dosiahnutí dospelosti
Ukončenie strednej školy a výživné
Povinnosť platiť výživné voči deťom sa nekončí ukončením štúdia na strednej škole, ani nahlásením sa na úrade práce. Rodič je povinný platiť výživné, kým nie je dieťa schopné sa samé živiť (samozrejme to nemôže zneužívať a byť pasívna v otázke osamostatnenia sa). V prípade, že má vyživovaciu povinnosť uloženú súdnym rozhodnutím, je možné z jeho strany podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti voči dieťaťu. V konaní musí otec preukázať, že ste schopná sa sama živiť (napr. že ste zamestnaná, podnikáte, brigádujete a popritom si hľadáte práca na TPP…).
Trestnoprávny aspekt neplatenia výživného
V zmysle Trestného zákona, kto najmenej 3 mesiace v období 2 rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na 2 roky.
Ukončenie vysokej školy a výživné
Ukončenie bakalárskeho štúdia automaticky neznamená zánik vyživovacej povinnosti rodiča. Rozhodujúce je, či je dieťa schopné samo sa živiť - teda či má objektívnu možnosť zabezpečiť si vlastné príjmy, napríklad zamestnaním. Ak je evidované na úrade práce a aktívne si hľadá zamestnanie, vo väčšine prípadov sa vyživovacia povinnosť rodiča ešte neskončila. Súd by však vždy posudzoval konkrétne okolnosti - napríklad, či sa nevyhýba práci úmyselne alebo či je nezamestnanosť len dočasná.
Odporúča sa, aby dieťa o tejto situácii informovalo otca a v prípade nezhody sa obrátilo na súd, ktorý môže rozhodnúť, či vyživovacia povinnosť trvá. Ďalším krokom je sledovať, či sa situácia nezmení - akonáhle sa zamestná, vyživovacia povinnosť zaniká.
Zmena zamestnania a vplyv na výživné
Ak dieťa ukončilo štúdium maturitou a už počas štúdia začalo pracovať. Má pravdepodobne zmluvu na dohodu alebo je brigádnik, aby za neho zamestnávateľ nemusel platiť odvody. Jeho príjem je vyšší ako minimálna mzda. Ak Váš syn ukončil štúdium maturitou a už počas štúdia pracoval, pričom jeho príjem je vyšší ako minimálna mzda, je veľmi pravdepodobné, že je už schopný samostatne sa živiť. Pokiaľ nepokračuje v ďalšom vzdelávaní (napr. štúdiu na vysokej škole (nadstavbové štúdium) Vaša vyživovacia povinnosť by mala zaniknúť. Pokiaľ však váš syn už ukončil prípravu na svoje budúce povolanie, potom by mala vaša vyživovacia povinnosť zaniknúť a syn by sa mal riadne zamestnať tak, aby si dokázal z príjmu pokryť svoje životné potreby. Ak by ste chceli mať právnu istotu, odporúčam podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti za prepokladu, že vaša vyživovacia povinnosť bola určená súdnym rozhodnutím. Súd bude skúmať, či je syn schopný samostatne sa živiť, a ak áno, vyživovaciu povinnosť zruší. Pokiaľ však vaša vyživovacia povinnosť nebola určená súdnym rozhodnutím, potom môžete synovi oznámiť, že nakoľko už neštuduje, ale začal pracovať, vaša vyživovacia povinnosť zanikla a že výživné mu už poskytovať nebudete.
Štipendium a výživné
Ak dieťa poberá sociálne štipendium, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačných charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.
Čo robiť, ak rodič nevie, či má platiť výživné?
Ak má rodič pochybnosti, či má platiť výživné na plnoleté dieťa, môže postupovať nasledovne:
- Získavanie informácií o synovi: Ak rodič má kontakt na jeho príbuzných, známych alebo priateľov, skúste sa informovať, či je zamestnaný alebo študuje.
- Podanie návrhu na súd: Ak sa rodičovi nepodarí získať informácie, môže podať na súd návrh na zrušenie alebo zníženie výživného z dôvodu, že má podozrenie, že syn je už schopný samostatne sa živiť. V návrhu uveďte všetky skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že syn pracuje (napr. pobyt v zahraničí, vek, ukončenie školy a pod.).
- Súdne konanie: Súd začne konanie a vyzve syna, aby sa k veci vyjadrili a preukázali, či je syn schopný samostatne sa živiť. Ak sa preukáže, že syn pracuje a má vlastný príjem, súd môže výživné zrušiť.
- Platenie výživného počas konania: Počas konania na súde sa odporúča výživné naďalej platiť, aby sa predišlo prípadným nedoplatkom a exekúcii.
Zrušenie vyživovacej povinnosti súdom
Ak rodič platí výživné na základe súdneho rozhodnutia, nemôže jednoducho prestať platiť. Musí podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Súd bude skúmať, či sa zmenili pomery a či je dieťa schopné samo sa živiť.
Náhradné výživné
V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu. Ak je splnená vyššie uvedená podmienka, oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné len ak sú ďalej splnené podmienky § 2 ods. V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa.